AI umelá inteligencia

[JUGGLER]

AI by mohla „zabiť všetkých ľudí“, tvrdí exvýskumník Googlu

Bývalý zamestnanec spoločnosti Google DeepMind sa v pondelok stal ďalším výskumníkom v oblasti umelej inteligencie, ktorý varoval, že by táto technológia by mohla „zabiť všetkých ľudí“, pričom vyhlásil, že čas na to, aby sa tomu zabránilo, sa môže krátiť.

Verejné obavy z potenciálneho nebezpečenstva, ktoré predstavuje umelá inteligencia, narastajú po tom, čo antropologický výskumník Jacob Coxon minulý týždeň vyhlásil, že rezignuje , čiastočne preto, že „ľudia, ktorí tvoria umelú inteligenciu, úprimne veria, že by nás mohla do konca desaťročia všetkých zabiť“.

Antropologický vedec Evan Hubinger potom reagoval na Coxonove komentáre a povedal, že mal pravdu a že verí, že existuje viac ako 10-percentná šanca, že umelá inteligencia by mohla v priebehu nasledujúceho desaťročia zabiť všetkých ľudí.

„Nedávno som odišiel z Google DeepMind, kde som pracoval na výskume bezpečnosti,“ napísal Bilal Chughtai na X. „Úprimne verím, že umelá inteligencia má potenciál nás všetkých zabiť a že nám možno dochádza čas na to, aby sme sa tomuto výsledku vyhli.“

Chughtai tiež uviedol, že bezpečná navigácia AI je možná, ale vyžaduje si koordináciu, „aby sa predišlo súčasnému manickému pretekaniu medzi spoločnosťami zaoberajúcimi sa AI“.

„Musíme urýchliť vývoj umelej inteligencie na úroveň, ktorú spoločnosť zvládne, a riešiť vznikajúce riziká skôr, ako dôjde k extrémnym škodám,“ dodal.

V nadväznosti na nedávne obavy generálny riaditeľ spoločnosti Anthropic Dario Amodei cez víkend vyzval na spomalenie tempa vývoja pokročilej umelej inteligencie, čím získal vzácnu podporu od Elona Muska zo SpaceXAI a generálneho riaditeľa OpenAI Sama Altmana a vyvolal diskusiu o doomerizme umelej inteligencie.

Prezident Donald Trump však tieto varovania odmietol a na sociálnych sieťach uviedol, že výzva odvetvia umelej inteligencie na reguláciu je „podvod“.

(reuters. im)

[miror]

Áno, aj ja často rozmýšlam, že to, čo stvoril človek a ovláda človek , chytrá AI velmi rýchlo prekoná.

AI nie je chytra. Je to len statistika zo vsetkych vedomosti, ktore ludia nazhromazdili. Pripadne statistika z miliard pokus-omyl testov, ktore automatizacia umoznuje vykonat.

Čo je to chytrosť ? Je to to isté - rozhodovanie na základe veľkého množstva poznatkov. AI ako sa tomu hovorí teraz, nie je novinka, v minulosti sa používal pojem strojové učenie, umožnil pokrok vo vývoji počítačov a pár objavov v algoritmoch. AI presne kopíruje správanie mozgu a jeho neurónov. Aj v ľudskom mozgu prebiehajú neuróny, ktoré sa "rozhodujú" podľa naučených súseností (znalostnej bázy) a dosahujú výsledok podobným soôsobom ako AI, takže nefandi ľudskému mozgu, AI je jeho spomalenejšia kópia s omnoho väčšou pamäťou. Ale s rýchlosťou (výkonom) sa dá niečo robiť. P/ráve to je to prevratné, že to nie je nejaké iné rozhodovanie ako ľudské, ale to isté. A bohužiaľ zatiaľ bez empatie, slušnej výchovy, zábran a citov a to je tá najväčšia hrozba.

[jaroslav80]

Suhlasim, s tym co si napisal.

Ja to vidim takto:

1) CLOVEK
Dataset - vsetko, co v zivote zazil, vnimal, precital, vypocul si a zamyslel sa nad tym.
Statistika - hruby odhad z tych udajov, ktore doteraz nazbieral. Ludia to nazyvaju "mam taky pocit". Inymi slovami - nahrubo to odhadujem, ze ...

2) AI - cize miliardy miliard tranzistorov
Dataset - povacsine z internetu, pripadne z vedeckych clankov pisanych ludmi, pripadne z milionov vysledkov Monte Carlo metody o nejakom probleme realizovnej automatmi.
Statistika - robi asi nasobne presnejsiu statistiku nez clovek, z tej hromady udajov, z ktorej vychadza.

____________________

Kazdopadne, AI je stroj. A ulohu mu zadava clovek a aj prostriedky, ktore na jej dosahovanie smie pouzivat mu definuje clovek.
To ked raz AI bude vyvrazdovat pomocou fyzickych mechanizmov tisice ludi bude sposobene tym, ze nejaky clovek jej zada pokyn aby co najefektivnejsim sposobom likvidovala skupinu ludi, ktoru jej ten psychopat vybral za ciel.

Ak sa nejaky psychopat rozhodne pomocou AI vyvinut ucinnejsie biologicke zbrane na vykynozenie ludi - tak nie AI je zla, ale ten psychopat pouzivajuci ju tym sposobom je zly. Cize za kazdym zlom, ktore AI porobi, bude stat niekto z ludskych psychopatov.

Noz sa da clovekom pouzivat na krajanie chleba aj na vrazdenie ludi ... podobne ako atomova stiepna reakcia ... a podobne aj ako AI datove centra (schopne robit statistiku vo velkom mnozstve zhromazdenych udajov).

[JUGGLER]

Lepšie je dávať info ako sa hrať na odborníka. Názory o AI si formujeme. Nikto z nás nie je odborník.


Agenti OpenAI testovali slabiny Hugging Face pred útokom

Nekontrolovaní agenti umelej inteligencie spoločnosti OpenAI ovládli účty používateľov platformy Hugging Face a preverovali jej slabiny už v máji, takmer dva mesiace pred júlovým bezpečnostným incidentom.

Nezávislý výskumník Jonas Wiedermann-Moeller našiel dôkazy, že agenti 13. mája kompromitovali dva účty a použili ich na odosielanie nezvyčajne formátovaných súborov na servery platformy. Podľa odborníkov toto správanie pripomínalo pokus zmapovať alebo otestovať časti siete a nájsť možnosti prieniku. Neexistujú však dôkazy, že viedlo k skutočnému narušeniu systému alebo súviselo s júlovým incidentom.

OpenAI už predtým zverejnila informáciu o krádeži digitálneho prístupového kľúča používateľa Hugging Face k súboru súvisiacemu s biológiou. Výskumníci však tvrdia, že preverovanie platformy zrejme presahovalo rozsah opísaný v správe firmy.

OpenAI uviedla, že májovú udalosť v správe spomenula a o aktivite identifikovanej výskumníkom informovala Hugging Face.

Wiedermann-Moeller označil nezachytenie májovej aktivity za premárnenú príležitosť predísť neskoršej hekerskej kampani. OpenAI už skôr pripustila, že niektoré prvotné signály mali vyvolať skoršiu reakciu.

(reuters, bak)

Guterres sa s Trumpom rozchádza v pohľade na riziká AI

Generálny tajomník OSN António Guterres v stredu varoval svetových lídrov, že riziká rýchlo napredujúcej umelej inteligencie nemožno ignorovať. Jeho postoj je v rozpore s prezidentom Donaldom Trumpom, podľa ktorého sú súčasné americké ochranné mechanizmy dostatočné.

Guterres pred budúcotýždňovým Valným zhromaždením OSN v New Yorku oznámil, že potreba prísnejšieho dohľadu bude dôležitou témou jeho rokovaní. Ochranu občanov pred hrozbami AI označil za základnú povinnosť vlád.

Obavy z možných rizík technológie rastú. Výskumník spoločnosti Anthropic Jacob Coxon minulý týždeň uviedol, že z firmy odišiel čiastočne preto, že ľudia vyvíjajúci AI podľa neho vážne veria, že by mohla do konca desaťročia zabiť nás všetkých. Lídri niektorých z najväčších spoločností v odvetví zároveň vyzvali na spomalenie jej vývoja.

Trump tvrdí, že USA už majú dostatočné pravidlá na regulovanie a stíhanie firiem a pochybnosti o vývoji AI podľa neho prospievajú Číne.

Guterres vyzval krajiny s najväčšími kapacitami vo vývoji AI na výmenu informácií a vytvorenie spoločných ochranných mechanizmov, aby zabránili pretekom ku dnu, ktoré by podľa neho mohli viesť ku globálnej katastrofe.

(reuters, bak)

Čína žiada otvorený prístup k AI a odmieta monopol USA

Umelá inteligencia nie je monopolom veľmocí a nemala by sa stať arénou na súťaž s nulovým súčtom, informoval o tom v stredu People's Daily, oficiálny denník vládnucej Komunistickej strany Číny.

Reagoval tak na narastajúce spory s Washingtonom pred nadchádzajúcimi bilaterálnymi rokovaniami.

Čínska publikácia odmietla obvinenia Bieleho domu z masívnych krádeží duševného vlastníctva amerických AI laboratórií.
Poukázala na to, že americké firmy vo veľkej miere využívajú takzvanú destiláciu – trénovanie menších modelov pomocou výstupov väčších čínskych systémov.

Peking označil postoj USA za dvojaký meter, keďže rovnaký postup pri amerických firmách považujú za štandardnú prax, zatiaľ čo pri čínskych za bezpečnostnú hrozbu. Komentár dodáva, že USA sa pod zámienkou ochrany národnej bezpečnosti snažia získať dominanciu nad celým odvetvím.

Čína napriek tomu deklaruje ochotu viesť s Washingtonom konštruktívny a profesionálny dialóg s cieľom vytvoriť nediskriminačné a otvorené prostredie na globálny rozvoj AI technológií.

(reuters, max)

[jaroslav80]

Peking označil postoj USA za dvojaký meter, keďže rovnaký postup pri amerických firmách považujú za štandardnú prax, zatiaľ čo pri čínskych za bezpečnostnú hrozbu. [/color]Komentár dodáva, že USA sa pod zámienkou ochrany národnej bezpečnosti snažia získať dominanciu nad celým odvetvím.

Čína napriek tomu deklaruje ochotu viesť s Washingtonom konštruktívny a profesionálny dialóg s cieľom vytvoriť nediskriminačné a otvorené prostredie na globálny rozvoj AI technológií.

(reuters, max)

Podstatou USA je, ze nikdy a v nicom nestoja o ferovu sutaz. Ak nemaju mat nejaku nadstandardnu vyhodu - tak take superenie nie je nic pre nich.

Je ale celkom pekne, ako si trebars Android urval trhovy podiel na poli operacnych systemov. Linux bol tiez open source, ale vzdy ostal okrajovym v porovnani s Windowsami.

[miror]

Peking označil postoj USA za dvojaký meter, keďže rovnaký postup pri amerických firmách považujú za štandardnú prax, zatiaľ čo pri čínskych za bezpečnostnú hrozbu. [/color]Komentár dodáva, že USA sa pod zámienkou ochrany národnej bezpečnosti snažia získať dominanciu nad celým odvetvím.

Čína napriek tomu deklaruje ochotu viesť s Washingtonom konštruktívny a profesionálny dialóg s cieľom vytvoriť nediskriminačné a otvorené prostredie na globálny rozvoj AI technológií.

(reuters, max)

Podstatou USA je, ze nikdy a v nicom nestoja o ferovu sutaz. Ak nemaju mat nejaku nadstandardnu vyhodu - tak take superenie nie je nic pre nich.

Je ale celkom pekne, ako si trebars Android urval trhovy podiel na poli operacnych systemov. Linux bol tiez open source, ale vzdy ostal okrajovym v porovnani s Windowsami.

Tak si naštuduj, ako začali prvé čínske modely, keď hovoríš o férovej súťaži. Vyťažovaním informácií z tých amerických. Priamym kopírovaním ako vždy všetko - tou najjednoduchšou a najmenej etickou cestou. A to nehovorím, akou agresivitou skenujú internetové stránky, kde správcovia webou už nevedia ako sofistikovane blokovať a obchádzať tieto čínske sťahovania webov - tisíce IP adries, maskujúce sa za bežných užívateľov, maximálne zbytočne časté skenovanie od stoviek čínskych vývojárov.

Ak sa niekto čuduje, prečo musí stále viac a viac vyplňovať všade captcha, bežné služby fungujúce roky sa zaheslovávajú a spomaľujú, tak je to v súčasnosti hlavne vďaka čínskym robotom, ktoré pre AI neustále sťahujú a zaťažujú internet.

[jaroslav80]

Autorske prava vznikli az v obdobi vynajdenia knihtlace, ked si kral a statna moc uzurpovali pravo urcovat, co sa smie a co sa nesmie tlacit.
Ak chce niekto verejne nieco ponukat, predvadzat, predavat ... tak nech si to zabezpeci - a ak si to nie je schopny zapezpecit, nech si nestazuje, ze mu to ini okopiruju. Ak nechce, aby mu to ostatni okopirovali, moze si to nechat u seba v trezore. Tolko moj postoj k teme "kopirovanie", "autorske prava", "DRM" a podobne...

[MiBi]

Týždenník Economist priniesol zaujímavý článok o vplyve umelej inteligencie (AI, alias „ejáj“) na pracovné miesta v USA. Od roku 2023 AI síce pripravila o prácu asi 200-tisíc ľudí, ale zároveň vytvorila jeden milión nových pracovných pozícií. Kde sa tie džoby vzali? Nové technológie vytvárajú pracovné miesta dvoma kanálmi.
Najprv vznikajú pracovné miesta v rámci samotnej novej technológie. Keď prišli na trh komerčne využiteľné automobily, prestali sa skladať v dielňach vynálezcov a začali sa masovo vyrábať v továrňach. Ikonickým príkladom bol Ford T, ktorý Henry Ford začal vyrábať v Detroite.

Nová technológia však potrebuje aj vlastnú infraštruktúru. Automobily potrebovali kvalitné cesty. Kvalitné cesty, samozrejme, stavali už Rimania. Boli však určené pre kone, nie pre rýchlosti dosahované automobilmi. Kone „tankovali“ ovos v hostincoch a podkovy im opravoval kováč. Vodiči prvých automobilov kupovali benzín v lekárňach a pokazené vozidlo si opravovali sami.

Ford T bol cenovo dostupný. Čoskoro bolo lacnejšie vlastniť auto než držať koňa. V rokoch 1908 – 1927 si Ford T kúpilo 15 miliónov ľudí. Okolo automobilov veľmi rýchlo vznikol mimoriadne široký súbor doplnkových odvetví zameraných na stavbu ciest a diaľnic, rafinérií, čerpacích staníc, autoservisov, motorestov či motoristických médií. Zamestnanosť v týchto odvetviach narástla omnoho viac, než boli počty kováčov, povozníkov, drožkárov či pestovateľov ovsa, ktorých automobily pripravili o prácu.

Nové profesie? Samozrejme
Čo je infraštruktúrou umelej inteligencie? Z čisto fyzickej stránky sú to najmä dátové centrá. Majú neuveriteľnú spotrebu elektrickej energie a vody na chladenie. Vzťah bežných Američanov k dátovým centrám je podobný ako k diaľniciam: všetci ich chcú využívať, ale málokto ich chce mať za vlastným domom. Pokrok je krásna vec, pokiaľ býva o dve obce ďalej. (pozn. podobne ako na Slovensku s veternymi elektrarnami )

Bez základnej infraštruktúry dátových centier však umelá inteligencia nemôže fungovať. Tento segment ekonomiky zažíva mimoriadny boom. Nemusí nás teda prekvapovať, že rast AI biznisu súvisí s dopytom po staromódnych profesiách elektrikárov, inštalatérov a prakticky všetkých ostatných stavbárov. Economist zistil, že vďaka AI boomu zarábajú v dátových centrách elektrikári o 13 percent a údržbári a inštalatéri dokonca o 40 percent viac ako pred pol rokom.

Nehmotnú infraštruktúru pre AI poskytujú softvérové spoločnosti a ich zamestnanci. AI na jednej strane uberá prácu prekladateľom, grafickým dizajnérom, účtovníkom či zamestnancom zákazníckych centier – ide o pracovné miesta s vysokým podielom rutinných úkonov, ktoré sa dajú pomerne ľahko automatizovať –, na druhej strane stúpa dopyt po softvérových vývojároch, matematikoch, dátových inžinieroch, špecialistoch na výskum trhu a expertoch na kybernetickú bezpečnosť.

Vytvorí AI aj úplne nové profesie? Samozrejme. Aké? Nemáme tušenie. Rovnako ako pán Carl Benz nemal tušenie o diaľniciach, benzínových pumpách, autoservisoch či motoristických médiách.

Druhým kanálom tvorby pracovných miest je všeobecné zvýšenie blahobytu vďaka novým technológiám. Henry Ford napríklad platil svojich zamestnancov omnoho lepšie, než bolo vo vtedajšom priemysle bežné. Aj dnes zarábajú ľudia v IT priemysle viac ako priemerný plat. Bohatší ľudia viac míňajú, čím podporujú všeobecný rast ekonomiky – kupujú viac a kvalitnejších áut, mobilov či dovoleniek. Podporujú tak zamestnanosť aj v odvetviach, ktoré s AI priamo nesúvisia.

Na číslach o počtoch pracovných miest, ktoré AI vymazala a vytvorila, je fascinujúce najmä to, že nás vlastne vôbec nemusia prekvapovať. Každá generácia má, samozrejme, pocit, že žije vo výnimočných časoch a že „tentoraz je to naozaj inak“.
Nie je.

Nazad do prózy
Umelá inteligencia je v konečnom dôsledku „len“ nová technológia, podobne ako mnohé predchádzajúce. Dnes ešte nevieme povedať, či bude mať na spoločnosť a trh práce väčší vplyv, než mal napríklad vynález poľnohospodárstva či písma. Ekonomické a sociálne mechanizmy však fungujú prekvapivo podobne naprieč technológiami aj storočiami.

Čo je však pri umelej inteligencii skutočne špecifické, sú iracionálne očakávania – dospelých a často aj vzdelaných ľudí – o tom, ako obohatí celé ľudstvo.
Vďaka novej technológii sa vraj vytvoria fantastické prebytky bohatstva, ktoré sa budú medzi obyvateľov zemegule rozdeľovať v podobe univerzálneho základného príjmu. Nikto už nebude musieť pracovať. Budeme sa venovať iba koníčkom, umeniu a sebazdokonaľovaniu. V pondelok dopoludnia filozofii a poobede hre na violončele.

Doterajšie skúsenosti s technologickými revolúciami sú však o čosi prozaickejšie. Nové technológie obohatili predovšetkým svojich vlastníkov. Stačí sa pozrieť na rebríček najbohatších Američanov. Nájdeme medzi nimi vlastníkov či zakladateľov Microsoftu, Googlu, Facebooku a Amazonu.

Na svoju prácu som tridsať rokov potreboval Microsoft Office a posledný rok aj služby OpenAI a Anthropicu. Bol som to ja, kto posielal peniaze Billovi Gatesovi a teraz aj súrodencom Amodeiovcom, nie naopak. Aspoň zatiaľ mi na stole nepristál šek ani z Microsoftu, ani z Anthropicu. A začínam mať podozrenie, že už ani nepristane.

Spomenutí velikáni technológií zbohatnú veľmi. A my všetci ostatní iba tak trochu. A nebude to vďaka univerzálnemu základnému príjmu, ale vďaka práci s „ejáj“.

https://dennikn.sk/5569905/ani-ejaj-nas ... -prazdniny

[MartynFoster735]

K téme nástrojov: posledné mesiace skúšam aj AI na obrázky a dosť mi to mení workflow pri príprave podkladov.

Konkrétne nanobanana2lite.tools - je to nezávislý (third-party) web na generovanie a úpravu obrázkov z textového zadania. Treba povedať, že to nie je oficiálny produkt Google ani DeepMind, len nástroj postavený na podobných modeloch.

Čo je na tom pre mňa praktické: vie pracovať s referenčnými obrázkami, takže rovnaký predmet a štýl drží naprieč viacerými výstupmi. Vďaka tomu sa to dá použiť na rýchle vizuálne návrhy - koncepty, mockupy, storyboard, podklady do prezentácie - namiesto hodín v grafickom editore.

Na čísla a grafy to samozrejme nie je, tam ostávam pri tabuľkách. Ale ako rýchly vizuálny podklad to šetrí dosť času.

Zaujímalo by ma, či tu niekto používa AI aj na rýchle zhrnutie dlhších článkov alebo reportov - to je podľa mňa druhá oblasť, ktorá sa za posledný rok posunula najviac.

[Ladis]

Lermoos in Tirol + Sonnenspitze
.
V některých případech umělá inteligence = ChatGPT mluví nesmysly.
Včera v poledne jsem se ptal, jaké černé pivo má supermarkt Spar v Tirol,
pak jsem jel vlakem > Kempten > Reutte > Lermoos
a Spar v Lermoos neměl ani jedno z těch 5 černých piv, co jmenoval ChatGPT.
.

Lermoos in Tirol + Sonnenspitze

[iosephus]

V některých případech umělá inteligence = ChatGPT mluví nesmysly.
Včera v poledne jsem se ptal, jaké černé pivo má supermarkt Spar v Tirol,
pak jsem jel vlakem > Kempten > Reutte > Lermoos
a Spar v Lermoos neměl ani jedno z těch 5 černých piv, co jmenoval ChatGPT.

Parádne využitie GPT Ladis Ja by som to na iné veci ani nevyužíval, možno sa raz trafí, skús Lidl.

[Glogol]

V některých případech umělá inteligence = ChatGPT mluví nesmysly.
Včera v poledne jsem se ptal, jaké černé pivo má supermarkt Spar v Tirol,
pak jsem jel vlakem > Kempten > Reutte > Lermoos
a Spar v Lermoos neměl ani jedno z těch 5 černých piv, co jmenoval ChatGPT.

Parádne využitie GPT Ladis Ja by som to na iné veci ani nevyužíval, možno sa raz trafí, skús Lidl.

A okrem toho sa treba pytat aj druhykrat. Neviem preco ale v poslednej dobe sa mi casto stava ze ked sa spytam ci naozaj takmer vzdy sa ospravedlni a opravi svoju prvu odpoved. Asi preto ze zdarma mam stale.

[jaroslav80]

K téme nástrojov: posledné mesiace skúšam aj AI na obrázky a dosť mi to mení workflow pri príprave podkladov.

Konkrétne nanobanana2lite.tools - je to nezávislý (third-party) web na generovanie a úpravu obrázkov z textového zadania. Treba povedať, že to nie je oficiálny produkt Google ani DeepMind, len nástroj postavený na podobných modeloch.

Čo je na tom pre mňa praktické: vie pracovať s referenčnými obrázkami, takže rovnaký predmet a štýl drží naprieč viacerými výstupmi. Vďaka tomu sa to dá použiť na rýchle vizuálne návrhy - koncepty, mockupy, storyboard, podklady do prezentácie - namiesto hodín v grafickom editore.

Na čísla a grafy to samozrejme nie je, tam ostávam pri tabuľkách. Ale ako rýchly vizuálny podklad to šetrí dosť času.

Zaujímalo by ma, či tu niekto používa AI aj na rýchle zhrnutie dlhších článkov alebo reportov - to je podľa mňa druhá oblasť, ktorá sa za posledný rok posunula najviac.

S nanobanana som sa hraval asi pred pol rokom, aby som vedel na akej to je uz urovni. Pacilo sa mi to a presne ako hovoris, ze to vedelo vychadzat z referencneho obrazka a na zaklade neho vytvorit nieco podobne co som chcel.

Co sa tyka zhrnutia textov, tak trebars na meetingu v robote to niekto necha zapnute nech nas to cez Teams pocuva a ked sa skonci meeting, nikto nemusel nic zapisovat a vytvarat zapis z meetingu, ale AI to vcelku dobre zhrnie. Cize ked niektory tyzden nemam cas a nestihnem tyzdenny meeting, len precitam jednu stranku, ktoru AI o tom zhrnulo a viem aspon zaklad, co preberali; pripadne na co si veduci stazoval alebo upozornoval.

[jaroslav80]

Otazka pre AI:
"Ako odhadujes sancu, ze vlada v Kyjeve obsadi a bude prevadzkovat vojenske letisko na polostrove Krym pocas nasledujucich 10 rokov?"

Odpovede:
Microsoft Copilot: 25-35%
Deepseek: <5%

Ciselne odpovede dostatocne jasne hovoria same za seba, ako to vo svete ohladom AI funguje.

[JUGGLER]

Radím prečítať. Niektoré akcie už kvôli tomu padajú...

Renta z ľudskej lenivosti? Nová umelá inteligencia od Mety drví akcie mnohých firiem

V utorok padali akcie siete fitnescentier Planet Fitness, denníka New York Times či finančného sprostredkovateľa Charles Schwab.
V EÚ sa však ľudia k novej AI nedostanú, pretože ich pred ňou chránia bruselské regulácie.

Autor: Lukáš Kovanda
4 min čítania

Umelá inteligencia začína na burze vytvárať novú skupinu porazených. Už nejde len o obavu, že AI nahradí niektoré profesie.

Investori začínajú prehodnocovať celé obchodné modely firiem, ktorých ziskovosť stojí na tom, že zákazník je pohodlný, neporovnáva ponuky, nezruší predplatné a zostáva pri službe, aj keď by inde mohol dostať lepšie podmienky.

V utorok to Wall Street predviedla názorne. Akcie prevádzkovateľa posilňovní Planet Fitness sa prepadli o približne deväť percent, finančný sprostredkovateľ Charles Schwab o viac ako šesť percent a The New York Times o 7,2 percenta. Výrazne klesali aj banky, poisťovne, telekomunikácie alebo online cestovné portály. Americký index finančných spoločností S&P 500 Financials odpísal dve percentá.

Čo to spôsobilo

Spúšťačom je úspech nového osobného AI agenta Muse spoločnosti Meta. Počas necelých dvoch týždňov zaznamenal 2,8 milióna stiahnutí a dostal sa na prvé miesto medzi bezplatnými aplikáciami pre iPhone v USA. Na rozdiel od klasického četbotu nemá iba odpovedať. Má za človeka konať: posielať mu e-maily, rezervovať cesty či vykonávať transakcie.

V tom je zásadná zmena. Spotrebiteľ sa totiž mení z pasívneho zákazníka prakticky na permanentne optimalizujúceho arbitra.

Mnoho mimoriadne výnosných obchodných modelov modernej ekonomiky totiž čiastočne stojí na takzvanej consumer inertia, spotrebiteľskej zotrvačnosti. Človek vie, že by mohol zmeniť banku, poisťovňu, telefónneho operátora alebo predplatné, ale nechce sa mu hľadať lepšiu ponuku, študovať podmienky, telefonovať na zákaznícku linku a vypĺňať formuláre. Rozdiel niekoľkých dolárov alebo eur mesačne mu za tú námahu nestojí.

Firma tak inkasuje čosi ako rentu z ľudskej lenivosti.

AI agent túto rentu môže výrazne obmedziť. Nemusí byť lenivý, unavený ani zábudlivý. Môže permanentne prechádzať bankové výpisy a zmluvy a upozorniť: toto predplatné nepoužívaš, toto poistenie je príliš drahé, na tomto účte nechávaš peniaze za príliš nízky úrok a rovnakú hotelovú izbu je možné rezervovať lacnejšie inde. Ešte dôležitejšie je, že ďalšie generácie agentov nemusia iba poradiť. Zmenu môžu samy vykonať.

V čom je slabé miesto firiem?

Planet Fitness je takmer učebnicovým príkladom tohto rizika. Posilňovne ťažia aj z klientov, takzvaných ghost members, ktorí si členstvo – napríklad v rámci novoročného predsavzatia – zaobstarali, ale postupne do nich prestali chodiť.

Nízka mesačná suma je pritom natoľko malá, že zrušenie členstva stále odkladajú. Pre človeka je to typická situácia: „Musím to niekedy zrušiť.“ AI agent môže raz za mesiac zistiť, že predplatné existuje, ale jeho majiteľ službu nevyužíva, a opýtať sa jedinou vetou: zrušiť? V utorok akcie Planet Fitness stratili približne 9,5 percenta.

V prípade Charles Schwab je mechanizmus iný, ale princíp rovnaký. Klienti nechávajú časť hotovosti v málo úročených produktoch alebo zostávajú pri investičných a finančných službách, hoci existujú výhodnejšie možnosti. AI môže automatizovať takzvaný cash sorting – hľadanie vyššieho výnosu pre voľné peniaze – a všeobecne znižovať hodnotu finančného sprostredkovateľa.

Práve obava z konkurencie umelej inteligencie vo wealth manažmente patrila medzi dôvody utorkového výpredaja, keď Schwab odpísal 6,1 percenta. Súčasne však nemožno celý pohyb pripísať len agentovi Muse, pretože na finančný sektor pôsobil aj vývoj výnosovej krivky a úrokových sadzieb.

Ešte zaujímavejšia je spoločnosť New York Times. Jej akcie sa v utorok prepadli o 7,2 percenta na 65,45 dolára. Tu AI predstavuje dvojaké riziko. Jednak môže odhaľovať málo využívané predplatné a nabádať k jeho rušeniu. Predovšetkým sa však sama môže stať prostredníkom konzumácie správ. Človek nemusí otvárať 10 médií a čítať desiatky článkov. Agentovi jednoducho povie: zhrň mi za 10 minút všetko dôležité, čo sa dnes vo svete stalo.

Väčšia revolúcia než Google

To je pre médiá potenciálne ešte väčšia revolúcia, než bol Google alebo sociálne siete. Hodnota sa môže presúvať od firmy, ktorá obsah vytvorila, k firme, ktorá vlastní rozhranie medzi obsahom a spotrebiteľom.

Výpredaj sa preto neobmedzil len na zopár titulov. Veď banky JPMorgan a Wells Fargo, ktoré patria k tým vôbec najväčším, stratili viac ako tri percentá, poisťovňa Allstate 5,5 percenta, Booking zhruba 2,5 percenta a v Európe výrazne oslabovali telekomunikačné spoločnosti.
Spoločným menovateľom je práve strach z narušenia odvetví založených na spotrebiteľskej zotrvačnosti.

Samozrejme, reakcia trhu môže byť prehnaná. Muse je čerstvý produkt a zďaleka nie je isté, že ľudia zveria AI prístup k svojim peniazom, zmluvám a nákupom v rozsahu, s akým teraz Wall Street začína počítať.

Napriek tomu sa rodí veľmi dôležitá investičná téma. Prvá fáza boomu umelej inteligencie bola o víťazoch: čipoch, dátových centrách a technologických gigantoch. Teraz sa začína druhá fáza – hľadanie firiem, ktorých marže ohrozí AI.

Únia sa poistila reguláciou

V Európskej únii sa však tejto druhej fázy firmy nemusia až natoľko obávať. Nástup AI agentov typu Muse totiž brzdí regulácia.
Brusel tak ľudí v EÚ „chráni“ aj pred tým, aby napravovali dôsledky svojej vlastnej lenivosti a optimalizovali tak svoje rodinné rozpočty a tým pádom celý trh.

Regulácie Bruselu teda umelo vyvolávajú zlyhania trhu, ktoré sú potom novým popudom k ešte ďalším a tuhším reguláciám, ktoré by „zlyhanie“ korigovali – vzniká bludný kruh, ba skôr bludná špirála smerujúca ku dnu a zaostalosti.

Bruselské pravidlá typu GDPR, obmedzenie práce s osobnými dátami, požiadavky na súhlasy používateľov a ďalšie regulačné povinnosti komplikujú vznik agentov, ktorí by mohli bez prekážok prechádzať e-maily, bankové účty, zmluvy či históriu platieb a následne sami rušiť alebo meniť služby.

Pre európske banky, poisťovne, operátorov či predplatiteľské služby tak regulácia predstavuje istú ochrannú bariéru pred okamžitou americkou „arbitrážou umelej inteligencie“.

Táto ochrana však môže byť dvojsečná: európskym firmám síce dáva viac času, ale súčasne môže spomaliť vznik domácich AI agentov a ešte viac zväčšiť technologický náskok amerických platforiem.

Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.

https://standard.sk/1319549/renta-z-lud ... ych-firiem

Dnes ked som u seba zhrňal deň:

Expedia Group (EXPE -7,72 %) a Airbnb (ABNB -7,56 %) utrpeli značné straty v dôsledku obáv, že umelá inteligencia Muse od spoločnosti META by mohla narušiť fungovanie etablovaných online cestovných platforiem.

Takže páni GRAB nemusí byť také terno, ked veci preberú agenti AI....

[MiBi]

AI agent túto rentu môže výrazne obmedziť. Nemusí byť lenivý, unavený ani zábudlivý. Môže permanentne prechádzať bankové výpisy a zmluvy a upozorniť: toto predplatné nepoužívaš, toto poistenie je príliš drahé, na tomto účte nechávaš peniaze za príliš nízky úrok a rovnakú hotelovú izbu je možné rezervovať lacnejšie inde. Ešte dôležitejšie je, že ďalšie generácie agentov nemusia iba poradiť. Zmenu môžu samy vykonať.

Ja by som to zase takto nevidel, tak ako dnes si vie firma zaplatit aby ju google daval na prve miesta vyhladavania, tak si bude moct zaplatit, aby ju AI agent preferoval - a toto bude hlavny zdroj prijmov AI.