Magazín ako investovať

Investovanie, financie, sporenie

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

Ako vznikajú peniaze?

O peňažnom systéme, centrálnych bankách a úverovej expanzii Petrom Bálintom z Infinity Capital: "Objem spotrebiteľských úverov v USA klesol z roku 2008 do októbra 2010 (keď začalo prvé kvantitatívne uvoľňovanie) o 7,6 % z 2,6 biliardy na 2,4 biliardy. Takýto prepad tu nebol za posledných minimálne 60 rokov. Prepad úverov znamenal tlak na znižovanie množstva peňazí v ekonomike. Nie zvyšovanie. "

Ľudia sa často pýtajú, ako ochrániť úspory pred pádom eura. Čo si ty predstavuješ pod týmto pojmom?

Pád eura je novinármi vyvolaná fatamorgána, ktorá pre populáciu plní úlohu adrenalínového športu. Ak by euro padlo povedzme voči USD o 35 %, nestalo by sa nič s váhou historického významu, pretože na tejto úrovni euro bolo v roku 2000 (minimum EUR/USD bolo 0,8230). Správne by sa malo hovoriť o rozpade eura, čo by bolo nahradenie spoločnej meny nástupnickými menami so všetkými konzekvenciami na ekonomiku a finančné trhy. To by bohužiaľ prinieslo neistotu a chaos, pretože eurozóna je obchodne a kapitálovo natoľko integrovaná, že by pri rozpade opäť nastala klinická smrť bankového systému a zahraničného obchodu. V roku 2007 – 2008 zastavili globálny peňažný obeh subprime hypotéky, ktorými boli intoxikované kreditné deriváty (CMOs, CDOs). Subprime tvoril pred rokom 2004 cca. 8 % hypotekárneho trhu, od roku 2004 do roku 2007 vzrástol na 20 %, čo FED ešte v lete 2007 považoval za manažovateľné, pretože predstavovali iba pätinu hypotekárneho univerza. FED sa mýlil a 1/5 amerických hypoték dostala do kolien 95 % svetového finančného systému. Aký by bol potom dopad rozpadu monetárneho systému najväčšej ekonomiky sveta? (Najväčšia ekonomika je EÚ, nie USA.)

Zdá sa, akoby až teraz zistili, že peniaze sú „papierové“. Ale centrálne banky a peňažný systém takto fungoval desiatky rokov pred krízou. Prečo sa na to bežný občan zameral až teraz?

Peniaze sú relatívne ťažko pochopiteľný fenomén a moderný finančný systém ešte ťažšie. Pred krízou centrálne banky manažovali peňažnú zásobu nepriamo, prostredníctvom základných úrokových mier. Počas krízy sa však spomalil obeh peňazí a expanzia úverov, čo vyvolalo deflačné tlaky. Zároveň sa prudko zvýšil dopyt po peniazoch. Centrálne banky reagovali zvyšovaním monetárnej bázy (MB – tzv. vysokooktánové peniaze), čím expandovali svoje bilancie. (FED z 850 miliárd na súčasných 2,6 biliardy čo je 200 % rast.) To sa všeobecne vníma ako tlačenie peňazí, ktoré prinesie infláciu zimbabwského typu, čomu výdatne napomáha finančný bulvár. Verejnosť doteraz podvedome vnímala peniaze, ktoré má v peňaženke a na účtoch, ako výmenný prostriedok a vedome ako uchovávateľ hodnoty. Teraz je dôvera v peniaze ako uchovávateľa hodnoty naštrbená, pretože je tu centrálna banka, ktorá si nemusí peniaze nasporiť, ale si ich proste pripíše na účet a kúpi za ne aktíva alebo ich požičia. To sa javí ako chyba v Matrixe.

Hrozí kvôli tlačeniu peňazí a kvantitatívnemu uvoľňovaniu vysoká inflácia?

Realita je, že významnú časť transakčných peňazí v ekonomike nevytvára centrálna banka, ale komerčné banky, a to poskytovaním úverov. Peňažná báza je len materiál, z ktorého systém bankovníctva s čiastočnými rezervami vytvára násobne viac peňazí poskytovaním úverov a až tieto peniaze, ktoré majú ľudia na účtoch, môžu vyvolávať inflačné tlaky. Ak však objem úverov v ekonomike klesá, tlaky sú naopak deflačné. Rovnako vyvoláva deflačné tlaky hromadenie peňazí pod matracom, čo spomaľuje ich obeh. Po kríze z roku 2008 nastali oba fenomény naraz. Banky prestali rozdávať úvery a domácnosti sa začali hromadiť hotovosť. Centrálna banka reagovala prudkým zvýšením monetárnej bázy a znížením úrokových sadzieb tak, aby urobila držanie peňazí bolestivým tak pre domácnosti, ako aj držanie rezerv pre banky. Objem spotrebiteľských úverov v USA klesol z roku 2008 do októbra 2010 (keď začalo prvé kvantitatívne uvoľňovanie) o 7,6 % z 2,6 biliardy na 2,4 biliardy. Takýto prepad tu nebol za posledných minimálne 60 rokov. Prepad úverov znamenal tlak na znižovanie množstva peňazí v ekonomike, nie zvyšovanie. FED teda reagoval anticyklicky a prudko zvýšil monetárnu bázu (MB). Od októbra 2010 sa prepad úverov zastavil a momentálne sa rast spotrebných úverov priblížil k svojmu dlhodobému trendu. Pozrime sa, čo sa stalo s celkovou peňažnou zásobou meranou agregátom M2. Napriek tomu, že bilancia FED-u sa strojnásobila, objem množstva peňazí v ekonomike vzrástol od roku 2008 o 30 %, čo je 6,7 % p.a. A teraz sa pozrime, akým tempom rástla peňažná zásoba v ekonomike v rokoch 1998 až 2008. Bolo to 6,4 % p.a. Kde sú teda všetky tie peniaze, ktoré majú byť hyperinflačné?

Rast agregátu M2 v USA:

 

Čo je to peňažná zásoba a agregáty M0 až M3?

Peňažná zásoba je objem peňazí, ktoré sú v ekonomike k dispozícii a ktorými sa potenciálne dajú hradiť záväzky. Peňažné agregáty predstavujú vrstvy peňažnej zásoby, pričom rozlišovacím znakom je likvidita, teda rýchlosť, s akou sa dané komponenty peňažnej zásoby dajú použiť na úhradu záväzkov. Najlikvidnejšou zložkou sú bankovky a mince v obehu, ktoré sa označujú M0. Všetky bankovky a mince (teda v obehu aj v trezoroch) spolu s rezervami komerčných bánk v centrálnej banke tvoria menovú bázu a označujú sa MB. M1 obsahuje M0 plus bežné účty bez výpovednej lehoty a nazývajú sa aj transakčné peniaze. Práve prudký rast M1 môže byť inflačný. M2 obsahuje M0 + M1 plus termínované vklady a fondy peňažného trhu. M3 obsahuje M0 + M1 + M2 plus veľké termínované vklady (M2 obsahuje retailové termínované vklady). Tento agregát však v roku 2006 prestal FED sledovať a zverejňovať. Toto delenie je americké, jednotlivé komponenty sa môžu od krajiny ku krajine líšiť, ale je to viac-menej to isté. Definovať, čo sú a čo nie sú peniaze, je ťažké. Napríklad zmenka vydaná dôveryhodným subjektom môže byť takisto formou peňazí, pokiaľ je akceptovaná protistranou v obchode.

Akými tempami rástla peňažná zásoba v minulosti a ako sa zmenila dynamika rastu po kríze?

Objem bankoviek a mincí v obehu rastú za posledné desaťročia cca. 6,7 % p.a. Transakčné peniaze M1 6,5 % a M2 rastie už spomínaných 6, 5% p.a. V eurozóne M2 rástla 7,9 % p.a. pred krízou (1999 – 2008), no od roku 2008 iba 2,55 % p.a. Zato monetárna báza vzrástla o 200 %, väčšina rastu je spôsobená rastom rezerv, nie rastom bankoviek a mincí. FED teda kúpil od komerčných bánk dlhopisy, MBS alebo iné aktíva a nahradil ich rezervami, ktoré sú vlastne záväzky FED-u voči komerčným bankám, rovnako ako bankovky sú záväzky FED-u voči všetkým subjektom, ktoré ich držia. Bankám sa zlikvidnili bilancie a uvoľnenú likviditu môžu použiť na poskytovanie nových úverov. Problém ale je, že ony nechcú.

Rast Agregátu M3 v eurozóne:

Má rast agregátu M3 súvis s infláciou? Je inflácia rovnaká ako rast peňazí v obehu?

Problém je definícia inflácie. Existujú dva hlavné druhy inflácie, a to spotrebiteľská inflácia a inflácia aktív. Centrálne banky sledujú a cielia spotrebiteľskú infláciu, čo je problém, pretože v rozvinutej ekonomike typu USA budú statky, ktoré tvoria spotrebný kôš, posledné, ktoré budú reagovať na rast peňažnej zásoby. Ak by sme teraz všetci dostali dvakrát viac peňazí, než máme, tak by sme nekúpili viac holiacich strojčekov, potravín a ani by sme viac nekúrili ani nejazdili autom, ale by sme s najväčšou pravdepodobnosťou kúpili nehnuteľnosti alebo tieto peniaze spadnuté z neba investovali, aby sme mali ešte viac peňazí, čim by sme vytvorili tlak na cenu aktív, a teda infláciu aktív. Na spotrebiteľskú infláciu majú oveľa väčší vplyv nákladové faktory, a to hlavne ceny energií a cena práce. Tie sa zase odvíjajú hlavne od intenzity ekonomickej aktivity a nejde o monetárny fenomén. Takže FED chce kontrolovať spotrebiteľskú infláciu prostredníctvom monetárnych nástrojov, medzi ktorými je len slabá väzba, pričom ale necháva nepovšimnutú infláciu aktív, kde je väzba jasná a priama. Majú to ťažké.

Ja by som infláciu nedefinoval ako rast cien (či už spotrebného koša alebo aktív), ale ako riedenie peňažnej jednotky novými peniazmi. Keďže vieme, že peňažná zásoba akokoľvek meraná rastie o 6,5 % ročne, tak reálna inflácia a tým znehodnotenie peňazí je na približne rovnakej úrovni. Bez ohľadu na to, čo robí FED. Je to nastavenie systému a je to tak už dlho.

Ako sa emitujú nové peniaze? Akú úlohu v tom má centrálna banka a akú komerčné banky?

M0 vytvára štát, a to emisiou bankoviek a mincí. Bankovky a mince sú pasívami centrálnej banky, takže na druhej strane musia existovať aktíva. Pôvodne bolo týmto aktívom zlato a bankovky boli poukážky na zlato. V súčasnosti zlato tvorí mizivé percento aktív FED-u. Dominujú štátne dlhopisy a po kríze hypotekárne záložné listy (MBS). Keďže USD je svetovou rezervnou menou, ktorou je krytá emisia veľkého počtu lokálnych mien, tak sa dá povedať, že svetový menový systém je krytý nárokmi na dane amerických rezidentov a v prípade MBS nehnuteľnosťami v USA, takže všetci nepriamo vlastníme nejaký ten kus americkej tehly. Centrálna banka teda drží na strane aktív nejaký majetok a na strane pasív emitované bankovky. To je prvý stupeň tvorby peňazí. Druhý stupeň nastáva na dolnom stupni bankového systému, čiže medzi komerčnými bankami. Obeživo, ktoré uložíme do komerčnej banky na bežný účet, tvorí pasíva komerčnej banky. Z týchto pasív musí banka držať v pohotovosti iba určitú časť – povinnú minimálnu rezervu a zvyšok môže požičať vo forme úveru. Poskytnutím úveru vznikne banke aktívum – uver a pasívum – bežný účet, z ktorého môže veriteľ čerpať. Z tohto bežného účtu musí banka držať v hotovosti opäť iba minimálnu povinnú rezervu a zvyšok môže opäť požičať. V USA je povinná minimálna rezerva pre inštitúciu s transakčnými účtami presahujúcimi 91 mil. USD stanovená na 10 %. Pôvodný vklad bankoviek na bežný účet má teda potenciál vytvoriť 10-násobne viac peňazí, než bola hodnota pôvodného vkladu, za predpokladu, že banky budú držať rezervy na minimálnej úrovni. Úverová expanzia má preto oveľa väčšiu silu než skupovanie dlhopisov za novovytlačené peniaze zo strany FED-u. Úverový mechanizmus je zo svojej podstaty pro-cyklický. Keď sa ekonomike darí, banky majú tendenciu požičiavať bezhlavo, keď sa jej nedarí, banky majú tendenciu zreštriktívniť podmienky. FED pôsobí anticyklicky. Brzdí banky pri vzostupnej fáze cyklu a stimuluje v recesii.

Ak si ľudia a firmy berú menej úverov, tak je nižšia inflácia aj ekonomický rast?

Z podstaty fungovania menového systému je to tak. Úvery predstavujú dopyt, ktorý je pre rast pozitívny. Pri kolapse úverov tlačí ceny nadol nižšia ekonomická aktivita aj znižovanie objemu M1. S každým splateným úverom zanikne časť transakčných peňazí. Tu by som ale dodal, že systém neúplných rezerv je iba jeden z možných systémov. A je to technologický prelom podobne ako spaľovací motor. Ale podobne ako spaľovací motor má kladné aj záporné aspekty. Najzávažnejším záporným aspektom je, že je vo svojej podstate nestabilný a zraniteľný externými šokmi. Pozitívom však je, že vytvorí kapitál, ktorý nikto nemusel usporiť. Umožňuje najprv investovať a až potom vytvoriť úsporu. Ak je čistá súčasná hodnota investície pozitívna, tak rýchlo vytvára hodnoty. Ak je negatívna, je prudko deštruktívny. Bohužiaľ za posledných 10 rokov prevážila deštruktívna stránka, no za posledných 200 rokov jednoznačne pozitívna. Vedecko-technický pokrok a frakčný rezervný systém idú ruka v ruke.

Je to dobré alebo zlé pre spoločnosť? Na prvý pohľad to vyzerá tak, že je lepšie menej sa zadlžovať.

Dlh je starý ako civilizácia samotná. Ide skôr o to, na čo sa dlh využije. Ak sa využije na vybudovanie kapitálovej základne, ktorá zvýši produktivitu a nový príjem prevýši náklad úveru, tak je to pre spoločnosť pozitívne. Ak je to naopak, je to negatívne. To som práve myslel pozitívnou alebo negatívnou čistou súčasnou hodnotou. S dlhom je to ako s ohňom v tom starom prísloví o dobrom sluhovi a zlom pánovi. Ak je deficit štátneho rozpočtu investovaný do rozvoja infraštruktúry alebo kapitálovej bázy spoločnosti, tak je to rozumne vytvorený dlh. Ak je prejedený a rozkradnutý politikmi, tak je to bumerang, ktorý sa vráti a udrie nás do hlavy.

Aký vplyv má úverová expanzia a rast peňažnej zásoby na jednotlivé triedy aktív?

Ako už bolo povedané, úverová expanzia je motorom tvorby peňažnej zásoby. Keby sa splatili všetky úvery, peňažná zásoba by sa scvrkla na M0, teda na vydané obeživo, čo je v prípade USA v súčasnosti 1,3 biliardy USD, pričom M2 (obeživo + bežné účty + termínované vklady) je na úrovni 10 biliárd USD. Rast peňažnej zásoby je pozitívny pre všetky druhy aktív, pretože sa nominálne preceňujú na vyššej úrovni a vyvolávajú pocit vytvárania zisku a s tým spojený sebaposilňujúci efekt. Ak si vezmeme naozaj dlhé obdobie, posledných 100 rokov, a pozrieme sa na nejaký široký americký akciový index, napr. S&P 500, zistíme, že cenový index, teda hodnota indexu bez dividendy, mal mieru zhodnotenia približne na úrovni 7 % p.a. Ak teraz vezmeme do úvahy, že širšia peňažná zásoba rástla cca. 6,5 % p.a., tak zistíme, že celá výkonnosť indexu iba odzrkadlila rast množstva peňazí v ekonomike. Ak sa však pozrieme na total return index, teda cenový index + dividenda, dostaneme 9,6 % p.a. Teda 2,6 % p.a. je reálny výnos z investovania do amerických big-cap akcií za dostatočne dlhé obdobie. Akcie teda ochránia pred stratou kúpnej sily plus niečo zarobia k dobru. Cash je úplne katastrofálna trieda aktív, ak to teda vôbec trieda aktív je. Dlhopisy reagujú na rast peňažnej zásoby z krátkodobého hľadiska pozitíve. Z dlhodobého hľadiska je úroveň peňažnej zásoby irelevantná, pretože dlhopisy majú splatnosť a nové sa prispôsobujú očakávaným úrokovým mieram, kde vstupujú úplne iné faktory, ako je demografia, inflačné očakávania, deficity, zadlženie a podobne. Zlato a drahé kovy sú formou alternatívnej meny, takže tie budú pozitívne korelované hlavne s úrovňami M0 a monetárnou bázou. Korelácia s M1 a M2 nie je až taká silná. Ostatné komodity nie sú triedami aktív, takže nemá zmysel ich rozoberať.

A naopak deleveraging, teda znižovanie úverov?

Znižovanie úverov ma opačný efekt, kontrahuje peňažnú zásobu a z podstaty znižuje dopyt, čo tlačí na fundament firiem a na vytváranie sebaposilňujúceho efektu tentoraz smerom nadol. Problém nie sú úvery, ale štruktúra úverov v ekonomike. Ak sa domácnosti naleverageovali spotrebnými úvermi, tak si jednoducho spotrebovali budúci príjem dopredu a musia si to odrobiť. Problém ale je, že sa tento exces nechal bujnieť príliš dlho a dohnať do príliš veľkých výšok, a to na všetkých úrovniach, možno okrem firemného sektoru. Lenže keď v rovnakom čase začnú prudko šetriť domácnosti aj vlády, a to z vysokých úrovní dlhu, tak máme zaručenú hospodársku depresiu. Tá by bola z dlhodobého hľadiska dobrým riešením, ale z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi.

Diskusia k článku

 

Toto je stará verzia webu bežiaca na Joomle. Nové články a nové nástroje pre investorov nájdete na hlavnej stránke: ako-investovat.sk

Asociácia obchodníkov s cennými papiermi

Anketa

Vráti sa Grécko ku drachme?
 


Finkulačka


Finančná kalkulačka
 Eur/měs
%p.a./rok
let
 Eur

podrobne



Prihlásenie