Magazín ako investovať

Na slovenskom trhu sa začali objavovať rôzne ponuky dlhopisov menších firiem (ako napríklad Správcovský realitný fond, Žabka, Arca capital a iné), v pozadí ktorých často stoja veľké slovenské finančné skupiny, a ktoré sľubujú na prvý pohľad atraktívny výnos. Zdanie však často klame. Mnohé z takýchto produktov sú po zvážení ich vysokého rizika neatraktívnou investíciou. Skúsime preniknúť podrobnejšie do týchto foriem financovania a zamerať sa na riziká, ktoré nie sú mnohým investorom na prvý pohľad zrejmé.

Dlhopisy, ktoré takéto firmy vydávajú, v naprostej väčšine prípadov predstavujú tzv. Junk bonds, niekedy prekladané aj ako „prašivé dlhopisy“. Tento pojem označuje fakt, že daný dlhopis sa nachádza mimo investičného pásma, t.j. jeho rating je nižší než BBB (podľa agentúry Moody’s), resp. než Baa (podľa Standard and Poor’s). Rating dlhopisu reprezentuje mieru rizika, že dlžník požičané peniaze a úroky včas nesplatí. Z toho vyplýva, že čím je rating dlhopisu nižší, tým rizikovejší je samotný dlhopis. Faktom je, že väčšina týchto firiem ratingové hodnotenie ani nemá, čo ešte zvyšuje neistotu a riziko.

Slovenské firmy nedokážu umiestniť junk dlhopisy na finančnom trhu (hlavne preto, že sú v medzinárodnom porovnaní veľmi malé), rozhodli sa pre priamy predaj retailovým investorom prostredníctvom siete finančných poradcov, sprostredkovateľov a prípadne aj spriaznených firiem. Keďže tieto subjekty poberajú províziu v závislosti od objemu predaných dlhopisov, je naivné sa domnievať, že pri predaji berú do úvahy potreby investorov, ich vzťah k riziku a pod. Cieľom je predať čo najviac za čo najrýchlejší čas. To zabezpečí náklady na financovanie oveľa nižšie než ak by sa emisia ponúkla veľkým hráčom na finančnom trhu.

Emisie junk dlhopisov na Slovensku do istej miery pripomínajú emisiu cez SPV (special purpose vehicle), t.j. firmu založenú výlučne za účelom získania finančných prostriedkov a realizácie určitého projektu. Hoci sa takáto firma často oháňa tým, že v jej pozadí stojí nejaká finančná skupina, investor by si mal dôkladne preveriť, či a do akej výšky táto skupina v skutočnosti garantuje záväzky tohto subjektu. Tieto informácie nájde v prospekte emitenta dlhopisu buď na webovej stránke emitujúcej firmy alebo si ho vypýta priamo od sprostredkovateľa predaja dlhopisov.

Urobiť finančnú analýzu emitujúceho subjektu môže byť taktiež obtiažne, keďže väčšinou finančné výkazy nenájdeme na internete, ale je treba o ich poskytnutie žiadať Obchodný register SR. Listiny do neho však bežne bývajú dodávané aj pol roka po skončení účtovného obdobia, takže sa môže stať, že sa k nim investor včas nedostane. V niektorých prípadoch ich nenájdeme vôbec, a to pokiaľ firma emituje dlhopisy ihneď po založení.

Trh s junk dlhopismi vo svete je pomerne veľký. Jeho nevýhodou ale je, že je pomerne nelikvidný – väčšina dlhopisov sa drží do splatnosti, takže predaj väčších objemov môže byť problémom. V roku 2006 boli v Európe vydané junk dlhopisy v hodnote vyše 31 miliárd eur. Pre rok 2010 sa očakáva prelomenie tohto rekordu, pričom očakávaný objem novovydaných junk dlhopisov v Európe  je 50 miliárd EUR. Junk dlhopisy v Západnej európe sa ale značne líšia od junk dlhopisov ponúkanými slovenskými firmami. Väčšinou ich totiž vydávajú firmy niekoľkonásobne väčšie než tie slovenské.

Junk dlhopisy sa v minulosti často používali na financovanie fúzií a akvizícií tzv. „fallen angels“, čo boli firmy, ktorým sa kedysi darilo, ale neskôr sa dostali do ťažkostí a trh ich akcie ocenil výrazne nižšie než bola ich skutočná hodnota. Okrem toho ich zvyknú vydávať spoločnosti, ktoré sa dostanú do finančných problémov a v snahe vyhnúť sa bankrotu ponúkajú investorom nadpriemerné výnosy. Vo východnej európe sa tiež vo zvýšenej miere používajú na projektové financovanie.

V porovnaní s Európskymi junk dlhopismi ponúkajú tie slovenské aj nižšie úroky. Zvyčajne sa pohybujú pod hranicou 10% (ale napr. v prípade Správcovského realitného fondu je to iba 5,4%), čo je pri danej úrovni rizika veľmi nízke. Podobné firmy by investorom na trhoch v západnej európe museli ponúknuť podstatne vyšší výnos (buď by ponúkli vyšší kupón a emisia by sa predala za nominálnu hodnotu, alebo by nastala situácia, že emisia by sa pri rovnakom kupóne predala za cenu nižšiu než je nominálna hodnota).

Pre porovnanie, priemerný výnos Junk dlhopisov predstavoval podľa Business Week v apríli 2010 8,59%. Firmy, ktoré tieto dlhopisy emitovali, sú však niekoľkonásobne väčšie a kapitálovo silnejšie než tie slovenské, takže z pohľadu investorov predstavujú oveľa nižšie riziko. 

Pre porovnanie uvádzame tabuľku výnosov niektorých Junk dlhopisov nedávno emitovaných v západnej európe a USA:

Investori by si preto mali dať veľký pozor na to, čo a za akých podmienok od finančného poradcu, resp. sprostredkovateľa kupujú. Často sa stáva, že investor si povie „vložím tam peniaze na dva roky, lebo mi dajú väčší úrok než v banke. Dva roky je relatívne krátka doba, je nepravdepodobné, že tá firma dovtedy skrachuje“. Takýto postoj je podobný vsádzaniu na to, že na rulete nepadne nula. Vo väčšine prípadov nula nepadne (rozumej firma neskrachuje) a investor dosiahne relatívne malý zisk. Raz za dvadsať rokov ale nula padne a investor dosiahne totálnu stratu. Pokiaľ by investor vždy alokoval všetky peniaze do junk dlhopisov jednej firmy, postupom času by sa mu takmer určite stalo, že by prišlo k situácii, že emitent by dlhy nezaplatil. V takom prípade by pravdepodobne stratil viac než polovicu svojich peňazí (vlastníci dlhopisov pri bankrote spoločnosti bežne dostanú 40-60% svojich pohľadávok), pričom by na svoje peniaze čakal niekoľko rokov – kým by sa neskončil konkurz. Niektoré z emitujúcich spoločností sú navyše registrované mimo SR (napr. na Cypre), takže vymáhanie pohľadávok v prípade bankrotu by bolo obtiažne a mimoriadne nákladné.

Pre porovnanie uvádzame tabuľku historických pravdepodobností nesplatenia korporátneho dlhu v závislosti od ratingu podľa jednotlivých agentúr:

Tabuľka 1: Historická pravdepodobnosť nesplatenia dlhu v závislosti od ratingu

Údaje sú v percentách a hovoria o tom, aká je na základe historických dát vypočítaná pravdepodobnosť, že spoločnosť s daným ratingom nebude schopná splácať svoj dlh v priebehu nasledujúcich 10 rokov.

Ďalším rizikom je riziko nízkej likvidity dlhopisu. Junk dlhopisy sú väčšinou vysoko nelikvidné, a obzvlášť to platí o tých slovenských, ktoré sa neobchodujú na žiadnej burze s výnimkou Bratislavskej. Likvidita tejto burzy je ale všeobecne veľmi nízka. Z toho dôvodu môžu mať majitelia takýchto dlhopisov problém predať ich v prípade, že by náhle potrebovali peniaze.

Preto je rozumné pri investíciách do takto rizikových nástrojov (ktoré síce možno na prvý pohľad vyzerajú bezpečne) diverzifikovať (t.j. nekupovať dlhopisy len jednej firmy, ale rozdeliť kapitál do dlhopisov viacerých firiem) alebo nakupovať fondy, ktoré diverzifikáciu spravia za vás. Takéto fondy tiež poskytujú dostatočnú úroveň likvidity. 

Diskusia k článku

Zdroje:
http://www.businessweek.com/news/2010-04-09/junk-bonds-grab-record-share-as-yields-tumble-credit-markets.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Junk_bonds
http://en.wikipedia.org/wiki/Bond_credit_rating

Tweet