Magazín ako investovať

Investovanie, financie, sporenie

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

Indikátory - kĺzavé priemery

Kĺzavý priemer je jedným z najflexibilnejších a súčasne najpoužívanejších indikátorov technickej analýzy. Medzi obchodníkmi je obľúbený hlavne vďaka svojej jednoduchosti, pričom najlepšie funguje v trendujúcom prostredí. V článku popisujeme indikátory SMA, EMA, DEMA, TEMA a Wilderov kĺzavý priemer.

V štatistike je kĺzavý priemer (moving average) priemerom určitej množiny dát. V prípade technickej analýzy sú týmito dátami vo väčšine prípadov zatváracie ceny akcií (closing prices) za daný deň, niektorí obchodníci však využívajú aj samostatný priemer pre maximá a minimá, prípadne priemer stredných hodnôt, ktoré dostanú sčítaním denného maxima a minima a následným vydelením dvomi. Kĺzavý priemer však môžeme skonštruovať aj v menšom časovom rozsahu a to tak, že zoberieme namiesto denných dát hodinové, prípadne minútové.

Ak chceme napríklad urobiť 10-denný priemer, tak jednoducho sčítame zatváracie ceny akcií za posledných 10 dní a následne ich vydelíme desiatimi (v tomto prípade sa jedná o jednoduchý kĺzavý priemer – simple moving average). Ďalší deň spravíme to isté s tým, že opäť zoberieme posledných 10 cien, čo má za následok, že cena, ktorá bola predchádzajúci deň poslednou nám z výpočtu vypadne a bude nahradená včerajšou cenou. Takto sa dáta vo výpočte posúvajú s každým obchodným dňom.
Účel a využitie v technickej analýze


Kĺzavý priemer je indikátor, ktorý sleduje trend. Jeho účelom je identifikovať vznik trendu, sledovať jeho priebeh, ako aj ohlásiť, že došlo k jeho obratu. Na rozdiel napríklad od štúdia grafov však kĺzavý priemer nepredpovedá vznik alebo zánik trendu. Iba ho potvrdzuje, ale až o niečo neskôr ako tento obrat nastal. Vyplýva to z jeho samotnej konštrukcie, keďže je založený výlučne na minulých dátach. Pritom platí, že čím menej dní kĺzavý priemer obsahuje, tým menšie je jeho zaostávanie za trendom, a teda tým skôr dokáže detekovať jeho obrat. Je to kvoli množstvu historických dát, ktoré priemer výrazne ovplyvňujú. Takže, napríklad 20-dňový priemer pri zmene trendu generuje signál skôr ako 50-dňový priemer. Tiež však platí, že čím menej dní do priemeru zoberieme, tým viac falošných signálov dostaneme. Z toho dôvodu väčšina obchodníkov využíva kombináciu viacerých kĺzavých priemerov, ktoré musia dať signál súčasne predtým ako otvoria pozíciu. Aj tak ale platí, že zaostávanie priemeru za trendom nemožno úplne eliminovať.


Obchodné signály
Akýkoľvek typ kĺzavého priemeru sa dá použiť na generovanie nákupných alebo predajných signálov, pričom postup je veľmi jednoduchý. Prakticky každý obchodný softvér dnes umožňuje premietnutie si priemeru ako čiary priamo do cenového grafu. Na miestach prieniku tejto čiary s cenou potom vznikajú obchodné signály. Keď cena pretne trendovú čiaru a uzavrie obchodovanie nad ňou, indikuje to začiatok rastového trendu a predstavuje nákupný signál. Naopak, ak cena padne pod trendovú čiaru a tam sa aj obchodovanie uzavrie, hovorí to o začiatku klesajúceho trendu, a teda je to predajný signál.
 


Obrázok 1: Nákupné a predajné signály generované 15-mesačným jednoduchým kĺzavým priemerom pre index Dow Jones Industrial Average v rokoch 1970 -1993; zdroj: www.optionsoutlet.com 

 

Použitie viacerých priemerov naraz
V prípade, že používame viac priemerov súčasne, aby sme eliminovali „šum“ v cenách a teda aj falošné signály, za nákupný signál považujeme, keď kratší priemer presekne dlhší priemer (napr. 20-dňový prejde nad 40 dňový). Predajný signál nastáva v takomto prípade vtedy, keď 20-dňový priemer padne pod úroveň 40-dňového.

Obrázok 2: Nákupný signál generovaný dvomi kĺzavými priemermi, zdroj: www.investopedia.com

 

Obdobne , ak používame tri priemery (napr. 5, 20 a 50 dňový), mali by byť pre nákup 5-dňový nad 20-dňovým a súčasne 20-dňový nad 50 dňovým, pričom za nákupný signál sa považuje pretnutie hociktorého z priemerov, ktoré povedie k tejto situácii. Na predaj je potrebné, aby bol 5-dňový nižšie ako 20-dňový a ten bol súčasne nižšie ako 50-dňový. Používanie troch priemerov naraz výrazne znižuje množstvo falošných signálov, ale taktiež podstatne limituje možnosti zisku, pretože takýto systém dá signál až potom, čo už je trend plne rozbehnutý. Dokonca sa môže stať, že signál bude generovaný až v čase bezprostredne pred obratom trendu.  To, aké intervaly dní obchodníci používajú pre kĺzavé priemery je veľmi individuálne. Populárne sú napríklad Fibonacciho čísla ako napríklad 5, 21, 89. Pri futures je to kombinácia  4-,9- a 18- dňových priemerov (Murphy).

Obrázok 3: Systém 3 kĺzavých priemerov (5-,10- a 50-dňové) na dennom grafe pre DAX dáva predajný signál tesne pred pádom indexu v Januári 2008; zdroj: www.finance.yahoo.com

Výhody a nevýhody
Dôvodom, prečo sú kĺzavé priemery také populárne je, že sa v nich odráža niekoľko základných zásad obchodovania. Použitie priemeru pomáha znižovať straty a súčasne necháva zisky rásť. S ich použitím obchodujeme v smere trendu a nie proti nemu. Navyše, na rozdiel od analýzy grafov či iných vysoko subjektívnych techník sa dajú priemery použiť na jednoznačné generovanie obchodných signálov, a teda znižujú subjektivitu a pomáhajú psychike obchodníka. Ich veľkou nevýhodou však je, že fungujú len počas trendu, ale v obdobiach, kedy na trhu nie je žiadny trend (sideways market)a ceny iba oscilujú v určitom pásme vôbec nefungujú. Toto obdobie môže kľudne predstavovať aj viac než tretinu času obchodovania, takže spoliehať sa na kĺzavé priemery samotné je vysoko rizikové. Mnohí obchodníci odporúčajú buď používať priemery spolu s nejakým indikátorom udávajúcim silu trendu (napr. ADX) alebo ich používať iba ako potvrdzujúci (confirming) indikátor.       

Typy kĺzavých priemerov
Najznámejšími typmi kĺzavých priemerov sú:


Jednoduchý kĺzavý priemer
Je tiež známy ako aritmetický priemer a je najjednoduchším a najpoužívanejším typom kĺzavého priemeru. Dostaneme ho sčítaním všetkých cien za dané obdobie a následným vydelením počtom dní. Sú s ním ale spojené dva problémy: berie do úvahy len dáta, ktoré sú v sledovanej perióde (napríklad 10-dňový priemer zohľadňuje iba dáta za posledných 10 dní a na dáta pred týmto obdobím vôbec neberie zreteľ). Tiež sa zvykne kritizovať za to, že dáva všetkým dátam v množine rovnakú váhu (napríklad v 10-dňovom priemere má cena spred 10 dní ako aj cena zo včera rovnakú váhu 10%). Niektorí obchodníci argumentujú, že dáta z najnovších dní by mali mať v priemere väčšiu váhu než staré dáta, čím by sa znížilo zaostávanie priemeru za trendom.

Exponenciálny kĺzavý priemer (exponentially weighted moving average, EMA, EWMA)
Tento typ priemeru rieši obidva problémy, ktoré sú spojené s jednoduchým priemerom. Jednak priraďuje novším dátam vyššie váhy v rámci priemeru  a tiež vo svojom výpočte obsahuje všetky historické dáta od vzniku daného nástroja. Tento typ priemeru dostal svoj názov podľa toho, že váhy jednotlivých cien smerom do minulosti sa exponenciálne znižujú. Rýchlosť tohto klesania sa dá v mnohých softvéroch upraviť a prispôsobiť potrebám obchodníka.

 

Obrázok 4: váhy jednotlivých dní v rámci exponenciálneho priemeru sa smerom do minulosti znižujú; zdroj: www.wikipedia.org

Dvojitý exponenciálny priemer (Double exponential moving average,  DEMA)
Tento typ priemeru v sebe spája súčasne jednoduchý kĺzavý priemer a exponenciálny priemer exponenciálneho priemeru cien. Bol vyvinutý v roku 1994 Patrickom Mulloyom, pričom by mal podľa autora produkovať menej falošných signálov než keby sme použili tieto dva priemery spolu. DEMA vypočítame ako:
DEMA = (2* n-dňový exponenciálny priemer) – (n-dňový exponenciálny priemer z exponenciálneho priemeru)

DEMA funguje rovnako ako ostatné kĺzavé priemery – keď sa cena dostane nad úroveň DEMA, môžeme očakávať rastúci trend a naopak.

 

Obrázok 5 – DEMA dáva nákupný signál pre akciu Netflix, Inc.; zdroj: www.prophet.net


Trojitý exponenciálny priemer(Triple exponential moving average, TEMA)
Je ďalším indikátorom z dielne Patricka Mulloya, ktorý má za cieľ podobne ako DEMA znížiť zaostávanie priemeru za trendom a súčasne aj frekvenciu falošných signálov. Funguje rovnako ako DEMA. Vzorec na jeho výpočet je:
TEMA= (3 * EMA) - (3 * EMA of EMA) + EMA of EMA of EMA) 
Okrem toho sa trojitý exponenciálny priemer používa aj ako oscilátor pod označením TRIX. Budeme sa mu teda venovať aj v časti o oscilátoroch.

Wilderov kĺzavý priemer (Wilder‘s Moving average)
Bol vyvinutý technickým analytikom Wellesom Wilderom. Jeho hlavným cieľom bolo určitým spôsobom zohľadniť pri výpočte aj historické dáta mimo sledovanej periódy (napr. pri 50 dňovom priemere aj dáta staršie než 50 dní), ktoré napr. jednoduchý priemer vôbec nezohľadňuje. To hlavne v čase keď sa ceny nehýbu spôsobuje analytikom používajúcim jednoduchý priemer problémy. Priemer vtedy poskytuje množstvo falošných signálov. Pokiaľ však priemer vo svojom výpočte zohľadňuje všetky historické dáta, je menej citlivý na náhly pokles volatility, a teda generuje menej falošných signálov. Vzorec tohto typu priemeru je:
Dnešný priemer = (Dnešná cena) x  (1/N) + včerajší priemer x ( (N-1)/N)
Signály pre tento typ priemeru sa generujú štandardne ako pre ostatné tipy priemerov. Významný je hlavne tým, že je vstupom do všetkých indikátorov, ktoré Wilder vyvinul, vrátane Average True Range (ATR).


 
Zdroje:
Murphy, J.: Technical analysis of the financial markets;  Prentice Hall; New York; 1999
http://www.prophet.net/analyze/popglossary.jsp?studyid=DEMA
http://www.investopedia.com/university/movingaverage/default.asp

Doporučené články:

Technická analýza - úvod 

Indikátory - kĺzavé priemery 

Oscilátory: MACD, RSI, CCI, Stochastics 

Oscilátory: ADX, RMI, Ultimate oscillator, Williams %R, TRIX, RWI, 

Indikátory založené na objeme 

Indikátory založené na volatilite

Výsledky backtestov indikátorov 

Diskusia k článku

 

 

Toto je stará verzia webu bežiaca na Joomle. Nové články a nové nástroje pre investorov nájdete na hlavnej stránke: ako-investovat.sk

Asociácia obchodníkov s cennými papiermi

Anketa

Vráti sa Grécko ku drachme?
 


Finkulačka


Finančná kalkulačka
 Eur/měs
%p.a./rok
let
 Eur

podrobne