Magazín ako investovať

Investovanie, financie, sporenie

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

Investovanie do derivátov?

Deriváty sú pre mnohých srdcom súčasnej finančnej krízy. Sú medzi nimi ale aj nástroje, ktoré sú pre ekonomiku a podniky veľmi užitočné, pretože umožňujú podnikom chrániť sa pred rizikami. Je ale rozumné prostredníctvom ich aj investovať? Názory sa rôznia. Mnohí traderi sa môžu pochváliť výbornými výsledkami, ktoré dosiahli obchodovaním s derivátmi. Stratami sa ale rád nechváli nikto. 

 Ani známy český ekonóm Josef Jílek investovanie do derivátov neodporúča. Je známy tým, že derivátom nedôveruje. Podľa neho sú vo v drvivej väčšine prípadov pre ľudí akousi náhradou hazardných hier (keď sú používané na špekuláciu). Ich používanie na zaisťovanie existujúcich rizík v podniku má podľa Jílka tiež svoje riziká: “Nelze nikdy věřit jiným osobám, ale vždy je nutné spoléhat se pouze sám na sebe. Finanční poradci, manažeři rizik, daňoví poradci, auditoři, právníci, konzultanti, soudní znalci, a další osoby maximalizují svůj zisk a přesvědčují finanční a nefinanční subjekty o výhodnosti derivátů, a to i v případech, kdy jsou pro ně silně nevýhodné. Pokud vedení instituce nerozumí do detail podstatě derivátového kontraktu, potom instituce nesmí takové kontrakty sjednávat” píše Jílek vo svojej knihe Finanční a komoditní deriváty z roku 2004.  S týmito tvrdeniami sa dá v princípe súhlasiť. Pred vypuknutím finančnej krízy mnohé podniky investovali na odporúčanie svojich bankárov a finančných poradcov do derivátových a štrukúrovaných produktov (napr. MBS alebo CDO), ktoré im banky predávali ako konzervatívne investície (keďže tieto cenné papiere mali rating AAA). Po vypuknutí finančnej krízy v roku 2007 však postupne stratili väčšinu svojej hodnoty, na čo mnohé firmy doplatili značnými stratami. Netýkalo sa to len konečných zákazníkov, ale hlavne samotných bánk, ktoré dané produkty aj samy kupovali, prípadne poisťovali prostredníctvom CDS. V tomto ohľade bola jedna z hlavných téz propagujúca obchodovanie derivátov, a to že deriváty umožňujú transfer rizík od spoločností ktoré sa ich chcú zbaviť k spoločnostiam, ktoré dokážu tieto riziká lepšie riadiť, ukázala minimálne spornou.  


Najväčšie straty z derivátov podľa Jíleka ale dosahujú hlavne štátne orgány a podniky, ktoré sú pre banky výborným zdrojov príjmov. Toto hlavne v priebehu 90-tych rokov, keď v postkomunistických krajinách derivátom štátna správa nerozumela. V súčasnosti sa deriváty v štátnej správe využívajú hlavne na „úpravy“ štátneho deficitu a ďalších finančných ukazovateľov, ako to bolo napríklad v prípade Grécka.   


Navyše, Jílek upozorňuje na to, že vstup do derivátového kontraktu býva pre nefinančné subjekty stratový už na začiatku, keďže market-maker uzatvárajúci derivát s nimi si za svoje služby naúčtuje poplatok vo forme spreadu. To znamená, že daný derivát je v čase zjednania pre market makera mierne ziskový a pre podnik (klienta) mierne stratový. Keďže všetky deriváty sú hra s nulovým súčtom (zero-sum game), predstavuje zisk jednej strany stratu druhej zmluvnej strany, takže zaisťovatelia ako celok sa skladajú na zisk market makerov a špekulantov.  Keďže market-makeri majú k dispozícii oveľa viac informácií než ich klienti a majú v obchodovaní s derivátmi oveľa viac skúseností, väčšinou sú to práve oni kto skončí so ziskom. To je samozrejme pravda, pretože podľa teórie financií nič nie je zadarmo a zaistenie proti riziku má tiež svoju cenu. Dá sa povedať, že podniky platia špekulantom a market makerom prostredníctvom derivátového trhu určitú obdobu poistného, čo im umožní pokryť si niektoré riziká. Zbavenie sa rizika má pre tieto podniky tak vysoký prínos, že sú pre neho ochotní akceptovať aj straty plynúce zo zaistenia.


Jílek okrem toho často zdôrazňuje aj fakt, že deriváty sa často zvyknú používať na tunelovanie spoločností a zastieranie podvodov, prípadne manipuláciu účtovníctva a výkazov spoločnosti. Napríklad počas akútneho nedostatku likvidity si množstvo Európskych bánk sťahovalo kapitál zo svojich zahraničných dcér práve prostredníctvom zjednávania derivátov. Z dôvodu možnosti manipulácií preto zastáva Jílek názor, že používanie derivátov by malo byť prísne regulované.
Rozhodne by sa podľa Jílka nemali deriváty používať na investovanie: „Deriváty nejsou investičními nástroji, ale nástroji hazardních her, krácení daní a teprve na posledním místě nástroji řízení finančních a komoditních rizik.“ Tento názor sa viac alebo menej výrazne prejavuje v každej jeho knihe. Keby sme ho ale chceli brať doslovne, nemohli by sme ako investori nakupovať napríklad ani investičné certifikáty alebo pákové ETF. Investičné certifikáty sú de facto deriváty vydávané veľkými bankami, ktoré kopírujú vývoj určitého aktíva – napríklad ropy, akciového indexu či konkrétnej akcie. Ich hlavnou prednosťou je, že sa prostredníctvom nich dá obmedziť riziko investora – ak napríklad nechce stratiť viac ako 20% investície. Daňou za obmedzenie straty je potom obmedzený zisk v prípade priaznivého vývoja ceny aktíva. Je to možné preto, že banka certifikát vytvára prostredníctom kombinovania derivátov a podkladového aktíva. Certifikát má pre investora výhodu hlavne v tom, že prostredníctvom neho môže dosiahnuť možné výnosy, ktoré by si iným spôsobom s malým množstvom kapitálu namodelovať nevedel (pretože by nedokázal nakúpiť opcie v tak malej hodnote). Investovanie prostredníctvom certifikátov využívajú aj mnohé podielové fondy.

Na druhej strane priame investovanie do derivátov štýlom „kúp a drž“ je výrazne rizikovejšie než investovanie priamo do aktíva. Je ale otázne, či sa v takomto prípade dá hovoriť o investovaní, keďže drvivá väčšina kontraktov má dobu expirácie kratšiu než 2 roky. Pri rolovaní kontraktov zase väčšinou náklady na ich prerolovanie vymažú akýkoľvek zisk. 

 

Toto je stará verzia webu bežiaca na Joomle. Nové články a nové nástroje pre investorov nájdete na hlavnej stránke: ako-investovat.sk

Asociácia obchodníkov s cennými papiermi

Anketa

Vráti sa Grécko ku drachme?
 


Finkulačka


Finančná kalkulačka
 Eur/měs
%p.a./rok
let
 Eur

podrobne