Magazín ako investovať

Európa sa potáca v dlhoch, ktoré nie je schopná refinancovať. Už nie len v kuloároch, ale aj v médiách sa denno denne špekuluje, či euro prežije. Majú sa Češi báť? A čo Slováci?

Celá Európa od Írska až po Grécko si príliš dlho žije nad pomery. Zadlžujeme sa, nie aby sme investovali do infraštruktúry a vývoja, ale aby sme mali vyššie mzdy a mohli si dovoliť lepšie bývanie, drahšie autá a viac hračiek z Číny. Tak dlho sa vydávajú dlhopisy, až sa džbán rozbije. Zatiaľ veritelia strácajú trpezlivosť s Gréckom, Írskom, Portugalskom, Španielskom a Talianskom, s onými slávnymi prasiatkami PIIGS.

Spread úrokov desaťročných dluhopisov PIIGS oproti nemeckým desaťročným bondom

Zdroj: BNP Paribas Investment Partners

Avšak v dlhoch sa topí prakticky celá Európa vrátane Nemecka, Francúzka a Velkej Británie. Aj tieto krajiny môžu mať čoskoro problém s refinancovaním svojich dlhov. Nemecké desaťročné dlhopisy aktuálne nesú úrokový výnos iba 1,85 % p.a., tridsaťročné dlhopisy len 2,4 % p.a. Naproti tomu Taliansko alebo Španielsko dnes musí vydávať dlhopisy s úrokom cez 6% a čoskoro úroky porastú ešte viac, pretože veritelia prestávajú veriť v schopnosť týchto zadlžených zemí splácať dlhy a budú chcieť za podstúpené riziko stále vyšší úrokový výnos. A zanedlho sa budú škrtať ďalšie nesplatené dlhy, podobne ako u Grécka.

Ale v prípade Talianska a Španielska sa nejedná o zhruba 300 miliárd eur, ale o desaťnásobok, t.j. 3 bilióny eur. To už je suma, ktorá by mohla položiť celú Európu na kolená. Európska únia nemá toľko peňazí v rukáve, takže sa snaží presadiť všemožné fondy a pôžičky od ostatných štátov. To však nie je žiadne riešenie, ale iba presúvanie dlhov na iné štáty. Celkový problém predlženosti Európy sa týmto nevyrieši. Nakoniec aj tak bude potreba sa dlhov nejako zbaviť. A k tomu existujú len tri varianty:

1) Rozpad európskej menovej únie, pád eura

Najčastejšie sa v médiách hovorí o tom, že euro skrachuje. Euro neskrachuje, pretože euro je mena (veličina). Ale je pravda, že euro sa možno prestane používať, alebo bude devalvované. Variánt, ako to technicky urobiť, je veľa. Otázkou však je, či by táto cesta došla do správneho cieľa. Obávam sa, že nie.

Návrat k inej mene môže pomôcť, pokiaľ sa odtrhne len pár najzadlženejších zemí, redenominujú dlhopisy do novej meny a tá následne prudko oslabí. Keď sa napríklad Taliansko vráti k líram, lira prudko oslabí, tak talianske zahraničné dlhy denominované v lirách budú môcť mať po prepočte do eura výrazne nižšiu hodnotu a Taliansko bude schopné ich splácať. Lenže mena je relatívna veličina, a pokiaľ sa všetky štáty budú snažiť o to isté - devalváciu vlastnej meny - potom si vlastne nikto nepomôže. Takže toto nie je komplexné riešenie, len riešenie pro najslabších, majú padáka.

2) Nesplatenie dlhov, štátny bankrot

Najjednoduchším riešením je prestať splácať dlhy a vyhlásiť bankrot. Grécko už to vlastne neoficiálne urobilo. Dohodlo sa s veriteľmi, že zaplatí len polovicu svojich dlhov. Zanedlho pravdepodobne príde o druhé kolo a odpíše ďalšie dlhy. Európa si dlží viac menej navzájom, takže sa javí reálna nejaká hromadná dohoda, že si navzájom poškrtáme dlhy. Problém je, že dlžníkom je vždy štát, zatiaľ čo veriteľmi sú v konečnej inštancii ľudia s úsporami v bankách a v penzijných fondoch.

Štát tvoria tí istí občania, ktorým štát dlží peniaze. Keď sa na celú pavučinu pozrieme z nadhľadu, tak vlastne občania zo svojich daní financujú chod štátu a zo svojich úspor ešte znova požičiavajú štátu na pokrytie zvyšných nákladov chodu štátu. Pokiaľ sa v Európe dohodneme na škrtnutí jednej nuly na štátnych dlhoch, tak tým škrtneme jednu nulu u úspor občanov. Je také riešenie životaschopné bez občianskych vojen a možno aj rozsiahlejších paneurópskych konfliktov?

3) Dvojciferná inflácia

Tweet