Magazín ako investovať

Investovanie, financie, sporenie

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

Ako kúpiť dlhopisy v eurozóne?

Dlhopisy sú cenné papiere reprezentujúce dlh emitenta (štátu alebo firmy), ktorý je použitý na financovanie jeho potrieb a je splatný k určitému dátumu. Sú považované za menej rizikový investičný nástroj ako sú akcie, pretože väčšina z nich má presne dané, aký výnos poskytnú majiteľovi, ak ich podrží až do času splatnosti.

Existujú dva základné typy dlhopisov: kupónové dlhopisy (coupon bonds), za ktoré ich majiteľ zaplatí v čase vydania ich celú nominálnu hodnotu. Potom má každých pár mesiacov (zvyčajne  6 alebo 12) nárok na výplatu kupónu, t.j. úroku z tejto nominálnej hodnoty, ktorá mu je neskôr vyplatená späť v čase splatnosti (maturity) dlhopisu. Kupón má zvyčajne fixnú výšku, ale nájdu sa aj dlhopisy, ktorých kupóny sú závislé na trhovej úrokovej miere (napr. LIBOR + 50 bp.) alebo na výške inflácie.

Druhým základným typom dlhopisu je dlhopis s nulovým kupónom (zero coupon bond, pure discount bond), ktorého majiteľ nedostáva žiadne periodické kupónové platby. Naopak, pri vydaní kupuje dlhopis so zľavou, takže zaplatí len časť jeho nominálnej hodnoty, ktorá mu bude vyplatená v čase splatnosti. Okrem toho môžu ešte dlhopisy obsahovať dodatky o možnosti spätného odkupu (callable bonds) alebo o možnosti výmeny dlhopisu za akcie firmy (convertible bonds). Všetky tieto údaje a aj ďalšie podrobnosti sa dajú nájsť v prospekte vydanom emitentom  (nachádza sa obyčajne na stránke emitenta, niekedy aj na stránke burzy). Okrem toho sa ešte používa pojem Štátne pokladničné poukážky (treasury bills), ktoré sú obdobou dlhopisou, avšak sú vydávané na veľmi krátke lehoty splatnosti – spravidla od 30 do 360 dní, a teda ich úroková sadzba je výrazne nižšia než u dlhopisov. Všeobecne totiž platí, že čím dlhšia je doba splatnosti dlhopisu, tým vyšší úrok musí jeho emitent ponúknuť, aby prilákal investorov.   

Emitentom dlhopisov firmy, samosprávy a štát. Firmy emitujú dlhopisy spravidla cez investičnú banku, ktorá sa zaviaže za poplatok /províziu/ odkúpiť tieto dlhopisy, umiestniť ich na sekundárny trh (t.j. vybaviť kotáciu na burze) a predať tieto dlhopisy konečným investorom. Niekedy sa však stáva, že lukratívne dlhopisy vydávajúca firma predá veľkým bankám spôsobom OTC, tie si ich zaradia do svojich portfólií a malí investori sa k nim na burze nedostanú. Obdobne postupujú aj samosprávy.

Štáty svoje dlhy tiež vykrývajú dlhopismi, ktoré sú však zväčša vydávané na dlhšie obdobie než dlhopisy korporátne (väčšinou na 10 až 30 rokov). Vydávajú ich štátne agentúry špecializované na riadenie štátneho dlhu, ktoré podliehajú ministerstvám financií. Túto úlohu na Slovensku plní Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (Ardal). Štátne dlhopisy bývajú vydávané primárnou emisiou formou aukcie, do ktorej sa majú možnosť zapojiť banky a veľké investičné spoločnosti, a v rámci ktorej ministerstvu oznámia výšku úrokovej sadzby, ktorú akceptujú za obdobie splatnosti dlhopisu. Agentúra potom vyhodnotí ponuky s tým, že buď uspokojí všetky ponuky do stanového objemu za rovnakú úrokovú sadzbu (holandská aukcia) alebo dostane každý úspešný účastník aukcie dlhopisy s úrokom, aký si sám navrhol (americká aukcia). Okrem toho sú však aj štátne dlhopisy často kótované na burze, keďže sú vydávané vo veľmi veľkom objeme a poskytujú vysokú mieru likvidity. Väčšina dlhopisových obchodov je však realizovaná formou OTC.  

Individuálni investori majú teda najľahšiu možnosť kúpiť si dlhopisy na burze. Prakticky každá akciová burza kótuje aj nejaké dlhopisy – vrátane tej Bratislavskej, ktorá má na štátne dlhopisy dokonca market makerov – firmy, ktoré majú povinnosť v prípade potreby vždy predať alebo kúpiť dané dlhopisy. Tí ale často ponúkajú nie príliš výhodné ceny, pretože udržiavajú spread medzi nákupnou a predajnou cenou, na ktorom zarábajú.  Okrem toho obchodovanie na burze prináša aj poplatky za obchody. Navyše, dlhopisy už dávno nie sú vydávané v papierovej forme, ale sú len zápismi v počítači príslušnej agentúry, ktorá pri vyplácaní kupónu často vyžaduje mať účet v danej krajine, inak peniaze neodošle. Kvôli tomu je často nutné (hlavne pri diverzifikovaných portfóliách) nechať si ich spravovať nejakou bankou (služby custody), ktorá sa potom postará o všetky formality spojené s kupónovými platbami – ale účtuje si za to poplatok. Okrem toho sa dá investovať do dlhopisov aj cez fondy, pri ktorých všetky starosti s custody a aj samotným výberom dlhopisov odpadajú. Avšak, z pohľadu výšky poplatkov je tento variant najmenej výhodný.

Dlhopisy sa na burze na rozdiel od akcií nekótujú v eurách, ale v percentách. Znamená to, že keď má dlhopis napríklad cenu 107,5 zaplatím za neho cenu vo výške 107,5% jeho nominálnej hodnoty, t.j. hodnoty, ktorá mi bude vyplatená v lehote jeho splatnosti. Okrem toho je treba si dávať pri obchodovaní pozor na tzv. accrued interest (naakumulovaný úrok). Tento pojem sa viaže k situácii, keď dojde k predaju dlhopisu povedzme mesiac po prijatí posledného kupónu. Aby sme však zachovali zásadu fair value pre obe strany obchodu, musí byť predávajúcemu vyplatená časť úroku, ktorá mu prislúcha za obdobie držby dlhopisu (1 mesiac), za ktorý mu však kupón už vyplatení nebude. Hoci niektoré burzy považujú accrued interest za už zahrnutý v dohodnutej predajnej cene, väčšina búrz ho k nej automaticky pripočíta, čím sa navýši vami zaplatená cena. Takto sa postupuje napríklad na burze Euronext, kde sú kótované dlhopisy Francúzska a krajín Beneluxu. 

Zrejme najhospodárnejším variantom nákupu štátnych dlhopisov je ich priamy nákup od agentúry, ktorá ich vydáva. Takéto možnosti poskytujú napríklad Nemecká alebo Rakúska Bundesfinanzagentur. Tieto spoločnosti ponúkajú možnosť priamej kúpy dlhopisov alebo pokladničných poukážok už pri veľmi malých minimálnych objemoch. Okrem toho ponúkajú zadarmo aj custody.  Takáto možnosť je však stále dosť ojedinelá, nakoľko väčšina štátov EU emituje dlhopisy aukčným systémom. Niektoré, ako napríklad Francúzsko majú dohodu s vybranými bankami o umiestnení emisie na burze podobne ako firmy. 

Avšak, pri výbere štátnych dlhopisov je treba v dnešnej dobe uvažovať opatrne už aj v rámci eurozóny. Ako vidíme na nasledujúcom obrázku, existujú značné rozdiely medzi úrokovými sadzbami, pričom všeobecne platí, že čím vyššie je riziko nesplácania, tým je vyšší úrok dlhopisu. Nedá sa totiž vylúčiť ani to, že by niektoré krajiny Eurozóny boli kvôli hospodárskej kríze neschopné splácať svoje dlhy.     

 

Obrázok 1: Vývoj úrokových sadzieb 10 ročných štátnych dlhopisov v Európe; štatistika ECB; http://www.ecb.int/stats/money/long/html/index.en.html

 Vidíme, že aj v rámci Eurozóny krajiny viac postihnuté krízou ako sú Grécko a Írsko musia platiť vyššie kupóny. Okrem toho, krajiny s vysokým pomerom dlhu voči HDP ako Taliansko sú tiež vnímané ako rizikové. Mimo Eurozóny platia vysoké úroky hlavne pobaltské krajiny, ktoré boli krízou výrazne zasiahnuté, ale napríklad aj Bulharsko a Rumunsko, ktoré investori zrejme ešte stále vnímajú ako „emerging markets“.

 

Najzaujímavejšími možnosťami nákupu štátnych dlhopisov teda sú nákupy cez:

Deutsche Bundesfinanzagentur: https://www.bundeswertpapiere.de/ueberblick

Nemecká štátna agentúra so sídlom vo Frankfurte ponúka veľmi široké spektrum produktov. Nájdeme medzi nimi denné úložky za sadzbu EONIA, štátne pokladničné poukážky so splatnosťou 1 a 2 roky, strednodobé obligácie na 6 a 7 rokov, ako aj dlhopisy s 10 a 30 ročnou splatnosťou, pričom v ponuke sú aj dlhopisy úročené podľa miery inflácie. Takmer všetky dlhopisy vyplácajú kupón, z ktorého daň je možné zaplatiť v Nemecku alebo požiadať o výnimku a zdaňiť ho inde. Minimálny investovaný objem sa rôzni podľa typu cenného papiera, predstavuje však obvykle 50 až 100 EUR, pričom pre cudzincov je maximálna investovaná suma neobmedzená. Vedenie konta v rámci agentúry (custody) je bez poplatkov. Takéto investovanie má však dve nevýhody, a to nutnosť mať účet vedený v nejakej nemeckej komerčnej banke, na ktorý budú chodiť kupóny. Druhou nevýhodou je, že komunikácia s agentúrou prebieha výhradne v Nemčine.      

 

Österreichische Bundesfinanzagentur: http://www.bundesschatz.at

Ponúka kúpu rakúskych štátnych pokladničných poukážok so splatnosťou od 1 mesiaca do 10rokov. Ostatné podmienky sú podobné ako v Nemecku (nutnosť mať bežný bankový účet v krajine, minimálne vklady od 100 EUR) s tým, že úrokové sadzby sú o niečo vyššie než nemecké. Je treba však upozorniť, že vždy je k dispozícii iba niekoľko druhov produktov, ktoré sa budú v najbližšom čase emitovať, takže na dlhopisy s vybranými lehotami splatnosti musia investori niekoľko mesiacov čakať. To platí aj pre Nemecko.

 

Euronext:  http://www.euronext.com/landing/landingBond-20663-EN.html

Burza Euronext je centrom obchodovania Francúzskych, Belgických a Holandských dlhopisov. Francúzske dlhopisy (OAT) sú spomedzi nich najlikvidnejšie, čiastočne aj vďaka širokej sieti market makerov, pričom na burze Euronext majú samostatný segment určený výlučne na obchodovanie pre individuálnych klientov. Nominálne hodnoty dlhopisov sa pohybujú okolo 100 EUR.  

 

Diskusia k článku

 

Zdroje:

http://www.bundesschatz.at

http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_government_bonds

http://www.oebfa.co.at/e/index.htm

 

 

 

Toto je stará verzia webu bežiaca na Joomle. Nové články a nové nástroje pre investorov nájdete na hlavnej stránke: ako-investovat.sk

Asociácia obchodníkov s cennými papiermi

Anketa

Vráti sa Grécko ku drachme?
 


Finkulačka


Finančná kalkulačka
 Eur/měs
%p.a./rok
let
 Eur

podrobne




Súvisiace články