Krach v roku 1929 - Začiatok Veľkej hospodáskej krízy

• Článok
• Komentáre (0)
• Galéria (2)

V predchádzajúcom článku som písal o tulipánovej horúčke, jednej z prvých špekulatívnych bublín v histórii. Dnes vám priblížim krach v roku 1929, udalosť, ktorá odštartovala veľkú hospodársku krízu.

Dav demonštrantov po krachu Newyorskej burzy

Obdobie po prvej svetovej vojne v Amerike bolo charakteristické dovtedy najvyššou mierou priemyselného rozvoja. Automobily sa stávali čoraz viac dostupné, ekonomika rástla aj vďaka rozvoju realitného sektora a železníc. Burzový index Dow Jones za posledných 5 rokov pred krachom stúpol štvornásobne. Stabilný rast ekonomiky vyvolal u ľudí dojem, že akciový trh je bezrizikovou investíciou, väčšina retailových investorov začala nakupovať akcie na páku. Už v tej dobe bola bežná páka 1:10 (investor obchodoval len s 10% svojich peňazí, zvyšok predstavoval úver od banky).

Prvý problém ekonomiky nastal v lete 1929. Ukázalo sa, že ponuka pšenice niekoľkonásobne stúpla a jej cena na burze sa prepadla natoľko, že mnohým farmárom výnos z jej predaja nestačil ani na pokrytie nákladov. To zapríčinilo migráciu farmárov do miest a neskôr aj problémy amerického poľnohospodárstva. Situácia sa dočasne zlepšila suchom v Austrálii a Argentíne, kde stúpol dopyt po pšenici, jej ceny po prepade vzrástli o viac ako 50 %. Problémy sa však týmto len odložili, po veľkej úrode pšenice vo Francúzsku jej ceny znovu klesli. Produkcia železa začala po piatich rokoch stagnovať, komoditné trhy sa ocitli v červených číslach. Veľké problémy zažíval aj bankový sektor, medzi rokmi 1923-1930 skrachovalo vyše 5000 amerických bánk.

Graf vývoja ceny US Wheat (pšenice)

Akciový trh na to však reagoval len miernym poklesom, kľúčový zlom nastal až 24 Októbra. Niektoré z najväčších amerických spoločností po dlhom čase zverejnili stratové kvartálne výsledky a investori začali zatvárať svoje pozície. Ešte v ten deň sa predstavitelia investičných bánk snažili situáciu zmierniť nákupnými pozíciami v „blue chip“ spoločnostiach. Nákupné objednávky za 25 mil. dolárov spôsobili korekciu, po 11% prepade trh skončil v strate necelé 3%.

Cez nasledujúci víkend krajinu zaplavili správy o krachujúcom akciovom trhu a v pondelok sa trh otvoril v 13% strate. V utorok (Black Tuesday) prepad pokračoval, akciový trh klesol o 12%. New York Stock Exchange zaznamenala historicky najväčší objem zobchodovaných akcií, prístroj, ktorý zapisoval obchodné záznamy bol v prevádzke ešte 4 hodiny po uzavretí trhu. V tomto stave investorov neupokojil ani nákup akcií Rockefellerovcami a ostatnými prominentnými investormi. Po 12 % korekcii 30 Októbra sa akciový trh nezastavil v prepade až do 8 Júla 1932, s celkovou stratou 89%.

Graf vývoja akciového indexu Dow Jones

Krach bol podnetom pre mnohé ekonomické reformy. Za spomenutie určite stojí tzv. Glass-Stegall Act, ktorý prikazuje oddelenie komerčných a investičných bánk (jedna banka nemohla vykonávať obe činosti). Viedlo to napríklad k rozdeleniu bánk JP Morgan Chase a Morgan Stanley, ktoré kedysi tvorili jednu spoločnosť. Kríza, ktorá nasledovala mala ďalekosiahle účinky. Počas je trvania každý deň prišlo o prácu 12 000 ľudí. O bankrot požiadalo 20 000 spoločností a nezamestnanosť v niektorých krajinách dosiahla až 35%. O prepade akciových indexov, ktorý nasledoval po krachu Newyorskej burzy a o iných medvedích trhov si môžete viac prečítať na tomto odkaze.