Ako sa tlačia peniaze v Česku

• Článok
• Komentáre (0)
• Galéria (6)

V pokračovaní seriálu o raste peňazí a menových agregátoch rozoberieme agregáty a rast peňažnej zásoby v Českej republike.

V Českej republike je metodika nepriamych monetárnych agregátov zavedená od r. 1992 (do 1991 – priame nástroje menového mechanizmu). Praktický a dlhodobo ustálený význam však majú agregáty M1 a M2 (prípadne menová báza - MB). Agregát M1 je typicky využívaný vo väzbe na HDP. Agregát M2 je zasa konštruovaný pre sledovanie vývoja inflácie. Príslušnosť jednotlivých foriem peňazí k agregátu zobrazuje nasledujúca tabuľka:

Zdroj: ČNB

Pozor: Hotovostné obeživo v rámci MB v sebe zahŕňa aj bankové hotovostné rezervy, zatiaľ čo hotovostné obeživo v M1 tieto rezervy neobsahuje.

Základným princípom menovej politiky je predikcia vo vývoji dopytu po peniazoch.  K tomu ČNB využíva rôzne monetárne nástroje na stimuláciu alebo obmedzovanie dopytu.  ČNB reguluje čiastkové komponenty menovej bázy, ktorá je zároveň ukazovateľom celkovej výšky peňažnej zásoby.

Aký je vzťah medzi agregátom M1 a produktom ?

Obrázok: Vzťah M1 a HDP; posun HDP o 1 periódu, kvôli  oneskorenému efektu zo zmeny agregátu

Dáta: Bloomberg

Českú republiku radíme medzi emerging markets, niet preto divu že tempo rastu peňažnej zásoby je podstatne vyššie než v rozvinutých ekonomikách. Historicky výraznú zmenu vo vývoji predstavuje rok 1996 kedy ČNB uskutočnila razantné opatrenia v podobe:

•  rozšírila fluktuačné pásma kurzu českej koruny
•  zvýšila diskontnú sadzbu z 9,5 na 10,5 %
•  zvýšila lombardnú sadzbu z 12,5 na 14 %
•  zvýšila povinné minimálne rezervy z 8,5 na 11,5 %

Toto urobila s cieľom obmedziť príliv zahraničného kapitálu a rastu peňažnej zásoby aby sa zlepšili podmienky pre stabilný ekonomický rast. Z grafu vidieť, že opatrenia boli príliš reštriktívne a mali väčší dopad na brzdu ekonomického rastu než na infláciu a deficit obchodnej bilancie. Tento šok mal negatívne dopady i nasledujúce 3 roky.

Z grafu tiež vyplýva, že konjunktúra zobrazená vzostupom HDP je sprevádzaná aktívnou činnosťou bánk a to v oblasti poskytovaní úverov a investičných peňazí. Úzka väzba medzi bázou M1 a HDP nie je náhodná. Dôkazom môže byť aj nasledujúce teoretické vymedzenie:

kde v = rýchlosť obratu peňazí

      V = počet transakcií

       P= priemerná cena transakcií

       M= agregát

Za predpokladu že platí V x P = HDP, vyjadríme rovnicu ako:

Z tohto vzťahu môžeme tvrdiť že zmena agregátu sa odzrkadlí v zmene makroukazovateľa - HDP. Majme ale na mysli, že sa jedná len o teóriu a jej úplné uplatnenie v praxi fungovať nemusí.

Aký je vzťah agregátu M2 a inflácie?

Súčasne môžeme vypozorovať vzťah medzi rastom peňažnej zásoby (reprezentovaný M2) a inflačným faktorom ako zobrazuje graf nižšie:

Graf: Vzťah agregátu M2 a inflácie

Dáta: Bloomberg

Z grafu je možné vypozorovať kauzalitu medzi vývojom M2 a inflácie. Je vidieť, že inflácii sa dlhodobo nedarí dohnať nárast peňažnej zásoby. Preto nemožno stopercentne tvrdiť, že teoretický koncept opisovaný v 1. diely seriálu sa rovnakou mierou odzrkadlí i v praxi.  Príčinou môže byť:

• Rast reálneho produktu „Y“, ktorý by vyrovnal rovnicu kvantitatívnej teórie: M*V=P*Y
• Recesia, ktorá zastaví nárast cien a tým aj cenovej hladiny „P“

Druhý bod je zrejmejší v prípade USA, kedy kvantitatívne uvoľňovanie (QE) v čase krízy nespôsobilo zrýchlenie inflácie. Viac však v pokračovaní seriálu.

Na záver historický vývoj agregátu M1 a M2. Trend je teda jasný !