Freakonomics - Levitt a Dubner

[filip glasa]

Freakonomics už aj v Slovenčine:

[JUGGLER]

Velmi zaujímavé. Legalizácia potratov mala za následok po dvadsiatich rokoch prudký pokles kriminality v USA. To by si mali prečítať poslanci KDH. A nie slepo realizovať názory farárov.

No potom kriminalita zrazu prestala stúpať a začala klesať. A klesala a klesala a klesala. Tento zvrat bol prekvapujúci z viacerých aspektov. Pokles kriminality bol všadeprítomný, dialo sa to vo všetkých kútoch krajiny a v každej kategórii porušenia zákona. Bol trvalý a miera poklesu sa rok po roku zväčšovala. A bolo to úplne nečakané – najviac to prekvapilo expertov, ktorí predpovedali presný opak.

Sila zvratu bola ohromujúca. Množstvo vrážd spáchaných tínedžermi nestúplo o 100 percent, ba ani o 15 percent, ako varoval James Alan Fox. Naopak, v priebehu piatich rokov ich počet klesol o viac ako 50 percent. Do roku 2000 celkový počet vrážd v Spojených štátoch dosiahol najnižší počet za posledných 35 rokov. To isté sa stalo s každým druhom kriminality, od ublíženia na zdraví až po krádeže áut.

Hoci experti tento pokles kriminality – pokles, ktorý začal už v čase, keď zverejňovali svoje horibilné predpovede – nepredpokladali, teraz sa ponáhľali tento trend vysvetliť. Zväčša boli ich teórie absolútne logické. Tvrdili, že to bol hospodársky rozmach v deväťdesiatych rokoch, ktorý umožnil tento zvrat v miere kriminality. Okrem toho začali platiť nové zákony v oblasti kontroly zbraní... a boli tu inovatívne stratégie v práci policajných zložiek v New Yorku, v dôsledku ktorých klesol počet vrážd v tomto meste z 2262 v roku 1990 na 540 v roku 2005.

Tieto teórie boli nielen logické, ale aj povzbudzujúce, pretože pripisovali pokles kriminality určitým iniciatívam, za ktorými stáli ľudia. Ak je možné, že pokles kriminality bol výsledkom prísnejších zákonov, dômyselných policajných stratégií a lepších miezd, potom máme stále k dispozícii prostriedky a silu na to, aby sme zastavili zločin. A bude tomu tak, aj keby sa podobná situácia, nedajbože, znova zopakovala.
Bez akýchkoľvek pochýb sa tieto teórie rozšírili od expertov k novinárom a od nich do povedomia občianok a občanov. Zakrátko to bola všeobecne známa vec.

Problém bol len jeden. Tieto teórie boli nepravdivé.

V skutočnosti spôsobilo pokles kriminality mladistvých v deväťdesiatych rokoch niečo celkom iné. Všetko sa začalo v Dallase pred viac ako dvadsiatimi rokmi príbehom mladej ženy, ktorá sa volala Norma McCorveyová.

Ako príslovečný motýľ, ktorý zamáva krídlami na jednom kontinente, aby na opačnej strane zemegule spôsobil búrku, Norma McCorveyová celkom nevedomky zapríčinila dramatický zvrat udalostí. Vlastne len chcela ísť na potrat. Bola chudobná, nevzdelaná, nezamestnaná, alkoholička, závislá na drogách, mladá dvadsaťjedenročná žena, ktorá už dala na adopciu dve deti a teraz, v roku 1970, opäť otehotnela. Ale v Texase, ako aj vo väčšine amerických štátov, bol potrat protizákonný. Prípadu McCorveyovej sa ujali ľudia, ktorí boli omnoho mocnejší ako ona. Spravili z nej hlavnú žalobkyňu skupinovej žaloby, ktorej cieľom bola legalizácia prerušenia tehotenstva.

Protistranu zastupoval okresný štátny zástupca okrsku Dallas, Henry Wade. Prípad sa nakoniec dostal pred Najvyšší súd USA. V tom čase už bola McCorveyová známa pod pseydonymom Jane Roeová. Dňa 22. januára 1973 rozhodol Najvyšší súd v prospech Jane Roeovej a legalizoval v USA umelé prerušenie tehotenstva. Pre McCorveyovú/Roeovú už bolo samozrejme neskoro. Svoje dieťa už medzitým porodila a opäť poskytla na adopciu (neskôr protestovala proti legalizácii potratov a pridala sa k Pro-Life aktivistom).

Ako teda prípad Roeová verzus Wade spôsobil, že o jednu generáciu neskôr tak dramaticky poklesla kriminalita?

Pri pohľade na kriminalitu vidíme, že nie všetky deti sú si od narodenia rovné. Ba dokonca si nie sú rovné ani približne. Výskumy trvajúce desaťročia ukázali, že deti, ktoré sa narodia v nepriaznivých rodinných pomeroch, majú omnoho väčšiu šancu na kriminálnu kariéru ako ostatné. A tie milióny žien, ktoré mohli ísť na potrat vďaka verdiktu v prípade Roeová verzus Wade, boli priam modelovými postavami zlých rodinných pomerov. Boli chudobné, slobodné a takmer samy ešte deťmi. Ilegálny potrat bol pre ne pridrahý a ťažko by si ho vedeli sami vybaviť. Keby sa ich deti narodili, s najväčšou pravdepodobnosťou by ich čakala kariéra kriminálnikov. Ale vďaka rozhodnutiu, ktoré padlo v prípade Roeová verzus Wade, sa tieto deti nenarodili. Tento faktor mal napokon drastický dôsledok v ďalekej budúcnosti: neskôr, práve v čase, kedy by ich deti začali na seba upozorňovať ako zločinci, začala kriminalita dramaticky klesať.

Nebola to kontrola zbraní, ani silná ekonomika, neboli to ani stratégie policajných zložiek. To nespôsobilo zníženie kriminality v Amerike. Odhliadnuc od iných faktorov, bol to predovšetkým fakt, že sa dramaticky zmenšilo množstvo potencionálnych kriminálnikov.

[Amos]

(citam tu knihu)
Juggler - nemozem s tebou suhlasit (asi preto, lebo mam rad KDH-kov a fararov ).
Ale k faktom a mojmu pohladu. Teraz nemame problem, ze sa rodia nechcene deti, teraz mame problem, ze sa rodicia rozvadzaju (ako na beziacom pase) a takto sa vytvaraju "nechcene" deti (lebo macochy, otčimovia, pripadne len obcasní sexualni partneri biologickej matky alebo otca maju malokedy radi nevlastne deti). Ako v takomto "svete" zabranime zrodu kriminalnikov? Navrhneme pri rozvodoch aj "postrielat" deti práve rozvedenych rodicov? (PS: prosim, ber-te to s rezervou. Len chcem poukazat, ze zabite niekoho nezavisi na jeho veku. Rychle riesenia maju len malokedy dlhodobo pozitivny efekt)

Inac, kniha zaujimava

[JUGGLER]

V čom nemôžeš súhlasiť? Ja len zdôrazňujem, že nemožno nič slepo zakazovať. Treba zvážiť následky. Nemyslím si, že máme problémy s rozvodmi. V dnešných manželstvách sa aj tak rodí málo detí. To je celosvetový trend.
Myslím si, že máme problémy s tým, že v najnižších sociálnych vrstvách sa deti rodia ako hady a to bol aj problém Ameriky, kým nelegalizovali potraty.
Pokial viem, tak naša cirkev chce potraty zakázať. Nevidím argumenty, tak zvýrazňujem protiargumenty.