Kvantitatívne uvoľňovanie v Japonsku prináša oživenie, ale aj problémy

Japonský premiér Shinzo Abe minulý týždeň predstavil plán reforiem, ktoré by mali zvýšiť konkurencieschopnosť krajiny a podporiť ekonomický rast. Reformy pritom zahŕňajú vytvorenie špeciálnych ekonomických zón, ktoré by mali poskytnú  flexibilnejšie podmienky pre niektoré odvetvia. Taktiež ohlásil postupnú liberalizáciu pracovného trhu v poľnohospodárstve. Plán reforiem bol však pre trhy miernym sklamaním, nakoľko tie dúfali najmä v okamžité daňové úľavy.

Po vládnom fiškálnom stimule a kvantitatívnom uvoľňovaní zo strany BoJ sú štrukturálne reformy tretím krokom ekonomickej politiky Shinza Abeho, ktorá má za cieľ obnoviť v krajine ekonomický rast a definitívne ju dostať z deflácie. Opatrenia pritom začínajú prinášať prvé výsledky: japonský HDP za prvý kvartál bol nedávno revidovaný smerom nahor a dosiahol anualizované tempo rastu 4,1% - ,čo je najrýchlejšie tempo medzi rozvinutými ekonomikami. Rast v posledných mesiacoch zaznamenáva aj export – zrejme najmä vďaka slabnúcemu jenu, ktorý je dôsledkom uvoľňnovania menovej politiky. Navyše, prieskumy domácností naznačujú rast inflačných očakávaní v ekonomike.

Pomerne negatívnym signálom je však nedávna výrazná volatilita na dlhopisovom trhu. 10-ročné výnosy po postupnom poklese od začiatku roka v polovici mája v priebehu niekoľkých dní rýchlo vzrástli z 0,5% na 0,9%. Hoci guvernéri BoJ v zápisnici označili za hlavný dôvod zvýšenej volatility úrokových sadzieb vplyvy zo zahraničných trhov (dôsledok obáv zo skoršieho ukončenia QE v Spojených štátoch), pripustili, že kvantitatívne uvoľňovanie BoJ môže zvyšovať  volatilitu na dlhopisovom trhu – čo môže viesť  k všeobecnému rastu úrokového rizika na trhoch.

Navyše, kvantitatívne uvoľňovanie sa vo výraznej miere prejavuje aj na japonskom akciovom trhu. Hlavný japonský index Nikkei 225 od začiatku roka do polovice mája vzrástol až o 50 %. Od polovice mája však zaznamenal výraznú korekciu a za 15 dní stratil vyše 20% svojej hodnoty. Kvantitatívne uvoľňovanie už dlhšie ovplyvuje aj japonský jen, ktorý pod jeho vplyvom voči ostatným svetovým menám postupne oslabuje. Minulý týžde však v dôsledku sklamania trhov z reformného programu zaznamenal pomerne prudkú korekciu, pri ktorej sa vrátil sa späť na hladinu 95 JPY za dolár. K jeho posilneniu prispela najmä Bank of Japan, ktorá na minulotýždovom zasadnutí ponechala objem kvantitatívneho uvoľňovania na pôvodnej úrovni 60 až 70 miliárd jenov mesačne (cca. 1,3 % HDP) a neprijala žiadne nové podporné opatrenia – čo časť  trhu čakala.

Kvantitatívne uvoľňovanie v Japonsku tak okrem zvýšenia inflačných očakávaní zvyšuje aj volatilitu na finančných trhoch. Navyše, je s ním spojené riziko, že vyššie inflačné očakávania sa premietnu do rastu dlhodobých úrokových sadzieb v ekonomike – čo by malo vplyv aj na výnosy vládnych dlhopisov. Keďže vládny dlh Japonska je spomedzi rozvinutých krajín najvyšší (aktuálne presahuje 200 % HDP), už aj mierne zvýšenie sadzieb by malo negatívny vplyv na štátny rozpočet. Bank of Japan bude preto musieť  dlhopisový trh monitorovať a ďalšie kroky plánovať  pomerne opatrne.

Celý týždňový komentár SLSP si prečítajte v tomto PDF.