US clá 2025 - info

[Glogol]

Minulost sa zmenit neda. Nechcem kopat do Sefcovica len preto ze nic extra neuhral ked nemal ziadnu silnu kartu. Mierny pokles europskym automobilkam neuskodi vsak ani akcie europskych automobiliek nejako extra neklesli -aj tak vacsie riziko ako tie cla su cinske automobilky. Navyse startuje snad europsky zbrojarsky priemysel - tak sa snad len preskupia miesta a par malo zanikne. Mierna dieta europe len prospeje.

[MiBi]

Plán EÚ nakúpiť energiu z USA za 750 miliárd je podľa expertov nereálny
Podľa údajov Energetickej informačnej správy(EIA)dosiahol celkový vývoz energetických produktov z USA do EÚ v roku 2024 hodnotu 78,5 miliardy dolárov, čo bolo takmer totožné s rokom predchádzajúcim. Aby EÚ naplnila dohodnutý objem 750 miliárd dolárov, musela by ročne nakupovať energie za približne 250 miliárd dolárov. To by znamenalo viac ako trojnásobné zvýšenie súčasného dovozu .

Michael Lynch, prezident Strategic Energy & Economic Research a člen Energy Policy Research Institute, poznamenal, že takto masívny nárast by vyžadoval zásadnú zmenu v obchodnom modeli USA v oblasti energií . Aj keby bol taký scenár technicky predstaviteľný, zostáva podľa neho úplne nejasné, ako by k nemu mohlo reálne dôjsť.

Napríklad všetok export LNG z USA by musel byť smerovaný výhradne do Európy, čo by samo o sebe znamenalo dvojnásobok súčasných objemov. K tomu by musel byť štvornásobne navýšený aj export ropy , ktorý teraz činí približne dva milióny barelov denne. Takéto čísla podľa Lyncha v praxi znamenajú, že všetok vývoz ropy a ropných produktov z USA by musel smerovať iba do EÚ.

https://burzovnisvet.cz/2025/07/plan-eu ... -nerealny/

[wladas]

Ja to silno laicky vidim tak ze si proste vyhodnotili ze Trump neustupi. Pochopili ze tie cla neboli nejak proti EU ale proste ich chcel a bodka. No matter what. Zaroven chceli uz nejaku istotu pre firmy aby sa uz vedeli zariadit co cakat.

Co sa tyka energii tak moze to byt len ojeb. Plane sluby. Budu sa najrv vyhovarat a potom Trumpovi nakoniec skonci obdobie.

[jaroslav80]

Ja to zase laicky vidim tak, ze Ukrajincom sa rozpada front, tak GB+EU si teraz Trumpa nechcu pohnevat. Tak sa mi isli strcit do zadnice s tym, ze neskor ho pripadne kopnu do riti. Navyse sa mozno trochu boja, aby nechytil amok a nezacal vyvadzat.
USA su ale len 4% svetovej populacie, tak zvysok sveta sa bez nich prinajhorsom nejako zaobide. Ich moznosti vyhrazok nie su neobmedzene. Ak Cina s Indiou prehlasia, ze zacnu vystrajat ako Trump - tak by to globalnu ekonomiku postihlo zrejme tvrdsie.

[Trumpeta1978]

EU musela nieco Trumpovi slubit, aby nenaparil tych 30percent ktore povodne chcel.
A Trump nie je hlupi, chape ze ta suma je prestrelena, lenze podstatnejsie prenho je, ze to môze prezentovat pred svojimi volicmi akosvoje velke vitazstvo.
Je to taka vzajomna hra, divadielko..

[jaroslav80]

Zatial to vyzera, ze USA okesuju len vazalov - EU, Japonsko, GB, Kanadu.
Zopar statov juhovychodnej Azie, ktore do USA vyvazaju vyrobky ich lacnej pracovnej sily (tricka a ponozky) nejake 20% zvysenie cien ich vyrobkov na US trhu nijako neohrozi a Trumpovi cla poplatia jeho poddani v USA. Banglades a Indonezia z USA aj nadalej nic vyznamne kupovat nebudu.
Na Cinu nema, to bolo vidiet hned v aprily, ked s jeho 100% clami a 100% proticlami od Ciny plus embargo na vyvoz vzacnych zemin do USA ihned ucukol.
Je v podstate vybaveny. Ale za to moze podakovat predchadzajucim 20 rokom vlad v USA - ktore mu nechali v rukach len take karty, ako ma teraz. Esa a tromfy su uz davno prec.

Z dlhodobeho hladiska sa zrejme aj sprzneni vazali - EU, Japonsko, GB, Kanada - mozno konecne zacnu trochu viac diverzifikovat od USA - aby v buducnosti pripadne mali aj potencial poslat ho do haja. Mozno im konecne dojde, ze mopslikovat pri nohach USA pri kazdom dobrodruzstve, ktore USA vymyslia, nie je a nebude pre nich az tak vyhodne, ako si to cele desatrocia navravali.

[JUGGLER]

TRUMP:

„Práve som ukončil telefonický rozhovor s mexickou prezidentkou Claudiou Sheinbaumovou, ktorý bol veľmi úspešný v tom, že sa čoraz viac spoznávame a rozumiem si. Zložitosť dohody s Mexikom je trochu odlišná od ostatných krajín, a to kvôli problémom aj výhodám hraníc. Dohodli sme sa, že na obdobie 90 dní predĺžime presne tú istú dohodu, akú sme mali v poslednom krátkom období, a to, že Mexiko bude naďalej platiť 25 % clo z fentanylu, 25 % clo z automobilov a 50 % clo z ocele, hliníka a medi.

Okrem toho Mexiko súhlasilo s bezodkladným zrušením svojich početných necolných obchodných bariér. V priebehu nasledujúcich 90 dní budeme s Mexikom rokovať s cieľom podpísať obchodnú dohodu niekedy v priebehu tohto 90-dňového obdobia alebo neskôr. Na stretnutí boli prítomní viceprezident JD Vance, minister financií Scott Bessent, minister zahraničných vecí Marco Rubio, minister obchodu Howard Lutnick, obchodný zástupca Spojených štátov a veľvyslanec Jamieson Greer, šéf štábu Susie Wiles a zástupca šéfa štábu pre politiku a poradca pre vnútornú bezpečnosť Spojených štátov Stephen Miller. Pokračovať bude spolupráca na hraniciach vo všetkých aspektoch bezpečnosti, vrátane drog, distribúcie drog a nelegálneho prisťahovalectva do Spojených štátov. Ďakujeme za pozornosť venovanú tejto záležitosti!

Prezidentka Mexika Claudia Sheinbaumová:

"S prezidentom Trumpom sme mali veľmi dobrý rozhovor. Vyhli sme sa zvýšeniu ciel oznámenému na zajtra a zabezpečili sme si 90 dní na vytvorenie dlhodobej dohody prostredníctvom dialógu. Pripojili sa ku mne Juan Ramón de la Fuente, minister zahraničných vecí, Marcelo Ebrard, minister hospodárstva, a Roberto Velasco, námestník ministra pre Severnú Ameriku"

[Trumpeta1978]

ked sa nad tymi sekundarnymi sankciami z Usa zamyslime, tak ak ich Trump zavedie, tak postihnu aj Slovensko.
Lebo pokial viem stale kupujeme z Ruska ropu, plyn a aj palivo do jadrovych elektrarni. Ako to vidite? Je to realna hrozba?

[xerces]

Ak ich Trump realne zavedie, tak moze mat aj celkom problemy, pretoze to zatial vypada tak, ze Cina a asi aj India sa na to vykaslu a dalej budu kupovat energie od Ruska. Bud sa to teda urobi na tajnasa (teda oficialne sa dovazat nic nebude a vsetci vcitane Ruska, USA, Ciny, Indie,...) budu spokojni alebo sa rozbehne vojna ciel a USA ekonomika moze ist do kytek. V kazdom pripade zacina deglobalizacia a krajinam zapadu sa moze stat to, ze pre nich lacno uz nebude nikto vyrabat (teda otrocit). Naopak zacne sa ekonomika rozdelovat a posilni sa BRICS. V kazdom pripade je citit ze sa ekomiky BRICS postupne snazia preorientovat svoj obchod s vylucenim USA a mozno aj zapadu ako takeho.

[JUGGLER]

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok podpísal výkonné nariadenie, ktorým sa upravili „vzájomné“ clá na desiatky krajín, pričom aktualizované clá sa pohybujú od 10 % do 41 %.

Trump v telefonickom rozhovore pre NBC News po podpísaní nariadenia uviedol, že bude otvorený ďalším zaujímavým ponukám, ale pre ostatné krajiny je už „príliš neskoro“, aby sa vyhli clám, ktoré majú začať platiť budúci týždeň.

„To neznamená, že sa za štyri týždne niekto neozve a nepovie, že môžeme uzavrieť nejakú dohodu,“ povedal.

Najnovšie colné sadzby začnú platiť od 7. augusta, uviedol predstaviteľ Bieleho domu v e-mailovom vyhlásení pre CNBC-TV18.

„Nemalo by sa to chápať ako predĺženie, ale ako poskytnutie colnej a pohraničnej stráži [USA] dostatočného času na zavedenie týchto [clá],“ dodal predstaviteľ.

Trump v stredu v príspevku na Truth Social uviedol, že termín 1. august na obnovenie ciel zostáva v platnosti.


„TERMÍN 1. AUGUST JE TERMÍN 1. AUGUST – PLATÍ A NEBUDE PREDĹŽENÝ. VEĽKÝ DEŇ PRE AMERIKU!!!“ napísal.

Medzi krajinami, ktoré čelia najvyšším „vzájomným“ clám, má Sýria najvyššiu sadzbu 41 %.
Vývoz z Laosu a Mjanmarska do USA bude podliehať clu vo výške 40 %.
Švajčiarsko a Južná Afrika budú zasiahnuté clami vo výške 39 % a 30 %.

Niektorým ázijským krajinám, ktoré nepotvrdili obchodnú dohodu s USA, najnovšie nariadenie prinieslo určitú úľavu v podobe nižších ciel.
Nové colné sadzby na dovoz z Thajska sa znížia z 36 % na 19 % a z Malajzie z 24 % na 19 %.

Zásielky z Taiwanu budú podliehať 20 % clu, čo je menej ako predtým stanovená sadzba 32 %.

Všetok tovar, ktorý sa považuje za preložený s cieľom vyhnúť sa uplatniteľným clám, bude podľa Bieleho domu podliehať dodatočnému 40 % clu.

Krajiny, ktoré nie sú uvedené v najnovšom nariadení, budú podliehať dodatočnému clu vo výške 10 %, uvádza sa v nariadení.
Aktualizovaná smernica mení clá uložené na základe skoršieho výkonného nariadenia vydaného v apríli.

Obchodní partneri, ktorí dosiahli alebo sú blízko dosiahnutia obchodných a bezpečnostných dohôd s USA, budú podliehať upraveným sadzbám, kým nebudú tieto dohody uzavreté, podľa výkonného nariadenia.

Výkonné nariadenie tiež potvrdilo nové colné sadzby dohodnuté s obchodnými partnermi, vrátane Európskej únie, Japonska, Južnej Kórey, Filipín a Indonézie.

Wendy Cutlerová, bývalá zástupkyňa obchodného zástupcu USA, poznamenala, že krajiny s obchodným deficitom voči USA boli tiež zasiahnuté vyššími clami.

„Vo výkonnom nariadení chýba informácia o tom, či budú vydané a/alebo prerokované existujúce alebo nové pravidlá pôvodu.
To má kľúčový význam vzhľadom na 40-percentné clo na prekládku, ktoré sa teraz uplatňuje mimo Vietnamu,“
dodala Cutlerová, ktorá je zároveň senior viceprezidentkou Asia Society Policy Institute.

Pokračujúca neistota ohľadom nadchádzajúcich sektorových ciel a ďalšieho potenciálneho zvyšovania ciel bude podľa Cutlerovej osobitne znepokojujúca, najmä ak Trumpova administratíva usúdi, že krajiny nedodržiavajú dohodnuté podmienky „v dobrej viere“.

Stephen Olson, senior hosťujúci výskumník v ISEAS-Yusof Ishak Institute a bývalý americký obchodný vyjednávač, sa zhodol s týmto názorom a povedal: „Nepredpokladajte, že je to koniec príbehu... ďalšie dohody a ďalšie zvýšenie ciel sú takmer isté.“

„Krajiny, ktoré chcú obchodovať s USA, teraz čelia dramaticky vyšším clám, ktoré môžu byť ďalej zvyšované podľa rozmaru prezidenta, ktorý prejavil pohŕdanie obchodnými pravidlami a dohodami, dokonca aj tými, ktoré sám podpísal,“ dodal Olson.

Trump tiež zrealizoval svoj plán zvýšiť clá na vývoz z Kanady z 25 % na 35 % s platnosťou od piatku, s výnimkou tovarov, na ktoré sa vzťahuje dohoda o voľnom obchode medzi USA, Mexikom a Kanadou, ktorú podpísal počas svojho prvého funkčného obdobia.

Začiatkom apríla Trump oznámil, že USA zavedú 10-percentnú paušálnu colnú sadzbu takmer na celý svet, spolu s individuálnymi clami až do výšky 50 % pre desiatky krajín.

O niekoľko dní neskôr Trump pozastavil vyššie colné sadzby na 90 dní, ktoré mali opäť nadobudnúť platnosť 9. júla.
Hoci tvrdil, že nemá v úmysle tento termín predĺžiť, Trump podpísal výkonné nariadenie, ktorým odložil termín na 1. august, niekoľko dní predtým, ako mali nové colné sadzby nadobudnúť platnosť.

V predvečer termínu 1. augusta Trump zaslal list viac ako dvadsiatim svetovým lídrom, v ktorom načrtol nové colné sadzby na ich vývoz do USA.

Väčšina týchto nových colných sadzieb sa blížila úrovni z 2. apríla, ktorú Trump pôvodne stanovil na základe vzorca, ktorý ekonómovia kritizovali.

V pondelok Trump naznačil, že zvýši základnú colnú sadzbu na približne 15 % alebo 20 % na dovoz z krajín, ktoré s USA nevyjednali samostatné obchodné dohody.

Ázijské trhy po najnovšom oznámení vo veľkej miere klesli, pričom juhokórejský index Kospi stratil viac ako 3 % a japonský Nikkei 225
klesol o 0,66 %. V Austrálii klesol referenčný index S&P/ASX 200 o 0,76 %.

Clo na vývoz z Číny, ktorého platnosť končí 12. augusta po prímerí medzi Pekingom a USA, nie je touto najnovšou smernicou ovplyvnené.
Obidve strany označili nedávne obchodné rokovania medzi USA a Čínou v Štokholme za pozitívne, ale žiadna dohoda nebola uzavretá.

„Keď sa situácia upokojí, Čína bude mať príležitosť pozbierať sa a prevziať úlohu lídra obchodu založeného na pravidlách, možno skôr rétoricky ako v praxi,“ povedal Olson z ISEAS-Yusof Ishak Institute.

Čína bude „správne“ vnímať ustanovenie o prekládke ako namierené proti jej záujmom a môže zvážiť reakciu v prebiehajúcich obchodných rokovaniach s USA, dodal.

https://www.cnbc.com/2025/08/01/trump-r ... goods.html

P.S. Makrodáta, ktoré boli tiež slabšie preložím na smartinvestora

[MiBi]

18 grafov ukazuje, ako príjmy z ciel vo výške 108 miliárd dolárov stoja bilióny v ekonomickej deštrukcii, prečo Čína vyhráva prehrou v tejto obchodnej vojne a ako sa Trumpova fiškálna fantázia stretáva s matematickou realitou.
https://www.linkedin.com/pulse/us-tarif ... gle-xna6f/

[Trumpeta1978]

zjavne tie vysmievané clá, nakoniec nejaky ten dolar naviac do statneho rozpoctu priniesli. Tým netvrdim ze je to spravna cesta.

Zatímco loni podle dat tamního ministerstva financí činily celní příjmy zhruba osm až devět miliard dolarů měsíčně, letos výběr postupně rostl až na červencových 29,6 miliard dolarů.

https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika ... .seznam.cz

[Trumpeta1978]

Spojené státy očekávají výrazný nárůst příjmů z cel po zavedení vyšších sazeb na dovoz z desítek zemí. Celkové měsíční příjmy by mohly dosáhnout 50 miliard

https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/usa-p ... =129445794

[PredsaJa]

zjavne tie vysmievané clá, nakoniec nejaky ten dolar naviac do statneho rozpoctu priniesli. Tým netvrdim ze je to spravna cesta.

Zatímco loni podle dat tamního ministerstva financí činily celní příjmy zhruba osm až devět miliard dolarů měsíčně, letos výběr postupně rostl až na červencových 29,6 miliard dolarů.

https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika ... .seznam.cz

Stretol si niekoho, kto by rozporoval, že by to malo priniesť dačo do rozpočtu? Ja nie. Ale veľmi dôležitá otázka je, že za akú cenu? Lebo clá sú dve veci: a) zdanenie a b) bariéra obchodu. Oboje má negatívny vplyv. Navyše pri spôsobe, akým to aplikuje Trump, je to recept na katastrofu. Nemá to koncept, myšlienku, iba úplne chorú ideu, že aj najväčší idealsiti závidia tú naivitu.

[Trumpeta1978]

PredsaJa

nikto tu netvrdí že clá su skvelé. Na druhej strane treba pripomenut, ze na tovary ako su pocitacove komponenty ci Iphony už bola dana vynimka. V pripade nutnosti mozu dat vynimku aj na dalsie tovary. Uvidime na "konci dňa" či tie trumpove cla mali zmysel alebo nie.

[JUGGLER]

Ja si myslím, že vedia čo robia.
Dal som ,,thanks,, pod kritiku, čo dal Mibi, ale to neznamená, že s tým globalistom súhlasím.
Vážim si každú analýzu a na negatíva najlepšie upozorňujú kritici.

Rád by som videl hodnotenie tých 600 strán analýz ktoré predchádzali tým clám.
Pretože my európania sa tu hrajeme na trade friendly, ale rovnako uvalujeme clá, tam kde sa to hodí.
A často nie z ekonomických dôvodov, ale z politických.

Ked som žil v USA, do očí mi bila LACNOTA. Autá o 1/3 lacnejšie, benzín a polovicu a potraviny tiež lacnejšie.
Nuž a Šimečkova DRAHOTA v SR a EU je čo? Nuž z cien si berú štáty už dávno násobky toho čo teraz zavádza Trump.

Napríklad DPH vo výške 23% ( mnohé už 25% ), vysoké spotrebné dane, a ešte sa nám zatočí hlava ked k štátnym
prirážkam pribudne výpalné pre EU ( za CO2 atd. )

Pritom ked si chcem v EU kúpiť americké auto, zaplatím rovnaké DPH a kúpim ho od dealera, ktorý ho predá z prirážkou 100%.
Takže ked si ho doveziem z USA - mám ho takmer za polovičnú cenu.

Trhy zatial neukazujú na deštrukčnú povahu toho, čo zavádza Trump.
Mne vadí jeho nevyspytateľnosť, nevypočítateľnosť, arogancia.

Ale ekonomický úžitok, ten uvidíme na burze. Psy brešú a karavána ide ďalej.
ja si pametám prvé funkčné obdobie trumpa, kde sa rovnako strašilo ,,koncom sveta,,
a nakoniec trhy šli hore ako ruský tank, bez akejkoľvek volatility. teda úplný opak progresívnych prognóz.

[Adammd]

Progresivci maju motto, cim horsie, tym lepsie, su to neprajnici a skrachovanci.

[Trumpeta1978]

Zaujimave. Priestor na improvizaciu zjavne stale existuje..
https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika ... .seznam.cz

[jaroslav80]

https://www.reuters.com/world/china/glo ... 025-09-01/

U.S. tariff policy remained a concern after a Court of Appeals ruled many of President Donald Trump's sweeping levies were illegal, but left them in place until mid-October awaiting an appeal to the Supreme Court.
The White House has other means to apply sectoral levies but it puts a question mark over trade agreements already reached or being negotiated. Talks with Japan have hit a stumbling block over rice, while negotiations with South Korea have become bogged down.

"If the Supreme Court upholds the ruling, the Treasury would still need to return most of the now close to $100 billion in additional customs duties collected over the past five months, and there is a danger that other countries would backtrack on any preliminary agreements," noted Paul Ashworth, chief North America economist at Capital Economics.

[Trumpeta1978]

Minister financií Scott Bessent povedal, že je „istý“, že colný plán prezidenta Donalda Trumpa „zvíťazí“ na Najvyššom súde, ale varoval, že USA budú nútené vydať masívne vrátenie dane, ak prehrajú.
Riaditeľ Národnej hospodárskej rady Kevin Hassett poznamenal, že existujú „ďalšie právne prostriedky“, ktoré by administratíva mohla využiť, ak by boli clá zablokované.
Pred súdnym konaním mali Trumpove clá ovplyvniť takmer 70 % dovozu tovaru z USA.

https://www.cnbc.com/2025/09/07/trump-t ... ssent.html

[JUGGLER]

Najvyšší súd USA súhlasí s urýchleným prerokovaním ,,colného prípadu,, podľa CNBC

[jaroslav80]

https://edition.cnn.com/2025/10/13/tech ... maker-intl

Dutch government takes control of Chinese-owned chipmaker Nexperia in rare move.

Amsterdam invoked never-before-used powers under a Dutch law known as the “Availability of Goods Act.”
The Dutch government will not take ownership of Nexperia, but it will now have the power to reverse or block management decisions it considers harmful. The company’s regular production is continuing.
Nexperia, which Wingtech bought for $3.63 billion in 2018, said it complied with all relevant laws and regulations.

In its statement, the Dutch government cited issues around “crucial technological knowledge” without elaborating.

Nexperia is one of the world’s largest makers of simple computer chips such as diodes and transistors, though it also develops more advanced technologies such as “wide gap” semiconductors used in electrical settings and useful for electric cars, chargers and artificial intelligence data centers.

Wingtech has had run-ins before with other Western governments over its operations, with Britain ordering it to divest ownership of a facility in Newport.

Prve lastovicky znarodnovania v EU na pokyn USA pod zamienkou "narodnej bezpecnosti". To bude este zaujimave.

[rast]

No veru, to pomôže investorom vybrať si EÚ ako prístav pre svoje peniaze.

[MiBi]

I přes 55% cla Čína denně vyváží do USA zboží za 1 miliardu USD. Ve 3. kvartálu činil přebytek 67 mld. USD. Vývoz e-kol a mědi stoupá.

https://finance.yahoo.com/news/china-1- ... 50991.html

Došlo k prepadu vývozu herných konzol, pričom spoločnosti ako Nintendo Co. a Microsoft Corp. sa rozhodli dodávať ich z Vietnamu a iných krajín namiesto platenia vyššieho cla za prepravu z Číny. Americkí spotrebitelia sa teraz rozhodujú kupovať televízory inde, pričom hodnota LCD televízorov vyvezených z Číny do USA v minulom štvrťroku klesla o 73 %.

V období od júla do septembra dodali čínske spoločnosti do USA smartfóny, notebooky, tablety a počítačové súčiastky v hodnote takmer 8 miliárd dolárov. Hoci to bolo menej ako polovica množstva predaného v rovnakom období minulého roka, vzhľadom na vysoké clá to stále predstavuje značný úlovok.

[MiBi]

Americký minister financií Scott Bessent povedal, že aj keby Najvyšší súd obmedzil či zrušil využitie núdzových právomocí (IEEPA) na clo, Washington vie „efekt cla“ rýchlo napodobniť cez iné zákonné kanály. Spomenúť možno najmä národnobezpečnostné clá podľa § 232 zákona o rozšírení obchodu, odvetné opatrenia na „nekalé praktiky“ podľa § 301 zákona z roku 1974 či širšie použitie antidumpingových a vyrovnávacích ciel (vrátane prístupu, ktorý považuje podhodnotenú menu za subvenciu). Bessent zároveň pripustil, že v prípade prehry pred súdom by vláda mohla vracať „približne polovicu“ vybraných ciel, čo by znamenalo desiatky miliárd dolárov a technicky náročný refund očistený o clo započítané v cenách zmlúv.

V širšom kontexte visí nad trhmi aj neistota z prebiehajúcich sporov, keď odvolací súd už časť „núdzových ciel“ pozastavil a upozornil, že ide o zásadnú otázku delegovania právomocí a finálne slovo má Najvyšší súd. Pre investorov to znamená, že tarifné riziko zostáva zvýšené bez ohľadu na verdikt buď cez pokračovanie ciel, alebo cez funkčný „náhradný mix“, doplnený selektívnymi zákazmi vo verejnom obstarávaní, exportnými kontrolami či cielenými sankciami, ktoré môžu sektorovo prepisovať marže a oceňovanie.

[MiBi]

Americké colné úrady (CBP) uviedli, že USA tento rok vybrali z nových ciel zavedených administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa viac než 200 miliárd dolárov. Ide pritom len o nové clá z roku 2025, nie o tarify z Trumpovho prvého obdobia, ktoré teraz nie sú predmetom sporu. Téma je citlivá, lebo Najvyšší súd USA zároveň posudzuje, či sú tieto nové clá legálne, keďže boli zavedené bez súhlasu Kongresu prostredníctvom exekutívnych príkazov (vrátane tzv. recipročných ciel a fentanylových ciel na Kanadu, Čínu a Mexiko).

Výber ciel sa však ku koncu roka začal spomaľovať, pričom v novembri sa vybralo približne 30,75 miliardy dolárov, čo bolo mierne menej než v októbri (31,15 miliardy), aj pre slabší dovoz a čiastočné zníženie niektorých sadzieb. Ak by Najvyšší súd rozhodol, že clá boli nezákonné, môže vzniknúť otázka refundácií pre firmy, ktoré clá už zaplatili.

Navyše odvolací súd už skôr konštatoval, že právo uvaľovať clá patrí Kongresu, čo zvyšuje právnu neistotu okolo pokračovania výberu. Do sporu sa zapájajú aj veľké firmy, keď napríklad Costco sa pridalo k žalobcom, ktorí žiadajú vrátenie zaplatených ciel a zastavenie ich výberu, kým sa prípad definitívne uzavrie.

[MiBi]

Obchodný deficit USA v októbri klesol na najnižšiu úroveň od roku 2009 po tom, čo Spojené štáty začali uplatňovať Trumpovu colnú politiku. Výber z ciel dosiahol vlani rekordných 260 miliárd USD, čo pomohlo k zvýšeniu príjmov a znížení deficitu verejného rozpočtu v poslednom kvartáli medziročne o 15 %. To by mohlo tešiť patriotov, keby však príjmy z ciel v posledných mesiacoch nezačali klesať. Vyššie clá totiž odrádzajú amerických spotrebiteľov a firmy natoľko, že výnosy už klesajú.
https://www.teraz.sk/ekonomika/deficit- ... lanok.html

Čakáme na verdikt. V súvislosti s americkou colnou politikou sa čaká na rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, či sú „recipročné“ clá legálne. Vymaľované malo byť už v stredu, ale verdikt bol odložený. Podľa predikcie platformy Polymarket je pravdepodobnosť rozhodnutia v prospech zákonnosti ciel iba 30 %. Trhy by na taký verdikt mohli reagovať zvýšenou volatilitou. Predpokladáme, že by Trumpova administratíva aj v prípade negatívneho rozhodnutia hľadala ďalšie cesty, ako colnú politiku udržať.

[Trumpeta1978]

tie konkretne cla ktore sa jedna budu skoro urcite oznacene za nelegalne. Otazka zostava ci sa budu musiet vracat alebo nie.

[JUGGLER]

Prehnal som to cez 3 AI a všetky hovoria to isté. Clá z vysokou pravdepodobnosťou budú pokračovať, čokolvek sa bude diať.

Na základe analýz (vrátane odborníkov z univerzít, IMF a médií) je šanca na pokračovanie ciel v podobnej forme okolo 70-80 %.
Neistota (napr. súdne rozhodnutia alebo ekonomické dôsledky) by mohla viesť k úpravám alebo čiastočnému ústupu, ale úplné zrušenie je nepravdepodobné, pretože clá sú jadrom Trumpovej stratégie.

Hlavné faktory ovplyvňujúce pokračovanie ciel:

Politická podpora a implementácia: Trumpova administratíva pokračuje v agresívnej tarifnej politike, vrátane ciel na dovoz z Číny (až 25-30 % na niektoré produkty), Ruska (až 500 % hroziace) alebo Iránu (sekundárne clá)

Experti neočakávajú výrazný pokles sadzieb v roku 2026, pretože sú kľúčovou súčasťou Trumpovej agendy na ochranu amerického priemyslu a zníženie obchodného deficitu

Niektoré clá sú explicitne potvrdené na celý rok 2026, napríklad na kuchynský nábytok alebo polovodiče

Ekonomické tlaky: Clá zvyšujú náklady pre firmy a spotrebiteľov, čo môže viesť k inflácii (odložený efekt z roku 2025 sa môže prejaviť v 2026)

Podľa IMF spôsobia clá spomalenie globálneho rastu na 3,1 % v 2026

Trump by mohol niektoré clá zmierniť kvôli blížiacim sa midterm voľbám, aby zmiernil nespokojnosť voličov s rastúcimi cenami (napr. potravín)

Právne a súdne riziká: Najväčšia neistota pramení z možného rozhodnutia Najvyššieho súdu USA o legálnosti niektorých ciel (napr. tých pod IEEPA – International Emergency Economic Powers Act).
Ak súd rozhodne proti Trumpovi, mohlo by to viesť k vráteniu platieb a poklesu dovozov z Číny (ktoré už klesli o 28 % v 2025)
Avšak administratíva tvrdí, že by použila iné mechanizmy na udržanie podobnej politiky

[Trumpeta1978]

Ai nevie ako rozhodne Najvyšší súd Usa, nemá vešteckú guľu
IEEPA clá su jednoznačne nezákonné- potvrdil to Americky sud pre medzinarodny obchod aj federalny odvoalci sud. Už sa len čaká na konečný verdikt Najvyssieho sudu.
https://www.cassidylevy.com/news/appeal ... -petition/

[JUGGLER]

EÚ údajne zvažuje odvetné clá za 93 miliárd. Chystá sa mimoriadny samit lídrov.

V tejto súvislosti sa v nedeľu zišli na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli veľvyslanci 27 členských krajín EÚ, ktorí rokovali aj o aktivácii nástroja ACI.

Európska únia by mohla na hrozbu amerického prezidenta Donalda Trumpa zaviesť v spore o Grónsko dovozné clá reagovať odvetnými clami vo výške 93 miliárd eur. Ďalšou možnosťou je obmedzenie prístupu amerických spoločností na európsky trh. Pre denník Financial Times to uviedli dva zdroje.

Odvetné opatrenia sa pripravujú s cieľom poskytnúť európskym politikom možnosť vyvinúť tlak na Trumpa počas zasadania Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose, ktoré sa začne v pondelok, napísal Financial Times. Trump by sa mal na zasadaní WEF zúčastniť v stredu.

https://marker.sk/clanky/957/eu-udajne- ... mit-lidrov

P.S. Samit EÚ ohľadom Grónska by mal byť vo štvrtok, teda po Davose
Predseda Európskej rady António Costa v nedeľu oznámil, že v najbližších dňoch zvolá mimoriadny samit lídrov Európskej únie.

[MiBi]

Americký prezident Donald Trump cez víkend pohrozil, že uvalí 100-percentné clá na Kanadu, ak podpíše obchodnú dohodu s Čínou. Trump tiež naznačil, že Čína sa pokúsi využiť Kanadu na to, aby sa vyhla plateniu amerických ciel. Kanadský premiér Mark Carney reagoval na hrozbu ciel vyhlásením, že Ottawa sa nechystá úplne zrušiť clá s Čínou. Pred pár dňami však Kanada podpísala dohodu s Čínou o znížení ciel na niektoré tovarové skupiny.

[JUGGLER]

Americký prezident Donald Trump cez víkend pohrozil, že uvalí 100-percentné clá na Kanadu, ak podpíše obchodnú dohodu s Čínou. Trump tiež naznačil, že Čína sa pokúsi využiť Kanadu na to, aby sa vyhla plateniu amerických ciel. Kanadský premiér Mark Carney reagoval na hrozbu ciel vyhlásením, že Ottawa sa nechystá úplne zrušiť clá s Čínou. Pred pár dňami však Kanada podpísala dohodu s Čínou o znížení ciel na niektoré tovarové skupiny.

Čo tomu predchádzalo je vo vlákne o politike: https://ako-investovat.sk/diskusia/view ... hp?t=25835

Do pozornosti sveta sa dostal prejav kanadského premiéra Carneyho na Svetovom ekonomickom fóre v Davose.
V prejave ostro kritizoval rozpad globálneho poriadku a varoval, že éra slepej poslušnosti voči veľmociam už menšie krajiny neochráni.

Na prejav reagoval Trump o deň neskôr keď vsunul do svojho prejavu:

„Včera som sledoval vášho premiéra. Nebol veľmi vďačný...
Kanada existuje vďaka Spojeným štátom. Pamätajte na to, Mark, keď budete nabudúce robiť svoje vyhlásenia.“

Carney na tento útok reagoval až po návrate do Kanady (22. januára), kedy Trumpovi odkázal, že Kanada neexistuje vďaka USA,
ale prosperuje vďaka tomu, že je kanadská.
Napätie vyvrcholilo tým, že Trump následne zrušil pozvanie pre Carneyho do svojej novovzniknutej „Rady mieru“.

Tu je prejav o ktorom by mali rozmýšľať všetci európski riťolezi.

„Zásadovosť a pragmatizmus: Cesta Kanady“.

Je mi potešením – a povinnosťou – byť s vami v tomto zlomovom bode pre Kanadu aj pre svet.

Dnes budem hovoriť o rozpade svetového poriadku, o konci pekného príbehu a o začiatku krutej reality, v ktorej geopolitika medzi veľmocami nepodlieha žiadnym obmedzeniam.

Zároveň vám však predkladám tézu, že ostatné krajiny, najmä stredné mocnosti ako Kanada, nie sú bezmocné.
Majú schopnosť vybudovať nový poriadok, ktorý stelesňuje naše hodnoty, ako sú rešpektovanie ľudských práv, udržateľný rozvoj, solidarita, suverenita a územná celistvosť štátov.

Moc menej mocných sa začína úprimnosťou.

Každý deň sme svedkami toho, že žijeme v ére rivality veľmocí, že poriadok založený na pravidlách sa vytráca, že silní robia, lebo môžu, a slabí trpia, lebo musia.

Tento Thukydidov aforizmus sa prezentuje ako nevyhnutnosť – ako prirodzená logika medzinárodných vzťahov, ktorá sa opäť presadzuje.

Tvárou v tvár tejto logike majú krajiny silnú tendenciu prispôsobiť sa, aby prežili, ustupovať, vyhýbať sa problémom, dúfať, že podriadenie sa im kúpi bezpečnosť.

Nekúpi.

Aké sú teda naše možnosti?

V roku 1978 napísal český disident a neskôr prezident Václav Havel esej s názvom Moc bezmocných.
Položil v nej jednoduchú otázku: ako sa komunistický systém udržiaval pri živote?

Jeho odpoveď sa začínala pri zeleninárovi.

Každé ráno tento obchodník vyvesí do výkladu nápis: „Proletári všetkých krajín, spojte sa!“ Neverí tomu. Nikto tomu neverí.
Nápis tam však aj tak dá – aby sa vyhol problémom, aby signalizoval poslušnosť, aby zapadol.
A pretože to isté robí každý obchodník na každej ulici, systém pretrváva – nielen prostredníctvom násilia, ale prostredníctvom účasti obyčajných ľudí na rituáloch, o ktorých v súkromí vedia, že sú falošné.

Havel to nazval „životom v lži“.

Moc systému nepochádza z jeho pravdivosti, ale z ochoty každého správať sa tak, akoby to pravda bola, a jeho krehkosť pramení z toho istého zdroja:
keď čo i len jeden človek prestane hrať túto hru – keď zeleninár odstráni svoj nápis – ilúzia sa začne rúcať.
Priatelia, je čas, aby firmy a krajiny zložili svoje nápisy z výkladov.

Desaťročia krajiny ako Kanada prosperovali v rámci toho, čo sme nazývali medzinárodným poriadkom založeným na pravidlách.
Vstúpili sme do jeho inštitúcií, chválili sme jeho zásady a profitovali sme z jeho predvídateľnosti.
Pod jeho ochranou sme mohli presadzovať zahraničnú politiku založenú na hodnotách.

Vedeli sme, že príbeh o medzinárodnom poriadku založenom na pravidlách je čiastočne nepravdivý,
že tí najsilnejší si udelia výnimku, keď sa im to hodí, že obchodné pravidlá sa presadzovali asymetricky.
A vedeli sme, že medzinárodné právo sa uplatňovalo s rôznou prísnosťou v závislosti od identity obvineného alebo obete.

Táto fikcia bola užitočná a najmä americká hegemónia pomáhala poskytovať verejné statky – otvorené námorné trasy, stabilný finančný systém, kolektívnu bezpečnosť a podporu rámcov na riešenie sporov.

A tak sme do výkladu vyvesili nápis.
Zúčastňovali sme sa na rituáloch a zväčša sme sa vyhýbali poukazovaniu na medzery medzi rétorikou a realitou.

Táto dohoda už nefunguje. Dovoľte mi byť priamy – nachádzame sa uprostred rozvratu, nie transformácie.

V uplynulých dvoch desaťročiach séria kríz vo financiách, zdravotníctve, energetike a geopolitike odhalila riziká extrémnej globálnej integrácie.
V poslednom čase začali veľmoci využívať hospodársku integráciu ako zbraň, clá ako páku, finančnú infraštruktúru ako nátlak, dodávateľské reťazce ako zraniteľné miesta, ktoré treba zneužiť.

Nemôžete žiť v lži o vzájomnom prospechu prostredníctvom integrácie, keď sa integrácia stáva zdrojom vašej podriadenosti.

Multilaterálne inštitúcie, na ktoré sa stredné mocnosti spoliehali – WTO (Svetová obchodná organizácia), OSN, COP (Konferencia zúčastnených strán) – architektúra kolektívneho riešenia problémov ako taká – sú značne oslabené.
V dôsledku toho mnohé krajiny dospievajú k rovnakým záverom – musia si vybudovať väčšiu strategickú autonómiu v energetike, potravinách, kritických mineráloch, vo financiách a v dodávateľských reťazcoch.

A tento impulz je pochopiteľný. Krajina, ktorá si nedokáže zabezpečiť potraviny, energie a obranu, nemá veľa možností.
Keď vás už pravidlá nechránia, musíte sa chrániť sami.

Povedzme si však jasne, kam to vedie.

Svet pevností bude chudobnejší, krehkejší a menej udržateľný.
A je tu ešte jedna pravda – ak sa veľmoci vzdajú čo i len predstierania pravidiel a hodnôt v záujme ničím nerušeného presadzovania svojej moci a záujmov, zisky z transakcionalizmu bude čoraz ťažšie zopakovať.

Hegemóni nemôžu neustále speňažovať svoje vzťahy.

Spojenci budú diverzifikovať, aby sa poistili proti neistote.

Poistia sa, rozšíria možnosti, aby obnovili suverenitu – suverenitu, ktorá bola kedysi ukotvená v pravidlách, ale čoraz viac bude závisieť od schopnosti odolávať tlaku.

Všetci tu prítomní vedia, že ide o klasické riadenie rizík, ktoré má svoju cenu, ale náklady na strategickú autonómiu a suverenitu sa dajú zdieľať.

Kolektívne investície do odolnosti sú lacnejšie, než keby si každý budoval vlastnú pevnosť.
Spoločné normy znižujú fragmentáciu. Komplementarita prináša celkový prínos.
Otázkou pre stredné mocnosti, ako je Kanada, nie je, či sa prispôsobiť novej realite – musíme sa prispôsobiť.
Otázkou je, či sa prispôsobíme jednoduchým budovaním vyšších múrov, alebo či môžeme urobiť niečo ambicióznejšie.

Kanada bola jednou z prvých, ktorá počula varovný signál, čo nás viedlo k zásadnej zmene nášho strategického postoja.

Kanaďania vedia, že naše staré pohodlné predpoklady, že naša geografia a členstvo v alianciách automaticky prinášajú prosperitu a bezpečnosť, už neplatia. Náš nový prístup sa opiera o to, čo fínsky prezident Alexander Stubb nazval „realizmom založeným na hodnotách“.

Inými slovami, snažíme sa byť zásadoví aj pragmatickí – zásadoví v našom záväzku k základným hodnotám, suverenite, územnej celistvosti, zákazu použitia sily, okrem prípadov, keď je to v súlade s Chartou OSN, a rešpektovaní ľudských práv, a pragmatickí v tom, že si uvedomujeme, že pokrok je často postupný, že záujmy sa líšia a že nie každý partner bude zdieľať všetky naše hodnoty.

Preto sa angažujeme široko, strategicky a s otvorenými očami. Aktívne prijímame svet taký, aký je, a nečakáme na svet, aký by sme si priali.

Kalibrujeme naše vzťahy tak, aby ich hĺbka odzrkadľovala naše hodnoty, a uprednostňujeme široké zapojenie, aby sme maximalizovali náš vplyv, vzhľadom na momentálnu nestálosť sveta, riziká, ktoré to so sebou prináša, a to, čo je v stávke pre budúcnosť.

A už sa nespoliehame len na silu našich hodnôt, ale aj na hodnotu našej sily.

Túto silu budujeme doma.

Od nástupu mojej vlády do úradu sme znížili dane z príjmov, kapitálových ziskov a podnikateľských investícií.
Odstránili sme všetky federálne prekážky medziprovinciálneho obchodu.
Rýchlo realizujeme investície v hodnote bilióna dolárov do energetiky, umelej inteligencie, kritických minerálov, nových obchodných koridorov a ďalších oblastí. Do konca tohto desaťročia zdvojnásobíme výdavky na obranu, a to spôsobom, ktorý posilňuje naše domáce odvetvia.

A rýchlo diverzifikujeme naše aktivity v zahraničí.
Dohodli sme sa na komplexnom strategickom partnerstve s EÚ vrátane vstupu do SAFE, európskeho systému obstarávania v oblasti obrany.
Za šesť mesiacov sme podpísali dvanásť ďalších obchodných a bezpečnostných dohôd na štyroch kontinentoch.
V uplynulých dňoch sme uzavreli nové strategické partnerstvá s Čínou a Katarom.
Rokujeme o dohodách o voľnom obchode s Indiou, Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), Thajskom, Filipínami a Mercosurom.

Robíme aj niečo iné. Aby sme pomohli riešiť globálne problémy, usilujeme sa o variabilnú geometriu, inými slovami, o rôzne koalície pre rôzne otázky založené na spoločných hodnotách a záujmoch.
Pokiaľ ide o Ukrajinu, sme kľúčovým členom Koalície ochotných a jedným z najväčších prispievateľov k jej obrane a bezpečnosti v prepočte na obyvateľa.

V otázke suverenity Arktídy pevne stojíme za Grónskom a Dánskom a plne podporujeme ich jedinečné právo rozhodovať o budúcnosti Grónska.

Naše odhodlanie dodržiavať článok 5 Severoatlantickej zmluvy je neochvejné, preto spolupracujeme s našimi spojencami v NATO vrátane seversko-baltických krajín na ďalšom zabezpečení severného a západného krídla aliancie, a to aj prostredníctvom bezprecedentných investícií Kanady do transhorizontálnych radarov, ponoriek, lietadiel a pozemných síl, ako aj síl na ľade.

Kanada dôrazne odmieta clá na Grónsko a vyzýva na cielené rokovania s cieľom dosiahnuť naše spoločné ciele v oblasti bezpečnosti a prosperity v Arktíde.

V oblasti plurilaterálneho obchodu podporujeme snahy o vybudovanie mostu medzi Transpacifickým partnerstvom a Európskou úniou, čím by vznikol nový obchodný blok s 1,5 miliardami ľudí. V oblasti kritických minerálov vytvárame kupcovské kluby zakotvené v G7, aby sa svet mohol diverzifikovať a zbaviť sa koncentrovaných dodávok. A v oblasti umelej inteligencie spolupracujeme s podobne zmýšľajúcimi demokraciami, aby sme sa nakoniec nemuseli rozhodovať medzi hegemónmi a technologickými gigantmi (hyperscalers).

Nie je to naivný multilateralizmus, ani spoliehanie sa na ich inštitúcie.
Je to budovanie koalícií, ktoré fungujú – otázka po otázke, s partnermi, ktorí majú dostatočné spoločné záujmy na to, aby konali spoločne.

V niektorých prípadoch to bude veľká väčšina národov.

Vytvára sa tak hustá sieť prepojení v oblasti obchodu, investícií a kultúry, z ktorej môžeme čerpať pre budúce výzvy a príležitosti.

Stredné mocnosti musia konať spoločne, pretože ak nesedíme pri stole, sme na jedálnom lístku.

Veľmoci si zatiaľ môžu dovoliť konať samostatne. Majú veľkosť trhu, vojenskú kapacitu a vplyv, aby diktovali podmienky. Stredné mocnosti to nemajú.

Ale keď rokujeme bilaterálne len s hegemónom, rokujeme z pozície slabosti. Prijímame to, čo nám hegemón ponúka.
Súťažíme medzi sebou o to, kto bude najviac ústretový.

To nie je suverenita. Je to predstieranie suverenity pri súčasnom prijatí podriadenosti.
Vo svete rivality veľmocí majú krajiny, ktoré sa nachádzajú medzi nimi, na výber – buď medzi sebou súťažiť o priazeň, alebo sa spojiť a vytvoriť tretiu cestu s reálnym vplyvom.

Nemali by sme dovoliť, aby nás vzostup tvrdej sily zaslepil pred skutočnosťou, že moc legitimity, integrity a pravidiel zostane silná, ak sa rozhodneme využívať ju spoločne – čo ma vracia späť k Havlovi.

Čo znamená pre stredné mocnosti žiť v pravde?

Po prvé, znamená to pomenovať realitu.
Prestaňme sa odvolávať na medzinárodný poriadok založený na pravidlách, ako keby stále fungoval tak, ako sa sľubovalo.
Nazývajme to tak, ako to je – systémom zintenzívňujúcej sa rivality veľmocí, kde najsilnejší sledujú svoje záujmy a využívajú ekonomickú integráciu ako prostriedok nátlaku.

Znamená to konať konzistentne a uplatňovať rovnaké štandardy na spojencov aj rivalov.
Keď stredné mocnosti kritizujú ekonomické zastrašovanie z jednej strany, ale mlčia, keď prichádza z druhej, nechávajú nápis vo výklade.

Znamená to budovať to, v čo tvrdíme, že veríme, namiesto čakania na obnovenie starého poriadku.
Znamená to vytvárať inštitúcie a dohody, ktoré fungujú tak, ako je to opísané.
A znamená to znižovať páky, ktoré umožňujú nátlak – to znamená budovať silnú domácu ekonomiku. Malo by to byť bezprostrednou prioritou každej vlády.

A diverzifikácia na medzinárodnej úrovni nie je len ekonomickou opatrnosťou, je to materiálny základ pre čestnú zahraničnú politiku, pretože krajiny si získavajú právo na zásadové postoje tým, že znižujú svoju zraniteľnosť voči odvetným opatreniam.

Kanada má to, čo svet chce. Sme energetickou superveľmocou. Máme obrovské zásoby kritických minerálov. Máme najvzdelanejšie obyvateľstvo na svete. Naše dôchodkové fondy patria medzi najväčších a najsofistikovanejších investorov na svete. Inými slovami, máme kapitál, talenty a vládu s obrovskou fiškálnou kapacitou rozhodne konať. A máme hodnoty, o ktoré usiluje mnoho iných.

Kanada je pluralitná spoločnosť, ktorá funguje. Naše verejné priestranstvo je hlučné, rozmanité a slobodné. Kanaďania zostávajú oddaní udržateľnosti.
Sme stabilným a spoľahlivým partnerom vo svete, ktorý je všetkým možným, len nie stabilným a spoľahlivým. Partnerom, ktorý buduje a cení si dlhodobé vzťahy.

A Kanada má ešte niečo iné. Uvedomujeme si, čo sa deje, a sme odhodlaní podľa toho konať.
Chápeme, že tento rozvrat si vyžaduje viac než len prispôsobenie sa. Vyžaduje si úprimnosť voči svetu takému, aký je.

Odstraňujeme nápis z výkladu. Vieme, že starý poriadok sa nevráti. Nemali by sme za ním smútiť.
Nostalgia nie je stratégiou, ale veríme, že z tohto zlomu môžeme vybudovať niečo väčšie, lepšie, silnejšie a spravodlivejšie.
To je úloha stredných mocností, krajín, ktoré môžu najviac stratiť vo svete pevností a najviac získať zo skutočnej spolupráce.

Mocní majú svoju moc.

Ale my máme tiež niečo – schopnosť prestať predstierať, pomenovať realitu, budovať našu silu doma a konať spoločne.

To je cesta Kanady. Vyberáme si ju otvorene a sebavedome a je to cesta, ktorá je otvorená pre každú krajinu, ktorá je ochotná sa po nej vydať s nami.

Ďakujem vám veľmi pekne.