Ako-investovat.sk

magazín o investovaní

 
  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
Začíname investovať

Madoff, pyramída na Wall Street

11.decembra 2008 sa na stránkach svetových tlačových agentúr objavila správa o tom, že Bernard L. Madoff, zakladateľ a šéf jednej z najväčších Amerických brokerských firiem, bol ráno zatknutý FBI vo svojom apartmáne a obvinený z vytunelovania prostriedkov spravovaných jeho spoločnosťou  v hodnote vyše 50 miliárd dolárov, čo predstavuje čiastku len o málo nižšiu ako kedysi stratili akcionári Enronu. Zaujímavé však bolo, že väčšina klientov o tom, že má Madoff problémy, vôbec netušila a o insolventnosti jeho spoločnosti sa dozvedela až z novín. Pritom sa Madoff priznal, že výnosy svojho fondu manipuloval už od roku 1972.  Ako je možné, že si za celý ten čas nikto nič nevšimol?

     Bernard Lawrence Madoff sa narodil v roku 1938 v New Yorku. Tu vychodil aj strednú školu a vyštudoval politológiu na univerzite Hofstra. Po skončení štúdia v roku 1960 založil svoju firmu Bernard L. Madoff Investment Securities, LLC. – vo forme limited liability company, obdoba našej s.r.o.  Do podnikania pritom vložil peniaze, ktoré zarobil počas štúdia na rôznych brigádach. Jeho firma spočiatku pôsobila ako market-maker (nakupovala a súčasne predávala akcie na svoj účet) v systéme pink sheets. Bol to systém OTC obchodovania, ktorý svoje meno dostal podľa ružových papierikov, na ktoré sa písali ponúkané ceny. Postupne jeho firma začala pôsobiť aj ako broker. Jej nevýhodou však bolo to, že keďže bola relatívne malá, nemohla si dovoliť platiť za miesto na New York Stock Exchange, kde sa obchodovali najväčšie objemy akcií. Preto Madoff hľadal cesty ako zvýšiť objem akcií, ku ktorým by jeho firma mala prístup. Začal preto využívať informačné technológie, najskôr na evidenciu pokynov a neskôr aj na samotné párovanie obchodov. Z tejto technológie sa v roku 1971 vyvinul systém NASDAQ, dnes najväčší OTC trh na svete. Ten je regulovaný Národnou asociáciou dílerov cenných papierov (NASD), organizáciou zloženou zo zástupcov brokerov, v ktorej bol Madoff aktívnym členom. Neskôr dokonca isté obdobie pôsobil ako predseda výboru pre NASDAQ.    

Aby Madoff zlepšil konkurenčnú pozíciu svojej firmy ako brokera, zaviedol metódu „paying for order flow“, čiže platil menším dílerom za to, aby príkazy od svojich klientov smerovali cez jeho firmu. To mu prinášalo výhodu väčšieho objemu obchodov, z ktorých mnohé jeho elektronický systém mohol navzájom popárovať bez toho, aby museli ísť na trh. Hoci bol za tieto praktiky kritizovaný, dosiahol prostredníctvom nich vyše 15% podiel na zobchodovanom objeme všetkých amerických akcií. Madoff však túto metódu obhajoval s tým, že na nej nevidí nič zlé, keďže nemá žiadny efekt na cenu, ktorú zákazník zaplatí: „Aj keď ide vaša priateľka do obchodu nakupovať pančuchy, tie regály, na ktorých sú naskladané, zaplatil výrobca.“

V roku 1972 založil Madoff diviíziu správy investícií, ktorá je zodpovedná za súčasný škandál. Hoci jej zamestnanci firmy hovorili „hedge fond“, nešlo o hedge fond v pravom slova zmysle. Peniaze boli do firmy investované prostredníctvom tzv. feeder fondov, ktoré firme dávali peniaze tak, že sa  podieľali na vlastnom imaní firmy (tzv. Equity tranche funding). Tieto podiely boli však na požiadanie splatné. Investormi boli najčastejšie fondy fondov, ktoré sa snažili o maximálnu diverzifikáciu svojich portfólií, a teda investovali u Madoffa len časť svojich peňazí, ale našli sa medzi nimi aj také, ktoré zverili Madoffovi 100% svojich prostriedkov. Madoff sa zaviazal, že bude zverené prostriedky zhodnocovať a výnosy reinvestovať, pričom si nebude účtovať žiadne poplatky s výnimkou poplatkov za transakcie, čo bolo v odvetví veľmi neštandardné. Navyše, Madoff bol súčasne manažérom peňazí, brokerom a taktiež aj ich depozitárom (custody) – čo bolo tiež veľmi zriedkavé. Ak by Madoff neoperoval v rámci svojej spoločnosti, ale ako skutočný fond, musel by mať papiere uložené u nezávislej osoby. Touto neprehľadnou schémou bol však schopný toto nariadenie obísť.  

Napriek tomu mu však peniaze zverili aj mnohé fyzické osoby – najčastejšie jeho priatelia a známi spomedzi židovskej komunity v New Yorku. Madoff mal totiž reputáciu váženého človeka a svoj podnik propagoval ako exkluzívny klub, do ktorého sa dostane iba málokto. Taktiež dával dôraz na osobný prístup k investorom. Heslom jeho firmy bolo: „Bernard L. Madoff Investment Securities – meno je napísané na dverách.“ V propagácii jeho „fondu“ medzi New Yorskou smotánkou mu tiež pomáhali niektorí jeho vplyvní kamaráti.

            Madoffovi sa podľa správ pre investorov veľmi dobre darilo a výnosy, ktoré údajne dosahoval, sa pohybovali medzi 10 až 20 percentami ročne. Čo však bolo veľmi neobvyklé, bola extrémne nízka volatilita výnosov fondu – za posledných desať rokov mal Madoff stratu iba v piatich mesiacoch. Z tohto dôvodu dávali Madoffovi peniaze stále ďalšie a ďalšie fondy. Avšak, na otázky ohľadom investičnej stratégie odpovedal Madoff vždy veľmi všeobecne a vyhýbavo. Tvrdil, že využíva tzv. stratégiu split strike conversion (tiež nazývanú collar), ktorá pozostávala z troch krokov: Najskôr nákup asi 30 akcií z indexu S & P 500, ktoré sú s ním podľa možnosti čo najviac korelované. Potom predaj out-of-the-money call opcií na index a súčasne nákup out-of-the-money put opcií na index. Takéto portfólio by malo ohraničené pásmo, kde by mohlo skončiť, t.j. jeho výnos by sa pohyboval v určitom invervale. Problémom tejto stratégie však bolo, že zďaleka nemohla viesť k výnosom, aké Madoff sľuboval a vykazoval – vo väčšine prípadov by dokonca skončila horšie než samotný index. Mnohí analytici preto upozorňovali, že s Madoffom niečo nesedí. Navyše, prístup k stratégii mali len členovia Madoffovej rodiny, čo bolo tiež ojedinelé.

 

 

„Od začiatku to bola jedna veľká Ponziho schéma“ vyjadril sa po svojom zatknutí Madoff. Keď totiž zistil, že ním vybraná stratégia nefunguje, začal generovať fiktívne výnosy, prijímať nových zákazníkov a vyplácať z ich vkladov výnosy tým starým. To isté ako BMG Invest. Rozdielom však bolo to, že ním ponúkané výnosy neboli až také astronomické – hlavne preto sa mu podarilo vydržať tak dlho.  Taktiež sa spoliehal na to, že väčšina jeho klientov nie je v otázke derivátov veľmi zbehlá.

            Na druhú stranu, našli sa aj veľké banky, ktoré Madoffovi zverili peniaze, a tie zamestnávajú investičných analytikov, ktorí by mali mať v podobných veciach prehľad. Peniaze však vkladali väčšinou banky európske: „Ani jedna veľká americká banka u Madoffa peniaze nemá. Vedia, že je podvodník“ napísal v roku 2005 analytik Harry Markopolos. Na druhej strane, mnohí klienti investovali aj napriek pochybnostiam: “Jeden hedge fond so sídlom v New Yorku, ktorý spravoval peniaze Arabom, požiadal audítorov veľkej štvorky, aby spravili u Madoffa počas dohodnutej due dilligence kontroly (pri ktorej sa kontrolujú možné riziká vo firme) aj audit výkonnosti fondu. Povedali im, že im to neumožnia z dôvodu ochrany investičnej stratégie. Napriek tomu tento fond u Madoffa investoval 200 miliónov dolárov z dôvodu nízkej volatility výnosov, ktorú Madoff vykazoval“, píše Markopolos. Navyše, vraj mu mnohí manažéri povedali, že vedia, že Madoff podvádza, ale že podvádza iba klientov svojej brokeringovej divízie tým, že vykonáva tzv. front running, t.j. vykonáva príkazy zo svojho účtu predtým ako z účtov klienta, čím ovplyvňuje cenu na trhu a de facto okráda klienta. Niektorí taktiež verili, že nízku volatilitu dosahuje tak, že straty vyrovnáva ziskami z minulých období. Proste, vedeli, že nie je čistý. Na druhú stranu, Madoff neustále operoval nízkou volatilitou svojich výnosov a zdanlivou exkluzivitou fondu, keď mnohým manažérom Európskych bánk ešte v roku 2006 umožnil investovať u neho ďalšie peniaze „len preto, že sa s nimi dobre pozná.“

Madoff však podporoval svoj imidž serióznosti často falšovanými potvrdeniami o nákupe a predaji akcií, ktoré vystavoval ako svoj vlastný broker sám sebe. Dokonca sa v roku 2006 dobrovoľne zaregistroval u SEC ako investičný poradca. Normálny postup pri registrácii nového investičného poradcu je, že SEC mu dôkladne preverí účtovníctvo a všetky ostatné záznamy. Avšak, SEC bola v tom čase vďaka enormnému rastu odvetvia hedge fondov preťažená, a tak robila tieto previerky iba u poradcov, ktorí boli vybraní na základe vyššieho rizikového profilu. Madoffov rizikový profil bol však hodnotený ako nízky, takže previerky sa nekonali. Navyše, Madoff platil všetky svoje záväzky a zverejňoval povinné dokumenty načas, takže individuálni investori nemali veľa dôvodov pochybovať.

            Otázkou aj tak je, prečo na Madoffov podvod v priebehu 30 rokov nikto neprišiel, resp. prečo nikto nekonal. Hlavným problémom bolo, že brokerská divízia firmy bola prísne regulovaná a pravidelne kontrolovaná SEC, avšak divízia investičného poradenstva tejto kontrole nepodliehala. Táto však musela, ako časť celej firmy, prechádzať každoročným účtovným auditom. Na rozdiel od ostatných veľkých akciových firiem však Madoffova firma nebola auditovaná spoločnosťou z veľkej štvorky, ale malou účtovnou firmou Friehling & Horowitz, ktorá mala troch zamestnancov, z ktorých jediným aktívnym účtovníkom bol Jerry Horowitz, Madoffov švagor. Navyše, táto firma vyše trinásť rokov hlásila Americkej asociácii účtovníkov, že žiadne audity nevykonáva.

            Madoff tiež musel ako investičný manažér každý štvrťrok reportovať SEC akcie, ktoré má v držbe. Túto povinnosť však obchádzal tak, že vždy tesne pred koncom štvrťroku väčšinu akcií predal, takže musel reportovať iba tie, ktoré mu zostali. Taktiež bol známy tým, že vždy na konci roku držal 100% hotovosti, takže z jeho účtovných výkazov sa nedalo určiť, akú investičnú stratégiu používal. Keďže Madoff neponúkal svoje podiely malým investorom a ani svoje výnosy nepropagoval v reklamách či prospektoch, bol takpovediac „mimo radar“ SEC, ktorej hlavným cieľom bola predovšetkým ochrana malých individuálnych investorov. Napriek tomu však Madoff pravidelne čelil kontrolám SEC vo svojej brokerskej divízie, ktoré však nezistili žiadne závažné pochybenia. 

            Počas Madoffovej kariéry sa ozvali viaceré hlasy, ktoré spochybňovali reálnosť jeho výnosov a žiadali SEC, aby konalo. Napríklad, v roku 1992 konštatovala správa o likvidácii fondu Avellino & Bienes, ktorý mal 100% aktív u Madoffa, že jeho výnosy sú až podozrivo rovnomerné. V roku 1999 dokonca SEC dostala memorandum od Harryho Markopolosa, v ktorom vyzýval, aby SEC prešetrila situáciu u Madoffa, pričom uvádza 29 podozrivých nezrovnalostí vo fonde. Okrem toho, viacerí analytici sa vyjadrili, že s Madoffom nie je niečo v poriadku. Avšak, SEC nekonala.

            Je pravdepodobné, že Madoff ovplyvňoval regulačné orgány prostredníctvom svojich členov svojej rodiny a známych. Napríklad, jeho neter Shauna, zodpovedná za dodržiavanie regulatórnych nariadení (compliance), sa vydala za kontrolóra pracujúceho pre SEC, ktorý mal istý čas na starosti Madoffovu firmu.        

Madoff začal mať problémy s likviditou po prepuknutí krízy v roku 2007. Ak nechcel, aby sa o jeho podvode niekto dozvedel, nemohol si požať peniaze od banky (Počas celej svojej kariéry si peniaze od bánk nepožičiaval; vydával to za osobnú hrdosť). Preto sa musel pokúsiť nájsť nových investorov. Avšak, počas všeobecnej straty dôvery sa mu ich podarilo presvedčiť len málo. V roku 2008, naopak, investor požadovali vyplatenie podielov v hodnote vyše 7 miliárd dolárov. Madoff už vedel, že tieto peniaze nemá šancu zohnať, a tak večer 10. Decembra informoval svojich zamestnancov a najbližšiu rodinu. Na druhý deň ho FBI zatkla.

            V súčasnosti je Bernard Madoff v domácom väzení s elektronickým sledovacím zariadením na ruke a pripravuje sa na súdny proces. Hrozí mu minimálne 10 rokov väzenia. Jeho bankové kontá sú zmrazené. Desiatky investorov počítajú straty, ktorých suma by sa mala pohybovať okolo 50 miliárd dolárov. Medzi postihnutými sú hlavne bohatí Madoffovi známi, Európske privátne banky a ich klienti, ale aj mnohé nadácie a neziskové inštitúcie. Mnohými Madoffovými klientami boli tiež fondy fondov, ktorých klienti zrejme ani netušili, že časť ich peňazí spravuje Madoff. Klientom, ktorým boli ich vklady v posledných rokoch vyplatené, sa dokonca môže stať, že ich budú musieť vrátiť. Podvedení klienti majú šancu na vrátenie 500 000 dolárov prostredníctvom Securities Investor Protection Corporation, ktorá je podobná garančnému fondu investícií v SR. Odhaduje sa však, že tieto peniaze uvidia až o niekoľko rokov.  

 

Zdroje:

http://online.wsj.com/documents/Madoff_SECdocs_20081217.pdf

http://edition.cnn.com/2008/POLITICS/12/16/coffee.madoff/

http://en.wikipedia.org/wiki/Madoff

 

Diskusia k článku


 

Anketa

Čo ťa najviac zaujíma?
 


Finkulačka


Finančná kalkulačka
 Eur/měs
%p.a./rok
let
 Eur

[podrobně]



TOPlist