Uplynulý týždeň sa na finančných trhoch niesol v znamení výpredaja, ktorý občas prechádzal až do paniky. Videli sme pokles všetkých hlavných indexov, pričom najviac boli vypredávané taliansky MIB, ktorý tento týždeň stratil 17,4% a španielsky IBEX: -12,4%. Výpredajom sa však nevyhli ani nemecký DAX -5,6% či americké S&P 500, ktoré zaznamenalo najvýraznejší týždenný pokles od roku 2008 vo výške 7,2%. Pozrime sa na fundamentálne faktory, ktoré stáli v pozadí týchto výpredajov a naznačíme si možný budúci vývoj.
Amerika
Situácia na trhoch bola pritom napätá už od minulého týždňa, kedy sa pozornosť trhov upierala na rokovania amerických politikov o dlhovom strope. Trhy pritom v súvislosti s blížiacim sa termínom možného defaultu krajiny (v prípade neschválenia navýšenia stropu) zaznamenávali iba mierne korekcie. Obchodníci všeobecne očakávali, že k dohode nakoniec príde. Jej ohlásenie však namiesto nákupného ošiaľu spustilo ďalší výpredaj. Jedným z možných vysvetlení razantných poklesov minulý týždeň by mohla byť stratégia „sell the news“ po prijatí plánu.
Amerika však v súčasnosti čelí oveľa výraznejšiemu problému než sú politické hašterenia ohľadom rozpočtu. Tým je ekonomické spomalenie a možný „double dip“ –t.j. možnosť opakovania sa recesie v druhej polovici tohto roka. Makroekonomické dáta za posledné týždne pritom hovoria jednoznačnou rečou – dôvera v ekonomiku klesá a rovnako tak klesá tempo rastu. Veľmi negatívnou správou boli hlavne výsledky amerického HDP z minulého piatka, pričom revízia dát za prvý kvartál ukázala, že tempo rastu nedosiahlo pôvodne ohlásených 1,8%, ale iba 0,4%. To predstavuje razantné spomalenie a ani predbežný výsledok za druhý kvartál 1,3% nedodáva príliš nádeje na optimizmus. V priebehu tohto týždňa taktiež sklamali dôležité indikátory ISM výrobného a nevýrobného sektora, ktoré skončili pod konsenzom. Posledná nádej vo forme lepších piatkových výsledkov Non-farm payrolls bola však rovnako bez milosti vypredaná.
Americké akcie pritom v posledných týždňoch napriek zhoršujúcim sa makroekonomickým dátam držali „nad vodou“ hlavne korporátne výsledky, ktoré aj v druhom kvartáli prekonávajú očakávania analytikov. Za 2. Kvartál zatiaľ skončilo s lepšími výsledkami vyše 70% veľkých spoločností. Na druhú stranu, menšie spoločnosti, ktoré sú zastúpené napríklad v indexe Russell 2000 takto dobré výsledky nedosahujú. Výsledková sezóna sa pritom pomaly blíži k svojmu záveru, takže mnohí obchodníci zrejme využili minulý týždeň na vystúpenie zo svojich pozícií napriek lepším výsledkom.
Európa
V Európe je pritom situácia diametrálne odlišná. Európske firmy reportujú horšie výsledky než ich americké náprotivky. Okrem toho stále pokračuje špirála dlhovej krízy, ktorá tento týždeň vstúpila do ďalšieho dejstva. Na trhu je pritom badať, že viacero veľkých hráčov sa začalo sťahovať nielen zo španielskych a talianskych dlhopisov (ktorých výnosy preto výrazne rastú), ale hlavne z talianskeho bankového sektora. Počas posledných dvoch týždňov bolo obchodovanie s najväčšími talianskymi bankami Unicredit a Intesa na milánskej burze viackrát prerušené z dôvodu, že cena klesala príliš rýchlo a boli aktivované tzv. circuit breakers. Rastúce výnosy na dlhopisoch Španielska a Talianska pritom naznačujú možnosť, že krajiny budú musieť hľadať aj iné cesty financovania než je štandardná aukcia dlhopisov. Preto sa začalo koncom týždňa uvažovať o možnosti, že by euroval a prípadne aj priamo ECB nakupovala dlhopisy týchto krajín. Vyhlásenia ECB podporujúce túto možnosť však mali za následok ďalšie zosilnenie výpredajného tlaku a stratu dôvery v riešenie problémov. Je otázne, či v piatok večer ohlásené fiškálne opatrenia z dielne talianskeho premiéra Berlusconiho dokážu zastaviť súčasný trend.
Navyše, do problémov sa zrejme dostáva aj európsky bankový sektor. Okrem výpredajov akcií talianskych bánk to naznačuje hlavne vytvorenie ďalších programov na mimoriadne dodávanie likvidity na medzibankový trh, ktoré oznámil šéf ECB Trichet na štvrtkovej tlačovej konferencii po rozhodnutí o úrokových sadzbách. Navyše, samotná ECB priznala, že európskej ekonomike hrozí v najbližšom čase výrazné spomalenie, čím sama priliala ďalší olej do ohňa.
Poslená vlna „risk off“ je však neobyčajne mohutná a naznačuje, že kapitál sa začína vďaka očakávaniam ekonomického spomalenia z komodít a akcií stále viac do dlhopisov a treasuries (výnosy amerických a nemeckých vládnych dlhopisov zaznamenali tento týždeň počas výpredajov výrazný pokles). Dá sa očakávať, že súčasný medvedí sentiment bude ešte nejakú dobu pokračovať. Víťazmi by tak aj naďalej mohli byť švajčiarsky frank, japonský jen a zlato, ktoré pre investorov predstavujú bezpečné prístavy. Kapitál z akciových trhov a rizikových dlhopisov by preto mohol smerovať aj sem.
Ako ďalej?
Otázne je, či sa v blízkom čase nájdu nejaké pozitívne správy, ktoré by mohli akciám pomôcť dostať sa vyššie. Fiškálne stimuly sú zatiaľ v dôsledku vysokej úrovne zadlženia väčšiny krajín pomerne nepravdepodobné. Výnimkou by však mohla byť Čína, ktorej viacerí predstavitelia sa vyjadrili, že svetová ekonomika potrebuje podporiť ďalšími opatreniami. V hre tak zostáva možnosť prijatia nového stimulačného balíčka v Číne, ktorý už raz – v roku 2009 – svetovej ekonomike výrazne pomohol. Určitú, aj keď veľmi malú šancu, má aj prijatie ďalšieho kola kvantitatívneho uvoľňovania. Bez týchto stimulov však akciové trhy čaká v najbližších týždňoch zrejme ďalší pokles.
K nemu by v pondelok mohlo prispieť aj zníženie ratingu USA zo strany Standard and Poor’s. O jeho možných následkoch sa dočítate v tomto článku.
Súvisiace články:
Kríza, ktorá začala v roku 2007 ešte neskončila
Investori začnú prehodnocovať bezrizikovosť štátnych dlhopisov
Zníženie US ratingu a jeho dôsledky
Share
