Zadlženosť domácností na Slovensku je polovičná oproti euro zóne

• Článok
• Komentáre (0)
• Galéria (2)

Slovenské domácnosti sú v rámci eurozóny druhé najmenej zadlžené. Najmenjší podiel úverov poskytnutých domácnostiam z HDP majú už len Slovinci. Úvery slovenských domácností dosiahli na konci roka 2012 objem 18,767 miliardy EUR, čo predstavovalo 26,3% z HDP. Dávam do pozornosti, že metodika ECB považuje za domácnosti nielen obyvateľov, ale aj živnostníkov a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam. Ak hovoríme len o obyvateľoch, tak zadlženosť slovenských obyvateľov ku koncu roka 2012 bola 17,849 milardy EUR. Ak by sme tento dlh prerátali na všetkých obyvateľov SR, zistili by sme, že na konci minulého roka predstavoval dlh na 1 obyvateľa v priemere 3299 EUR.

Zadĺženosť domácností na konci roka 2012:

V pomere k HDP sú najviac zadlžené cyperské domácnosti. Pohľadávky cyperských bánk voči domácnostiam predstavovali ku koncu roka 2012 24,1 miliardy EUR a tento dlh domácností výrazne prekonal HDP krajiny. To je spôsobené špecifickým cyperským bankovým sektorom a nízkym HDP.

Veľmi zadlžené sú aj domácnosti Španielska, Portugalska a Grécka, kde to môže byť nemalým problémom. V krajinách panuje vysoká nezamestnanosť a recesia, čo znamená, že domácnosti môžu mať, a možno už aj majú, veľký problém splácať svoje dlhy a v budúcnosti svoj dlh k HDP znížiť. 

Čo sa týka Slovenska, tak ku koncu roka 2011 boli naše domácnosti najmenej zadlžené zo všetkých krajín eurozóny a teraz nás o jednu desatinu predbehli Slovinci, čo však nič neznamená.  Nikto nevie kam až dlh slovenských domácnosti ešte bude rásť, no podľa štatistík NBS medziročný nárast celkového dlhu slovenských domácností bol stále menší a menší, čo naznačuje, že dlh domácností by sa už nemal nejako výrazne zvyšovať. Avšak v pomere k HDP sa dlh domácností v tejto dekáde bude musieť zvýšiť, pretože Slovensko začína mať problémy s hospodárskym rastom a podľa prognóz to vyzerá na každoročný pokles HDP, príp. stagnáciu.

Najväčší podiel na celkových poskytnutých úveroch majú práve úvery na nehnuteľnosti. Jedným z faktorov, ktorý vplýva na rast cien nehnuteľností je aj rast objemu hypoték. Kým stav úverov na nehnuteľnosti od roku 2002 rástol tempom 30-40% (do 2008), tak za posledné roky sa stav úverov na nehnuteľnosti zvýšoval iba zhruba o 9-15%. Ceny nehnuteľností do roku 2008 rástli, potom v roku 2009 klesli a od vtedy stagnujú. Ako som už spomenul, dlh domácností by sa už nemal nejako výrazne zvyšovať, čo znamená, že sa spomalí aj rast objemu hypoték , čo bude vplývať aj na dopyt po nehnuteľnostiach. 

Vyššie som rozobral zadlženosť domácností, ale tak isto neni na škodu sledovať aj verejný dlh, ktorý sa nás tiež dotýka. Slovensko so svojim verejným dlhom 52,1% k HDP sa nachádza na treťom mieste a vláda SR je nato pyšná. Pred nami sa nachádza už len Luxembursko s dlhom 20,8% k HDP a prvé miesto získalo Estónsko s dlhom 10,1% k HDP. Posledné priečky patria problémovým krajinám ako je Írsko, Portugalsko, Taliansko a Grécko. Niektorým krajinám sa od vstupu do eurozóny výrazne zvýšil verejný dlh a pomerne veľmi zadlžené sú aj silné ekonomiky ako Francúzsko a Belgicko.

Zadlženosť krajín eurozóny na konci roka 2012:

Z tabuliek ste si mohli všimnúť, že medzi krajinami eurozóny sa nachádza 5 takých, ktorých domácnosti sú viac zadlžené ako vlády, a to Cyprus, Estónsko, Fínsko, Holandsko a Luxembursko. V prípade Estónska, Fínska, Holandska a sčasti Luxemburska by som tento jav vysvetlil rozumným hospodárením vlád a možno zvýšeným sklonom obyvateľov k spotrebe a veľkým dopytom po úveroch na bývanie a prípad Cypru je osobitný svojim bankovým sektorom.