Lukáš Trebula komentuje aktuálnu situáciu na trhoch: " USA (FED) a Európa (ECB) majú skúsenosti s kolapsom z roku 2008 a majú tú silu takýto kolaps nepripustiť."
Ak by sme dnešok porovnávali so situáciou v roku 2008, tak by sa dali nájsť nejaké paralely?
V aktuálnej situácii vidíme veľa paralel, ale zároveň aj viacero odlišností. V prvom rade treba podotknúť, že začiatok krízy bol už v roku 2007 a nie ako média radi prezentujú v roku 2008. V roku 2007 síce zaznamenali akciové trhy vrchol, ale zároveň to bol aj začiatok deflácie, ktorá bola spustená pádom cien realít. Pád Lehman Brothers nebol začiatok, ale do veľkej miery iba riadené vyústenie krízy, ktorá začala v roku 2007. Súčasná sitácia je hlavne o strachu, ktorý navodzujú a udržiavajú médiá. Do veľkej miery je tento strach zapríčinený čerstvou spomienkou na kolaps v roku 2008.
Určité podobnosti vidieť na vývoji akciových trhov, ale aj striebra a dolárového indexu, ktorý predstavuje pomer dolára k 6 kľučovým menám sveta. Z pohľadu fundamentov je súčasná situácia určite odlišná a nie je ju možné porovnávať so situáciou v roku 2008. V prípade, že by sa mal opakovať podobný scénar na burze ako v roku 2008, môže sa tak stať na základe nejakého konkrétneho „Macro eventu“ (podobne ako v prípade Lehman Brothers), ktorého cieľom bude tak ako v prípade predchádzajúceho krachu ukončiť klesajúci trend a kde zmena bude sprevádzaná QE3 alebo inými vládnymi stimulmi, ktoré boli doteraz iba kozmetického charakteru (Operation Twist a pod.). Podstatný fakt je, že USA (FED) a Európa (ECB) majú skúsenosti s kolapsom z roku 2008 a majú tú silu takýto kolaps nepripustiť. Myslíme si, že ku kolapsu podobných rozmerov ako v roku 2008 môže prísť iba v prípade riadeného kolapsu podobne ako v roku 2008. Iná je aj situácia na korporátnej úrovni, a to v tom, že v rokoch 2007-2008 bolo veľa spoločností extremné zadĺžených a krízové roky vytvorili veľký tlak na ozdravenie spoločností, ktorým sa to do značnej miery aj podarilo a v súčasnosti má veľké množstvo korporácií ozdravené súvahy a do značnej miery vysoké stavy hotovosti. Začiatkom roka 2011 sedeli korporácie v USA a v Európe na 2 biliónoch USD, čo predstavovalo nárast hotovosti o viac ako 40% oproti roku 2008, pričom európske spoločnosti majú v súčasnosti podiel hotovosti na ich aktívach 12%, čo je jeden z najvyšších pomerov vôbec. Rovnako banky v USA použili QE2 na ozdravenie ich súvah, kde na jednej strane prijali hotovosť, ale na druhej strane ju neposkytovali ďalej vo forme úverov a držia ju v takomto stave dlhodobo.
.
Graf Dollar index 2008 vs. 2011
Dokážu európski politici zabrániť recesii a bankrotu ďalších krajín po Grécku?
Na konci rastových ekonomických cyklov politici ešte nikdy nič nevyriešili a nie je ani ich potrebou niečo riešiť, ale skôr konkrétne ekonomické problémy alibisticky presúvať na ďalšie generácie, aby trvalo udržiavali potrebu niečo riešiť (a to sa deje aj v tomto prípade). Cieľom politiky je udržiavať ľudí v strachu, aby boli jednoduchšie manipulovateľní a prístupní na zmenu, akú potrebujú uskutočniť, a preto si dovolíme tvrdiť, že všetky krachy, ktorých sme boli svedkami a ešte aj budeme, sú vopred pripravené a implementované do ekonomiky a politiky za účelom strachu a následnej manipulácie obyvateľstva vo forme poskytnutia pripravených riešení. Odpovedať na otázku sa nedá jednoznačne, pretože všetko závisí od scénaru, ktorý je s veľkou pravdepodobnosťou už vopred napísaný. Grécko defacto zbankrotovalo a v súčasnej situácii ide už len o veriteľov (banky), ktoré tento dlh vlastnia a stanovenie konkrétneho % dlhu, ktorý budú v konečnom dôsledku odpisovať. Ako sme uviedli vyššie, EÚ (ECB) má všetky potrebné mechanizmy na to, aby kolaps ďalších krajín nepripustila, ale všetko závisí hlavne od politickej vôle.
.
Európske indexy sú na tom za posledný rok horšie ako americké, ale stále nie sú tak nízko ako na začiatku roka 2009. Myslíte si že sa ešte pozrieme na ich hodnoty z pred troch rokov?
Akciové trhy v USA a v Európe majú silnú, takmer úplnú dlhodobú koreláciu (nad 3 roky). To znamená, že po zohľadnení výmenného kurzu EUR/USD bude dlhodobá výkonnosť silne korelovaná a akékoľvek pohyby mimo túto závislosť sa dajú považovať za príležitosť na dlhodobú arbitráž. Odpoveďou na túto otázku by sme skôr hádali, pretože ako je hore uvedené, trhy vykazujú známky podobné ako v roku 2008 (hlavne technicky), ale zároveň fundamentálny základ je veľmi odlišný. História akciových trhov ukázala, že trhy sa vyvíjajú približne v 15 až 20 ročných cykloch. Cyklus rastu je striedaný beztrendovým cyklom, v ktorom sa už od roku 2000 nachádzame (ako je vidieť aj na grafe S&P500).
Graf S&P500
Aké makroekonomické ukazovatele by mali indikovať dno akciového trhu ak to porovnám s priebehom krízy v rokoch 2008/2009?
Ťažko hovoriť o všetkých makroekonomických ukazovateľoch, pretože niektoré sú do veľkej miery oneskorené voči reálnej ekonomike aj o niekoľko mesiacov ako napriklad zamestnanosť, na rozdiel od akciového trhu, ktorý je do istej miery predpovedajúci indikátor ekonomiky, resp. zobrazuje očakávanú situáciu v ekonomike v rozsahu 6-9 mesiacov vopred, samozrejme po odmyslení si extrémnych hodnôt pri krachoch, ktoré sú emocionálne a do veľkej miery spôsobené cielenou trhovou manipuláciou (prostredníctvom zvyšovania marží až po realizáciu tzv. „margin call“) . Domnievame sa, že v prípade opätovného pádu akciových indexov by indikáciou dna mohlo byť spustenie alebo skôr oznámenie veľkých vládnych stimulov (v USA a v EÚ), resp. stimulov CB v podobe kvantitatívneho uvoľňovania (QE), a to nielen v USA, ale celosvetovo.
.
Sú drahé kovy naozaj dobrou zábezpekou na zlé časy ako sa to často hovorí? V septembri zlato prekvapilo veľkým poklesom mnohých investorov, ktorí hľadali bezpečnú investíciu v dobách neistoty.
Zlato bolo a aj vždy bude nielen zábezpekou, ale aj najstálejšou formou majetku a o od pádu Zlatého štandardu o to dôležitejšou. V roku 1971 USA zrušili voľnú vymeniteľnosť dolára za zlato a následne devalvovali dolár. V roku 1976 došlo k najväčšej zmene z pohľadu svetového hospodárstva. Bolo to ukončenie Bretton-Woodskeho menového systému založeného na pevných menových kurzov na základe zlatej parity a zároveň bol zriadený Kingstonský menový systém založený na pohyblivých menových kurzoch, a teda defacto zrušený Zlatý štandard. Nový menový systém sveta bol vybudovaný na bankovom systéme frakčných rezerv, a teda na dlhu a hlavne potrebe jeho zväčšovania z dôvodu zabezpečenia hospodárskeho rastu. Z dlhodobého pohľadu a z pohľadu súčasného menového systému založeného na peniazoch krytých výškou globálneho dlhu bude zlato vždy udržiavateľ hodnoty, keďže nemôže defaultovať ako dlh. Na strane druhej sú komodity vrátane zlata z krátkodobého hľadiska volatilné a v prípade, že FED a ECB nebudú pokračovať v politike kvantitatívneho uvoľňovania (QE) a rast vládnych dlhov bude pozastavený, teda sa efektívne zníži tok nových peňazí do ekonomiky (tlak na pozastavenie rastu dlhu v USA), tak zlato má len obmedzený potenciál. Ďalším nemenej dôležitým faktorom, ktorý môže znamenať koniec komoditného cyklu je aj rast reálnych úrokov.
.
Lukáš Trebula
Portfolio manažér
Share
