Magazín ako investovať

Investovanie, financie, sporenie

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

Deriváty v eurozóne

Celková hodnota derivátových kontraktov  v obehu na celom svete sa odhaduje na vyše 500 biliónov dolárov, pričom súčet hodnôt všetkých akcií a dlhopisov predstavuje len niečo vyše 100 biliónov. V dnešnom článku sa preto zameriavame na tento veľmi dynamicky sa rozvíjajúci segment finančného trhu a hlavne na to, aké možnosti poskytuje slovenským investorom.   

Investori môžu v rámci eurozóny investovať okrem akcií a dlhopisov aj do mnohých typov derivátov, ktoré sú na nich založené. Najčastejšie medzi nimi nájdeme opcie, futures a swapy – ale za deriváty považujeme napr. aj komplikovanejšie nástroje ako sú CDS či CDOs. My sa však budeme zaoberať len tými formami derivátov, ktoré môže bežný slovenský investor bez problémov získať, pretože mnohé zo zložitejších foriem sú obchodované výhradne OTC a vo veľkých balíkoch.  

Medzi deriváty obchodované na burzách patria opcie (predstavujú právo, nie však povinnosť, kúpiť (call) alebo predať (put) určité aktívum  v budúcnosti za vopred dohodnutú cenu), futures (povinnosť kúpiť, resp. predať za vopred stanovenú cenu) a swapy (výmena peňažných tokov s ich následným vrátením v čase splatnosti). Okrem týchto základných typov sú v našich končinách rozšírené ešte aj CFD (Contracts For Difference), v ktorých sa klient zaväzuje zaplatiť rozdiel medzi nákupnou (predajnou) cenou a cenou keď pozíciu uzatvorí – čiže sú to vlastne futures s finančným vyrovnaním, ale obchodujú sa väčšinou OTC s tým, že nemajú určenú dobu expirácie, a teda ich teoreticky môžeme držať neobmedzene dlho.   

Deriváty, ktoré majú určenú dobu expirácie, sa väčšinou po jej uplynutí vysporiadajú finančne (vyplatí sa rozdiel medzi nákupnou a konečnou cenou). To platí pre vyše 90% kontraktov. Avšak, existuje aj možnosť fyzickej dodávky, ktorá sa využíva hlavne u komodít. Sú s ňou však spojené značné poplatky. Finančné deriváty, t.j. tie, ktoré sa viažu na úrokové miery, akciové indexy, jednotlivé akcie, dlhopisy, infláciu a pod., umožňujú iba finančné vysporiadanie.

Investície do derivátov sú však podstatne rizikovejšie než klasický nákup alebo predaj akcií, pretože väčšina derivátov je konštruovaná tak, aby využívala výrazný pákový efekt .  Pri derivátoch nie je totiž potrebné zaplatiť celú cenu kontraktu vopred, ale je je nutné zložiť iba časť hodnoty kontraktu –tzv. maržu, ktorá závisí od typu kontraktu a volatility aktíva, na ktoré je viazaný. Táto slúži pre brokera ako zábezpeka v prípade, že váš obchod bude stratový (pričom ak sa jedná o derivát obchodovaný na burze, musí broker uložiť v jej clearingovom centre maržu za všetky svoje pozície). Marža pri futures na niektoré nízko volatilné komodity predstavuje len niekoľko percent, ale napríklad pri akciových indexoch môže predstavovať aj vyše 20% hodnoty kontraktu. Ešte pred niekoľkými rokmi boli marže na futures výrazne vyššie a ich zníženie v posledných rokoch malo za následok zvýšenie volatility hlavne v sektore komodít.

Okrem toho si je treba uvedomiť, že väčšina futures kontraktov nie je tvorená systémom 1:1, ale jeden kontrakt sa obyčajne vzťahuje na nákup (predaj) 5, 50 alebo aj 500 jednotiek podkladového aktíva. Takže, keď napríklad kupujem futures na DAX, pri ktorých je počet aktív pripadajúcich na 1 kontrakt futures 50* Index, hodnota tohto kontraktu, z ktorej musím zaplatiť maržu, je vyše 200 000 EUR.

A na čo je vlastne marža dobrá? Marža pri kontraktoch obchodovaných na burzách slúži na elimináciu rizika protistrany. Burza totiž prevádzkuje tzv. Clearingové centrum, ktoré vstupuje ako protistrana medzi kupujúceho a predávajúceho s tým, že záväzky si každý z nich uplatňuje voči centru. To eliminuje riziko protistrany, ktoré nastáva pri OTC obchodoch (ak napríklad váš obchodný partner skrachuje, je veľmi ťažké vymáhať si od neho plnenie z titulu záväzkov z derivátov). Clearingové centrum teda zabezpečuje, že všetky záväzky z obchodov budú splnené. Každý broker si u neho musí za svoje otvorené pozície skladať maržu, ktorú centrum určí tak, aby bola dostatočná na pokrytie maximálnej straty, ktorá môže vzniknúť v danom dni. Derivátové burzy totiž na rozdiel od tých akciových majú často určený maximálny denný posun ceny, t.j. obmedzenie o koľko môže cena za jeden deň vzrásť, resp. klesnúť. Mimo tohto pásma je zakázané obchodovať. Vďaka tomu clearingovému centru stačí prepočítavať maržu pre svojich členov raz denne, vždy po skončení obchodovania. V prípade, že je marža nedostatočná, sú brokeri požiadaní, aby zložili dodatočné prostriedky, ak si chcú udržať svoje pozície prostredníctvom tzv. margin call. V prípade, že ďalšie peniaze nedodajú, centrum ich pozície uzavrie. Brokeri potom požiadavku na margin podávajú ďalej svojim klientom.

Nevýhodou Clearingového centra je však fakt, že si za svoje služby účtuje poplatky, a preto stále množstvo bánk vyhľadáva obchodovanie OTC.  Tieto poplatky sú potom prenášané na klienta buď priamo formou komisií alebo nepriamo prostredníctvom tzv. spreadu (broker uzavrie pozíciu pri cene, ktorá je na trhu, ale odpočíta z nej niekoľko tickov pre seba ako poplatok, čiže klientovi vyplatí nižšiu cenu).  Výhodou spreadu však je, že ho platíme len za pozície reálne zobchodované (nemá minimálnu sumu tak ako komisia).

Okrem priameho investovania alebo tradingu derivátov, pri ktorom je vďaka dosť vysokým hodnotám kontraktov pomerne obtiažne udržať aspoň minimálnu mieru diverzifikácie, je možné investovať do komodít prostredníctvom fondov. Jednak existujú hedge fondy a podielové fondy, ktoré svojou stratégiou sledujú cenu určitej komodity. Zvyčajne buď nakúpia komoditné futures, resp. opcie alebo rovno akcie producentov danej komodity, pričom väčšinou operujú s vysokou pákou. Kto chce však ušetriť na poplatkoch za správu, ktoré sú hlavne pri hedge fondoch dosť vysoké, má od roku 2006 k dispozícii takzvané Exchange Traded Commodities (ETC), ktoré predstavujú obdobu ETF vo svete komodít. ETC väčšinou sledujú výkonnosť vybraného komoditného indexu (napr. Dow Jones AIGCI alebo Reuters CCI), prípadne konkrétnej komodity tak, že nakupujú futures na jednotlivé komodity. Niektoré ETC dokonca investorom platia pravidelne úrok, keďže investori do nich vkladajú peniaze zodpovedajúcej plnej hodnote kontraktov, ktoré ETC nakupuje – lenže ETC nakupuje tieto kontrakty cez futures, a teda musí zložiť ako maržu iba časť ceny.  Zvyšok peňazí môže uložiť napr. v banke. Mnohé ETC však fungujú prostredníctvom externého partnera, s ktorým majú zmluvne dohodnutý exposure  (vystavenie sa zmene ceny) voči komoditám. Takýmito partnermi sú väčšinou veľké banky a poisťovne (napr. AIG), a teda takéto ETC často podliehajú riziku emitenta. ETC sa obchodujú hlavne na burze Euronext.

 Obchodovať deriváty je možné aj na menších regionálnych burzách, napr. vo Viedni, Miláne či Madride. Avšak, tieto burzy dokážu poskytnúť neporovnateľne menšiu likviditu, aj keď väčšinou majú v každom segmente market-makera. Ten si však ako poplatok účtuje spread, takže väčšinou ponúka horšiu cenu ako by bola štandardne na trhu. Skutočne likvidnými derivátovými  burzami v Európe sú najmä:

Eurex

Je najväčšou derivátovou burzou v Eurozóne. Vznikla v roku 1998 fúziou Nemeckej a Švajčiarskej termínovej a opčnej burzy. V súčasnosti je obchodovanie prebieha elektronicky v jednom systéme, pričom kontrakty môžu byť v eurách alebo švajčiarskych frankoch. Obchodujú sa tu opcie, futures aj swapy rôznych druhov, pričom platí, že Eurex je takmer výhradne finančná burza , a teda k fyzickej dodávke tu prakticky nedochádza. Eurex sa snaží o neustále rozširovanie škály obchodovaných produktov a finančné inovácie, vďaka čomu tu okrem klasických finančných derivátov (menových, úrokových, indexových, ETF a pod.) nájdeme aj deriváty viažúce sa na volatilitu, výplatu dividend, ale aj deriváty viažúce sa na emisie CO2. Denne sa tu zobchoduje vyše 6 miliónov kontraktov.  

Euronext.Liffe

Je druhým najlikvidnejším derivátovým trhom v Eurozóne prevádzkovaným paralelne k akciovej burze Euronext spoločnosťou NYSE Euronext. Je založený na  elektronickom systéme obchodovania derivátov s názvom LIFFE CONNECT. Tento systém spája burzy v Londýne, Paríži, Amsterdame, Lisabone a Bruseli do jedného trhu do jednotného trhu. Väčšina obchodovania sa pritom uskutočňuje v Euro. Denne tu býva zobchodovaných okolo 3 miliónov kontraktov, ktoré sa viažu na dlhopisy, úrokové sadzby, infláciu, meny, akciové indexy. Na rozdiel od Eurexu tu nájdeme aj veľké množstvo komoditných derivátov. V tomto systéme sa dokonca obchodujú aj opcie na jednotlivé ETF.  Okrem obchodovania v systéme LIFFE CONNECT sa na každej z členských búrz Euronext obchoduje aj na parkete systémom open outcry.  

European climate exchange

Pôvodne založená ako dcérska spoločnosť Chicago Climate Exchange, ECE je priekopníkom v obchodovaní s derivátmi založenými na emisiách CO2. Ponúka obchodovanie swapov, opcií aj futures na nákup povolení na emisie. Okrem toho sa tu obchoduje aj s kvótami na emisie vydanými Európskou úniou. V súčasnosti predstavuje EME najlikvidnejší trh v Európe pre obchodovanie emisií.

 

Diskusia k článku

 

Zdroje:

http://www.eurexchange.com/

http://www.euronext.com/landing/liffeLanding-12601-EN.html

http://www.europeanclimateexchange.com

http://www.isda.org/

http://www.djindexes.com/aig/index.cfm?go=home

http://www.londonstockexchange.com/en-gb/pricesnews/education/experiencedinvestors/exchangetradedcommodities/Product+list/Precious+Metals.htm
 

Toto je stará verzia webu bežiaca na Joomle. Nové články a nové nástroje pre investorov nájdete na hlavnej stránke: ako-investovat.sk

Asociácia obchodníkov s cennými papiermi

Anketa

Vráti sa Grécko ku drachme?
 


Finkulačka


Finančná kalkulačka
 Eur/měs
%p.a./rok
let
 Eur

podrobne




Súvisiace články