Politické riziká, ktoré zvýšia volatilitu na trhoch

13.09.2013  /  Radoslav Kasík
trhy-a-makro-spravy-ako-investovat

Už cez leto som začal spomínať v komentároch blížiace sa politické riziká vo svete, ktoré na konci tretieho kvartálu zvýšia volatilitu aktív. Trh bol v podstate od začiatku roka ušetrený od významnejších titulkových politických problémov, čo znížilo rizikové prirážky a zvýšilo násobky ocenenia na najvyššie úrovne od roku 2007. Politika bude pútať pozornosť investorov až do konca prvého kvartálu 2014 a obchodovanie sa jej bude prispôsobovať. V tomto komentári popisujem kľúčové politické udalosti, ich predpokladaný vývoj alebo scenáre vývoja a prípadný dopad na trhy. Fundamentálne nepozorujem významnú zmenu vo vývoji svetových ekonomík. Práve naopak, ostatné indikátory naznačujú oživenie svetovej ekonomiky a zrýchlenie rastu v závere roka. Ani tento fakt však nemusí postačovať na natiahnutie prebiehajúcej silnej ročnej rely, jednak pod váhou psychológie investorov s možným vyústením do vyšších rizikových prirážok a nižšími prijateľnými násobkami. Druhým faktorom je potenciál negatívneho dopadu rizík na ekonomický rast v prípade napĺňania horších scenárov.

 

Sýria a celý región MENA

 

Osobne považujem situáciu ohľadom Sýrie za jednu z najvýznamnejších geopolitických udalostí za niekoľko rokov s veľkými rizikami pre celý svet a len za vrchol ľadovca eskalujúcich problémov v geopolitických otázkach. V pomerne bezvýznamnej krajine pre svetovú ekonomiku na seba naráža dlho nevídaný mocenský boj o vplyv na Blízkom Východe, ale aj v celosvetovom meradle. Zároveň v hre zotrvávajú stále významné energetické suroviny, čo do riešenia konfliktu interesuje aj predtým pasívne veľmoci (napr. Čínu). Doterajší vývoj okolo Sýrie začína nadobúdať prvky studenej vojny. Dôvody tohto názoru a významu riešenia sýrskej otázky som viackrát spomínal, no nižšie pre istotu uvádzam včerajšie odpovede na túto otázku od internetového magazínu Next Future, ktoré popisujú komplexnosť konfliktu.

 

Nateraz je otázka okolo Sýrie upokojená. Dôvodom je pondelková ponuka ministra zahraničných vecí USA Kerryho na mierové diplomatické riešenie. Navrhol, že Assadov režim sa môže vyhnúť útoku, ak dá arzenál chemických zbraní pod medzinárodnú kontrolu. Slov sa hneď chytil ruský prezident Putin, ktorý ponuku posunul do Sýrie. Vláda údajne súhlasila. Správy významne tento týždeň trhy nakopli, ale majú dosť dier. Nie je zatiaľ vôbec zrejmé, či by boli zbrane transferované alebo dané pod ochranu a hlavne kto a ako by to vykonal vo vojnou zmietanej Sýrii, kde sa boje stále stupňujú. Viacerí komentátori spochybňujú realizovateľnosť tohto návrhu. aktuálne prebiehajú rokovania medzi Kerrym a ruským ministrom zahraničných vecí Lavrovom v Ženeve. Sýrske riziko významne pokleslo, no ani zďaleka definitívne neodišlo. K významu súčasného konfliktu:

 

Otázka Sýrie je veľmi komplexná. Jednoznačne odhadnúť možný vývoj v prípade útoku je náročné. Krajina je z pohľadu svetovej ekonomiky zanedbateľná, rovnako z pohľadu jej významu na trhu fosílnych palív. Konflikt nemožno porovnávať s poslednou obdobnou intervenciou v Líbyi, ktorej význam pre ropné trhy je ďaleko väčší (veľký producent kvalitnej ľahkej ropy). No občiansku vojnu v Sýrii a okolnosti z nej vyplývajúce treba chápať v širšom význame a myslím si, že sme vo svete dlho nemali podobnú situáciu, ktorej koniec je veľmi otvorený.

 

V Sýrii sa momentálne stretá množstvo záujmov. Na jednej strane USA významne znižujú interest o celý región Blízkeho Východu a Severnej Afriky vplyvom rozvoja nových technológií v získavaní uhľovodíkov. Frakčné vŕtanie umožňujúce ťažbu bridlicových ložísk spôsobuje narastajúcu nezávislosť USA od dovozu ropy, čo zásadne mení ich zahraničnú politiku a ekonomicky prináša do krajiny určitú formu revolúcie. Na druhej strane by na vývoji situácie na Blízkom Východe mala mať záujem Európa, ktorá je závislá na rope a plyne z regiónu.

 

Sýria je určitým testom rozloženia moci vo svete. V Sýrii na seba narážajú staré a nové mocnosti. Politicky bude výsledok vývoja situácie okolo Sýrie dokladovať nový mocenský vplyv. Aj preto toľká opatrnosť na všetkých stranách prípadných účastníkov. Na rozdiel od Líbye má Sýria za sebou silných spojencov ako Rusko, Irán alebo Čína. Rovnako pre Rusko je Assadov režim posledným partnerom a spojencom na Blízkom Východe. Rusi majú v krajine jedinú stredomorskú základňu a tiež bojujú s dlhodobou stratou vplyvu vo svete v porovnaní s obdobiami 20 rokov a viac dozadu. Väčší vplyv v regióne rovnako získava Čína, ktorá sa naopak stále viac stáva závislou na rope a plyne z regiónu okolo Perzského zálivu.

 

Ďalším prvkom prípadnej intervencie a konfliktu samotného je upevňovanie dominancie jednotlivých arabských krajín na Blízkom Východe. Ide o prenesenie dlhodobých sporov medzi šítmi a sunnitmi. Assad sa radí k šítom, kam patrí aj libanonský Hizbaláh, iracká väčšina alebo Iránci. Naopak Saudi ako najsilnejšia krajina Blízkeho Východu je sunnitská. Saudská Arábia dlhodobo ašpiruje na získanie štatútu veľmoci v regióne. Aktuálne najväčším súperom je Irán. Aj z týchto dôvodov sú Saudi silným a hlasným spojencom USA v otázke prípadného útoku na Sýriu. Podobne môžeme vnímať aj členskú krajinu NATO Turecko. A každý sleduje svoje záujmy. Libanon i Irak sú momentálne značne nepokojnými krajinami. Irak zažíva najkrvavejší rok za ostatných 5 a dôvodom je práve boj vládnucej šítskej väčšiny a početnej sunnitskej menšiny, preto tamojšia vláda nemá záujem na potlačení Assada. Libanon je dlhodobo nepokojnou krajinou. Aktuálne vládnuce hnutie Hizbaláh je v konflikte s Hamasom. Opäť Hizbaláh je spojencom Assada a Iránu.

 

Zo spomínaných dôvodov je význam prakticky bezvýznamnej krajiny svetový. Pokojne môže byť začiatkom novej studenej vojny, kde v Sýrii na seba narazia nové mocnosti upevňujúce svoje postavenie. A to nevravím, že len medzi západom a Ruskom, ale potenciálne aj medzi západom a Čínou, ktorých vzťahy tiež nie sú vrúcne z viacerých dôvodov, či už ekonomických alebo politických. Vzťahy zhoršila agresívna politika Číny v Čínskom mori a spory ohľadom niektorých tamojších ostrovov, kde na druhej strane stoja tradiční spojenci USA ako Japonsko alebo Filipíny. Reakcia Číny na možnú intervenciu nie je známa a ani predvídateľná. Ďalším rizikom je rozšírenie konfliktu za hranice Sýrie. Pravdepodobnosť kvôli spomínanej nestabilite okolitých krajín nie je nízka. Rozšírenie by už významne ovplyvnilo ropné trhy, keďže napr. Irak je momentálne druhým najväčším producentom v rámci OPECu.

 

Ďalšou otázkou pre prípadný útok je, čo bude po ňom. Nemožno predpokladať iné ako ďalší mocenský boj v krajine, keďže opozícia je absolútne nejednotná a rozmanitá a žiadna skupina výraznejšie nedominuje. Pokračovanie konfliktu do sektárskych vojen nesie pre okolité krajiny ďaleko väčšie riziká ako súčasný rozmer občianskej vojny. Blízky Východ tak momentálne predstavuje sud s pušným prachom a jeho geopolitický význam nemožno podceňovať. A to som ešte nespomínal Izrael, ekonomické záujmy z pohľadu plánovaných ropovodov a plynovodov apod.

 

Z pohľadu svetovej ekonomiky a politiky nie som veľkým zástancom intervencie, i keď nečinnosť významnejšie neznižuje spomínané riziká. Osobne som názoru, že Sýria a riešenie jej otázky má momentálne pre svet obrovský význam, ďaleko väčší, ako si väčšina ľudí predstavuje. No následný vývoj skutočne nedokážem odhadnúť. To asi ale málokto. Preto je riziko tohto konfliktu také značné. Nakoniec vývoj trhov za ostatné dni tieto úvahy len potvrdzuje. Po odložení útoku na trhy zaviala úľava a pomerne silné rasty.

 

FED

 

Druhý silný faktor politických rizík, ktorý je na trhoch skloňovaný od začiatku druhého štvrťroku. Parametre sú zrejmé väčšine – významný podiel tlačenia peňazí, nalievania likvidity na trhy a umelého udržiavania úrokových sadzieb na historických minimách na raste aktív v ostatných štyroch rokoch. Obrat kurzu politiky FEDu predstavuje preto zmenu najsilnejšieho fundamentu za vývojom trhov.

 

Zopakujem svoj názor, že prínos pre reálnu ekonomiku, aspoň tretieho kola kvantitatívneho uvoľňovania (QE), je minimálny. Ekonomika dokáže rásť aj bez FEDu. No na druhej strane stojí jeho význam pre finančné trhy, psychológiu a dôveru investorov, ale následne aj domácností a firiem. Pri ukončovaní QE musíme počítať so zvýšeným vnímaním rizika investorov, teda poklesy trhu napriek dobrým ekonomickým fundamentom sa nedajú vylúčiť. Následne bude citeľný dopad aj na ekonomiku vplyvom chladnúcej dôvery. Investori si musia zvyknúť na stratu podpory FEDu a preorientovať sa viac na fundamenty, čo sa časom udeje. No aká bude cesta preorientovania je otázne.

 

Konsenzus stále hovorí o začatí znižovania QE budúci týždeň na zasadaní končiacom 18.9.2013. Trhy očakávajú testovacie zníženie nákupov o 10 až 20 mld. USD zo súčasných 85 mld. mesačne. Situácia v ekonomike nie je natoľko ružová, aby znižovanie bolo istou vecou, no je zlepšujúca sa. Proti znižovaniu hovoria aj politické riziká spomínané v tomto komentári ako potenciálny útok na Sýriu a hroziace politické divadlo v kongrese USA ohľadom fiškálnych otázok (viď ďalej). Bernanke si je plne vedomý rizík, ktoré prináša pre trhy, no aj negatívnych externalít, ktoré QE v ekonomike a na trhoch vytvára. Vo vední FEDu končí týmto rokom a pravdepodobne sa s riadením menovej politiky nerozlúči ponechaním príčin možných budúcich kríz v platnosti. S postom sa bude lúčiť v štádiu normalizácie menovej politiky a jej ďalšie smerovanie prenechá svojmu nasledovateľovi.

 

Aktuálne sa zdá, že trhy z veľkej časti v cenách reflektujú začiatok znižovania QE. Osobne som názoru, že dlhopisové trhy o niečo viac ako akciové. Prípadný začiatok budúci týždeň, ktorý má väčšiu pravdepodobnosť, bude na akciách citeľný. Vývoj dlhopisov je otázny. Odloženie zníženia by bolo pozitívne pre akcie i dlhopisy.

 

Nástupca Bernankeho

 

Skutočnosť, ktorá zatiaľ médiami nie je príliš komunikovaná. Ide však možno o najvýznamnejší prvok vývoja finančných trhov v budúcom roku. Aktuálne má prezident Obama dvoch favoritov, a to Janet Yellenovú, súčasnú viceprezidentku FEDu a Larry Summersa, bývalého ministra financií a poradcu predchádzajúcej Obamovej vlády. Kandidáti sú značne odlišného radenia, preto konečný výber bude dôležitý pre kontinuálnosť menovej politiky. Prvá menovaná sa považuje sa silnú holubicu. Spolu s Evansom sa považujú za dvoch najväčších zástancov extrémne uvoľnenej politiky. V prípade jej zvolenia by bola súčasná politika FEDu s istotou zachovaná.

 

No prezidentovým favoritom je druhý menovaný Larry Summers. A tu je problém. Je dlhodobým kritikom QE a preferuje normalizovanejšiu politiku FEDu, čiže jeho zvolenie by viedlo k prísnejšej menovej politike, čo trhy určite nepoteší. Ďalším negatívom Summersa pre trhy je jeho pohľad na banky. Propaguje prísnejšiu reguláciu s väčšími rezervami veľkých bánk, čo bude mať v prípade presadenia opäť negatívny dopad na akcie týchto inštitúcií a pravdepodobne aj požičiavanie nimi, čiže i na celú ekonomiku.

 

Jeho zvolenie v Senáte zostáva otázne. Postup začína schválením prezidentovho kandidáta senátnou bankovou komisiou. Tej dominujú Demokrati a minimálne traja z 12 sú hlasnými kritikmi Summersa. Pre senátnych Demokratov je Yellenová prijateľnejším kandidátom. Veľkú vzburu však nemožno predpokladať, keďže plne nepôjdu proti svojmu prezidentovi. Republikáni sú určite viac zástancami Summersa (10 členov).

 

Z tohto dôvodu má aktuálne medzi komentátormi väčšie šance na zvolenie Summers. Víťazstvo Summersa bude negatívne pre dlhopisy a pravdepodobne aj akcie v porovnaní s víťazstvom Yellenovej. Ohlásenie prezidentovho kandidáta sa očakáva v najbližších dňoch. Kongres bude o ňom hlasovať najskôr v októbri alebo novembri, keďže má na programe aj dostatok iných dôležitých a neodkladných otázok.

 

Možná zmena budúcoročnej politiky FEDu však zachádza ešte ďalej. Komisia pre menovú politiku má 12 členov, z čoho 7 je stálych a 5 pravidelne sa meniacich. FED opúšťajú okrem Bernankeho ďalšie holubice a prichádzajú bankári s prísnejším pohľadom na menovú politiku. Okrem pravidelnej zmeny z rozhodovania vyraďujúcej Evansa (strojca súčasného QE), odchádza ďalšia výrazná holubica v osobe Rosengrena a podobne i v prípade Dukeovej odchádzajúcej na dôchodok. Jastrabia časť bude posilnená dvoma azda najprísnejšími osobami na poli centrálnych bankárov USA Fisherom a Plosserom. Dve miesta po Dukeovej a rezignujúcej Raskinovej ostávajú otvorené a pravdepodobne budú vyvažovať Summersa, Fishera a Plossera, čiže pôjde skôr o holubice. No i tak sa charakter FEDu do budúceho roka pravdepodobne sprísni a koniec QE sa stáva istejším.

 

Rozpočet USA a dosiahnutie fiškálneho stropu

 

Fiškálne otázky USA po 9 mesiacoch rovnako vystupujú do popredia. Momentálne sa opäť rozbiehajú nespočetné politické divadielka, stretnutia a vyjednávania – politika najvyššieho formátu v dôsledku rozdelenia moci medzi demokratického prezidenta a republikánsky kongres. Prvou témou je rozpočet na rok 2014 (USA majú fiškálny rok od 1.10. do 30.9.). Za ostatné roky neboli schopní politici pripraviť rozpočet po vyčerpávajúcich vyjednávaniach. Pokiaľ sa Kongres nedohodne na rozpočte, dochádza k tzv. government shutdown, teda nejakej forme zavretia vlády. Bez rozpočtu nie je možné financovať rôzne vládne agentúry, ktoré sa vlastne starajú o chod a fungovanie vlády. Končiaci fiškálny rok USA prežili bez rozpočtu, len na základe pokračujúcej rezolúcie umožňujúcej financovanie agentúr. Platnosť rezolúcie končí 30. septembra. Zavretie vlády by v podstate okrem jej nefunkčnosti znamenalo nižšie štátne výdavky, ktoré by ekonomika mohla pocítiť.

 

Druhou fiškálnou otázkou je tiež tradičné dosiahnutie dlhového stropu. USA sú jednou z mála krajín, ktoré majú absolútnu výšku dlhu stanovenú presne zákonom. Pokiaľ je táto výška dosiahnutá bez ďalšieho zvýšenia, ministerstvo financií nemôže emitovať dlhopisy, v dôsledku čoho nemá prostriedky na splácanie maturujúcich dlhopisov a dochádza k technickému bankrotu. Silnejší dopad na trhy má dlhový strop. V lete 2011 sa kongresmanom nepodarilo zvýšiť strop v čase jeho dosiahnutia, čo malo za následok zníženie ratingu krajiny agentúrou S&P a prudké prepady trhov.

 

Situácia túto jeseň nebude pravdepodobne taká dramatická, ale vylúčiť sa nedá nič. Dôvodom je budúcoročná výmena 33 kresiel v Senáte, čo pre Republikánov predstavuje príležitosť na získanie väčšiny v tejto komore Kongresu prvýkrát za 10 rokov a na prevzatie väčšiny v celom kongrese. Každé vyhrotenie vyjednávania ohľadom fiškálnych otázok v ostatných rokoch vždy uškodilo vo verejnej mienke viac Republikánom ako Demokratom a prezidentovi. Preto sa republikánski lídri budú snažiť vyhnúť zavretiu vlády alebo technickému bankrotu USA dočasnou dohodou odsúvajúcou kľúčové otázky o niekoľko mesiacov alebo na budúci rok.

 

Úloha to však nebude jednoduchá. Dôvodom je nejednotnosť medzi Republikánmi, kde niektorí konzervatívci chcú spájať otázky o rozpočte s obmedzením Obamovej zdravotnej reformy, s ktorou prezident a ani jeho Demokrati nebudú súhlasiť. Prvý návrh Republikánov bol tento týždeň zamietnutý konzervatívcami z ich radov a nedostane sa tak ani na hlasovanie do komôr kongresu. Šéf Republikánov v Snemovni Boehner však pravdepodobne nájde dohodu s Demokratmi a s ich pomocou zabráni zavretiu vlády, i keď nateraz so včerajším návrhom nesúhlasili ani Demokrati. Boehner pôjde proti vlastným aj z dôvodu jeho očakávaného opustenia postu hovorcu väčšiny v Snemovni budúci rok, čiže kvázi nemá čo stratiť. Problémom sa stáva čas na vyjednávanie. Kongresmani sa po letných prázdninách vrátili do Washingtonu len tento pondelok (9.9.) a čas na schválenie majú len do 21.9., kedy bude Kongres opäť na týždeň rozpustený.

 

Po návrate v októbri sa diskusia bude sústrediť na dlhový strop, kde sú parametre dohody podobné. Šéfovia Republikánov nechcú urputný boj a vyhľadajú radšej konsenzus, s čím nebudú súhlasiť rebelujúce odnože ako Tea Party a i. (odhady hovoria o 50-80 reprezentantoch z 233 republikánskych v 435-člennej Snemovni). Času bude zasa pomerne málo (2 týždne), kým USA narazia na strop. Popritom nie je stále vylúčená diskusia v Kongrese o Sýrii, prípadne nástupcovi Bernankeho, čiže kalendár zákonodarcov je viac než bohatý. Očakávané vyriešenia pred požadovanými termínmi komplikuje ešte fakt, že hlavný republikánsky negociátor z predchádzajúcich rokov, šéf senátnej menšiny McConnell, nebude natoľko aktívny, keďže budúci rok prebehnú voľby aj o jeho senátne kreslo za Kentucky.

 

Európa

 

Nemecko – parlamentné voľby a rozhodnutie Ústavného súdu

 

Politické riziká sa pravdepodobne vystupňujú v najbližšom polroku aj na starom kontinente. Spúšťačom zmeny v aktuálne pomerne pokojných európskych vodách môžu byť celonárodné parlamentné voľby. Tie prebehnú 22. septembra. Jednoznačným favoritom sú kresťanskí demokrati súčasnej kancelárky Merkelovej (CDU v koalícii s bavorskou CSU). No šance na zotrvanie súčasnej koalície s malým partnerom FDP nevyzerajú ružovo. FDP sa pohybuje na 5%-nej hranici zvoliteľnosti do parlamentu a tesné prelezenie tejto úrovne tiež nemusí postačovať na väčšinu kresiel v parlamente pre koalíciu.

 

Druhou alternatívou sa preto stáva zopakovanie tzv. veľkej koalície dvoch najväčších pravicových a ľavicových strán CDU a SPD po vzore rokov 2005 až 2009, ktoré boli podľa môjho názoru najprospešnejším obdobím pre Nemecko z pohľadu prijatých reforiem. Práve tejtovláde krajina vďačí za bezbolestné preplávanie svetovou finančnou krízou a európskou dlhovou krízou. Alternatívu možnej vlády predstavuje aj spojenie Merkelovej s inou menšou ľavicovou stranou (Zelení a Ľavica).

 

Najväčšia pravdepodobnosť sa prikladá veľkej koalícii CDU/SPD. Výsledok nemeckých parlamentných volieb podľa môjho názoru nezmení nemeckú zahraničnú a hlavne európsku politiku. V predvolebnej kampani síce opozičná SPD propaguje iné riešenia, ako boli zvolené Merkelovou v boji s dlhovou krízou v Európe, no nepredpokladám zásadnú zmenu kurzu. Protikandidát Steinbrueck uvádza benevolentnejšiu politiku voči periférii, menej radikálnych škrtov a viac reforiem zameraných na rast ekonomiky. Preto aj niektorí komentátori uvádzajú, že veľká koalícia uľahčí život periférii. Ja moc nesúhlasím. Koalícia podľa môjho názoru bude založená na konsenze a ten bude musieť viac reflektovať verejnú mienku, na ktorej si nemecká politika zakladá. No a nemecká averzia voči integrovanej Európe a voči prispievaniu peňazí na ostatných členov narastá.

 

Každopádne, význam volieb pre finančné trhy spočíva niekde inde. Ako som spomínal, predstavuje skôr časový bod. Európski lídri ostatné mesiace otázky vyplývajúce z dlhovej krízy odkladajú a problémy zametajú pod koberec. Dôvodom nie je nadržiavanie Merkelovej, ale obava z nárastu euroskeptických nálad v Nemecku, ktoré by mohli zmeniť výsledky volieb a následne celú nemeckú politiku voči európskym otázkam. Pritom problémy v Európe pretrvávajú a predpokladám, že na sklonku rokov sa opäť hlasno ozvú (viď. ďalej).

 

Ďalšia vec, na ktorú aktuálne médiá čiastočne zabúdajú, je rozhodnutie Nemeckého ústavného súdu k podnetom o protiústavnosti programu Európskej centrálnej banky OMT. OMT umožňuje menovej autorite nakupovať vládne dlhopisy členských krajín na sekundárnom trhu v prípade požiadania krajiny o pomoc z eurovalu a splnenia podmienok. Rozhodnutie by mal súd vyniesť v septembri, ale očakávam jeho odloženie až po voľbách. Opäť, hlavným scenárom a predpokladom je zamietnutie podnetov s možnými limitmi. Opačné rozhodnutie by malo veľmi, veľmi dramatické dôsledky na európske trhy, keďže práve programu OMT vďačíme za stabilizáciu dlhovej krízy.

 

Ostatná Európa

 

Európske problémy a hlavne ich zdroje nikdy nezmizli a ani neboli zásadnejšie vyriešené. Stabilizáciu priniesol len tvrdý postoj ECB a netradičné opatrenia riešiace primárne symptómy dlhovej krízy. Eurozóna má za sebou najdlhšiu recesiu od svojho vzniku (6 kvartálov) a je vo veľmi slabej kondícii. Nezamestnanosť je historicky najvyššia (12,1%) a domáci dopyt slabý. Obrovským problémom je stále podkapitalizovaný bankový sektor brzdiaci ozdravenie a potenciál silnejšieho rastu. Rozpočtové deficity sa nedarí významnejšie skrotiť, zadlženie členských krajín neustále narastá a výrazne prevyšuje úrovne z času, kedy dlhová kríza prepukla. Súčasný optimizmus v Európe môže byť preto predčasný alebo prehnaný. Program OMT centrálnej banky naďalej predstavuje silný vankúš a ochranu pred stupňujúcimi sa problémami, čo ale neznamená, že nervozita, volatilita a ekonomický pokles sa nemôžu vrátiť na starý kontinent, i keď asi v slabšej miere oproti minulým rokom. Aké sú teda hlavné problémy a ktoré krajiny ich nesú?

 

Portugalsko

Taliansko

Francúzsko

Grécko

Španielsko

Ostatná Európa

Rozvíjajúce sa trhy

 

Samostatnou kapitolou sú rozvíjajúce sa trhy. O nich som už tiež popísal viac. Hlavným problémom je ich nepripravenosť na výraznú zmenu tokov kapitálu v dôsledku ohláseného začatia ukončovania QE. Najviac zasiahnuté sú krajiny s vysokými deficitmi bežných účtov a nízkymi štátnymi rezervami voči HDP.

 

Rozvíjajúce sa krajiny majú zarobené na finančnú krízu porovnateľnú s tou americkou 5 rokov dozadu alebo nedávnejšou európskou dlhovou krízou. Základným parametrom pre všetky tri regióny bol neúnosný a neprimeraný nárast kreditu (objemu úverov) a ním financovaný prudký ekonomický rast. To, čo pre južné periférne krajiny znamenal vstup do eurozóny, pre rozvíjajúce sa trhy znamenala politika FEDu v uplynulých piatich rokoch. V oboch prípadoch tieto udalosti veľmi rýchlo otvorili krajinám prístup k veľmi lacným zdrojom nezodpovedajúcim štruktúre a stabilite ekonomík.

 

Preto sa rozvíjajúce ekonomiky momentálne zdajú najbližšími kandidátmi na finančnú krízu. Ešte v júni som spomínal kreditnú bublinu v Číne, ku ktorej som napísal aj blog. V podstate podobné problémy pociťujú aj iné krajiny ako Brazília alebo Indonézia. Ide však skôr o dlhodobejšie riziko a nie akútne politické ako ostatné spomínané v tomto komentári.

 

V súvislosti s týmto komentrom zverejňujeme aj dve odporúčania na špekulatívne obchody v ďalšom článku.

ako-investovat.sk

Európska únia

Ako-investovat.sk