Zadlženosť a likvidita slovenských firiem podľa odvetví a krajov

• Článok
• Komentáre (0)
• Galéria (6)

Zadlženosť firiem je možné merať rôznymi ukazovateľmi, my sa primárne zameriame na tieto dva ukazovatele: Celková zadlženosť a Dlh/EBITDA. So zadlženosťou je aj úzko spätá likvidita firmy, a preto sa budeme zaoberať ešte jedným ukazovateľom, Bežnou likviditou. Celková zadlženosť udáva koľko percent z aktív tvoria cudzie zdroje. Bežná likvidita nám ukazuje schopnosť firmy vyplácať pohľadávky svojim veriteľom. Obľúbený Dlh/ EBITDA meria dobu, za ktorú je firma schopná vyplatiť svoj dlh z EBITDA. V analýze sú použité údaje z databázy FinStat, ktorá obsahuje 193 774 účtovných závierok slovenských spoločností.

Celková zadlženosť slovenských firiem

Celková zadlženosť je jedným z najdôležitejších ukazovateľov zadlženosti firiem, ktorý je udávaný v percentách. Vyjadruje koľko percent z celkových aktív tvoria cudzie zdroje, zvyšok je tvorený vlastným kapitálom. Vypovedá o mieri zadlženosti a o rozsahu využívania dlhov na financovanie podnikov. Podiel cudzích zdrojov a vlastného kapitálu na aktívach ovplyvňuje finančnú stabilitu a mieru ziskovosti firmy.Čím je celková zadlženosť nižšia, tým je predpoklad pre väčšiu finančnú stabilitu a ziskovosť vyšší. Vlastný kapitál je vo všeobecnosti drahší ako cudzie zdroje, pretože akcionári vyžadujú vyššie výnosy ako by získali uložením svojich prostriedkov v banke, tento fakt je spojený s mierou rizika v podnikaní. Prílišné zadlženie však so sebou nesie aj veľké riziko nestability. Výška celkovej zadlženosti závisí od konkrétnej firmy, situácie na trhu, schopnosti generovať cash-flow a zisk, v jednotlivých odvetviach sa prirodzene líši.

Celková zadlženosť podľa krajov

Celková zadlženosť krajov Slovenska v roku 2013 je zobrazená na obrázku č.1. Priemerná hodnota tohto ukazovateľa pre celé Slovensko je 68,58%. Všetky hodnoty sú vyššie ako 50%, čo značí pomerne  vysokú zadlženosť slovenských firiem. Trnavský kraj je jediný kraj s celkovou zadlženosťou vyššiu ako je priemer. Banskobystrický kraj naopak má najnižšiu hodnotu, 59,50%. Takto nízka hodnota voči ostatným krajom je spôsobená väčšinovým zastúpením spoločností s nízkou celkovou zadlženosťou podľa objemu aktív, napríklad Poľnohospodárstvo a lesníctvo, Energie a ťažba. Ďalším dôvodom je zastúpenie menšieho počtu firiem z odvetví s vysokou hodnotou tohto ukazovateľa, napríklad Financie. V Trenčianskom a Žilinskom kraji je situácia podobná, kde pôsobia firmy najmä z odvetví s nízkou celkovou zadlženosťou.

V Trnavskom, Nitrianskom, Košickom, Bratislavskom a Prešovskom kraji je celková zadlženosť približne na rovnakej úrovni a korešponduje aj s priemerom Slovenska. Vysokú hodnotu celkovej zadlženosti Trnavského kraja do značnej miery spôsobili firmy: Edscha Slovakia s.r.o. a Edscha Slovakia Cabrio- Dachsysteme a.s.. Ich vlastné kapitály sú záporné, v prípade prvej z nich je to takmer -320 mil. Eur, druhá z nich má vlastný kapitál -353 mil. Eur, keďže sú tieto hodnoty záporne zvyšovali celkovú zadlženosť kraja. Ak by sme ich nebrali do úvahy, celková zadlženosť Trnavského kraja by bola 63,75%. Naopak pozitívne ovplyvnil Košický kraj U.S. Steel Košice s.r.o., ktorého zadlženosť je iba 42%. Vďaka jeho vysokým aktívam a vlastnému kapitálu má vplyv na celý kraj, bez neho by bola celková zadlženosť Košického kraja až 71%. Bratislavský kraj je do veľkej miery ovplyvnený odvetvím Financie, ktorých aktíva tvoria až 33% aktív celého kraja, pričom celková zadlženosť Financií je 86%. Podobne je aj Prešovský kraj ovplyvnený odvetvím Nehnuteľnosti, ktorých zadlženosť je 79% a ich aktíva tvoria 12,6% aktív tohto kraja.

Celková zadlženosť podľa odvetví

Celková zadlženosť sa v jednotlivých odvetviach prirodzene odlišuje. Pre niektoré odvetvia, napríklad Financie, je vyššia celková zadlženosť prirodzená. Výška tohto ukazovateľa záleží na manažmente danej spoločnosti, oni rozhodnú aký pomer vlastného kapitálu a cudzích zdrojov je pre nich výhodný. Napríklad Tesco Stores SR,a.s. a Kaufland Slovenská republika v.o.s. patria do odvetvia Maloobchod, ktorého priemerná celková zadlženosť je takmer 70%, zadlženosť Tesco Stores SR, a.s. je pritom iba 32% a Kaufland Slovenská republika v.o.s. je až 53%. Celková zadlženosť jednotlivých spoločností závisí iba do istej miery na odvetví, v ktorom podnikajú. V najväčšej miere ju ovplyvňuje už spomínaný manažment spoločnosti.

Najnižšia celková zadlženosť je v odvetví Služieb, iba 34,46%, no nie je to zadlženosť, ktorá by charakterizovala celé odvetvie. Totižto ak by sme do celého odvetvia nezahrnuli spoločnosť SPP Infrastructure a.s., priemerná celková zadlženosť Služieb by bola až 77%. Celková zadlženosť pod 50% sa vyskytuje ešte v odvetviach: Telekomunikácie, Energie a Ťažba, Hazard a Poľnohospodárstvo a lesníctvo.

Najvyššie hodnoty tohto ukazovateľa majú: Financie, Reklama, Nehnuteľnosti a Školstvo a vzdelávanie. Iba veľmi malá časť ich aktív je tvorená vlastným kapitálom. Odvetvie Reklama by malo dokonca ešte vyššiu celkovú zadlženosť ak by v ňom nepôsobilo J&T Real Estate Holding a.s., ktorého celková zadlženosť bola iba 27%.

Bežná likvidita slovenských firiem

Bežná likvidita (CR- Current Ratio), tiež označovaná ako Likvidita III. stupňa, je vyjadrená pomerom obežných aktív a krátkodobých  záväzkov. Tento ukazovateľ vyjadruje koľkokrát je daná spoločnosť schopná uspokojiť pohľadávky svojich veriteľov v prípade, že premení všetky svoje obežné aktíva v peňažné prostriedky. Doporučená hodnota vo väčšine odvetví pre bežnú likviditu je približne 1,8 - 2,5, pre priemyselné podniky je akceptovaná aj hodnota 1,5. Avšak pre každé odvetvie je nevyhnutné, aby daná hodnota bola vyššia ako 1, inak by spoločnosť v prípade problémov nebola schopná platiť svoje záväzky z krátkodobého majetku a musela by siahnuť po dlhodobom majetku, napríklad hmotný investičný majetok. Hlavným významom tohto ukazovateľa je vyjadrenie schopnosti dlžníka splácať svoje krátkodobé úvery (splatné do jedného roka) a pohľadávky z obchodného styku, pretože predpokladom pre splatenie tohto úveru je dostatok obežných aktív.

Bežná likvidita podľa krajov

Priemerná bežná likvidita krajov Slovenska je zobrazená na obrázku číslo 3. Priemerná hodnota všetkých spoločností na území Slovenska dosahuje hodnotu 1,05.Táto hodnota je pomerne nízka a vyjadruje pomer medzi pohľadávkami a obežnými aktívami, ktorými disponujú slovenské firmy. Poukazuje na množstvo obežných aktív, ktoré sú len o niečo vyššie ako množstvo pohľadávok.

Už na prvý pohľad je viditeľné rozčlenenie grafu na dve základné časti. V prvej časti grafu s najvyššou bežnou likviditou sa nachádzajú kraje: Nitriansky, Žilinský a Trenčiansky kraj. Ich hodnoty sú o niečo vyššie ako priemer krajov v roku 2013. V druhejčasti sa nachádzajú kraje: Trnavský, Banskobystrický, Prešovský, Bratislavský a Košický kraj. Ich bežná likvidita sa pohybuje od 1,06 až po 1,00. Najkritickejšia hodnota je v Košickom kraji, iba 1,00 a aj to je do veľkej mieri opäť ovplyvnená spoločnosťou U.S. Steel Košice s.r.o., bez nej by bola bežná likvidita Košického kraja iba 0,91.

Bežná likvidita podľa odvetví

Aj bežná likvidita sa v jednotlivých odvetviach prirodzene líši. Najkritickejšia hodnota bežnej likvidity je v odvetví Energie a ťažba, jej hodnota je iba 0,49. Táto hodnota vyjadruje, že priemerná spoločnosť v danom odvetví nemá z obežných aktív pokrytú ani polovicu svojich záväzkov voči veriteľom, preto častokrát musí siahnuť po dlhodobom majetku.

Podobné problémy s bežnou likviditou pod úroveň 1 majú nasledujúce odvetvia: Služby, Školstvo a vzdelávanie, Nehnuteľnosti, Média, vydavateľstvá a kultúra, Projektovanie a inžiniering a Sprostredkovanie. V prípade Cestovného ruchu, gastronómie a voľného času a Maloobchodu je táto hodnota normálna. Bežná likvidita sa počíta ako krátkodobé pohľadávky/ krátkodobé záväzky. Firmy z tohto odvetvia disponujú malým množstvom krátkodobých pohľadávok, keďže za ich služby a tovary majú zaplatené zvyčajne ihneď, ale svoje záväzky sú schopní platiť až s mesačnou splatnosťou, z týchto dôvodov sú pohľadávky nižšie ako záväzky, a teda bežná likvidita je taktiež nižšia ako 1.

Pri pohľade na graf môžeme vidieť, že len niekoľko spoločností spĺňa požiadavky na výšku bežnej likvidity (to avšak neznamená, že automaticky všetky firmy, ktoré nespĺňajú odporučené hodnoty majú problém s likviditou). Medzi nimi sa nachádza napríklad Hazard, Elektrotechnika, Vývoj a testovanie atď.

Spracovanie odpadov je jediným odvetvím, ktoré má túto hodnotu vyššiu ako je požadované aj keď ju do veľmi veľkej miery ovplyvnila jediná firmou, a to Jadrová a vyraďovacia spoločnosť a.s., bez nej je bežná likvidita iba 1,07. Príliš vysoká hodnota tiež nie je dobrá pre danú firmy. Neprimerané množstvo obežných aktív je pre danú spoločnosť zbytočné, bolo by pre ňu výhodnejšie dané prostriedky napríklad investovať alebo ich použiť na ďalší rozvoj spoločnosti.

Dlh/EBITDA podľa krajov

Priemerná hodnota dlhu/EBITDA všetkých Slovenských firiem je na úrovni 2,13. Podľa tohto ukazovateľa je zadlženosť priemernej Slovenskej firmy na veľmi dobrej úrovni a nie je kritická, bola by schopná splatiť svoj dlh z EBITDY v danom čase za 2,13 obdobia.

Najnižší dlh/ EBITDA je v Trenčianskom kraji s hodnotou 1,12. Značné percento aktív Trenčianskeho kraja tvoria aktíva odvetví s nízkym dlhom/EBITDA, napríklad Hazard a Chémia a plasty.

V jedinom kraji je dlh/EBITDA mierne kritická, a to v Bratislavskom kraji. Priemerná firma v tomto kraji by splatila svoj dlh z aktuálnej EBITDA za takmer 3 obdobia. Táto hodnota je v porovnaní s ostatnými krajmi o takmer 1 až 2 obdobia vyššia. Je to do značnej mieri spôsobené tým, že 33% všetkých aktív tohto kraja tvoria aktíva Financií, ktorých dlh/ EBITDA je až 6,54 obdobia, ako znázorňuje obrázok č.6. 

Dlh/EBITDA podľa odvetví

Aj dlh/ EBITDA je ukazovateľ, ktorý sa prirodzene líši v každom z odvetví. Práve preto je odporúčané porovnávať firmy iba ak pôsobia v rovnakom odvetví. Tieto hodnoty sa líšia, pretože každé z nich má rozdielnu kapitálovú náročnosť a štruktúru EBITDA.

Najnižšiu hodnotu majú Telekomunikácie, 0,34 obdobia. Dokázali by splatiť svoj dlh z aktuálnej EBITDA už za niečo viac ako 1/3 obdobia. Dlh/ EBITDA pod úrovňou 1 obdobie je ešte v odvetviach: Predaj a údržba vozidiel, Informačné technológie, Odevy a obuv, Výroba-ostatné a v Službách.Iba štyri odvetvia majú dlh trikrát vyšší ako EBITDA, čo je považované už za kritickú hodnotu, sú to odvetvia: Energie a ťažba, Nehnuteľnosti, Právo poradenstvo a účtovníctvo a Financie.

Jednoznačne najvyšší pomer dlhu a EBITDA majú Financie až 6,54 obdobia. Takto vysoká hodnota je z časti spôsobená tým, že odvetvie Financií má iný charakter dlhu ako všetky ostatné odvetvia. Naviac v odvetví Financií pôsobí aj Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o. a ČSOB Leasing a.s., ktoré spôsobili zvýšenie tohto ukazovateľa, ak by tu nepôsobili jeho hodnota by bola 5,28.