Daňové a odvodové zaťaženie v OECD
Napísané: Ne 14 08, 2011 9:58 am
Po zhliadnutí daňového a odvodového zaťaženia u nás a v iných štátoch EÚ, resp. OECD prestávam rozumieť, čo nám neustále naši politici omieľajú o tom, že práve cez nízke dane stimulujeme podnikateľské prostredie...
Zdanenie dividend je u nás 19%, všade inde s výnimkou Estónska (21%) je podstatne vyššie.
Odvody platené zamestnávateľom sú tiež vo väčšine krajín vyššie.
Daň z príjmu zamestnanca je v iných štátoch tiež vyššia.
Napr. Švédsko (ale aj iné štáty Škandinávie) - podstatne vyššie priame zdanenie, nehovoriac o nepriamych daniach. Nemám pocit, že by tam podnikateľské prostredie živorilo, nehovoriac o vysokej úrovni poskytovaných služieb vereným sektorom. Ale beriem fakt, že Škandinávia má svoje historické špecifiká, prečo je to u nich takto.
Samozrejme príkladov je viac, mimo Európy napr. Nový Zéland.
Ďalšia štatistika zverejnená Eurostatom hovorí, že u nás je spolu s Rumunskom najnižšie daňové zaťaženie, podiel vybraných daní k HDP je pod 30%. Priemer EÚ je o 10 percentuálnych bodov vyššie. Ale zase v USA a Japonsko je daňové zaťaženie ešte menšie, ako u nás a tiež je tam lepšie ako u nás, len ide o zrejme najzadlženejšie krajiny k ich HDP...
Teda nízke dane bez iných správne nastavených nástrojov (napr. súdnictvo) je opäť len populizmus a podstatnou prekážkou podnikania sú úplne iné veci? Taktiež mi vyznieva komicky tvrdenie o znížení daní (v čase konjunktúry) na 16% (DPH, priame dane). Otázka na diskusiu - je náš daňovo-odvodový systém nastavený správne? Resp. problém sú nominálne nízke zárobky, z ktorých sa dane a odvody počítajú?
Zdanenie dividend je u nás 19%, všade inde s výnimkou Estónska (21%) je podstatne vyššie.
Odvody platené zamestnávateľom sú tiež vo väčšine krajín vyššie.
Daň z príjmu zamestnanca je v iných štátoch tiež vyššia.
Napr. Švédsko (ale aj iné štáty Škandinávie) - podstatne vyššie priame zdanenie, nehovoriac o nepriamych daniach. Nemám pocit, že by tam podnikateľské prostredie živorilo, nehovoriac o vysokej úrovni poskytovaných služieb vereným sektorom. Ale beriem fakt, že Škandinávia má svoje historické špecifiká, prečo je to u nich takto.
Samozrejme príkladov je viac, mimo Európy napr. Nový Zéland.
Ďalšia štatistika zverejnená Eurostatom hovorí, že u nás je spolu s Rumunskom najnižšie daňové zaťaženie, podiel vybraných daní k HDP je pod 30%. Priemer EÚ je o 10 percentuálnych bodov vyššie. Ale zase v USA a Japonsko je daňové zaťaženie ešte menšie, ako u nás a tiež je tam lepšie ako u nás, len ide o zrejme najzadlženejšie krajiny k ich HDP...
Teda nízke dane bez iných správne nastavených nástrojov (napr. súdnictvo) je opäť len populizmus a podstatnou prekážkou podnikania sú úplne iné veci? Taktiež mi vyznieva komicky tvrdenie o znížení daní (v čase konjunktúry) na 16% (DPH, priame dane). Otázka na diskusiu - je náš daňovo-odvodový systém nastavený správne? Resp. problém sú nominálne nízke zárobky, z ktorých sa dane a odvody počítajú?