Magazín ako investovať

Investovanie, financie, sporenie

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

Dlhodobé investovanie do akcií

V článku sa zameriame na to, aké výnosy mohol investor v minulosti získať pokiaľ dlhodobo držal portfólio akcií podobné veľkému akciovému indexu. Tiež sa pozrieme na výhody investičnej metódy priemerovania nákladov (cost averaging method) za použitia prehľadných grafov. Vyplatí sa napriek poklesom, krízam a bublinám sporiť na dôchodok v akciách akciových fondoch?

Hovorí sa, že hoci sú akcie v krátkodobom období pomerne volatilné, ich dlhodobý výnos zvykne byť vo väčšine období pomerne stabilný a platí, že akcie takmer vždy dosiahnu výnosy vyššie než je inflácia. Daná poučka má ale jeden háčik – na akciových trhoch sa z času na čas zvyknú tvoriť bubliny. Čo sa stane, ak investor nakúpi akcie práve na vrchole veľkej bubliny, tak ako napríklad na jeseň roku 1929? V tomto roku index Dow Jones dosiahol dovtedy rekordnú úroveň 380 bodov. V priebehu ďalších 4 rokov ale jeho hodnota klesla na 47 bodov, čo predstavuje pokles o takmer 90%. Malo vtedy význam držať akcie a čakať, kým sa strata vyrovná ?

  
Graf 1: Priemerné ročné výnosy indexu Dow Jones Industrial Average pri investičnom horizonte 20 rokov


Vidíme, že ak investor nakúpil akcie v roku 1929 a následne ich držal 20 rokov, napriek nárastu ich cien v ďalšom období svoje straty nebol schopný vyrovnať. Pri priemernom ročnom výnose vo výške  -1,5% hodnota jeho akcií predstavovala v roku 1949 iba niečo vyše 70% pôvodnej hodnoty investície – a to nezohľadňujeme infláciu. Na druhej strane vlastník akcie poberal počas jej držby dividendy, takže konečný výsledok bol o niečo lepší, ale stále dosť nepríjemný, zvlášť keď ho porovnáme s vysokými výnosmi, ktoré získali investori vstupujúci na trh v priebehu 40-tych a 80-tych rokov. Vidíme, že len kapitálový výnos pri pasívnom indexovom investovaní začatom v roku 1980 predstavoval fantastických 14% ročne. Znamená to, že hodnota investície tak počas investičného horizontu stúpla o vyše 1270%. Naopak, záporný výnos počas tohto obdobia mali iba tí investori, ktorí investovali počas Veľkej depresie začiatkom 30-tych rokov.  


 

Graf 2: Priemerné ročné výnosy indexu Dow Jones Industrial Average pri investičnom horizonte 30 rokov

Lenže, v prípade, ak by svoje akcie podržali ešte o 10 rokov dlhšie, bol by sa ich výnos vďaka prudkému povojnovému rastu dostal do kladných hodnôt. Pri 40 ročnom investičnom horizonte by boli na tom ešte lepšie.
 


Graf 3: Priemerné ročné výnosy indexu Dow Jones Industrial Average pri 40 ročnom investičnom horizonte

Čím dlhšie obdobie máme peniaze investované, tým viac sa rozdiely medzi dosiahnutými výnosmi vyrovnávajú. Kým pri 20-ročnom horizonte sú možné vysoko kladné, ale aj záporné výnosy od -2 do 14%, takže rozptyl výnosov je vysoký, pri 30-ročnom horizonte sa už rozdiely medzi nimi znižujú a výnosy sú v intervale od 2 do 10%. Pri investovaní na 40 rokov sa výnosy pohybujú medzi 3 a 7,5 percentami ročne.
Toto „vyhladenie“ výsledkov nastáva kvoli tomu, že čím dlhšie je obdobie, počas ktorého máme peniaze v akciách, tým viac trhových cyklov na burze prejde. V prípade, že človek investuje na kratšie obdobie, má väčšiu šancu dosiahnuť vyššie výnosy (v prípade, že nakúpi na začiatku silného býčieho trhu ako napr. začiatkom 90-tych rokov a stihne včas vystúpiť), ale aj väčšiu šancu dosiahnuť podstatne nižšie výnosy (napr. ak nakúpil na vrchole internetovej bubliny v roku 2000). Naopak, ak držíme akcie 40-rokov, je vysoko pravdepodobné, že býčích aj medvedích trhov zažijeme niekoľko, pričom výsledkom bude, že cena našich akcií bude rásť hodnotou blízkou historickému priemeru.


Hlavným problémom dlhodobého investovania ale je, že investičný horizont 30 a viac rokov je pre väčšinu ľudí jednoducho príliš dlhý. Ľudský život je časovo obmedzený a človek väčšinou potrebuje peniaze z investícií ešte pred skončením tohto investičného horizontu. Ako sa ale potom môžeme vyhnúť nepríjemným stratám v kratšom období?


Veľkou pomocou v tomto smere môže byť metóda nazvaná priemerovanie nákladov (cost averaging), ktorá zaisťuje diverzifikáciu investície v čase. Keďže investor si nemôže byť v čase svojej investície nikdy úplne istý, či sa trh zajtra o niekoľko percent neprepadne, rozdelí si svoju investíciu na niekoľko častí, za ktoré potom nakupuje akcie podľa predom stanoveného plánu. Napríklad, ak chcem touto metódou investovať 100 000 EUR, tak si túto sumu rozdelím napr. na 4 časti. Za 25 000 kúpim akcie dnes a zvyšných 75 000 si dám na termínovaný vklad. O štvrť roka z vkladu vyberiem 25 000, za ktoré kúpim akcie. Takto postupujem, až kým nemám celú sumu investovanú v akciách.


Výhodou je, že v prípade, že akcie od môjho prvého nákupu spadli z hodnoty 100 EUR povedzme na 80 EUR, tak moja okamžitá strata predstavuje len štvrtinu straty, ktorú by som dosiahol investovaním celej sumy naraz. Navyše, ako postupne dokupujem ďalšie akcie za túto nižšiu cenu, priemerná cena, za ktorú som nakúpil akcie sa znižuje, a teda stačí, aby cena akcií stúpla o niekoľko EUR a moja strata sa vyrovná.

Vysvetlime si to na príklade:
Povedzme, že nakúpim za 20 000 akcie v čase, keď je ich cena 100 EUR. O 3 mesiace investujem ďalších 20 000, pričom cena klesla na 80 EUR. O ďalšie tri mesiace je cena akcií 50 EUR a ja napriek tomu investujem ďalších 20 000. Priemerná cena, za ktorú som akcie nakúpil, bude 76,66 EUR. Znamená to, že stačí, ak by cena na trhu vzrástla na úroveň 76,66 Eur za akciu, naše straty sa vyrovnajú – stačí teda aby sa cena zvýšila o 26,66 EUR. V prípade, že by sme však na začiatku investovali všetky peniaze naraz za cenu 100 EUR na akciu, potrebovali by sme na vyrovnanie strát rast ceny až o 50 EUR.


Najväčšou výhodou metódy priemerovania nákladov teda je, že v prípade, že cena akcií klesá, kúpime za naše peniaze viac kusov akcií za nižšiu priemernú cenu, pričom pri raste zisky z týchto novootvorených pozícií potom vyrovnávajú straty z pôvodných pozícií. Vďaka tomu investori môžu aj z mnohých medvedích trhov nakoniec vyjsť so ziskom. Táto metóda je dosť obľúbená aj medzi tradermi, ktorí ju používajú v prípadoch, keď trh ide krátkodobo proti nim.


Podstatnou nevýhodou tejto metódy je ale ľudská psychológia – je veľmi ťažké dodržiavať plán a liať do akcií stále ďalšie a ďalšie peniaze ak človek vidí, že celá burza padá (predstavte si napríklad  nakupovanie akcií v septembri 2008 niekoľko dní po páde Lehman Brothers). 
  


Graf 4: Výsledky investovania metódou priemerovania nákladov do indexu Dow Jones pre 10-ročný horizont

Historické dáta hovoria, že 10-ročný investičný horizont je pomerne krátky, a preto sa tu vyskytuje aj množstvo strát. Na počudovanie ale fungovala výborne v časoch Veľkej hospodárskej krízy. V priebehu 60-tych rokov ale často generovala straty väčšie než klasická metóda jednorázového nákupu.
Pre porovnanie investovanie na 10 rokov do Dow Jones klasicky /t.j. celá suma naraz/:
 


Graf 5: Priemerný výnos pri investovaní do indexu Dow Jones klasicky /všetko naraz/ na 10-ročnom horizonte


Tieto grafy zatiaľ zachytávali ale iba časť výnosu, a síce iba kapitálový výnos. Okrem toho majú vlastníci akcií navyše ešte príjem z dividend vyplácaných danými spoločnosťami. Táto časť príjmu dokáže výsledky výrazne vylepšiť.


Graf 6: Priemerný výnos indexu SP500 bez dividend a s dividendami pre 20-ročný horizont s jednorázovým nákupom
 


Graf 7: Priemerný výnos indexu SP500 bez dividend a s dividendami pre 20-ročný horizont s použitím metódy priemerovania nákladov


Priemerný výnos pre tento horizont bol metódou jednorázového nákupu bol 4,45% p.a. (9,20% p.a. vrátane dividend). Za použitia metódy priemerovania nákladov predstavoval pritom iba 2,78% p.a. (5.62% p.a. vrátane dividend). Pri dlhších investičných horizontoch sú výsledky podobné.


Z toho teda vyplýva, že hoci metóda priemerovania nákladov do určitej miery chráni investora pred krátkodobými výkyvmi na trhu a pred náhlou stratou podstatnej časti hodnoty jeho investícií, je táto ochrana zaplatená nižším výnosom v dlhodobom horizonte.


Napriek tomu je pre väčšinu ľudí metóda priemerovania nákladov vhodnejšia, pretože nevytvára tak veľký psychický tlak na investora, ktorý má vždy tendenciu tlaku podľahnúť a vybrať peniaze v tom najnevhodnejšom čase. Navyše, je vhodná aj na pravidelné, napr. mesačné, sporenie. Donedávna sa ňou riadili pri investovaní do akcií aj dôchodcovské správcovské spoločnosti.

Hoci hore uvedené výnosy vyzerajú lákavo, treba pripomenúť, že výnosy z držania portfólií akcií boli hlavne v rokoch keď ešte neexistovali indexové ETF podstatne horšie. Všetky veľké svetové indexy totiž v sebe zahŕňajú tzv. survivorship bias – zkreslenie, ktoré nastáva v dôsledku toho, že problémové spoločnosti sú z indexu pravidelne vyraďované a bývajú nahradené dobrými spoločnosťami, takže index nereprezentuje výsledky burzy ako celku, ale jeho výnosy bývajú v dlhodobom horizonte o niečo lepšie. Dnes už ale investori môžu tento problém vyriešiť tak, že investujú do indexových ETF, ktoré svoje portfóliá automaticky upravujú pri každej zmene indexu, takže jeho výnos sledujú pomerne spoľahlivo.


Diskusia k článku

 

Toto je stará verzia webu bežiaca na Joomle. Nové články a nové nástroje pre investorov nájdete na hlavnej stránke: ako-investovat.sk

Asociácia obchodníkov s cennými papiermi

Anketa

Vráti sa Grécko ku drachme?
 


Finkulačka


Finančná kalkulačka
 Eur/měs
%p.a./rok
let
 Eur

podrobne




Súvisiace články