Magazín ako investovať

Investovanie, financie, sporenie

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

Psychologická analýza finančného trhu

Investori sa opierajú o fundamentálnu analýzu.  Traderi o technickú analýzu.  Ale za najväčšími pohybmi ceny vždy stoja len ľudia -účastníci trhu. Tí konajú na základe vlastnej psychiky.

Pri psychologickej analýze skúmame, čo vedie investorov k rozhodnutiam nakupovať, alebo predávať. Predmetom analýzy je teda človek - investor a všetky faktory, ktoré ovplyvňujú jeho správanie. Základom psychologickej analýzy je psychológia davu.
 
Dav môžeme charakterizovať ako kolektívnu dušu, teda skupinu investorov, ktorí sa správajú ináč ako jednotlivec. V tom zmysle ide o davovú psychózu, teda konanie kolektívu na základe podvedomia, citov a pudov, kde je rozum jednotlivca zatlačený do pozadia. Dav koná reflexívne, podlieha sugescii, ilúziám, pocitu bezpečnosti, neomylnosti a autority. Ak investor podľahne davu, stráca svoje individuálne intelektuálne schopnosti. Iba silné osobnosti, ktoré sa riadia vlastným rozumom a dokonale ovládajú svoju psychiku môžu byť nadpriemerne a dlhodobo úspešné. Na princípoch psychológie davu vzniklo mnoho investičných stratégii. Skoro všetky rozdeľujú účastníkov trhu na väčšinu, ktorá koná ako dav a menšinu, ktorá koná racionálne a dokáže na trhoch profitovať.

Podla KEYNESA je psychológia určujúcim faktorom iba s krátkodobého hladiska. Väčšina investorov sa riadi emóciami a preto podľahne davu a stáva sa jeho súčasťou. Menšina však dokáže využiť psychológiu davu vo svoj prospech. To má za následok aj vznik špekulácie pri ktorej časť tejto menšiny zámerne zneužíva psychológiu davu, čo je podla Keynesa škodlivé.

Podľa DRASNARA v psychológii investora dominujú dve vlastnosti: chamtivosť a strach. Chamtivosť vedie k nárastu kurzov na trhu a k zisku investorov až do okamihu, kým sa nezačnú báť o svoje zisky. Strach potom prerastie do paniky, vzniká davová psychóza a začne sa veľký výpredaj, ktorý spôsobuje pokles cien. Úspešný investor je teda taký, ktorý ovláda svoju chamtivosť a strach, má dobré nervy a dokáže držať pod kontrolou svoje zisky i straty. Vždy sleduje správanie sa davu a tomu prispôsobuje svoje rozhodnutia.

Najznámejšou stratégiou v psychologickej analýze je KOSTOLÁNYHO investičná stratégia. Jej autorom je známy burzián André Kostolány, ktorý aktívne prežil na svetových burzách takmer 70 rokov svojho života. Kostolány rozdelil účastníkov trhu na dve skupiny:

1. Hráči - ,,roztrasené ruky,, tvoria väčšinu (asi 90%). Ovláda ich ilúzia bezprácneho a rýchleho zisku. Správajú sa v súlade s teóriou davu. Nakupujú, keď ostatní nakupujú a predávajú, keď ostatní predávajú.


2. Špekulanti - ,,pevné ruky,, tvoria menšinu (asi 10%). Riadia sa vlastným rozumom, sú trpezliví, majú peniaze i šťastie a dokážu vzdorovať davu. Správajú sa ako investori s unikátnymi vlastnosťami. Dve tretiny času dokážu ,,plávať proti prúdu,, , teda nakupovať, keď ostatní predávajú a predávať, keď masy nakupujú.


Podľa Kostolányho filozofie sa pri raste cien a objemov akcie presúvajú z pevných rúk do roztrasených. Ak roztrasené ruky držia väčšinu akcií hovoríme o tzv. vykúpenom trhu. Vykúpený trh je veľmi nebezpečný - pri vysokých cenách sa stráca záujem o ďalší nákup. V dôsledku negatívnej informácie vzniká na trhu panika a hráči v strachu zo strát začínajú hromadne predávať. Tento stav charakterizujú klesajúce ceny pri raste objemov. Pri klesajúcich cenách sa akcie kumulujú v pevných rukách. Keď nakoniec pevné ruky držia väčšinu akcií, hovoríme o vypredanom trhu.

Z hľadiska tejto analýzy môžu nastať na trhu ešte dve situácie. Pre obidve sú typické nízke objemy.

Za prvé: pokles cien pri nízkych objemoch (nezáujem o nákup) znamená, že špekulanti očakávajú ďalší pokles cien a preto vyčkávajú na ešte nižšie ceny.
Za druhé: rast cien pri nízkych objemoch (tiež nezáujem o nákup, ale zo strany hráčov) znamená, že medzi hráčmi prevláda pesimizmus, alebo nedostatok peňazí.

Kostolány vo svojej teórii sformuloval aj jednotlivé fázy burzového vývoja a načrtol schému podľa ktorej by mali špekulanti nakupovať a predávať. Zjednodušene ide o nákupy za nízke ceny pred dosiahnutím minima a takisto pri náraste po odrazení z minima. Potom nasleduje vyčkávacia fáza a po náraste postupný predaj. Predajná fáza končí pri poklese, kedy opäť prechádza do vyčkávania a neskôr do nákupnej fázy. Signály pre nákup a predaj vie podľa Kostolányho správne rozoznávať a určiť len úzka skupina investorov a len títo vďaka svojím unikátnym vlastnostiam vedia, kedy nastáva správna fáza. To im prináša nadpriemerné zisky.

Najvypuklejším dôkazom fungovania psychologickej analýzy sú tzv. špekulatívne bubliny. Ide o extrémne nadhodnotenie trhových cien v dôsledku nadmerného optimizmu a následný výpredaj v panike s prudkým poklesom cien (= prasknutie bubliny).

Najznámejšie príklady špekulatívnych bublín:

Tulipánové šialenstvo (1634 -1637) - na holandskom trhu s tulipánmi vyleteli ceny jednej cudzokrajnej cibulky v priebehu noci až na 800 tisíc dolárov. V priemere boli vtedy ceny cibuliek asi 1000 x drahšie ako dnes.

Tichomorská bublina (1720) - na akciovom trhu vyleteli ceny akcií jedinej firmy. Tá predtým prevzala na seba britský vládny dlh a za to dostala exkluzívne privilégia v amerických kolóniách. Vidina zbohatnutia priviedla investorov k takému šialenstvu, že boli ochotní riskovať celý svoj majetok. Po prasknutí tejto bubliny údajne prišiel o všetko i slávny fyzik Isaac Newton.

Krach na N.Y.burze (1929) - išlo o prasknutie špekulatívnej bubliny, ktorá sa vytvorila vďaka veľkému množstvu investorov a prehnanej viere v rozmach ekonomiky. Rast akciového trhu meraný indexom DJIA vtedy kulminoval na 386 bodoch. Vďaka hospodárskemu poklesu, ktorý nasledoval po konjuktúre sa investorov zmocnila panika a začali akcie masívne predávať až sa trh nakoniec zrútil. V roku 1932 Dow Jones klesol až na úroveň 42,8 bodov. Prasknutie špekulatívnej bubliny tak odštartovalo a urýchlilo najhlbšiu hodpodársku krízu v dejinách USA s dopadom na celý svet. Zničený trh sa následne konsolidoval až 27 rokov, kým DJIA dosiahol úroveň z roku 1929 !

Krach 19. októbra 1987 - mal svoj pôvod v býčom trhu, ktorý trval asi 5 rokov po tom, čo FED zrušil reštriktívnu menovú politiku. Za tých 5 rokov vzrástol DJIA zo 780 na 2720 bodov. V deň, ktorý vošiel do histórie ako ,,čierny pondelok,, klesol DJIA o 508 bodov, teda celých 23%. Situáciu potom zachraňoval FED, ktorý znova zaviedol opatrenia.

Prasknutie bubliny v r.2000 - tiež malo svoj pôvod v nadmernom optimizme investorov. Išlo hlavne o prehnané investície do informačných technológii, čo súviselo s rozmachom internetu a výpočtovej techniky, takisto telekomunikácii a v neposlednom rade aj s rozmachom penzijných fondov. Silný býči trh s priemerným ročným nárastom nad 20% ročne kulminoval v r. 2000. Masívny výpredaj a hlboký pokles cien spôsobil krízu, ktorá trvala tri roky.

Kríza 2008-2009. Prasknutie realitnej bubliny a finančná kríza.  Prehnané nákupy realít boli stimulované politikmi a finančnými inštitúciami. Túžba po zisku nakoniec dostala na kolená investorov do realít, samotné finančné inštitúcie i akciový trh. Optimizmus bol vystriedaný strachom. Ten prerástol do paniky a akciový trh sa zosypal takmer o dve tretiny.

Psychologická analýza sa zaoberá správaním investorov. V porovnaní s fundamentálnou a technickou analýzou je to najmenej uznávaná metóda. Pôvod averzie ku psychológii vidím v tom, že klasické investovanie do akcií je viazané na dlhú dobu, v ktorej je kolísanie cien v dôsledku iných ako fundamentálnych príčin nepodstatné a ignoruje sa. Pri krátkodobom obchodovaní sa zase najviac používa metóda technickej analýzy, pri ktorej sa obchodníci spoliehajú na nákupné a predajné signály a čítanie z grafov. Psychológia je však niečo iné. Nedá sa vypočítať ani vyobraziť. V pravom zmysle slova ide o špekulatívne predpoklady, ktorých cieľom je rýchly zisk a ten závisí od správneho odhadu okolností, ktoré ovplyvňujú pohyb cien. A keďže také konanie prináša finančný úžitok, rozoberme si bližšie, kde môžeme hľadať príležitosti.

Povedali sme si, že základom PA sú investori, teda ľudia z mäsa a kostí. Robia všetko preto,aby dosiahli zisky a vyhli sa stratám. Nakupujú a predávajú. Svojím konaním hýbu cenami. Môžeme povedať, že hlavnými faktormi na základe ktorých títo ľudia jednajú sú informácie.

Zmeny trhovej ceny sú teda reakciou na rôzne informácie. O tom pojednáva tzv. teória efektívnosti trhov. Podľa nej trhová cena odráža vnútornú hodnotu akcie plus dostupné informácie o stave firmy a jej možnostiach. A podľa toho ako rýchlo reaguje trh na novú informáciu rozoznávajú tvorcovia tejto teórie rôzne stupne efektívnosti trhu. Za silne efektívny sa považuje taký trh, ktorý takmer okamžite absorbuje nové informácie a reaguje zmenou kurzu. Nechcem sa však podrobne zaoberať teóriami, ktoré patria na akademickú pôdu. Pre nás je dôležitá skutočnosť, že ideálny stav v praxi neexistuje a v dôsledku toho na akciových trhoch vznikajú situácie, ktoré sa dajú využiť k dosiahnutiu nadpriemerných výnosov. Vymenujme si teraz ,,anomálie,, pri ktorých najčastejšie dochádza k zvýšenej aktivite investorov a k pohybom cien na akciovom trhu:

1. Kótovanie na burze (Exchange listing) - burzy majú pomerne prísne kritéria pre spoločnosti, ktoré chcú mať svoje akcie obchodované cez nich a preto je kotácia na burze istou zárukou serióznosti a kvality. Najväčší dopyt býva v deň kotácie, teda ten by mal byť aj najoptimálnou príležitosťou na predaj a výber zisku. Samozrejme, keď firma kótovaná na burze nespĺňa podmienky, hrozí jej ,,delisting,, čo je príležitosť na zisk s poklesu kurzu. Pre začiatočníkov pripomínam, že najprísnejšie podmienky pre kótovanie v USA má burza v New Yorku ( NYSE ).

2. Nové emisie akcií (New stock issues) - ich cena býva podhodnotená o 5-10% z dôvodu snahy o bezproblémové umiestnenie celej emisie. V praxi hovoríme o tzv. IPO tradingu. Kupujeme pred uvedením na trh, alebo krátko po ňom. Zisk sa vyberá keď optimizmus kulminuje.

3. Spätné odkupovanie akcií ( Stock repurchase ) - znižuje množstvo akcií v obehu, takže zvýšený dopyt lepšie pôsobí na cenu.   Z fundamentálneho hľadiska stúpa zisk na akciu (earnings per share), čiže eps. Spätným odkupom zároveň firma demonštruje dobrú finančnú situáciu a to, že považuje svoje akcie za lacné. Je možné posúdiť dôvody spätného odkúpenia. Odkupovanie sa robí pri dosahovaní dobrých výsledkov, pri plánovanom odkupovaní, z daňových dôvodov, pri nedostatku investičných príležitostí, pri fúziách a akvizíciách, z dôvodu zníženia rizika nepriateľského prevzatia, alebo pri mimoriadnom podhodnotení na trhu.

4. Fúzie a akvizície ( Mergers and Acquisitions ) - tu stúpa cena toho, kto bude zo spojenia profitovať. Okamžite profitujú akcionári odkupovanej spoločnosti, pretože kupec im ponúka cenu o 20-30% vyššiu. Cena kupujúceho zvyčajne klesá, lebo náklady a riziko sa zvyšujú. Ale pri dobrých vyhliadkach niekedy stúpne, keď sa spojením získava konkurenčná výhoda, nové trhy, technológie, lepšie postavenie na trhu.

5. Zverejňovanie výnosov ( Earnings reports ) - tie najviac ovplyvňujú cenu akcií. Nič nie je pre investorov dôležitejšie ako zisk firmy. Tu je dôležitý efekt prekvapenia - rozdiel medzi tým, čo očakávajú analytici a tým, čo zverejní firma. Ešte dôležitejšie je vyjadrenie manažmentu ohľadom vyhliadok do budúcnosti. Kvartálny zisk je totiž vždy len to, čo už má firma za sebou a netreba zabúdať na zlaté pravidlo, že dobrý investor hľadí do budúcnosti. Pri zverejnení dobrých ziskov, ale slabších vyhliadkách sa mnoho investorov rozhodne vybrať zisky, čo sa prejaví výpredajom a poklesom ceny. To isté sa môže stať pri nesplnení očakávaní, čo sa týka kvality zisku. Osobitne upozorňujem na to, že správy bývajú často zavádzajúce ( hlavne pre začiatočníkov). Jednak samotné firmy reportujú tak, aby všetko vyzeralo v poriadku a jednak ich komolia reportéri, ktorí správy posúvajú ďalej. To znamená, že titulky správ môžu byť optimistické (napríklad: firma XXX dosiahla zisk o 50% vyšší  ako pred rokom!), ale realita, alebo budúcnosť je pesimistická (očakávania boli vyššie).

6. Hodnotenia ratingových agentúr. Tu sú dôležité hlavne upgrady a downgrady. Investori sa radi spoliehajú na to, čo povedia analytici. A tí svojími vyjadreniami dosť ovplyvňujú trh. Cenou často hýbu aj iné hodnotenia, varovania, odporúčania a pod. Obsah takých správ treba brať s rezervou, ale z hľadiska dopadu na psychológiu davov vedia byť dobrými príležitosťami na zisky. Veľmi rád napríklad kupujem akcie hlboko pod targetmi, keď sa reportujú fundamenty a predávam na druhý deň, keď sa ozvú analytici a vygradujú optimizmus.

7. Firemné správy. Treba rozoznávať dôležitosť informácie, pretože firmy majú tendenciu robiť si pozitívnu reklamu za každú cenu. Ideálnymi príležitosťami pre upútanie investorov bývajú správy o nových produktoch, technológiách, licenciách, objednávkach, zmluvách, spolupráci s inými firmami, o expanzii na nové trhy, o nových náleziskách (ropa, plyn, zlato...) a pod. Niektoré nové produkty, hlavne lieky a technologické novinky môžu vyvolať doslova cenovú explóziu a mimoriadné zisky. Negatívne správy však účinkujú naopak. Investori bývajú senzitívni na všetko, čo sa týka zisku, ale aj financovania (splácanie úverov, kredit, cash flow...), účtovných praktík, afér, zmien v manažmente a pod.

8. Mimofiremné správy.  Najdôležitejšie sú správy z daného odvetvia, sektoru a celková nálada na trhu. Postavenie odvetvia a sektora je ovplyvňované hlavne lídrami na trhu. Napríklad veľmi zlá správa ohľadom Microsoftu znamená pokles v odvetví softwaru, pokles v sektore informačných technológii a vzhľadom na jeho dominantné postavenie v ekonomike môže ovplyvniť celý akciový trh v USA. Niektoré správy však môžu mať takú povahu, že pri zlej situácii v jednej firme sa v istom momente zvýšujú vyhliadky konkurencie a to dvihne ceny vybraných titulov. Na celkovú náladu na trhu najviac pôsobia zverejňovania makroekonomických indikátorov (napr. nezamestnanosť, inflácia, HDP a pod.), správy a zverejňovanie výsledkov od velkých korporácii (tzv. blue chips), vystúpenia mienkotvorných osobností (prezident, šéf centrálnej banky, minister financií a pod.) a politické udalosti (vojny, konflikty, terorizmus a pod.).

9. Časové a sezónne vplyvy. Denné - prvá hodina sa obyčajne vyznačuje najväčším záujmom o otváranie pozícii a posledná je často sprevádzaná poklesom, kedy mnoho obchodníkov uzatvára pozície. Pre tých, čo obchodujú na ,,overnight,, býva často dobrá stratégia otvoriť pozíciu v závere obchodného dňa a uzatvoriť v úvode nového dňa. Týždenné - najpasívnejší deň býva pondelok a silné dni bývajú často v stredu a v piatok. V krízovom období, keď stúpa volatilita sa napr. nový týždeň častejšie začína optimizmom, keď sa cez víkend nič negatívne neudialo. Mesačné - tu sa v globále rozoznáva tzv. Januárový efekt - zvýšený záujem investorov o nákupy akcií (hlavne menších firiem) - spravidla počas prvých dvoch januárových týždňov. Vysvetluje sa to tým, že mnoho investorov predajom v decembri uzavrie svoje straty, čím znížia svoju daňovú povinnosť. Po uzatvorení roka potom znova investujú (často do tých istých akcií), čo tlačí ceny hore. Takisto investiční manažéri v novom roku často realizujú nové investičné stratégie. Vždy tretí piatok v každom mesiaci expirujú opcie, čo sa prejavuje zvýšenou volatilitou. Júl, august je čas dovoleniek - tieto časy sú na burze menej aktívne, hlavne na trhoch EU a USA. Hovorí sa, že praví investori odchádzajú z burzy v máji a vracajú sa v septembri.  Štvrťročné - tretí piatok koncom každého štvrťroka naraz expiruje mnoho termínovaných kontraktov- opcie, indexy a ostatné futures. Týmto dňom sa hovorí ,,Triple Witching Friday,,. Vyznačujú sa mimoriadnými objemami a volatilitou, nakolko sa zatvára a otvára viac pozícii ako inokedy. Volebný cyklus - súvisí s tým, že po nástupe nového prezidenta a vlády USA sa v prvej polovici funkčného obdobia realizujú nepopulárne opatrenia, kým v druhej polovici t.j. pred novými voľbami prevláda snaha o maximálne oživenie ekonomiky a podporu akciových trhov. Podľa tejto teórie sa zistilo, že v USA od r. 1832 do 1996 (spolu za 41vlád) sa za prvé dva roky volebného cyklu vyprodukovalo spolu 79% čistého trhového zisku, ale za posledné dva roky až 592% zisku ! Samozrejme, treba brať ohľad aj na vplyv hospodárskeho cyklu, ktorý má najväčší dopad na akciové trhy. Za posledné desaťročia sme mohli pozorovať v USA dve mimoriadne ,,úspešné,, vládne obdobia demokratov za Clintona a naopak, dve ,,smoliarske,, vlády republikánov za Busha staršieho a Busha mladšieho, v ktorých bol fenomén volebného cyklu nevýrazný vzhľadom na výraznú konjuktúru alebo recesiu.

10. Iné ,,anomálie,, Najziskovejšími a najvyhľadávanejšími sú tzv. insider informácie. Sú to informácie o ktorých ešte nevie verejnosť, len úzky okruh ľudí, napr. manažment firmy, audítor, poradca, ľudia z ratingovej agentúry a pod. Insider obchodovanie je vo svojej podstate silným zneužitím informácii a preto je zakázané a ostro sledované. Pre nás (outsiderov) je v praxi zaujímavá možnosť sledovať nákupné a predajné aktivity firemných insiderov, ktoré podliehajú kontrole a sú zverejňované. Samozrejme, že žiadne opatrenia nezabránia zneužívaniu insider informácii a obohacovaniu sa vybraných jedincov. Preto sa často pred dôležitým rozhodnutím, alebo zverejnením správy zvýši nákupná, alebo predajná aktivita a to signalizuje, čo sa bude diať. Rozoznať takéto ,,zmeny pulzu,, u firmy, ktorú dobre poznáte niekedy pomôže včas otvoriť výhodnú špekulatívnu pozíciu. Medzi iné, špecifické anomálie by som zaradil aj rumory, chybné správy a falošné informácie. Rumory sú nepotvrdené správy, ktoré môžu spôsobiť pohyb na trhu. Sú časté. Chybné správy sa vyskytujú zriedka a zvyčajne neskôr vyjde oprava. Každú dôležitú správu je preto dobre porovnať so správami z iných zdrojov. Falošné informácie sa vyskytujú zriedkavo. K najznámejším patrila aféra okolo Emulexu, kedy istý študent vo veľkej strate po otvorení short pozície (na pokles) zámerne uviedol na verejnosť negatívnu správu (cez renomovanú informačnú agentúru ! ). Keď kurz prudko klesol a jeho strata sa premenila na zisk, otvoril long pozíciu (na vzostup). Keď firma dementovala negatívnu správu, kurz znova stúpol a študent zarobil druhykrát (celkovo asi 120 tisíc dolárov). Bol to ale velmi drahý obchod, lebo trhová cena Emulexu klesla o 2 miliardy dolárov, straty investorov boli obrovské a študenta nakoniec aj tak odhalili a potrestali.

Príklady z môjho tradingu v rokoch 2001-2003:

* Firma ohlásila prezentáciu nového výrobku prostredníctvom kampane v TV po celom USA. Výrobok vykreslila ako novinku, ktorou chce dobiť trhy, samozrejme všetko iba v ružovom svetle. Akcie stúpli v priebehu troch dní o 70%. Tešil som sa, že som včas naskočil. Ale v momente najväčšieho optimizmu začala akcia prudko klesať. Neišlo iba o klasické vyberanie ziskov, pokles mal v sebe prvky panického výpredaja. Nenašiel som žiadny dôvod a tak som váhal s predajom až kým som prišiel takmer o celý zisk. A príčina? K tej som sa dopátral neskôr. V lokálnej tlači (!) v jednom zo štátov USA vyšiel článok v ktorom konkurencia povedala pravdu -  vykreslila negatíva výrobku, spochybnila jeho perspektívu a zvýraznila zadĺženosť producenta a jeho závislosť na úspechu tohto výrobku. Zaujímavé bolo, že moje zdroje správ túto správu nezachytili, čo sa stáva hlavne pri menších firmách.

Ponaučenie: keď davy nakupujú, uvažuj o tom, kedy vyberieš zisk. Keď davy predávajú, už neuvažuj, ale vyberaj. 

* Biotechnologická firma dlhodobo vyvíjala liek proti chrípke. Vývoj sprevádzali samé dobré správy a akcia dlhodobo stúpala. Schválenie takého lieku by bola ohromná perspektíva pre prosperitu firmy. Pozitíva nového lieku boli jasne v prevahe nad nízkymi nepriaznivými účinkami, takže všetko vyzeralo v prospech schválenia. V deň ,,panelu,, FDA (hlasovanie komisie odborníkov ) bolo obchodovanie s akciami firmy zastavené. Vzhladom na velmi široké použitie lieku sa komisii zdali aj zdanlivo nízke nepriaznivé účinky priveľkým rizikom pre tehotné ženy, starých ľudí a detí . A tak liek na schválenie neprešiel. Na druhý deň akcie firmy otvorili na polovičnej cene a za pár hodín sa cena ustálila v strate -70%. Vybral som najväčšiu percentuálnu stratu na jednu akciu v živote.

Ponaučenie: Veľmi nepriaznivý pomer rizika a možného zisku. Základom tradingu je Risk to Reward Ratio (RRR). Ďalej, psychologická analýza mala byť taká, že liek malej firme z najväčšou pravdepodobnosťou neschvália. Lobisti veľkých firiem zapracujú, aby biznis s vakcínami a podpornou terapiou nedostal konkurenta. V tejto hre ide o miliardy.

* Firma X chystala akvizíciu bankrotujúcej firmy. Bola to lukratívna príležitosť, lebo po úspešnom pohltení by sa stala lídrom v danom odvetví. S lepšími vyhliadkami sa od správy ku správe dvíhala jej cena. O akvizíciu však mala záujem aj konkurencia - firma Y. Nebolo isté, kto zvíťazí a preto rast ceny bol neistý. Po podrobnej analýze som dospel k jednoznačnému záveru, že ponuka firmy Y neobstojí pred súdom. A tak som si dovolil väčšiu investíciu, kde som po nákupoch dopredu zinkasoval zisk cca 50%. Davy nakupovali až keď mali istotu. 

Ponaučenie: Dobrá analýza je základ. Dáva štatistickú výhodu. Po dobrej analýze sa dá z vysokou pravdepodobnosťou určiť, čo sa bude diať a staviť na to.

Príklady z môjho posledného daytradingu 2010:

* Akcia HRB zverejnila cez file už pred zavretím trhov. Cena poskočila, ale napokon sa vrátila na pôvodnú úroveň. Nešlo o nič, čo by navodilo silné nákupy a technická analýza vyzerala na výber ziskov. Po zavretí trhov vyšla tlačová správa a cena znovu začala rásť. Uvedomil som si, že scénar sa opakuje, len herci sú iní. Nakupovali tí, čo nevedeli, že informácie už sú vonku. Nastavil som príkaz na short sell o 3% vyššie a ryba sa chytila. Behom pár minút som vybral  zisk +3%.

Ponaučenie: Trhy sú relatívne efektívne. Ale vstrebávanie informácie do ceny trochu trvá. Kým sa cena ustáli, dominuje PA. Potom to ide podľa TA a dlhodobo podľa FA.

* Akcia MW zverejnila zdanlivo dobre. Zdanlivo, lebo výsledky posledného kvartálu boli dobré, ale vyhliadky zlé. Dow Jones Wires - preborník v platených správach sa však pomýlil a miesto stratových vyhliadok ohlásil ziskové. Kupci sa nachytali a podržali cenu na pár sekúnd. To stačilo, aby som chytil cenu na pokles. Za dvadsať sekúnd som vyberal zisk, keď akcia bola -9%. Na druhý deň trh rozhodol, že to bude -18%.

Ponaučenie: Efektívnosť má sekundárne reakcie. Po prehnanej psychologickej reakcii, prichádza technická korekcia. Ak je reakcia primeraná a v súlade s TA a FA - trend pokračuje, často niekoľko dní až týždňov. Trh reaguje pomaly, ale isto. Tu je ohromná potencia ziskov na swing.

Psychologická analýza je zaujímavá metóda na dosahovanie rýchlych ziskov. Krátkodobé výkyvy v cenách akcií sa po zavedení internetu stali stredobodom záujmu obrovskej masy individuálnych investorov a obchodníkov. Výsledkom je volatilita trhov aká tu ešte nikdy predtým nebola, čo ešte viac zvyšuje atraktívnosť krátkodobých obchodov. 

Trading, ktorý môže využívať psychologickú analýzu  ako primárnu nazývam Momentum Trading. Ide o obchodovanie v čase, keď sa cena akcie hýbe. Pointou je odhadnúť akú reakciu kurzotvorná informácia vyvolá, staviť na to a zarobiť na tom. 

Čo urobia davy? Čo je pre nich dobré a čo nie?  Čo na to inštitúcie?  Ako to vidia technickí trejderi? Ako zareagujú shorteri?  Prevládne strach o zisk, alebo chamtivosť? Aký je vplyv insiderov?

Také otázky si treba klásť, keď obchodujete na základe psychologickej analýzy. Snažte sa byť empatický (vžite sa do pocitov a myslenia iných) a myslíte dopredu. Burza je o tom, čo sa bude diať.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------                                                 Písané v 2003. Prepracované v 2010.

Úvod do tradingu

Trading by JUGGLER 

Technická analýza akcií

 

Toto je stará verzia webu bežiaca na Joomle. Nové články a nové nástroje pre investorov nájdete na hlavnej stránke: ako-investovat.sk

Asociácia obchodníkov s cennými papiermi

Anketa

Vráti sa Grécko ku drachme?
 


Finkulačka


Finančná kalkulačka
 Eur/měs
%p.a./rok
let
 Eur

podrobne




Súvisiace články