V súvislosti s očakávaniami príchodu druhej vlny krízy a vysokou volatilitou na trhoch v posledných mesiacoch sa investori začínajú znova obzerať po bezpečných aktívach. Jedným z nich by podľa mnohých mohla byť čínska mena renminbi. V dnešnom článku sa bližšie pozrieme na jej históriu, pomerne komplikované fungovanie a rozoberieme si aj možnosti ako ju obchodovať.
Čínska mena renminbi (na forexe sa používa symbol CNY -- napríklad pár USDCNY, ale občas aj RMB) vznikla krátko po zjednotení Číny Maom v roku 1948. Základnou jednotkou meny je 1 juan, ktorý sa ďalej delí na 10 jiao a tie sa delia ďalej na 10 fen. Preto sa pojmy renminbi a juan v praxi často používajú ekvivalentne (čo budeme robiť aj v tomto článku).
Historicky bol čínsky juan väčšinu času pevne naviazaný na americký dolár (tzv. dolárový peg) prostredníctvom pevného menového kurzu. Počas 80-tych a 90-tych rokoch, keď sa čínska ekonomika začala otvárať vonkajšiemu svetu, rozhodla sa vláda juan viac krát masívne devalvovať, aby zvýšila konkurencieschopnosť čínskych exportov (viď graf). Tie sa tak stali lacnejšie a zaplavili západné trhy.
Graf 1: Výmenný kurz USDCNY. Zdroj: Bloomberg
Čína si tak dokázala vytvoriť obrovský prebytok obchodnej bilancie. Ten by za normálnych okolností spôsobil veľký príliv kapitálu do krajiny a viedol by k zvýšenej inflácii a postupnému vyrovnaniu platobnej bilancie. Čínski politici sa však dokázali takémuto scenáru vyhnúť prostredníctvom obmedzenia platobných tokov.
Ešte pred pár rokmi fungoval čínsky zahraničný obchod systémom, že všetky zahraničné obchody sa realizovali v dolároch. Ak chcel exportér svoje tržby priniesť späť do Číny, musel ich na hraniciach vymeniť za juany pevne stanoveným výmenným kurzom – čo platí dodnes. Rovnako, juany nemohli byť z krajiny vyvážané a museli byť na hraniciach konvertované do iných mien. Možnosti vstupu zahraničných investorov (hlavne špekulatívneho kapitálu) sú do dnešných dní v Číne výrazne obmedzené. To krajine umožnilo v uplynulých rokoch udržať si vysoký export za cenu nižšej inflácie než v prípade neobmedzených kapitálových tokov a rovnako aj vybudovať si veľké zásoby devízových rezerv (z ktorých väčšina je sústredená v amerických pokladničných poukážkach).
Cesta k liberalizácii
V posledných rokoch však Čína začína trh so svojou menou postupne liberalizovať. V roku 2005 bol pevný menový kurz nahradený riadeným floatingom. Znamená to, že hodnota juana je určovaná dopytom a ponukou na trhu v rámci úzkeho pásma okolo referenčnej úrovne. Tá sa počíta z hodnoty koša mien, kde majú najväčšiu váhu dolár, euro, jen a kórejský won. V prípade ak sa kurz na trhu dotkne hranice pásma, PBOC na trhu intervenuje a vráti kurz smerom k referenčnej hodnote. Toto pásmo leží v rozmedzí 0,5 % okolo refenrenčnej hodnoty. Jedná sa teda o podobný menový režim, ako malo Slovensko tesne pred prijatím eura (mechanizmus ERM II), avšak v prípade Číny je obchodné pásmo oveľa užšie.
Postupne sa liberalizuje aj trh s čínskou menou. V roku 2009 vláda povolila, aby niektoré exportné firmy začali od svojich zahraničných partnerov okrem USD prijímať aj platby v juanoch. Postupne získava toto právo stále viac čínskych firiem. Navyše, juany v hotovosti sa už dajú bežne vymeniť napríklad v Hong Kongu. Čína sa postupne snaží etablovať renminbi ako medzinárodnú rezervnú menu. Prispieť k tomu môžu napríklad nákupi dlhopisov európskych krajín či samotného EFSF (podľa jeho šéfa Reglinga by EFSF mohol za určitých okolností uskutočniť emisiu priamo v juanoch). Číne tieto kroky pomáhajú diverzifikovať svoje devízové rezervy, ktoré sú z veľkej časti stále umiestnené v USD. Okrem toho, o čínske prostriedky začínajú prejavovať záujem aj medzinárodné korporácie – napríklad McDonald’s minulý rok v Hong Kongu vydal dlhopisy denominované v renminbi v hodnote 200 miliónov juanov.
V súčasnosti je však juan stále dlhodobo podhodnotený a nachádza sa podľa odhadov ekonómov až o 30 % nižšie než je jeho parita kúpnej sily. Jeho posilnenie by však zrejme prinieslo krajine pokles exportu a s ním súvisiace ekonomické spomalenie, ktorému sa chce vláda vyhnúť. Preto je posilňovanie juanu v posledných rokoch voči doláru stále iba veľmi mierne. Naopak, voči väčšine ostatných mien juan skôr oslabuje, čo zvyšuje konkurencieschopnosť čínskeho exportu do týchto krajín. To je v súlade s čínskou snahou o väčšiu diverzifikáciu v oblasti obchodných partnerov. Nasledujúci graf ukazuje, prečo sa čínskemu exportu aj naďalej tak dobre darí napriek oslabeniu juanu voči USD:
Graf 2: Vývoj kurzu juanu voči vybraným svetovým menám. Zdroj: Alsosprachanalyst.com
Napriek tomu sa však väčšina ekonómov zhoduje, že podhodnotený juan nemôže vydržať večne a ak čínska vláda myslí svoj boj s rastúcou infláciou v krajine vážne, musí nechať juan posilniť aj napriek tomu, že to bude znamenať pokles konkurencieschopnosti jej exportu. Predpoklad na tento rok je posilnenie voči doláru o 5 %. Je však pravdepodobné, že toto tempo bude ešte rýchlejšie. Mnohí investori preto hľadajú cesty, akým spôsobom na tomto zhodnocovaní zarobiť. Pozrime sa teda, aké možnosti sú pre nás otvorené.
Možnosti špekulácie na kurz juanu
V minulosti sa na kurz juanu dalo špekulovať takmer výlučne prostredníctvom non-delivery forwardov. Forward predstavuje záväzok vymeniť určitý objem jednej meny za druhú v určený dátum v budúcnosti v kurze, ktorý je stanovený dnes. Pre obe strany obchodu je táto dohoda záväzná. Keďže však juan nie je voľne vymeniteľný, zmluvné strany si v deň splatnosti forwardu vymenia iba čistý rozdiel (vopred dohodnutý forwardový kurz sa porovná s aktuálnym spotovým kurzom na trhu a strana, ktorá je na forwarde v strate platí druhej strane hodnotu tohto rozdielu).
Napríklad, chcem špekulovať na posilňovanie juanu, otvorím si predajný forward na pár USDCNY pri forwardovej cene 6,00 so splatnosťou 1 rok a nominálom 100 000 USD. Ak bude po roku spotový kurz USDCNY na trhu v hodnote 5,50 , bude môj zisk z kontraktu bez započítania úrokového diferenciálu 9090 dolárov (t.j. (600 000 -550 000)/5,5).
Nedochádza teda k samotnému dodaniu jednotlivých mien, preto názov non-delivery forward. Protistranu forwardu väčšinou robia investorom banky. Nevýhodou takéhoto obchodu je často vysoký poplatok banke (resp. spread) a tiež fakt, že pozíciu je pred splatnosťou často ťažké uzavrieť (nevýhodné podmienky). Okrem non-delivery forwardov sa na medzibankovom trhu obchodujú na juan aj non-delivery opcie a úrokové swapy na čínske medzibankové sadzby, ku ktorým sa však bežný investor väčšinou nedostane. Hlavne pri forwardoch sa a opciách si však treba dať pozor, aký kurz juanu sa berie ako referenčný. Existujú totiž 2 kurzy juanu: CNYUSD a CNHUSD. CNYUSD platí pre pevninskú Čínu a CNHUSD platí pre Hong Kong a ostatné špeciálne regióny.
Ďalším nástrojom vhodným na získanie expozície voči juanu sú futures RMB/USD, ktoré sú obchodované na CME. Veľkosť jedného kontraktu predstavuje 1 milión RMB a kontrakty sú k dispozícii na každý mesiac. Vysporiadanie prebieha podľa referenčného kurzu, ktorý PBOC zverejní pre rozhodný deň. Aj tu platí samozrejme podmienka cash-settlement, čiže k fyzickej dodávke podkladových mien nedochádza – vysporiada sa iba rozdiel medzi nákupnou a rozhodnou cenou v dolároch.
Pre individuálnych investorov, ktorí chcú investovať v menších čiastkach, sú zaujímavým riešením ETF fondy, ktoré sa zameriavajú priamo na čínsku menu. Zaujímavé je napríklad Market Vectors Chinese Renminbi/ USD ETN (ticker CNY), ktoré replikuje hodnotu renmibi voči americkému doláru. Replikuje ju pomocou uzatvárania 3-mesačných forwardov, ktoré sú pravidelne rolované každé 3 mesiace a zároveň ukladá hotovosť na medzibankovom trhu.
Ďalším zaujímavým juanovým ETF je WisdomTree Dreyfus Chinese Yuan (ticker CYB). Ten sa snaží poskytnúť expozíciu voči kurzu juanu oproti doláru a zároveň aj k čínskym medzibankovým úrokovým sadzbám. Fond investuje do nástrojov amerického peňažného trhu, ktoré kombinuje s non-delivery forwardmi a úrokovými swapmi tak, aby vytvoril pozíciu podobnú medzibankovej úložke na čínskom trhu. Oproti CNY je mierne volatilnejší.
Poslednou a najriskantnejšou alternatívou, ako získať expozíciu voči čínskemu juanu, je nákup akcií spoločností, ktoré majú tržby v juanoch. Ak vzrastie hodnota juanu, zvýši sa hodnota aj tržieb týchto firiem, čo bude tlačiť cenu ich akcií nahor. Pri investovaní do čínskych akcií však investori čelia množstvu problémov.
Akcie čínskych podnikov sa obchodujú na dvoch hlavných burzách – Šanghaji a Hong Kongu. Jedná sa hlavne o akcie stredných a menších podnikov, v ktorých často manažment vlastní väčšinu podniku a zvyšok akcií sa voľne obchoduje na burze. Veľké čínske podniky sú väčšinou kótované aj na zahraničných burzách, hlavne v USA prostredníctvom ADR. ADR však vydávajú aj mnohé menšie firmy, z ktorých sa však často vykľujú podvodné spoločnosti existujúce len na papieri (zopár rád o tom, ako sa podvodným akciám vyhnúť, nájdete v našom predchádzajúcom článku) – takže ak investujeme do konkrétnej firmy, je treba si spraviť komplexný rešerš, ktorý však aj tak nezaručí, že sa nejedná o podvod.
Obchodovanie v Šanghaji je pre zahraničných investorov stále problematické, pretože tu stále platia prísne pravidlá a obmedzenia pohybu kapitálu medzi pevninskou Čínou a zahraničím – takže väčšina brokerov obchodovanie na tejto burze neumožňuje. Väčšinou tu teda obchodujú hlavne čínski individuálni investori a firmy. Aj tak je ale tamojší index, Shanghai composite, veľmi sledovaný, nakoľko v čase krízy fungoval ako predstihový indikátor pre vývoj indexov v EU a USA. Akcie v Shanghai composite sú vážené podľa trhovej kapitalizácie a obchodujú sa v juanoch – takže možným riešením pre investora je nakúpiť ETF replikujúce tento index napríklad na NYSE. Problémom však je, že čínsky akciový trh je veľmi volatilný, čo je dané aj nízkym podielom inštitucionálnych investorov.
Najdôležitejšou burzou pre zahraničných investorov a obchodníkov je však burza v Hong Kongu. Keďže Hong Kong bol do roku 1997 spravovaný Veľkou Britániou, zákony a pravidlá sú v ňom oveľa liberálnejšie než v pevninskej Číne. Na tamojšej burze môžu obchodovať cudzinci bez obmedzenia, pričom vo väčšine prípadov je možný aj short selling. Akcie sa v Hong Kongu obchodujú v hongkongských dolároch (HKD), ktoré sú voľne konvertibilné. Už dva roky môžu v obmedzenej miere na tejto burze investovať aj všetci Číňania. Burza vydáva index Hang Seng. Zaujímavé sú aj tickery jednotlivých firiem, ktoré neobsahujú písmená tak ako je zvykom v USA a Európe, ale pozostávajú len z čísel podobne ako napríklad v Japonsku.
Keďže trh, regulácia a transparentnosť čínskych firiem sa stále nevyrovnala západným štandardom, je možnosť, že vybraná firma bude predstavovať podvod, oveľa vyššia než na vyspelých trhoch. Preto je investovanie do čínskych akcií výrazne rizikovejšie než investovanie na vyspelých trhoch a vyžaduje si dôslednú diverzifikáciu. Do akcií, ktoré by mohli profitovať z posilňovania juanu sa tak dá investovať napríklad prostredníctvom ETF iShares FTSE Xinhua China 25 Index (FXI) alebo PowerShares Golden Halter USX China (PGJ).
Je však možné, že investori budú mať čoskoro možnosť investovať do juanu aj priamo prostredníctvom termínovaných vkladov. V USA tento rok začali banky HSBC a Bank of China prvý pokus s produktom, ktorý vlastne predstavuje termínovaný vklad v juanoch. Klient vloží peniaze v dolároch, ktoré sa mu prepočítajú na juany aktuálnym kurzom, počas doby trvania vkladu sú úročené čínskymi medzibankovými úrokmi a v čase splatnosti sa opäť prevedú na doláre aktuálnym kurzom. Klienti síce juany nikdy nedostanú, avšak profitujú zo všetkých výhod ich držby.
Aktuálna makroekonomická situácia ukazuje, že čínsky juan je naďalej výrazne podhodnotený. Pokiaľ bude čínska vláda chcieť dostať rastúcu infláciu v krajine, ktorá je tlačená hlavne rastom cien komodít, pod kontrolu, bude musieť umožniť silnejšie posilňovanie juanu smerom k parite kúpnej sily. Z tohto vývoja by mohli investori profitovať prostredníctvom nákupu ETF fondov viazaných priamo na čínsku menu alebo na čínske akcie. Otázkou však naďalej zostáva, ako ovplyvní výmenný kurz a celú čínsku ekonomiku prípadné prasknutie realitnej bubliny.
Zdroje:
http://www.youtube.com/user/TRIMBrokerSk#p/u/261/GdpBbUDzoxE
http://en.wikipedia.org/wiki/Renminbi
http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2005/07/21/AR2005072100351.html
http://news.bbc.co.uk/2/hi/business/4138766.stm
http://www.alsosprachanalyst.com/economy/chinese-bond-buying-and-exchange-rate-policy.html
http://www.alsosprachanalyst.com/economy/absurd-efsf-considers-issuing-cny-denominated-bonds.html
http://contraryinvesting.com/china/how-to-invest-in-the-chinese-yuanrenminbi-from-the-comfort-of-the-us/
http://www.sovereignman.com/expat/opening-a-renminbi-savings-account-in-the-us/
Share
