Aktuálnu situáciu na trhoch komentuje Radoslav Kasík: "Európa doteraz reagovala na všetko oneskorene, nie je schopná spraviť viac, ako je nevyhnutné v danej chvíli, aby požiar uhasila. Nedokáže prísť s niečím, čo by zabránilo vzniku ďalších požiarov. Čím viac odsúva zásadné definitívne riešenie, tým sa problém zväčšuje. Ešte začiatkom roka sme sa bavili len o dlhovej kríze v Európe. Dnes už máme aj bankovú krízu a navyše Európa pravdepodobne na sklonku kvartálov vstúpila do recesie. S týmto trojlístkom sa bude veľmi ťažko bojovať."
Ak by sme dnešok porovnávali so situáciou v roku 2008, tak by sa dali nájsť nejaké paralely? Záchrana Dexie vs. Lehman Brothers, rokovania o eurovale vs. 700 miliardový záchranný balík v USA pred tromi rokmi?
Áno, ja vidím pomerne dosť paralel. Vývoj je zatiaľ veľmi podobný.
Najväčšie riziko pramení z ohrozenia bánk, z ich prípadného kolapsu (credit cruch). Rozdiel je v podstate len v charaktere aktív, ktoré spôsobili vtedajšiu a súčasnú krízu. V oboch prípadoch je základným problémom nadmerný dlh. Kým v 2008 to boli hypotéky, ktoré sa dostali prasknutím realitnej bubliny a zvýšením sadzieb do problémov, dnes je to vládny dlh, ktorý je tiež enormný a do problémov sa dostal uplynulou recesiou. V oboch prípadoch sú dlhovými aktívami preplnené banky, ktorým hrozia vzhľadom na kapitál neúnosné straty z týchto aktív. Stúpajúce riziko v bankách sa premieta do straty dôvery na medzibanku a jeho následného zamŕzania. Banky strácajú schopnosť financovať sa na peňažných trhoch a vznikajú likviditné problémy. Následne banky začínajú radšej sedieť na hotovosti a obmedzujú peňažné toky aj do reálnej ekonomiky. Dnešný ekonomický svet je postavený na bankách, tie sú jeho krvným obehom, čiže klesajúca ochota bánk požičiavať, investovať a vykonávať iné tradičné aktivity sa podpisuje pod slabnúci výkon ekonomiky (spomalenie rastu, až recesia).
Presne Dexia bola prvou lastovičkou. Bola závislá na krátkodobom financovaní, mala nedostatok vlastného kapitálu a jej portfólio bolo charakterizované prevažne menej kvalitnými aktívami. Veľmi rýchlo dorazili problémy s likviditou, vôbec získať zdroje pre bežný chod banky, preto musel zakročiť štát. Presne, ako hovoríte, euroval mal byť dávno európskym TARPom. Už pri prvej pôžičke Grécku sa objavili názory, že prostriedky mali byť naliate do bánk a Grécko sa malo nechať skrachovať. Bolo by to lacnejšie.
Hlavný rozdiel teda vidím okrem druhu problémových aktív v spôsobe riešenia. Americký prístup bol razantný a veľmi flexibilný, kým v Európe je všetko pomalé, krátkozraké a nedostatočné. Problém sa vracia, narastá a pýta stále viac. Možné dôsledky sú identické s rokom 2008, dokonca možno aj horšie práve kvôli chýbajúce reakcie schopnosti európskych politikov a vyčerpaným štátnym rozpočtom (prostriedky na sanáciu sú podstatne limitovanejšie oproti roku 2008).
Dokážu európski politici zabrániť recesii a bankrotu ďalších krajín po Grécku?
Európa už pravdepodobne v septembri vstúpila do recesie. Bankrot ďalších krajín závisí hlavne na národných politikách a vytvorení európskeho ochranného mechanizmu, ktorý získa čas pre národné vlády, aby konsolidovali verejné financie. Problémové krajiny dostali jasný signál, že ich dlhové bremeno je neúnosné a pokiaľ ho nezredukujú, nepomôže žiadny euroval, problém sa bude vracať ako bumerang.
Všeobecne odhadnúť, či zabránia politici prehĺbeniu krízy je veľmi ťažké. Ja dúfam, že áno. Ale európska politika je tieto dni totálne nevyspytateľná a nepredvídateľná. Žiaľ doposiaľ politici väčšinou vždy sklamali.
Európa doteraz reagovala na všetko oneskorene, nie je schopná spraviť viac, ako je nevyhnutné v danej chvíli, aby požiar uhasila. Nedokáže prísť s niečím, čo by zabránilo vzniku ďalších požiarov. Čím viac odsúva zásadné definitívne riešenie, tým sa problém zväčšuje. Ešte začiatkom roka sme sa bavili len o dlhovej kríze v Európe. Dnes už máme aj bankovú krízu a navyše Európa pravdepodobne na sklonku kvartálov vstúpila do recesie. S týmto trojlístkom sa bude veľmi ťažko bojovať. V Európe sa minuli už stovky miliárd eur a výsledok zatiaľ nie je žiadny.
Je skutočne ťažké definitívne odhadnúť, či dokážu politici potlačiť svoje egá, sympatie a národné záujmy v prospech Európy a eura. Zatiaľ to tak vôbec nevyzerá, ale neviem si vysvetliť doterajšie nepochopenie závažnosti situácie a nenájdenie konsenzu. Dúfam, že keď už bude najhoršie, Európa k tomu dospeje. Len môže už byť vtedy neskoro. Neviem.
Európske indexy sú na tom za posledný rok horšie ako americké, ale stále nie sú tak nízko ako na začiatku roka 2009. Myslite si ze ešte pozrieme na ich hodnoty z pred troch rokov?
Skôr áno ako nie. Všetko to závisí na politických rozhodnutiach, ktoré stále môžu zvrátiť pesimistické výhľady. Ale ako hovorím, doposiaľ vždy sklamali. Výška dlhu je obrovská. Je potrebná jeho redukcia, ktorá sa negatívne podpíše pod hospodársky rast. Zasiahnuté je už aj bankovníctvo. To už tiež negatívne vplýva na ekonomiku. Dostať sa z tejto situácie si vyžaduje líderstvo, obrovskú odvahu, netradičné riešenia, obete a urgentnosť. A už nie len medzi politikmi, ale aj obyvateľstvom, medzi ktorým narastá odpor k riešeniam.
Aké makroekonomické ukazovatele by mali indikovať dno akciového trhu ak to porovnám s priebehom krízy v rokoch 2008/2009?
V 2008/2009 trhy zastabilizoval TARP a naštartovalo kvantitatívne uvoľňovanie. Až následne sa začali zlepšovať aj makroúdaje i niekoľkomesačným oneskorením. Za predstihové indikátory možno považovať známe prieskumy manažérom PMI (alebo ISM v USA). Aktuálnym problémom je skôr to, že makroúdaje definitívne nepotrvdzujú recesiu. Bez dlhovej a bankovej krízy by pokračoval ekonomický rast. No obmedzenosť zdrojov z bankového sektora a narastajúca opatrnosť vedú k opatrnosti firiem i spotrebiteľov. Subjekty zasa znižujú výdavky, firmy neprijímajú ľudí a pod. Problémom je dôvera a tá sa ťažko navracia. Preto mám pochybnosti, či zrovna makroúdaje budú schopné označiť dno.
Sú drahé kovy naozaj dobrou zábezpekou na zlé časy ako sa to často hovori? V septembri zlato prekvapilo veľkym poklesom mnohých investorov, ktorí hľadali bezpečnú investiciu v dobách neistoty.
Áno. Okruh bezpečných aktív sa zužuje. Meny ako peniaze strácajú hodnotu nadmerným rozširovaním peňažnej masy, ktoré nie je do budúcnosti ďalej vylúčené. Pohyby kurzov sú extrémne a volatilné. Budúcnosť je veľmi neistá, možných scenárov vývoja je veľa, čiže sa nedá nájsť univerzálna investícia. Zlato by malo ale stále predstavovať uchovávateľa hodnoty.
Korekcie však nemožno vylúčiť. Septembrový pokles bol ale zavinený hlavne vyberaním ziskov a odlevom špekulatívneho kapitálu. Komodity a aj drahé kovy strácajú na cene v deflačných obdobiach vyskytujúcich sa počas recesie. Zlato korigovalo aj v 2008. Na recesiu sú vhodnejšie dlhopisy. Ale práve obrovská neznáma v budúcnosti favorizuje zlato.
Silný je aj reálny fyzický dopyt zo strany retailu (hlavne rozvíjajúce sa trhy) a centrálnych bánk. Na zlato sa dívam z dlhodobého hľadiska naďalej pozitívne, ale nemôže byť hlavnou investíciou. Ide o nástroj diverzifikácie a uchovávateľa hodnoty (max. 15% portfólia).
Radoslav Kasík, Portfolio Manager, Across Wealth Management,o.c.p.,a.s. www.across.sk
Share
