Vývoj daní na Slovensku

[JUGGLER]

Deň daňovej slobody sa opäť začal neskôr: Podľa ekonómov štát zaťažuje pracujúcich čoraz viac
Obávajú sa, že konsolidácia ďalej zaťaží bežných zamestnancov.


Obyvatelia Slovenska od štvrtkovej (21. 8.) noci robia sami na seba.
Takzvaný deň daňovej slobody sa podľa Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika posunul od roku 2015 o dvanásť dní.
Na vine je podľa inštitútu prerastený štát, ktorý prenáša bremeno finančného zaťaženia na bežných pracujúcich.

Ak za priemerne zarábajúceho Slováka zaplatí zamestnávateľ 2 200 eur, viac než polovica odchádza do štátnej kasy.

„Len o 36,5 percentách rozhodujú ľudia sami.
Toto je dôležité si uvedomiť, že ak sú priemerné mzdové náklady, tak z nich rozhoduje štát za ľudí až o 63,5 percentách.
To je veľmi veľký podiel,“ uviedol riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Gonda.

Pri takzvanej superhrubej mzde 2 200 eur po odpočítaní odvodov a dane z príjmu dostane zamestnanec na účet približne 1 150 eur.
Tam však platenie daní nekončí.

Pri spotrebe, teda nákupoch, každý zaplatí daň z pridanej hodnoty a celú škálu spotrebných daní.
Na konci dňa to znamená, že nezdanených zostane z pôvodných 2 200 eur o niečo menej než 900.
Ekonóm tvrdí, že štát dokáže tento pomer zmeniť.

„Znižovať vplyv štátu na ekonomiku.
Mala by nastaviť pravidlá limitujúce verejné výdavky a ak hovorím o šetrení, tak mala by to robiť minimálne na sebe, na prevádzke štátu.
A zároveň by mala znižovať sociálne transfery ľuďom, ktorí majú stredne a vyššie príjmové skupiny,“ priblížil Peter Gonda.

Peniaze nejdú tam, kam by mali

Väčšina opýtaných pracujúcich platenie daní a odvodov neodmieta, no väčšina verí, že ich peniaze neputujú tam, kam majú.

Experti Konzervatívneho inštitútu sa obávajú, že konsolidačné opatrenia budú naďalej zaťažovať bežných zamestnancov.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) už však hovorí aj o šetrení.

„Viaceré návrhy, ktoré boli predstavené, sú tu aj nové návrhy, ktoré, samozrejme, moji kolegovia musia prepočítať.
Na základe čísel, ktoré z toho vyjdú, z toho vyjde nejaká suma, od ktorej sa budeme odrážať na šetrenie na ministerstvách,“ vysvetlil.

Predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok by zas problém s nedostatkom financií riešil šetrením v rezorte obrany, zdanením bánk a bohatších zamestnancov.

„Banky dnes pomáhajú aj pri refinancovaní štátu, ale 570 miliónov eur nezískali tým, že vyvíjajú liek proti rakovine. Samozrejme, ako sociálny demokrat, ja som vždy presadzoval to, aby sa tí, ktorí zarábajú lepšie, podelili s tými odkázanými, ktorým sa darí menej,“ povedal Šutaj Eštok.

https://spravy.stvr.sk/2025/08/den-dano ... acujucich/

[Matej1992]

Nemá niekto predplatené HN? Tu by mali byť nejaké "presiaknuté" opatrenia.
https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96 ... prehlad-hn

[Glogol]

Tiez som zvedavy co znamena lepsie zarabajuci. Sebe nezdaneny pausalny prijem a ludom s napriemernym prijmom zvysenie uz i tak vysokych dani a odvodov. Nezdanene cernoty s vilami sa musia tesit. Neviem co maju vsetci proti vyssej dph. Nech plati ten co mina. Clovek si chce nieco usporit na dochodok kedze tu uz nicomu neveri a ani nema z coho - hned pri zdroji si to stat berie.

[Nishin]

Nemá niekto predplatené HN? Tu by mali byť nejaké "presiaknuté" opatrenia.
https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96 ... prehlad-hn

8 hlavných opatrení v hre:

1. Vyššie dane pre najlepšie zarábajúcich fyzické osoby – možná nová 35 % sadzba dane z príjmu nad 120-tisíc eur ročne.
2. Drahšie daňové licencie pre firmy – vyššie minimálne dane pre spoločnosti s veľkým obratom a nízkym ziskom.
3. Vyššie dane na sladké a slané potraviny – zvýšenie DPH z 19 % na 23 % pri produktoch ako sladkosti, zmrzlina či čipsy.
4. Digitálna daň pre technologické giganty – nová daň pre firmy ako Google, Meta či Amazon (prínos 30–100 mil. € ročne), s rizikom odvety USA.
5. Vyššie zdanenie hazardu – kompromisná sadzba 30 % namiesto súčasných 27 %.
6. Ďalšia záťaž pre banky – vláda zvažuje nové odvody, banky varujú pred stratou dôvery investorov.
7. Otvorenie druhého piliera dôchodkov – možnosť opäť vystúpiť, no prínos pre konsolidáciu by bol malý (len desiatky miliónov €).
8. Šetrenie na výdavkoch + možná reforma krajov – rezorty budú musieť škrtávať, SNS presadzuje zníženie počtu samosprávnych krajov z 8 na 4 (potenciálna úspora až 0,5 mld. €), ale ide o zdĺhavý a politicky citlivý proces.

[Glogol]

Nemá niekto predplatené HN? Tu by mali byť nejaké "presiaknuté" opatrenia.
https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96 ... prehlad-hn

8 hlavných opatrení v hre:

1. Vyššie dane pre najlepšie zarábajúcich fyzické osoby – možná nová 35 % sadzba dane z príjmu nad 120-tisíc eur ročne.
2. Drahšie daňové licencie pre firmy – vyššie minimálne dane pre spoločnosti s veľkým obratom a nízkym ziskom.
3. Vyššie dane na sladké a slané potraviny – zvýšenie DPH z 19 % na 23 % pri produktoch ako sladkosti, zmrzlina či čipsy.
4. Digitálna daň pre technologické giganty – nová daň pre firmy ako Google, Meta či Amazon (prínos 30–100 mil. € ročne), s rizikom odvety USA.
5. Vyššie zdanenie hazardu – kompromisná sadzba 30 % namiesto súčasných 27 %.
6. Ďalšia záťaž pre banky – vláda zvažuje nové odvody, banky varujú pred stratou dôvery investorov.
7. Otvorenie druhého piliera dôchodkov – možnosť opäť vystúpiť, no prínos pre konsolidáciu by bol malý (len desiatky miliónov €).
8. Šetrenie na výdavkoch + možná reforma krajov – rezorty budú musieť škrtávať, SNS presadzuje zníženie počtu samosprávnych krajov z 8 na 4 (potenciálna úspora až 0,5 mld. €), ale ide o zdĺhavý a politicky citlivý proces.

Reálne cca 80’percent objemu peňazí z tých akože opatrení donesie nakoniec 2.pilier. Ostatné veľa slov a malo peňazí. PS malo byt ticho a nechať ich dvihnúť dph. Nič iné a nič lepšie neexistuje na príjmovej strane. O setreni na strane výdajov škoda reči pri tejto vláde. Vydaje sa budú zvyšovať nie znižovať.

[MiBi]

K súčasnej 19-percentnej a 25-percentnej pribudne ešte 30-percentná sadzba a 35-percentná sadzba. Ústavní činitelia a poslanci majú mať ešte o 10 percentných bodov vyššiu sadzbu.
V súčasnosti je 19-percentná sadzba dane z príjmu pre fyzické osoby do príjmu zhruba 44-tisíc eur, nad ním je 25 percent.
Po novom má podľa Ladislava Kamenického 30-percentná sadzba platiť od zhruba 60-tisíc eur a 35-percentá od 75-tisíc eur.

Najväčším opatrením predstaveného balíčka je zvýšenie zdravotných odvodov o jeden percentný bod. Platí to pre zamestnancov aj živnostníkov. Ročne má podľa ministra Ladislava Kamenického pribudnúť do štátnej kasy 358 miliónov eur.

Má sa zvýšiť aj sadzba dane z poistenia z osem na 10 percent, čo má priniesť 36 miliónov eur.

DPH na potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli sa zvýši z 19 na 23 percent. Ministerstvo financií z toho chce vyťažiť 91 miliónov eur. Týkať sa to má sladkostí, džemov či čipsov.
Nemá sa to, naopak, vzťahovať na samotnú soľ či cukor, detskú výživu, 100-percentné šťavy či jogurty.
Ďalších 54 miliónov eur chce vytiahnuť minister Ladislav Kamenický z hazardu, 12 miliónov plánuje vyťažiť od bánk za bankové poplatky a štrky či ďalšie materiály chce zaťažiť spolu 24 miliónmi eur.

[andre]

Tu je tych 22 opatreni dobre spracovane aj s fotkami detailov:

https://www.topky.sk/cl/10/3132149/MIMO ... -opatreni-

[MiBi]

Kolko z nas by mohlo napisat podobny post ?

Screenshot 2025-09-15 085652.png (45.06 KiB) 2374 zobrazení

[Adammd]

Objavil ameriku. Kazde reformy/konsolidacie, ci lavicove alebo pravicove zaplati stredna trieda a najviac dopadne na chudobu.

Ked mam cash na 6 mesiacov a miliony v akciach a krypto po casovom teste, ako ma moze postihnut konsolidacia?(retoricka otazka)

[wladas]

Adammd - pri vydavkoch cize DPH. Ale nezaboli pri takom majetku.

[rast]

Dám sem iný uhol pohľadu.
Mám jednu nehnuteľnosť, ktorú som si vlastnoručne postavil – krv a pot. Na materiál som si našetril prácou, ktorú som musel pekne zdaniť. Nič som nedostal zadarmo – nikdy som nedostal dotáciu (ani na dom, ani na pozemok, ani na auto) a nič som nezdedil. Žiadny nákup bez bločku.

Za ušetrené peniaze som si kúpil akcie. Dividendové síce nemám, no aj tak mi daň a zdravotný odvod zoberú nezanedbateľnú, čiže veľkú časť výnosu a tým znemožňujú zložené úročenie.

Cena elektriny je podľa mňa v porovnaní s platmi inde vo svete úplne normálna.

Považujem sa za chudobného, pretože mať jeden vlastnoručne postavený dom je podľa mňa absolútna nevyhnutnosť na prežitie.
Život v paneláku ma naozaj nebavil – dokonca som zvažoval, že skočím z vysokého poschodia priamo na betón. Nakoniec som si však povedal, že to skúsim niekde na samotke, a preto som začal stavať dom. Trvalo to asi sedem rokov a stále nie je úplne dokončený.

A mám jedno 14-ročné auto.

Bol by som veľmi nerád, ba priam až nahnevaný, ak by naň niekto uvalil percentuálnu daň podobnú tej, ktorá je na Západe.
Hlavne preto, že môj plat nerastie tak rýchlo, ako rastú náklady na život.

Mám len bežné zamestnanie, s platom v čistom okolo 800 eur.
Z toho mála si viem odložiť na akcie, no aj tam sa zisk nad 500 eur ročne zdaňuje, a to bez akéhokoľvek nezdaniteľného minima – dokonca aj v čase dobrovoľnej nezamestnanosti, keď človek nepracuje.

Mne osobne ani tak nevadí zvýšenie DPH.
Podľa mojich výpočtov sa ma dotkne menej ako zvýšenie iných daní, napríklad dane z nehnuteľnosti či technickej a emisnej kontroly, ktorá bude stáť 170 eur ročne.

Ak mám výdavky na život cca 600 eur mesačne a DPH sa zvýši o 2 %, priplatím si asi 12 eur mesačne, čiže 144 eur ročne.
To je stále menej, ako keby sa zvyšovali dane na majetok – akcie, byty, domy, autá.

Podľa mňa v našom systéme chýba niečo kľúčové – skutočné nezdaniteľné minimum.
Nie to súčasné, ktoré je len symbolické, aby sa nepovedalo, ale také, aby ten, kto chce len prežiť, aj skutočne prežiť mohol.

Ďalšia vec, na ktorú mnohí ľudia často zabúdajú, je toto:
Predstavte si, že potrebujem objednať toaletný papier, ale poštovné zdarma je až pri objednávke nad 50 EUR. Chudobný človek však nemá toľko, aby si mohol dovoliť takú veľkú objednávku, a preto platí poštu.

Mnohokrát sú výhodnejšie balenia dostupné až nad určitú hranicu, takže chudobný človek platí za menšiu objednávku viac, v prepočte na kus alebo hmotnosť. A toto sa všetko násobí – bankový účet neodpustí ani jeden cent.

A ak by niekto hovoril, že mám ísť do obchodu, vedzte, že život na samotke je drahší než v meste – sice ušetrím za bývanie, ale priplatím si za potraviny, kozmetiku a iné domáce potreby.

[JUGGLER]

Kto ťa nútil stavať dom na samotke kdesi aj hajzlak objednávaš cez internet? Predaj dom nejakému bohatému Bratislavčanovi, kúp si útulný bytík menšom meste, aby si mal blízko do Lidla alebo Kauflandu. Ak máš akcie ako píšeš tie sa po jednom roku vôbec nezdaňujú ani sa neplatia odvody. Takže nešpekuluj, len nakupuj a po jednom roku môžeš míňať. A modli sa aby moci neprišla vláda ktorá bude zdaňovať majetok. Lebo tvoj dom na samotke je luxus z ktorého keď zaplatíš jedno percento ročne tak možno ťa to bude stáť štvrtinu platu mesačne..

[rast]

Nepochopil si moju podstatu – nikdy sa nechcem vrátiť do „malého útulného bytíku“, kde budem mať fetákov, ktorí púšťajú hudbu naplno, a ja sa nevyspím. Chcem pokoj.

Nebudem držať akcie jeden rok – tak ďaleko do budúcna nikto nevidí, trejdim ich krátkodobo.

V USA majú ďaleko výhodnejšie nezdaniteľné minimum.

[jaroslav80]

V USA majú ďaleko výhodnejšie nezdaniteľné minimum.

Neminaj vela energie zaoberanim sa, ktore danove nastavenie maju v USA lepsie, lebo tam nezijes ani neplanujes zit. A tiez neminaj vela energie na skumanie, co v danovom systeme SR by sa dalo vylepsit - lebo aj tak nemas moc to zmenit. Akoze obcas sa trochu nad tym zamysliet nemoze byt na skodu, aby si mal nejaky nazor, ale to je cele.

V SR mame nejako nastaveny danovy system a da sa len odhadovat, ktorym sposobom sa bude este zhorsovat. To, nad cim by sa mal kazdy obcan prvorade zamyslat je, ako prekluckovat a vyzit v tak nastavenom danovom systeme, ako ho aktualne mame. Nemarnit cas a energiu cinnostami, kde polovicu prijmu odovzdas statu a poistovniam ... z mojho pohladu. To si mozes rovno sadnut na okraj chodnika ako kopa nasich spoluobcanov a natrcit ruku ze "dajte nam". A ked je takych ludi vela a natrcaju ruku silno a hlasno, stat vzdy pusti nejake perie...

A tiez sa da ist cestou vyciciavanim kadejakych debilne nastavenych dotacii a podpornych projektov. Synovia mojej sestry zijucej v Taliansku rozhadzuju peniaze cestovanim po EU, lebo tam maju nejaky nezmyselny program, z ktoreho moze mladez vyciciavat aby cestovala po EU. Stat im preplati povedzme 80% nakladov. Uplny nezmysel.
Na SK sa zase kopa ludi moze zamerat na vyciciavanie programov pre "osoby ohrozene energetickou chudobou". Premyslas tu o manzelkinych 400 EUR mesacne a tam sa da trebars vycicat 10000 EUR od statu na nove vykurovacie teleso alebo vymenu okien a dveri alebo zateplenie domu. A podobne zdeformovanych dotacii fici v SR viacero.
Casto sa v tomto state proste ani neoplati vyvijat nejaku produktivnu cinnost ale len natrcit ruku, ze "dajte mi" - a zobrat to.

[marxx]

Opýtal som sa AI chat bota na priemerné mesačné hrubé a čisté mzdy v krajinách strednej a východnej Európy a dostal som nasledovnú tabuľku. Nie je to príjemné čítanie a ukazuje kam sme sa za vlád SMERu a Matoviča posunuli. Sme už pomaly na chvoste a dobieha alebo predbieha nás už aj Balkán (RO).

Table — latest reported average monthly wages (gross → EUR) and net (EUR, reported or estimated)

Conversions use ECB reference rates dated 16 Sep 2025. All EUR results are rounded to the nearest euro. “Gross (local)” = gross amount in local currency as reported in the source (usually Q2 2025). “Net (EUR)” is either the reported net in the source (converted to EUR) or an estimate (computed using a country tax-wedge approximation). I list the source per row.

Albania ALL 83,906 (monthly, reported) €867 (83,906 × 0.01033) €620 (est. net salary) (estimate using approx. 28% wedge)

Bosnia & Herzegovina BAM 2,472 (gross) €1,264 (2,472 × 0.5113) €900 (est. net salary) (≈29% wedge)

Bulgaria BGN 2,556 (gross) €1,307 (2,556 × 0.5113) €1,052 (est. net salary) (≈20% wedge — Bulgaria’s lower tax wedge)

Croatia (EU / euro) €2,019 (gross) €2,019 €1,475 (est. net salary) (≈27% wedge)

Czechia CZK 49,402 (gross) €2,032 (49,402 ÷ 24.326) €1,533 (est. net salary) (≈24.5% wedge)

Estonia (EU / euro) €2,384 (gross) €2,384 €1,760 (est. net salary) (≈26% wedge)

Hungary HUF 695,100 (gross) €1,784 (695,100 ÷ 389.78) €1,284 (est. net salary) (≈28% wedge)

Latvia (EU / euro) €1,808 (gross) €1,808 €1,380 (est. net salary) (≈24% wedge)

Lithuania (EU / euro) €2,399 (gross) €2,399 €1,783 (est. net salary) (≈25.6% wedge)

Montenegro (uses euro de facto) €1,205 (gross) €1,205 €890 (est. net salary) (≈26% wedge)

North Macedonia MKD 68,340 (gross) €1,109 (68,340 × 0.01624) €820 (est. net salary) (≈26% wedge)

Poland PLN 8,920 (gross) €2,099 (8,920 ÷ 4.2513) €1,595 (est. net salary) (≈24% wedge)

Romania RON 9,246 (gross) €1,827 (9,246 ÷ 5.0629) €1,475 (est. net salary) (≈19% wedge)

Serbia RSD 174,573 (gross — as reported in table) €1,489 (174,573 × 0.00853) €1,110 (est. net salary) (≈25.5% wedge)

Slovakia (EU / euro) €1,655 (gross) €1,655 €1,245 (est. net salary) (≈25% wedge)

Slovenia (EU / euro) €2,099 (gross) €2,099 €1,515 (est. net salary) (≈27.8% wedge)


Short caveats & explanation (please read)

“Most recent” — the table I used compiles Q2/2025 (where available) reported averages; for some countries national offices report quarterly values, others monthly — the Wikipedia table compiles these into a comparable table. I used that public compilation as the source for the local-currency figures.

Exchange rates — all non-EUR conversions were done using the ECB euro reference rates for 16 Sep 2025 (the ECB list is the conversion basis I used). That meets your request to use the latest exchange rates. (I cite the ECB page showing the 16 Sep 2025 reference rates.)

Net wages — many national statistical offices publish gross average wages; published average net figures are less consistently available in a single harmonized dataset. Where a net figure was available in the source I converted it; where not, I estimated net using an OECD-style tax-wedge approach (approximate). These net numbers are estimates and should be treated as indicative. For precise payroll/net amounts for an individual / household you’d need a country-specific payroll simulation (because family status, allowances, social contributions, etc., matter).

[marxx]

Na moju otázku čo je príčinou nízkych miezd v týchto krajinách, najmä na Slovensku, som dostal nasledovnú odpoveď:

"The causes of relatively low wages in countries like Slovakia, and in some other Central and Eastern European (CEE) countries, are multifactorial. Here’s a detailed breakdown:

1. Economic structure and industrial composition

Countries with a high proportion of low value-added sectors (e.g., agriculture, textiles, basic manufacturing, retail) tend to have lower wages compared to countries with more high-tech or finance-oriented economies.

In Slovakia, although the automotive industry (Volkswagen, Kia, PSA) contributes significantly to GDP, a large share of the workforce is still employed in services and small/medium enterprises (SMEs) where wages remain lower.

2. Productivity differences

Wages generally correlate with labor productivity. If workers produce less output per hour, employers can’t afford to pay higher wages without eroding competitiveness.

Slovakia’s labor productivity is below the EU average, especially outside the automotive and electronics sectors. This keeps wages lower in many domestic industries.

3. Historical and transitional legacy

Slovakia, like other post-socialist countries, transitioned from a centrally planned economy to a market economy in the 1990s. During the transition:

Many industries collapsed or downsized.

Wage structures were “compressed,” leading to lower average salaries than in Western Europe.

Foreign direct investment (FDI) brought high-paying jobs in some sectors, but the benefits are unevenly distributed, leaving large segments of the workforce in lower-wage jobs.

4. Education and skills mismatch

Wages are higher in sectors with skilled labor, tech, and STEM roles.

Slovakia has a decent general education level, but there is mismatch between education and labor market demand, leading to a surplus of workers in lower-paid sectors and scarcity in higher-paid sectors.

5. Taxation, labor costs, and regulations

High social contributions and taxes can discourage wage growth, especially for SMEs.

Minimum wage policies help the lowest earners but don’t necessarily lift average wages if most jobs remain in low-margin industries.

6. Labor market competition and mobility

Slovakia faces emigration of skilled workers, often to Germany, Austria, or other Western EU countries.

While this reduces domestic unemployment, it also constrains wage growth in low-skilled sectors because labor supply remains relatively abundant.

7. Globalization and integration into European supply chains

Many Slovak companies operate as branches of larger multinational corporations. These firms often focus on low-cost manufacturing to remain competitive in Europe, limiting domestic wage growth.

Outsourcing and offshoring trends keep wages in some industries low relative to productivity.

8. Regional disparities within Slovakia

Wages in Bratislava (capital) are much higher than in eastern or rural regions. The national average is pulled down by lower-wage areas, creating a perception of generally low pay.

Summary:
Low wages in Slovakia are largely due to a combination of productivity gaps, industrial structure, historical transition effects, skills mismatches, regional disparities, and the influence of global low-cost supply chains. While sectors like automotive and IT pay well, the bulk of domestic employment is in lower-margin sectors, keeping the national average comparatively low."


Zhrnuté: Na Slovensku je veľký podiel sektorov s nízkou pridanou hodnotou, mzdy obvykle korelujú s produktivitou práce, ktorá je na Slovensku nízka – pod priemerom EÚ; prílev priamych zahraničných investícií prináša dobre platené miesta len do niektorých sektorov, mzdy sú vyššie v sektoroch so zručnou pracovnou silou, ale na Slovensku je nesúlad medzi vzdelávacím systémom a potrebami pracovného trhu, čo vedie k nadbytku pracovníkov v nízko platených pozíciách; vysoké sociálne odvody a dane odrádzajú zvyšovať platy, hlavne v malých a stredných podnikoch; politika minimálnych miezd pomáha najmenej zarábajúcim, ale nevyhnutne nevedie k zvyšovaniu priemernej mzdy, ak väčšina pracovných miest je v nízkomaržových sektoroch; Slovensko čelí migrácii vzdelanej pracovnej sily do susedných krajín, čo síce redukuje nezamestnanosť, ale zároveň obmedzuje rast miezd v sektoroch s menej vzdelanou pracovnou silou, ktoré na SK prevládajú; veľa slovenských firiem funguje ako pobočky nadnárodných korporácií – tieto sa väčšinou z dôvodu konkurencieschopnosti zameriavajú na nízkonákladovú výrobu, čo limituje rast miezd; regionálne disparity na Slovensku spôsobujú vyššie mzdy v Bratislave, než na východe/vidieku, a to znižuje národný priemer a vyvoláva pocit „nízkych miezd“ na Slovensku.

[Trumpeta1978]

Ano o tom to dlhodobo celé je: na Svk je väčšina zamestnavatelov bez produkcie vyššej pridanej hodnoty. Lebo iba montovať niečo, to dokáže ktokolvek a kdekolvek preto takyto produkt ma iba nizku maržu.
Lenže vývojové, či iné hi-tech centrá tu nikto neotvorí.
Prečo?
Pretože už take centrá stoja inde, bolo do nich vela investované a nie je žiaden dôvod prečo by sa mali presunut sem. Nie je dost spickovo vzdelanych ludi oproti velkých Zapadným metropolam. Proste vzdy sme periferiou boli a vzdy zostaneme.

[jaroslav80]

Lenže vývojové, či iné hi-tech centrá tu nikto neotvorí.
Prečo?
Pretože už take centrá stoja inde, bolo do nich vela investované a nie je žiaden dôvod prečo by sa mali presunut sem.

To nie je o tom, ze by nieco bolo treba presuvat. A ze uz to je vybudovane. Praveze teraz je velky boom ohladom budovania novych datovych centier, ale budu ich budovat v USA a pri hlavnych mestach zapadnej Europy a nie na periferii v SVK.

Predsa ak by nastala vojna a mame byt naraznikovou zonou, nedas si do naraznikovej zony nieco, z coho chces profitovat a co ti znasa "zlate vajcia".
A ak by nebola vojna, mozes vysledky z tvojich datovych centier periferii predavat za poplatok. A nemas z toho ziadne emisie. Elektrina sa moze vyrobit na periferii. Chemicku vyrobu, vyrobu cementu a podobne bordele tiez mozes presunut na periferiu....

[marxx]

Percentuálny nárast hrubých mesačných platov v EUR od roku 2021 (ročný priemer) do r. 2025 (priemer za prvý polrok 2025):

1 Serbia 667 1,268 90.1%
2 Romania 1,083 1,851 70.9%
3 Bulgaria 858 1,315 53.3%
4 Lithuania 1,579.4 2,387 51.1%
5 Estonia 1,475 2,198 49.0%
6 Hungary 1,263 1,825 44.5%
7 Poland 1,288 1,854 43.9%
8 Latvia 1,293 1,808 39.8%
9 Slovakia 1,211 1,654 36.6%
10 Czechia 1,493.83 1,936.51 29.6%

[hifron]

prečo má Bratislava násobne menší rozpočet ako Brno a Praha? Lebo v Brne sú veľké firmy čo zamestnávajú veľa ľudí a aj spoločenské miesta pre firmy, kde to žije. A potom sú príjmy z veľa oblastí, ktoré prosperujú, ale ako ekosystém ktorý má značku alebo značky. A keď sem tam niečo kanibalizuje, vedia si to poriešiť. Takže samosprávy majú dlhodobo prebytky a štát deficity, ale to si tiež rieši v kompetenciách, ktoré vie lepšie alebo ktoré musí mať on, iba on alebo aj on. Dnes to už ale eshopy trocha naštrbili, svet trocha pokročil a to aj vedľa...

Takže nariekanie Bratislavy má svoje dôvody a ak bude horšie, pretože ľudia zlenivievavajú duševne, fyzicky alebo na mol, je z toho fyzika alebo počty čo treba vypiť, nie čo sa treba naučiť alebo ako pokročiť v biznise alebo kariére. A potom z toho raz môžu byť aj prebytky, ale aj deficity ako to je už neisté... Ako život...

Ale nemáme nejaké prehľady spoločenských vrstiev, že ako to im ide, že niečo drhne a čo s tým. Lebo tie spoločenské strediská firiem sú aj o tom, že spoločnosť nejako napreduje, ale aj upadá... A niekedy aj obidve a niekedy je to aj vážne alebo na rozcestí, ale aj o napravovaní delikventov alebo o zdraví firiem. A keď sú dane aj tam, kde sa človek nepozrie, volá sa to neznalosť zákona, ale aj o žmýkaní alebo o tom, že nie sú prebytky a nie sú firmy a nie sú dane, nie je z čoho... Asi je potom niekde chyba alebo obyvatelia to nedávajú, nemajú možnosti... asi aj tá BA je potom bradavica, že to tam nejde... , možno dočasne a potom bude prehnitý úpadok kapitalizmu a zaostávanie kariéristov kali oblasti, asi sa s tým nedá nič robiť, že to firemne nepôjde a kariérne tiež... dané tak nebudú a ani deficity...

[MiBi]

zdroj: https://www.facebook.com/photo/?fbid=10 ... 3761116963