Švajčiarsky Frank za posledný rok výrazne posilnil – oproti košu mien 40 najdôležitejších obchodných partnerov švajčiarska to bolo o viac než 11%. Mnohí ekonómovia sa pritom obávajú, že dlhodobo silný frank môže spôsobiť silno otvorenej švajčiarskej ekonomike – ktorej hlavnými obchodnými partnermi sú krajiny používajúce euro – výrazné problémy.
Švajčiarske hospodárstvo sa vyvíja výrazne lepšie než sa začiatkom roka očakávalo. Len niekoľko mesiacov potom ako nad krajinou visela hrozba bankrotu najväčších bánk, ktorý by znamenal prakticky úplný rozvrat švajčiarskej ekonomiky, sa tejto alpskej krajine na prvý pohľad podarilo vymaniť spod vplyvu krízy. Namiesto rastu o 1,8%, ktorý bol ešte pred časom považovaný za optimistický, hovoria najnovšie prognózy o takmer 3% raste hospodárstva pre tento rok. V roku 2009 pritom švajčiarska ekonomika poklesla len o 1,5%.
Priemyselná produkcia sa od začiatku roku zvyšuje, rastú objemy priemyselných objednávok a miera nezamestnanosti postupne klesá z už aj teraz veľmi solídnych 3,9% - o ktorých väčšina štátov EU môže iba snívať. Tento nečakane pozitívny vývoj je z veľkej miery dôsledkom zvyšujúceho sa exportu – čo je spôsobené hlavne nečakane rýchlym oživovaním ekonomiky hlavného obchodného partnera – Nemecka. Keďže ale eurozóne ako celku sa tak dobre nedarí, prejavuje sa to posilňovaním CHF voči EUR.
Pri pohľade na historický vývoj menového kurzu je zrejmé, že frank voči euru posilňuje prakticky už od konca roka 2007 – teda od začiatku finančnej krízy. Krátkou výnimkou bolo len obdobie, v ktorom sa ocitli v problémoch švajčiarske banky – hlavne UBS a Credit Suisse. Finančný sektor totiž vo švajčiarsku generuje podľa metódy pridanej hodnoty takmer 12% HDP a zamestnáva takmer 6% pracovnej sily. Banky boli napokon zachránené štátnymi garanciami a tak mohlo posilňovanie pokračovať. Tento dlhodobý trend bol pritom jedným z hlavných dôvodov, prečo boli úroky vo švajčiarsku nižšie než v eurozóne.
Obrázok I: Porovnanie percentuálnych zmien kurzu EUR-CHF /modrá/ a EURUSD /červená/. Vidíme, že hoci sa dynamika zmien v niektorých momentoch správala rovnako, švajčiarsky frank posilňuje voči euru prakticky od začiatku krízy bez ohľadu na vývoj kurzu EURUSD.
Mnohí ekonómovia však upozorňujú, že dlhodobo silný frank môže mať pre švajčiarsku ekonomiku veľmi negatívne následky, pretože sa švajčiarske výrobky stávajú v zahraničí drahšími, a teda dopyt po nich bude klesať. Z toho dôvodu je pravdepodobné, že budúci rok bude rast hospodárstva výrazne spomalený a exportne orientované firmy zaznamenajú nižšie zisky. To sa ale samozrejme neprejaví ihneď. Ekonómovia odhadujú, že pokiaľ sa cena švajčiarskych výrobkov oproti zahraničnej konkurencii zvýši o 10%, bude to znamenať pokles exportu v budúcom štvrťroku o 2 – 5% a v strednodobom horizonte /t.j. o 3 – 6 štvrťrokov/ až o 10 – 13%. Súčasne sa o rovnakú hodnotu zvýši dovoz výrobkov – čo bude mať nepriaznivý vplyv na obchodnú bilanciu. Takýto pokles exportu by mal na hospodárstvo katastrofálne dôsledky – ktoré ale v praxi zrejme budú menej citeľné, pretože exportéri pravdepodobne krátkodobo znížia svoje ceny a mnohí z nich sú proti posilňovaniu franku zaistený. Napriek tomu, väčšina ekonómov počíta pre rok 2011 s výrazným spomalením rastu práve kvoli silnému franku – odhady rastu sa pohybujú medzi 0,5 až 1%, takže cena za silný frank by bola 2% HDP.
Posilňovaniu franku by mohla zabrániť švajčiarska centrálna banka, ktorá sa ale zatiaľ podľa všetkého na nič nechystá. Podľa odhadov ekonómov totiž posilnenie franku o 11% voči košu 40 mien zodpovedá zvýšeniu úrokových sadzieb asi o 3%. Švajčiarske úrokové sadzby sú ale už teraz veľmi nízko – SNB riadi úrokové sadzby podľa 3-mesačného LIBORu na CHF – ten je momentálne 0,18%, pričom cieľové pásmo stanovené bankou je 0,00 – 0,75%.
Je preto nepravdepodobné, že by banka intervenovala v tejto oblasti – skôr prichádza do úvahy intervencia na forexe. Tá je ale skôr želaním exportérov než reálnou možnosťou, pretože úlohou švajčiarskej národnej banky je zabezpečovať cenovú stabilitu v krajine bez ohľadu na výkyvy hospodárskeho cyklu. Preto intervenuje na menových trhoch iba veľmi výnimočne. Je teda nepravdepodobné, že by proti posilňovaniu franku zakročila.
Silný frank samozrejme nevyhovuje ani ľuďom a firmám s otvorenými carry trades. Keďže vo švajčiarsku boli dlhodobo nižšie úroky, než v Eurozóne alebo iných európskych krajinách, bolo v časoch pred krízou bežné, že podniky alebo aj fyzické osoby si brali úvery v švajčiarskych frankoch, ktoré následne zmenili do domácej meny, investovali a postupne splácali. Takýto postup bol výhodný v časoch konjunktúry, keďže poskytoval výrazne nižší úrok než pôžičky v domácej mene. Avšak, po príchode krízy mnohé meny voči CHF oslabili a splátky dlžníkov sa výrazne zvýšili – viď napr. Maďarsko. Niektorí špekulanti sa kvoli pokračujúcemu posilňovaniu franku rozhodli svoje pozície uzavrieť a vyplatiť dlhy vo frankoch, čím spustili ešte väčší tlak na posilňovanie CHF.
Je otázne, ako sa bude CHF ďalej správať voči euru. Zatiaľ sa však žiadne impulzy pre jeho oslabenie nevynorili. Preto je pravdepodobné, že ekonomický rast vo Švajčiarsku sa v roku 2011 kvoli silnému franku utlmí, a teda klesnú aj tržby a zisky firiem, čo by sa mohlo prejaviť aj na akciovom trhu. Švajčiarske akcie sú preto z tohto pohľadu momentálne rizikovejšie než akcie z eurozóny či americké akcie.
Obrázok II: Vývoj indexu SMI
Zdroje:
http://www.swissbanking.org/en/kompendium-2010.pdf
http://www.nzz.ch/nachrichten/wirtschaft/aktuell/starker_franken_bremst_schweizer_exporte_1.7574242.html
Der Schatten über Konjunktur; Neue Zürcher Zeitung; 8.9. 2010
Share
