Sú obavy mnohých bežných ľudí z poklesu eura voči ostatným menám opodstatnené? Je situácia v Eurozóne a Európskej Únii naozaj taká vážna? Dnes na otázky ohľadom eura, investície do cudzích mien a problémoch v Európe odpovedá Radoslav Kasik:
Myslím si, že Vami spomínané obavy sú opodstatnené. Situácia v Európe sa za uplynulé mesiace veľmi skomplikovala a práve najväčší problém v hľadaní riešenia je komunikácia a chýbajúci konsenzus medzi všetkými členmi. Ekonomiky eurozóny sú natoľko rozdielne, že nájsť univerzálnu monetárnu alebo fiškálnu politiku pre všetkých je utópiou. A súčasná dlhová kríza tieto rozdiely len prehĺbila. Doposiaľ európski politici nedokázali prísť s ničím relevantným, preto sú pochybnosti ohľadom ich schopnosti nájsť riešenia do budúcnosti oprávnené.
Riešenie krízy si vyžaduje viac peňazí, ktoré silnejšie krajiny nechcú poskytnúť. Dali by sa získať od ECB, no zasa sú krajiny, ktoré s tým nesúhlasia. V Európe sú krajiny, ktoré by potrebovali devalvovať menu, no na druhej sú krajiny, ktoré nechcú. V Európe sú krajiny, ktoré svoja bohatstvo získali poctivou tvrdou prácou a sú krajiny, ktoré svoju životnú úroveň a konkurencieschopnosť udržiavali devalváciou a monetizáciou dlhu. Ťažko nájsť riešenie, ktoré by uspokojilo všetkých. Žiaľ dnes máme situáciu, kedy by sme potrebovali jednotnejšiu Európu, no prekvapivo v kríze obyvatelia Európy preferujú národné záujmy, čo je veľmi kontraproduktívne. Preto je budúcnosť eurozóny ohrozená.
A práve táto neistota, kedy Vám nikto nevie povedať, ako to reálne dopadne, je najväčším problémom nie len drobných investorov, ale aj každého portfólio manažéra a profesionálneho investora. Aktuálne už nie sme na trhoch, o ktorých vývoji rozhodujú fundamenty, ale hlavne politika, vyhlásenia, špekulácie a titulky v médiách. Tieto faktory dnes primárne ovplyvňujúce pohyby finančných trhov sú absolútne nepredvídateľné. Definitívne dnes povedať, ako bude Európa vyzerať o 5 rokov, aký bude výsledok súčasnej krízy, sa nedá. A kto tvrdí niečo s istotou, hrá kasíno a neinvestuje.
Z môjho pohľadu je preto investične najinteligentnejšia diverzifikácia v rámci možností, ale zároveň aj čo najširšia. Samozrejme to závisí od výšky kapitálu a dostupnosti služieb pre investora. Slovenskí drobní investori by sa vývoja nemali obávať. Ich by mali zaujímať primárne eurá držané na Slovensku, pretože eurá zarábajú a eurá míňajú. Mali by teda hlavne držať eurá v bankách. Slovenské banky sú dostatočne konzervatívne. Pri väčších úsporách, ako spomínam je vhodná diverzifikácia, a to menová i v rámci aktív. Gro prostriedkov držať v eurách a amerických dolároch. Prípadne časť prostriedkov alokovať do mien ako švédska koruna, švajčiarsky frank alebo japonský jen. Tieto meny by mali profitovať v prípade eskalujúcich problémov. Ale naopak v prípade upokojenia a vyriešenia situácie môžu voči euru strácať. Aktuálne by som už komoditné meny, ktorých fundamenty sú síce silné, nepreferoval. AUD a CAD sú cyklickými menami, komoditnými menami závislými na ekonomickom cykle. V svetovej ekonomike sa rysujú známky spomalenia, ceny priemyselných komodít môžu ďalej klesať, čo bude negatívne vplývať na AUD a CAD.
Zaujímavými zostávajú v takomto nejasnom prostredí určite aj fyzické aktíva. Časť portfólia je vhodné mať umiestnenú v zlate ako ochranu (postačuje však 10%), rovnako hodnotu nezvyknú strácať pozemky, kde je však likvidita veľmi nízka. No podľa môjho názoru je orná pôda veľmi zaujímavou dlhodobou investíciou.
A nakoniec za fyzické aktíva možno považovať aj akcie. Aj v týchto časoch stále odporúčam mať časť portfólia alokovaného do akcií, no preferujeme defenzívne akcie, ktorých produkty tvoria dennú nevylúčiteľnú spotrebu populácie alebo sú niečím veľmi unikátne. Takéto firmy môžu predstavovať aj lepšiu ochranu ako zlato alebo švajčiarsky frank. Ste nimi chránený pred infláciou, ide o fyzické aktíva, generujúce hotovosť s vynikajúcimi bilanciami a v mnohých prípadoch tieto firmy prežijú ešte aj nás.
Ja rád uvádzam jednoduchý príklad. Kto by nechcel vlastniť celú sieť reštaurácii McDonald? Asi každý by chcel. A prečo? Lebo je to svetoznáma firma generujúca obrovské príjmy a cash flow. Zbavuje sa nejaký majiteľ pred krízou svojej firmy, ktorá ho živí? Nie, i keď vie alebo tuší, že jeho príjmy a zisky klesnú. Keby bola jeho s.r.o. obchodovaná na burze, cena podielov by klesala, no i tak by sa ich nezbavil, lebo je to jeho živobytie. To isté platí pre akcie obchodované na trhu. Podstata je tá istá. Napriek tomu že ceny akcií klesnú, firma prežije, generuje cash, i keď sú príjmy a zisky nižšie, vypláca dividendu aj počas krízy. Len pre zaujímavosť tržby McDonaldu v roku 2008 vzrástli medziročne 3,23%, v roku 2009 následne klesli -3,31% a v roku 2010 narástli 5,85%. Hovoríme o krízových rokoch. Rok 2010 už bol rekordným. Akcia nezaznamenala počas týchto rokov ani jednu ročnú stratu. Čiže dá sa držať aj akcie cez krízu, len netreba vyberať cyklické akcie, ale defenzívne ako potraviny, energia, voda, niektoré služby dennej spotreby (retail) apod.
Aj pri výbere akcií treba zohľadňovať domicil spoločnosti a denominačnú menu. Zasa by som diverzifikoval a preferoval zvučnejšie krajiny ako USA, Nemecko, Švajčiarsko a pod. Pri prípadnom rozpade eurozóny tak máte predpoklad, že meny týchto krajín by voči ostatným novovytvoreným menám posilňovali.
Každou diverzifikáciou riziko výrazne eliminujete. Pri spomínaní rôznych mien je možné riešiť tieto investície len klasickými úložkami v cudzích menách, i keď by som odporúčal vyberať aj zahraničné inštitúcie, aby uloženie prostriedkov bolo tiež diverzifikované. Samozrejme vhodné je aj využiť dlhopisy, no výnos tých bezpečnejších je dnes veľmi neatraktívny a ceny na vrcholoch, čiže existuje aj riziko kapitálových strát, preto sú úložky v bankách postačujúce. Keďže nikto dnes nevie odhadnúť budúcnosť s istotou, škála scenárov je široká a práve diverzifikácia umožňuje prípravu na každý scenár: rozpad eurozóny, upokojenie situácie a rely na trhoch, tlačenie peňazí a infláciu.
Radoslav Kasik
Portfolio Manager, www.across.sk
Share
