Povedal som, že sa nebudem vyjadrovať, ale ešte raz napíšem svoj názor.
sibal4441 napísal: ↑So 04 10, 2025 9:19 am
Lebo tiez som mal danovu kontrolu, danova kontrolorka ked videla miliony obratu a ziadne dane tak tomu nerozumela, a hned sa zacala vyhrazat, ze ak vsetko nezdokladujem tak ze mi cely obrat zdani

. Nakoniec po roku hladania ked nevedela nic najst - ved to boli tie iste peniaze ktore len prisli na ucet, a potom odisli niekedy aj denne, tak mi zacala vyplakavat ze za ten cas mohla radsej kontrolovat ine firmy a ze ona kontroluje firmy ktore maju aj skutocne milionove obraty
Dúfam, že z toho každý pochopí ako funguje daňová správa a prečo je namieste daňovákov nedráždiť.
Výber daní je o tom aby sa vlk nažral a ovca ostala celá.
Teda FS nemá úmysel daňovníka buzerovať, ani s ním míňať veľa času.
Daňový výber musí byť efektívny. Preto
FS mrhá energiou a časom tam, kde vidí potenciálne daňové doruby a pokuty.
sibal4441 napísal: ↑So 04 10, 2025 9:19 am
Inak ak robis aj FX konverzie a USD bude nadalej prudko oslabovat, ak dobre tomu rozumiem, ak zamenis z EUR na USD vtedy ked je velky denny prepad USD oproti stredovemu kurzu NBS tak ti vznikne kurzova strata? To by bol dobry sposob ako spravne nacasovat zmenu z EUR na USD co aj tak musim urobit.
Pokiaľ viem právnická osoba účtuje iba v EUR. Je teda úplne jedno, či máš účet v USD, alebo EUR.
Prax však vraví, že firemný účet u brokera je najlepšie mať v EUR a vo výpise máš už všetko zúčtované aj s kurzovými stratami/ziskami.
Ak je účet v USD musia byť kurzové rozdiely dopočítané.
Podľa mňa je pre firmu zbytočné špekulovať, kedy mať u brokera main currency USD alebo EUR.
A ešte jedna vec. Z účtovného hľadiska je podľa mňa najlepšie všetky pozície na konci roka uzavrieť a do nového roka prejsť s cashom.
Samozrejme, dá sa aj špekulovať a prenášať, aj optimalizovať cez realizovanú stratu, ale ja si myslím, že skôr sa to oplatí na fyzickú osobu, ako na firmu.
sibal4441 napísal: ↑Po 06 10, 2025 4:19 pm
Osobne si počkám, ako dopadne stretko JUGGLER vs. andre – ak sa im podarí prebrať aj tému výpočtu obratu a transakčnej dane pri nákupe akcií, mohlo by to byť veľmi užitočné pre nás všetkých. Bolo by super, keby nám potom dali správu, čo sa podarilo rozlúsknuť
Možno preberieme nejaké veci, vymeníme si nejaké info, ale v princípe neplánujem nič rozluskávať.
sibal4441 napísal: ↑Po 06 10, 2025 4:19 pm
Zatiaľ to vyzerá, že v tejto oblasti je veľa názorov a každý si to účtuje po svojom, až kým nepríde kontrola s vlastným výkladom zákona.
A práve preto som ja opatrný, pretože pár kontrol som zažil a poviem vám že tam logika a zdravý rozum ide úplne stranou.
Ja si vôbec nemyslím, že účtovníci, ktorí sa tým živia si len tak robia veci po svojom.
Oni vedia, čo je podstatné a dôležité.
Z môjho pohľadu je najlepšie mať profesionálneho účtovníka, dať mu splnomocnenie a nech všetko robí tak, ako sa to má robiť,
pričom ťa aj zastupuje pred daňovákmi. A pre prípadné právne spory treba mať dobrého advokáta.
V zmysle toho, aby si nemal žiadne kontroly je podľa mňa najlepšie s ničím nešpekulovať, ani so spornými nákladmi.
Odporúčam poctivo platiť dane. A myslím tým VZOROVO platiť dane, aby FS nemala ani najmenší dôvod na kontrolu.
Kedysi som podnikal v zahraničí. Aj som tam žil.
Pár rokov som potom žil v SR, ale firmu som mal v zahraničí.
Kedysi to nebol problém, ale po kríze 2008/2009 to začali šrubovať.
Prišla FATCA ( výmena informácii pre USA ), potom sa pripojila EU (CRS) a dnes funguje nielen výmena informácii (AVI),
ale aj dokonalá kontrola bánk a všetkých finančných tokov. A všetko je legislatívne podchytené.
Preto si myslím, že nám malým rybám sa už neoplatí špekulovať, ale brať to úplne opačne:
byť vzorovými daňovníkmi a využiť, že v SR nemáme vysoké dane.
Dnes sa oplatí špekulovať len extra bohatým jedincom ktorí majú na to, aby si platili odborníkov a špičkových advokátov.
Citujem:
V roku 2025 právnické osoby uplatnia pri zdaniteľných príjmoch (výnosoch) do 100 000 eur (vrátane) sadzbu dane vo výške 10 %.
Ak zdaniteľné príjmy (výnosy) presiahnu hranicu 100 000 eur, uplatní sa sadzba 21 %.
sibal4441 napísal: ↑Po 06 10, 2025 12:46 pm
Dakujem, pozeram ze virtualny trvaly pobyt v CR sa da zariadit za par tisic Kc, tak to este doobjednam k sro.
Vidíš. Ty špekuluješ a koleduješ si o problémy.
Broker bude od teba pýtať utility bill, oficiálny trvalý pobyt nie je ľahké mať ani doma.
Plus to, čo ti vravia bebe a andre. A keď už to prešlo aj súdnym sporom až po najvyššiu inštanciu, stáva sa z toho precedens.
Tak si to vyhľadaj v judikátoch a tam v rozhodnutí súdu nájdeš všetky detaily aj argumentáciu.
Pre mňa to znamená, že sa už neoplatí robiť právny výklad po svojom, pretože v súdnom spore sa advokáti FS oprú o veci v ktorých už bolo rozhodnuté.
sibal4441 napísal: ↑Po 06 10, 2025 8:42 am
"podla toho ako to FS prezentuje praveze pokial sa NEjedna o riadene portfolio platis DFT z kazdeho nakupu CP a inych financnych nastrojov (opcie, derivaty), u zahranicneho brokera si zrejme musis spravit samozdanenie. "
FS si robí svoj vlastný výklad. Že napr. platby súvisiace z investičnými službami oslobodené nie sú.
Alebo, že
,,zákon neustanovuje, že transakčný účet má byť bankový účet konkrétneho typu/druhu, neustanovuje, či má byť bežným podnikateľským účtom, alebo iným typom/druhom účtu. § 2 písm. c) zákona č. 279/2024 Z. z. tiež neustanovuje podmienku, že transakčný účet má byť vedený u poskytovateľa platobných služieb so sídlom na území SR,,
No na druhej strane štát poveril banky výberom TD, aj upravil legislatívu, že je povinnosť mať podnikateľský účet.
Tak sa pozrime čo sa píše v zákone:
V § 4 ods. 2 zákona č. 279/2024 Z. z. sú ustanovené
výnimky z predmetu dane z finančných transakcií:
...platobná operácia obchodníka s cennými papiermi, pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi alebo poskytovateľa služieb kryptoaktív
na účet klienta súvisiaca s nákupom alebo predajom cenných papierov, iných finančných nástrojov, devízových hodnôt, iných majetkových hodnôt alebo kryptoaktív v mene obchodníka s cennými papiermi, pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi, poskytovateľa služieb kryptoaktív, alebo v mene ich klienta;
Za druhé zákon vraví, že
Predmetom dane je:
finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka
Predmetom dane z finančných transakcií sú jednak finančné transakcie, pri ktorých dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka (teda debetná transakcia či výber hotovosti), použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, no taktiež preúčtovaný náklad súvisiaci s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka na území Slovenskej republiky.
Teda ak máš u brokera (o.c.p.)
CASH účet a niečo kúpiš, dôjde k transakcii
- k prevodu peňazí, ktorým definitívne mení majiteľa (napr. nákup akcií bez páky, úhrada poplatku, výber, vklad)
- k zníženiu disponibilného zostatku — peniaze odídu z účtu a zmení sa vlastníctvo.
Ak máš u brokera
MARGIN účet, peniaze na účte sú iba kolaterál,
ten sa v zmysle práva nepovažuje za platbu ani prevod finančných prostriedkov, pretože klient ostáva vlastníkom.
Broker má iba záložné právo na tento majetok.
Takéto pohyby sa neoznačujú ako „platobné transakcie“ podľa PSD2 ani Zákona o platobných službách.
Teda ak tvoje prostriedky na margin účte slúžia len ako kolaterál, a nie sú reálne prevedené alebo použité na úhradu,
nejde o platobnú transakciu.
Na účte je:
Cash balance / Equity – celkový majetok na účte,
Available funds / Buying power – suma, ktorú možno použiť na nové obchody.
Ak sa suma zníži iba v „available funds“, ale nie v „cash balance“, ide len o viazanie kolaterálu, nie o platbu.
Ak sa suma odpočíta aj z „cash balance“ (napr. pri poplatku, úroku, výbere, realizovanej strate), ide o platobnú transakciu.
Teda reálny odpis, alebo platba sa deje iba pri realizovanej strate, odpise úroku, poplatkov, alebo likvidícii kolaterálu ( nutený predaj ).
A kedže aj tie transakcie prebiehajú len medzi účtom klienta a brokera vedenom v jednej banke
a ešte k tomu aj broker kupuje/predáva vo vlastnom mene, tak si myslím, že na súde to nemá šancu uspieť pre účely transakčnej dane.
Ale niečo iné môže byť, ak firma kúpi akcie inej firmy a dôjde k prevodu peňazí cez brokera.
To už môže byť transakcia o ktorú sa opiera výklad FS na základe zákona.
Na záver zhrnutie od AI:

Margin účet – právna povaha
Pri MARGIN účte u brokera (typicky podľa modelu „custody“ alebo „margin lending“) sú peňažné prostriedky a cenné papiere vedené na mene klienta.
Broker ich spravuje, no vlastnícke právo ostáva klientovi.
Broker získava záložné právo (lien) na zabezpečenie svojej pohľadávky – napríklad pri poskytnutí úveru na nákup cenných papierov.

Právna kvalifikácia – nie je to platobná transakcia
Podľa:
Smernice (EÚ) 2015/2366 (PSD2)
Zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách
sa platobnou transakciou rozumie „vloženie, prevod alebo výber finančných prostriedkov uskutočnený na základe platobného príkazu používateľa alebo prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb“.

V prípade margin účtu:
prostriedky neprechádzajú z jedného platobného účtu na iný,
nejde o platobný príkaz v zmysle PSD2,
ale o vnútorný presun kolaterálu alebo úpravu zabezpečenia v rámci investičnej služby,
preto nejde o „platobnú transakciu“ podľa PSD2 ani slovenského zákona o platobných službách.

Právny dôsledok
Takéto operácie:
nepodliehajú regulácii PSD2,
nevyžadujú licenciu poskytovateľa platobných služieb,
spadajú pod reguláciu investičných služieb (MiFID II), nie platobných služieb.
Právna kvalifikácia pohybov na margin účte
V prípade margin účtu vedeného u obchodníka s cennými papiermi sa peňažné prostriedky klienta nepovažujú za predmet platobnej transakcie v zmysle § 2 písm. n) zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách ani článku 4 ods. 5 smernice (EÚ) 2015/2366 (PSD2).
Finančné prostriedky vedené na margin účte predstavujú kolaterál, ktorý zostáva vo vlastníctve klienta; obchodník s cennými papiermi disponuje iba záložným právom na tento majetok na zabezpečenie svojich pohľadávok voči klientovi.
Vnútorné presuny kolaterálu, zúčtovania úverovej marže alebo vyrovnanie investičných pozícií preto nepredstavujú „platobné transakcie“ a nepodliehajú režimu platobných služieb, ale režimu poskytovania investičných služieb podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách (transpozícia smernice MiFID II).