Prinášame Vám druhý diel série článkov o Číne, tentokrát zameraný na čínsky kapitálový trh a infraštruktúru. Akcie čínskych podnikov sa obchodujú na dvoch hlavných burzách – Šanghaji a Hong Kongu. Jedná sa hlavne o akcie stredných a menších podnikov, v ktorých často manažment vlastní väčšinu podniku a zvyšok akcií sa voľne obchoduje na burze.
Veľké čínske podniky sú väčšinou kótované aj na zahraničných burzách, hlavne v USA prostredníctvom ADR. Obchodovanie v Šanghaji je pre zahraničných investorov stále problematické, pretože tu stále platia prísne pravidlá a obmedzenia pohybu kapitálu medzi pevninskou Čínou a zahraničím. Väčšinou tu teda obchodujú hlavne čínski individuálni investori a firmy. Aj tak je ale tamojší index, Shanghai composite, veľmi sledovaný, nakoľko v poslednom čase viackrát zafungoval ako predstihový indikátor pre vývoj indexov v EU a USA. Akcie v Shanghai composite sú vážené podľa trhovej kapitalizácie a obchodujú sa v juanoch.
Vidíme, že počas roka 2010 dokázal Shanghai composite (biela) predznamenať pád v S&P 500 (oranžová) v apríli a rovnako jeho obrat a následný rast v druhej polovici roka. Podobná situácia nastala aj na začiatku poklesu v apríli 2011.
Najdôležitejšou burzou pre zahraničných investorov a obchodníkov je však burza v Hong Kongu. Keďže Hong Kong bol do roku 1997 spravovaný Veľkou Britániou, zákony a pravidlá sú v ňom oveľa liberálnejšie než v pevninskej Číne. Na tamojšej burze môžu obchodovať cudzinci bez obmedzenia, pričom vo väčšine prípadov je možný aj short selling. Akcie sa v Hong Kongu obchodujú v hongkongských dolároch (HKD), ktoré sú voľne konvertibilné. Už dva roky môžu v obmedzenej miere na tejto burze investovať aj všetci Číňania. Burza vydáva index Hang Seng, ktorý je tiež dosť sledovaný. Zaujímavé sú aj tickery jednotlivých firiem, ktoré neobsahujú písmená tak ako je zvykom v USA a Európe, ale pozostávajú len z čísel podobne ako napríklad v Japonsku.
Čína – Raj pre IPO
Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, Čína sa v posledných rokoch stala vedúcou krajinou v oblasti uvádzania nových firiem na burzu – IPO. Najväčšími IPO v histórii boli zatiaľ dve najväčšie čínske banky - Agricultural Bank of China v roku 2010 a potom ICBC v roku 2006. Obe boli realizované na burzách v Šanghaji a Hong Kongu. Čína pritom bola za posledný rok lídrom v počte IPO počas všetkých mesiacov s výnimkou októbra. Väčšinou ich pritom realizujú malé a stredné spoločnosti, ktoré touto cestou dokážu získať dodatočný kapitál na ďalší rozvoj. Dávno sa už pritom nejedná len o firmy produkujúce jednoduché výrobky, ale čoraz viac začínajú dominovať technológie. Napríklad, len v oblasti Pekingu bolo za posledné 2 roky 63 high-tech firiem, ktoré spravili IPO, čo je podstatne viac než napr. v Silicon Valley.
Najväčšie IPO v histórii. Vidíme, že v prvej desiatke sú až 3 čínske firmy.
Čínsky boj proti kríze: stimuly a úvery
Čínska vláda sa bojí poklesu tempa ekonomického rastu viac než čohokoľvek iného. Preto po vypuknutí krízy v USA a páde Lehman Brothers napumpovala do ekonomiky fiškálne stimuly vo výške 4,6 bilióna juanov a prikázala bankám pustiť do ekonomiky ďalšie úvery vo výške 9,6 bilióna juanov. Spolu to predstavuje zásah vo výške takmer 1/3 HDP krajiny, čo je skutočne extrémne opatrenie. To malo za následok veľký nárast množstva peňazí v obehu, čo dokumentuje rast peňažnej zásoby podľa menového agregátu M2, ktorý sa za posledné 3 roky zvýšil o 80%.
Zmena množstva peňazí v obehu v Číne podľa M2, 2005 -2010
Čína si vďaka týmto opatreniam udržala pozíciu svetového lídra v raste HDP, pričom ako jedna z mála štátov počas krízy nezaznamenala recesiu. Naopak, napriek určitému spomaleniu rastu v roku 2009 bol priemerný dosiahnutý rast za posledné tri roky vo výške 10,3% ročne. Rast bol pritom ťahaný hlavne prostredníctvom dlhodobých investícií do fixných aktív, ktoré rástli tempom až 28% ročne.
Tento záchranný balík síce ochránil Čínsku ekonomiku od recesie – do ktorej by vďaka svojej závislosti na exporte do USA bez neho pravdepodobne skutočne upadla – ale na druhú stranu zase priniesol aj množstvo neželaných efektov. Tým najnepriaznivejším je asi zvýšenie inflácie. Ceny v Číne vyjadrené podľa CPI rástli za posledné 3 roky v priemere o 5,9% ročne. Reálna inflácia je ale vďaka podstatne vyššej váhe potravín než je zastúpená v tomto indexe – ktoré tvoria veľkú časť výdavkov hlavne chudobnejších Číňanov - oveľa vyššia. Rast množstva peňazí v obehu tlačí aj na vznik bublín aktív, a to hlavne na realitnom trhu a na trhu komodít. Rastúce ceny potravín sa čínska vláda snaží riešiť vydávaním pravidiel obmedzujúcich špekulácie na komoditných trhoch a nedávno pohrozila dokonca zavedením cenových kontrol. Ich ceny však napriek tomu naďalej rastú.
Ďalším, dlhodobejším problémom, ktorý ekonomické stimuly priniesli, je vytváranie nadmerných kapacít a neefektívnych prevádzok. Tomu sa pri tak veľkej úverovej expanzii zrejme ani nedá vyhnúť. Napríklad, vďaka silnej konkurencii medzi provinciami tento rok vytvorili provincie Kunshan a Chongquing tak veľké kapacity na výrobu notebookov, že by pri plnej prevádzke dokázali uspokojiť 80% celosvetového dopytu. V prípade, že si spoločnosti nenájdu pre svoju produkciu odbytištia, je pravdepodobné, že úvery poskytnuté na vybudovanie týchto kapacít nesplatia, čo bude znamenať straty pre banky. Nie je jasné, aká časť z celkového počtu úverov je takto ohrozená, avšak je v prípade výskytu väčších problémov by bankám určite prišla na pomoc vláda. Napriek tomu predstavujú tieto úvery pre ekonomiku výrazné riziko.
V grafe vidíme tempo rastu úverov v ekonomike, ktoré sa vplyvom stimulov v roku 2009 zvýšilo na takmer 35%. V roku 2010 sa tempo rastu síce znižuje, ale stále je veľmi razantné.
Rast cien podľa čínskeho CPI. Vidíme, že po spomalení inflácie v dôsledku poklesu rastu na začiatku roka 2009 inflácia opäť akceleruje.
Rast čínskeho HDP. Napriek rozsiahlym vládnym stimulom tempo rastu čínskeho HDP pokleslo z 11,5% v treťom kvartáli 2008 pod 7% začiatkom roka 2009. Vplyvom stimulov sa však rast opäť zrýchlil.
5-ročný plán rozvoja čínskej ekonomiky: Motory Čínskeho ekonomického rastu v budúcnosti budú urbanizácia a spotreba
Čínska vláda si uvedomuje, že pre udržanie tempa hospodárskeho rastu v budúcnosti musí ekonomiku reformovať. V súčasnosti je totiž čínsky model stále založený hlavne na exporte a popri tom ešte aj na vysokých investíciách do fixných aktív (FAI), akými sú infraštruktúrne projekty, nehnuteľnosti a pod. Domáca spotreba pritom tvorí iba 35% HDP, čo je veľmi nízke číslo. Za poslednú dekádu tento podiel napriek silnému hospodárskemu rastu stále klesal. Napríklad v USA pritom tento ukazovateľ tvorí až 70% HDP. Investície do fixných aktív tvoria až 60% HDP Číny. Za posledných 10 rokov mala Čína tento ukazovateľ vyšší než akákoľvek iná krajina, pričom počas krízy ešte výrazne stúpol. Pre porovnanie, krajinou v tomto smere najbližšou Číne je Dubaj, ktorý mal podiel týchto investícií na HDP 35%. Toto je ďalší náznak formujúcej sa realitnej bubliny v Číne.
Z potreby vytvorenia bázy domácej spotreby vychádza aj najnovší 5-ročný plán rozvoja Čínskej ekonomiky, ktorý bol schválený minulý rok. Jeho cieľom je okrem iného aj zmiernenie sociálnych rozdielov v Čínskej spoločnosti. Plán je akýmsi pokusom vytvoriť v Číne strednú triedu, ktorá je na Západe hlavným motorom domácej spotreby, ale v Číne prakticky absentuje. Preto chce vláda podporovať urbanizáciu, a teda presun obyvateľstva z vidieka do miest, kde je vyššia životná úroveň a lepšie možnosti uplatnenia. Rovnako už teraz mnoho miest zaznamenáva nedostatok pracovnej sily, pričom tento trend sa bude v budúcnosti ešte zhoršovať. Tým, že sa do miest presunie viacej ľudí a ich mzdy budú postupne rásť, mohla by sa vytvoriť široká stredná trieda, ktorá by zbavila Čínu závislosti od exportu, teda hlavne od USA.
Ďalšou významnou prioritou je rozvoj infraštruktúry, a to hlavne v zaostalejších provinciách strednej a západnej Číny. V poslednom čase sa v správach často objavujú správy o stokilometrových zápchach a preplnených diaľniciach medzi veľkými čínskymi mestami. Práve tento problém by chcela vláda v nasledujúcich rokoch odstrániť vybudovaním rozsiahlej železničnej siete. Hoci v súčasnosti už v Číne premáva niekoľko vysoko moderných rýchlovlakov, ktoré môžu konkurovať tým Európskym či Japonským, z celkového pohľadu je železničná doprava stále pomerne nerozvinutá. Na jedného obyvateľa v Číne pritom pripadá menej než 6 centimetrov koľajníc, čo je veľmi málo. Pre porovnanie, rovnaké číslo predstavuje v Nemecku 50 centimetrov. Toto porovnanie svedčí o tom, že infraštruktúra v Číne má ešte množstvo priestoru pre zlepšovanie.
Čínska vláda preto prijala záväzok, že do roku 2020 vybuduje 120 000 nových kilometrov železníc. Aktuálny vývoj naznačuje, že tento plán bude zrejme splnený už okolo roku 2015 a lokálne vlády aktívne lobujú za jeho navýšenie. Preto práve budovanie infraštruktúry bude tvoriť veľkú časť ekonomického rastu Číny aj v budúcnosti. Na druhej strane, masová výstavba so sebou nesie riziká, že budú realizované aj neefektívne projekty. Najnovšia správa Čínskej akadémie vied upozorňuje aj na dlhodobo neudržateľne vysoké zadlženie, ktoré sa využíva pri výstavbe železníc. Miestne samosprávy totiž výstavbu nad rámec plánu zvyknú financovať prostredníctvom takzvaných Local Government Financing Platforms (LGFP), čo sú špeciálne právne entity, prostredníctvom ktorých sa projekty realizujú a cez ktoré si vláda požičiava peniaze na ich realizáciu. Takýto dlh pritom v oficiálnych štatistikách nefiguruje. Podobné firmy boli použité na obchádzanie Maastrichtských kritérií pri zavádzaní eura v Grécku. Dlh LGFP by pritom podľa odhadov Victora Shiha z Northeastern University mohol predstavovať až 70% Čínskeho HDP a značná časť z neho by mohla byť v nasledujúcich rokoch delikvenčná.
Plán pre Čínsku ekonomiku na nasledujúcich 5 rokov pôsobí veľmi ambiciózne. Samosprávy však čelia veľkému tlaku na to, aby ho splnili. Od roku 1980 sa totiž podarilo splniť všetky ciele ohľadom ekonomického rastu stanovené Pekingom a ešte ich aj mierne prekonať. Nesplnenie plánu by malo veľké politické dôsledky nielen pre jednotlivých úradníkov, ale utrpela by hlavne prestíž centrálnej vlády v Pekingu. Preto urobia samosprávy všetko preto, aby plán aj v tomto období dodržali.
Súvisiace články:
Share
