Summit lídrov EÚ koncom minulého týždňa priniesol dohodu o pomoci pre Cyprus. Krajina sa pritom už dlhší čas nachádza v problémoch najmä pre úzke ekonomické prepojenie na Grécko. Minuloroný odpis gréckeho dlhu pritom výrazne zasiahol cyperský bankový systém.
Záchranný balíček pre Cyprus od Trojky (MMF, EK, ECB) by mal dosiahnuť 10 miliárd eur, z ktorých väčšia časť zrejme bude použitá na záchranu cyperských bánk.
Jednou z podmienok poskytnutia tejto pomoci je pritom ich reštrukturalizácia, ktorá by sa mala zamerať na zmenšenie veľkosti finančného sektora. Jeho aktíva sú 8-násobne vyššie než HDP krajiny (pričom v priemere EÚ tento pomer dosahuje 3,5). Pre porovnanie, na Islande dosahoval tento pomer pred vypuknutím krízy 9.
Najkontroverznejšou podmienkou záchrany však je, že Cyprus jednorázovo zdaní vklady v bankovom systéme v krajine. Aktuálne sa hovorí o zdanení vkladov do 100 000 eur sadzbou 6,75 % a nad 100 000 eur sadzbou 9,9 %. Zdanenie by do štátneho rozpotu malo priniesť celkovo 5,8 miliárd eur. Zdanenie vkladov namiesto odpísania časti dlhu bolo zrejme zvolené preto, že väčšinu cyperských štátnych dlhopisov držia lokálne banky.
Odpis dlhopisov by tak ešte zhoršil ich situáciu. Daň by sa mala týkať ako domácich tak zahraničných vkladateľov. Veľkú časť dane tak zrejme zaplatia aj firmy a občania z Ruska, ktoré je s krajinou finančne prepojené. Práve Moskva pritom kritizovala fakt, že podmienky pomoci boli dohodnuté bez jej účasti. Rusko pritom v minulosti Cypru poskytlo bilaterálnu pôžiku a údajne rokuje o poskytnutí ďalšej.
Vyrúbenie dane musí ešte schváliť parlament (pravdepodobne zajtra). Posledné správy naznačujú, že pásma a sadzby sa ešte môžu zmeniť.
Poslanci napríklad uvažujú o oslobodení od dane vkladov do 20 000 EUR. Alternatívou je čiastočné refundovanie tejto dane prostredníctvom dlhodobých dlhopisov, resp. dlhopisov krytých budúcimi príjmami. Súčasťou poskytnutia pomoci je aj zvýšenie korporátnej dane z príjmov z 10 % na 12,5 %, privatizácia viacerých štátnych podnikov a tiež sprísnenie pravidiel týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí.
Po poskytnutí pomoci sa verejný dlh Cypru zvýši zo súčasných takmer 85 % až na 140 % HDP. Spomínané opatrenia by mali viesť k tomu, že zahraničný dlh Cypru do roku 2020 klesne na 120 % HDP. Zvolené riešenie záchrany Cypru na trhoch viedlo k oslabeniu eura a poklesu cien akcií.
Na druhej strane, dlhopisy krajín periférie na správu výraznejšie nereagovali. Napriek tomu je ale možné, že jednorazové zdanenie vkladov môže vyvolať obavy aj v ďalších periférnych krajinách a obnoviť odliv depozít z krajín periférie do jadra eurozóny, proti čomu sa ECB snaží bojovať.
Celý týždenný komentár Slovenskej Sporiteľne nájdete v PDF v prílohe v tomto odkaze.
Bratislavské domácnosti si požičiavajú najviac
15.02.2016