offshore

[jonatanus]

ma niekdo skusenosti s danovymi rajmi?

[Keni]

skusenosti nie, par liniek dole:

http://www.zahranicne-spolocnosti.sk/
http://www.akontslovakia.sk/ + nejake zasady
http://www.spolocnosti.com/index.php?m=3


Kolegu, si momentalne zaklada spolocnost v Dubaji ... tam tusim nie su korporatne dane, tak mozno neskor napisem nieco viac

[BGuru]

ano mam, a... ?

[filip glasa]

ano mam, a... ?

šak napíš aké
ako si to založil, čo si ušetril a koľko to stálo

[BGuru]

Citliva tema na forum aby bol clovek prilis moc konkretny a rozoberal tu svoj pripad. Vobec nechces odo mna vela

Nieco sme zalozili cez spominany akont a niektore jurisdikcie sme spravili priamo cez miestnych rezident agentov v danej krajine.
Cez akont to bolo o dost drahe par tisic EUR, ale spolocnici to tak chceli. Ist napriamo sa da aj za 1/4 ich ceny 1-2tisic eur.
Jurisdickie, ktore som pouzil menovat vsetky nebudem, ale jedna z nich je aj cyprus kvoli EU.

[filip glasa]

http://www.investujeme.cz/?object=topte ... 10&sid=463

[Kennard]

BGuru a ostatni,

Je jasne ze debatovat na verejnom fore je trosku citlive.
Nechcem podrobny popis ako zalozit firmu ,len ma trochu zaujala tato situacia:

Mam osobny ucet (personal account) u Oandy tak som sa pozrel ako sa da otvorit firemny ucet(corporate account).
V bode c.1(account information) a c.2 (entity information) pytaju od klienta osobne udaje s adresou a krajinu odkial pochadza (country of residence) a tiez dokument (vodicak ,obciansky preukaz atd) vydany vladou.

Dajme tomu ze si zalozim offshore spol. napr. na Seychelloch a tato firma si bude chciet otvorit firemny ucet u Oandy.Kedze ja budem riaditel tejto firmy budem asi musiet uviest krajinu povodu SR alebo CR.
Tym padom ale Oanda bude posielat zoznam mojich obchodov (ztraty/zisky) danovemu uradu na Slovensku a deklarovana anonymita vlastne je irelevantna.

Cital som o tom ze ludia offshore spol pouzivaju ked traduju forex a mozno som to mierne poplietol.

Da sa vsak nejak vyriesit tato dilema??


Ak sa da mohol by niekto napisat svoj nazor?

[jonatanus]

vsetko je ta offshore firma, to so slovenskom nema nic.. danovemu uradu mozu posielat co chcu, obchoduje offshore firma a to slovensko nema co zajimat..

sak si skoc dotoho akontu napriklad

[Kennard]

Tak som to myslel aj ja kym som sa nepozrel na tie papiere z Oandy.

konkretne mi ide o toto:

https://fxtrade.oanda.com/your_account/ ... tion.shtml

Pod "account information" 4-te policko odspodu je "country".
Tu by som mohol uviest adresu offshore firmy,napr. Seychelly.

Avsak pod Step2 "entity information"
je "country of residence " a tu mi je nejasne co tam dat.Firma sice je zaregistrovana na Seychelloch ale moje obcianstvo ako riaditela je SK.
Dajme tomu ze aj tu by som mohol dat Seychelly.Co ale poskytnut ako "goverment issued ID number" pre ludi ktori su nie z USA.Nie som si isty co by ich uspokojilo aby sa predlozilo.

[filip glasa]

Tá firma je právnická osoba a ty si úplne iná osoba. Nemáte nič spoločné napriek tomu že ju vlastníš a riadiš. Ani na slovensku sa nijako nepletú príjmy zo s.r.o., a.s. a fyzickej osoby aj keď si ich majiteľom aj konateľom.

[JUGGLER]

Oanda sama o sebe nič neposiela našemu daňovému úradu. Ale SR má zmluvu o výmene informácii s USA a tak , keby náš daňový úrad mal záujem o informáciu, kolko si zarobil v USA - môže o túto informáciu americký daňový úrad (IRS) požiadať.

Keď obchoduješ na účet offshore firmy, tak tá sa zdaňuje v mieste, kde sídli - teda v offshore. Amíci roroznávajú tzv. principal place of bussiness, to znamená, že chcú vedieť kým a odkiaľ je firma riadená.
Chcú to vedieť nie kvôli daniam, ale kvôli pôvodu peňazí - či nejde o prepieranie špinavých peňazí, alebo o financovanie terorizmu.
Brokeri sú v tom ohlade féroví. Len si plnia povinnosti , ktoré im ukladá zákon.
Pri offshore sa dá aj táto vec obísť. Za malý poplatok navyše - napr. 100-200 USD ročne môže byť majitelom firmy, alebo akcionárom nastrčená osoba, alebo iná firma. Niektorí brokeri to akceptujú, niektorí nie.
A propo. Keď sme už pri tých cenách, tak najlacnejšia offshore - keď si to vybavíte sami je okolo 600-800 USD pri zakladaní a potom cca 400-500 každý rok. Ak zaplatíte tisíce sprostredkovatelským firmám , tak vedzte, že oni to vybavia s prstom v zadku rovnako lahko a u rovnakého sprostredkovatela (ktorý má na licenciu od príslušnej vlády) ako by ste to urobili vy. A ešte za lepšiu (veľkoobchodnú) cenu ! A potom si na vás zgustnú - každý rok im zaplatíte dajme tomu dvojnásobok úplne zadarmo... Všetky tieto anomálie pramenia len z jediného - z neznalosti. Ak nemáte dosť inteligencie ušetriť kopu peňazí, kde chcete nabrať rozum na ich zarobenie na burze?
Podme späť k tomu daňovníkovi... Pri offshore je to teda firma. Ak ostaneme jej majitelom - to neznamená, že všetky príjmy firmy sú vašími príjmami. Tak to posudzuje málokto - napr. rakúska legislatíva to tak berie. Ale nie naša. Ak však prevediete peniaze firmy na seba už je to váš príjem a ten ste povinný zdaniť. Na to si treba dať pozor. Najbezpečnejšia a jediná čistá cesta je teda robiť to tak ako to robí každý podnikateľ - míňať peniaze firmy. Voziť sa na firemnom aute, telefonovať cez firemný mobil atď. Zisk si môžete vybrať i tak, že vaša domáca firma dostane úver od inej (vašej) zahraničnej firmy, prípadne si vyplatíte dividendy, ktoré sa u nás nezdaňujú a pod. Samozrejme, k tomu patrí i bankový účet v zahraničí, v krajine s výhodnou bankovou legislatívou. Pre paranoikov najlepšie mimo EU a USA.

No poviem vám jedno. Pri súčasných daniach 19% je aj Slovensko relatívne daňovým rajom. Dane u nás nie sú vysoké. Vysoké sú odvody. Ak dokážete príjmy uhrať cez firmu a zdaniť to, čo ostane po vyčerpaní nákladov a platíte len minimálne odvody , tak môžete mať aj tak vyhrané. V tom existuje mnoho variácii od zaplatenia 0% daní aj odvodov (povinné je iba zdravotné poistenie) až po maximálne obete - okolo 45%.

V tom nech vás obohatí Sulíkov článok:

Odvody len pre chudobných a nešikovných
Autor: Richard Sulík 12. 2. 2007

Že vraj máme na Slovensku vysoké odvodové zaťaženie? Blbosť! Kto má možnosti a vie ako nato, platí odvody nižšie alebo dokonca žiadne.

Čo sa týka sadzieb, má Slovensko 6. najvyššie odvodové zaťaženie spomedzi krajín OECD. Konkrétne platí 35,2% z hrubej mzdy zamestnávateľ a 13,4% zamestnanec. Z ceny práce tak tvoria odvody 35,95% ((13,4% + 35,2%) / (100%+35,2%)). Keď ale porovnáme skutočne zaplatené odvody ako percento HDP, figuruje Slovensko medzi tými istými krajinami až na 16. mieste. Očividne neplatia odvody všetci. A dane samozrejme tiež nie. Inak povedané, čím je daňovník šikovnejší a čím má viac možností, tým platí nižšie dane a odvody.

Pokúsim sa zostaviť rebríček platenia odvodov a začnem tými, ktorí sú na tom najhoršie.

Podpriemerne zarábajúci (napr. ročná cena práce 200 tis. Sk) a riadne zamestnaný
Na poslednom mieste v platení odvodov sa jednoznačne umiestnila klientela odborárov a voličšká základňa ľavice, to je tých 65% pracujúcich, ktorí zarábajú menej ako priemernú mzdu a pre ktorých sa takmer tri štvrte roka chystá šéf môjho šéfa niečo urobiť, lebo tí predošlí ich zbedačovali. Táto skupina platí odvody v plnom rozsahu, lebo málo zarábajú a vtedy sa ťažko hľadajú špeciálne riešenia. Pri ročnej cene práce 200 tis. Sk sú ročné odvody zamestnávateľa 52.071 Sk a zamestnanca 19.822, čiže 35,95% (z 200 tis. Sk).

Kreatívny zamestnávateľ
Mierne zlepšenie predošlej skupiny pracujúcich predstavuje kreatívny zamestnávateľ. Ten si najprv v kľude prečíta § 138 ods. 2 zákona 461/2003 o sociálnom poistení a zistí, že okrem mzdy existujú položky, ktoré sú v konečnom dôsledku odmenou za prácu, ale sa z nich neplatia odvody, ako napríklad odchodné, odstupné, cestovné, náhrada za pohotovosť, odmeny za priemyselné práva a pod. Namiesto krútenia hlavou nad týmito nezmyslami friško premenuje čím väčšiu časť mzdy zamestnanca napríklad na odmenu za každoročné pracovné jubileum alebo pracovnú pohotovosť vo výške 20% mzdy a hneď klesli odvody na 28,76%. Sem spadajú aj rôzne brigády, dohody a pod.

Nadpriemerne zarábajúci (napr. ročná cena práce 800 tis. Sk)
Na treťom mieste odzadu sa umiestnila vyššia stredná vrstva. Na efektívne zníženie (samozrejme bavíme sa len o legálnych možnostiach, ktoré umožňuje náš predpotopný systém odvodov) sa dajú využiť dve možnosti:

a. Začiatočníci využijú neexistujúce ročné zúčtovanie pri sociálnych odvodoch (zdravotné odvody už ročné zúčtovanie majú a to je veru iný paškvil) a síce tak, že v prvých 11 mesiacoch dostanú namiesto mesačnej hrubej mzdy 49.310 Sk (čo je 1/12 z ročnej ceny práce zníženej o odvody zamestnávateľa (800.000 / 1,352 / 12)) povedzme len 20.000 Sk a v decembri si nechajú vyplatiť zvyšných 371.716 Sk. Fígeľ je v tom, že pre sociálne odvody existuje strop vo výške 3-násobku priemernej mzdy, toho času 51.822 Sk mesačne. Za prvých 11 mesiacov platí zamestnávateľ 7.040 Sk a zamestnanec 2.680 Sk na odvodoch mesačne a za december to je 50.231 Sk pre zamestnávateľa a 19.740 Sk pre zamestnanca, spolu za rok 176.891 Sk, čiže už len 22,11% (z 800 tis. Sk).

b. Pokročilí dostanú zamestnanecké akcie s prioritným nárokom na zisk a k tomu mzdu tiež len 20.000 Sk mesačne. Z dividend sa neplatia žiadne odvody, takže celkové odvodové zaťaženie je mesačne 7.040 Sk pre zamestnávateľa a 2.680 Sk pre zamestnanca, spolu ročne 14,58% (z 800 tis. Sk), čo síce vie potešiť, ale zďaleka nie je všetko.
Poznámka: Oficiálnu mzdu je samozrejme možné stanoviť aj nižšie ako 20.000 Sk mesačne, len bolo by vhodné, aby riadiaci pracovník nemal nižšiu mzdu ako upratovačka

Stredná vrstva (napr. ročná cena práce 600 tis. Sk)
Teraz nastupujú profíci. Vedia hlasno nariekať a ticho lobovať. Príslušník strednej vrstvy sa musí najprv vymaniť spod ochrany odborov, čiže stať sa živnostníkom, samozrejme naďalej pracujúcim tam kde doteraz. Medzi nami: je jasné, že v skutočnosti sa stane len pro-forma živnostníkom a preto to chce trochu obštrukcií kvôli pracovnému právu. Ako živnostník si najprv zníži svoj príjem (600.tis Sk) o 40% (240.000 Sk) paušálnych nákladov. Samozrejme ako riadne pracujúci v skutočnosti žiadne náklady nemá. Potom si uplatní odvody, ktoré platil v minulom roku (aby sme sa vyhli iteráciam a diferenciálom, tak to len odhadnem na 67.500 Sk) a získa základ dane 292.500 Sk. Tento základ vynásobí bulharskou konštantou 0,5 a máme základ pre výpočet odvodov (pre výpočet zdravotných odvodov sa použije bulharská konštanta deluxe 0,467). Sadzba pre živnostníkov je 47,15% a ročné odvody sú teda 67.617 Sk, to je 11,27% (zo 600 tis. Sk). Ako vidieť, pro-forma živnostníci nastavili latku vysoko, a to nehovorím o sadzbe dane z príjmov, ktorá je len 11,40% (19% znížených o 40% paušálnych nákladov).

Pracujúci kapitalista s nadpriemerným príjmom (600 tis. Sk ročne)
Latka je vysoko, tromfnúť "akože živnostníka" dokážu už len dva druhy kapitalistov. Prvý z nich je "pseudokapitalista". Naďalej sa jedná v skutočnosti o zamestnanca, teraz si ale založí vlastnú s.r.o. a tá faktúruje jeho výkon v hodnote 600 tis. Sk ročne jeho bývalému zamestnávateľovi a terajšiemu objednávateľovi. Zo zamestnanca sa stal majiteľ s.r.o., ktorý sa vo svojej firme zamestná a keďže sebavykorisťovanie nie je zakázané, spraví tak za minimálnu mzdu 7.600 Sk mesačne (zvyšok je zisk, z ktorého sa odvody neplatia). Z nej platí ročne 44.323 Sk na odvodoch, čo je 7,39% (zo 600 tis. Sk).

Nepracujúci, teda skutočný kapitalista

And the winner is: Skutočný kapitalista. Tí, ktorí sú dostatočne majetní na to, aby ich živili výnosy z ich kapitálu a nie každodenné chodenie do práce, odvody neplatia. Ich odvodové zaťaženie je 0% a sú jasnými víťazmi súťaže "Odborár, nezlob se". Skutoční kapitalisti sa ďalej rozlišujú podľa toho, koľko platia daní na:

a. Kapitalista Čaj. Má príjmy (napr. úroky), z ktorých síce odvody neplatí, ale dane platí v plnej výške.

b. Kapitalista Šalát. Tiež žiadne odvody a dane 11,40% (19% znížené o paušálne náklady 40%). Napr. príjmy z prenájmu na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej je všetky náklady spojené s nájmom povinný hradiť prenajímateľ.

c. Kapitalista Borec. Žiadne odvody a žiadne dane. Každý rok kúpi jednu nehnuteľnosť, ktorú vždy po piatich rokoch predá.

Záverom, by som sa rád spýtal našich odborárov, aký je ich názor na to, že keď niekto raz za 5 rokov zarobí na predaji nejakej nehnuteľnosti 1 mil. Sk a inak nerobí vôbec nič, ostane mu 1 mil. Sk (100%) a keď niekto každý každučký deň maká za 12.327 Sk mesačnej hrubej mzdy a za 5 rokov takisto vytvorí hodnotu 1 mil. Sk (12.327*1,352*12*5), ostane mu len 610 tis. Sk (61%). Ako chcete, ctení odborári, vysvetliť vašej klientele, že po 17 rokoch, čo akože hájite jej záujmy, je na tom práve ona zo všetkých spoločenských skupín najhoršie? A hlavne, čo plánujete urobiť? Čo radia odborárski experti? Zvýšiť minimálnu mzdu, ktorá sa týka pár percent obyvateľstva? Tak to vám gratulujem.

P.S. Len tak na okraj. Odvodový bonus tento problém rieši tak, že všetky subjekty sú vystavené na halier rovnakému daňovému a odvodovému zaťaženiu, to znamená odborárskej klientele zaťaženie klesne a kapitalistom stúpne. Viac na http://www.sulik.sk.

[Kennard]

Vdaka Juggler za velmi zaujimavy a poucny clanok.

Ked som si pozeral podrobnejsie moznosti zalozenia offshore tak som tiez dospel k zaveru ze to iste co urobi za cloveka firma si mozem urobit clovek aj sam.Ja sam som sa s tym stretol ked som pred par rokmi robil vystahovanie zo SK a usetril som tisice $ za firmu.Vsetko co som potreboval bolo na nete.

[JUGGLER]

Kennard:
Jasné. Všetko je na nete.
Ináč, ty u brokera nemusíš zakladať inštitucionálny účet. Prever, či si nemôžeš založiť účet ako ,,financial advisor,, skrátka taký účet, kde ty ako trejder môžeš spravovať účty svojím klientom. Potom jedným z tvojích klientov môže byť aj tvoja vlastná firma. Klientsky účet je ovela jednoduchší z nasledujúcich dôvodov:
1. nemusíš platiť inštitucionálne poplatky za dáta, služby a pod.
2. nepodliehaš takej kontrole a schvalovaniam ako inštitúcie
3. brokeri nemajú radi, keď robí margin trading priamo offshore firma.

[Kennard]

Ahoj Juggler,

To je urcite tiez jedna z moznosti ten advisor.Sice som o tejto moznosti moc nerozmyslal ale ked som pozeral podmienky na Oande tak si myslim ze by to nemal byt problem.Ja nerobim akcie, len meny a zlato a tam neviem ci maju corporate accounts nejake vyssie poplatky.
Ako si to myslel ze brokers nemaju moc radi offshore firmy? Stretol si sa s niecim kde bol problem ze si ucet otvarala offshore firma?

Ja som vlastne v daniach zelenac lebo som sa zameriaval iba na trading ale zatial som skor za variantu zalozenia offshore.Viem ze si napisal ze Oanda neposiela nic ale ak sa nebude nasmu danovemu nieco pozdavat tak moze poziadat IRS a predpokladam ze tie info od nich dostanu.
Ked som pozeral info o offshore napr. na Seychelloch tak som videl tu moznost nominovat nastrcenu osobu ale akosi mi nevonia skutocnost ze este niekto iny bude v "mojej" firme.Takze touto cestou velmi ist nechcem.Ak by som isiel cestou offshoru tak budem chciet aby som bol ja jediny majitel a zaroven riaditel.V tom pripade by som to robil tak ako si to uz spomenul-prejedal by som jedine firemne peniaze.Plus by som samozrejme zalozil v bankovy ucet niekde mimo SK.
Tu mi je to zhruba jasne akym sposobom sa to da urobit.

Co sa tyka druhej moznosti robit to cez SK firmu, tu mi nie je jasna jedna vec.

Co si clovek vlastne ma napisat do predmetu cinnosti ked sa zaklada firma na SK?

[JUGGLER]

Ahoj Juggler,

To je urcite tiez jedna z moznosti ten advisor.Sice som o tejto moznosti moc nerozmyslal ale ked som pozeral podmienky na Oande tak si myslim ze by to nemal byt problem.Ja nerobim akcie, len meny a zlato a tam neviem ci maju corporate accounts nejake vyssie poplatky.
Ako si to myslel ze brokers nemaju moc radi offshore firmy? Stretol si sa s niecim kde bol problem ze si ucet otvarala offshore firma?

Ja som vlastne v daniach zelenac lebo som sa zameriaval iba na trading ale zatial som skor za variantu zalozenia offshore.Viem ze si napisal ze Oanda neposiela nic ale ak sa nebude nasmu danovemu nieco pozdavat tak moze poziadat IRS a predpokladam ze tie info od nich dostanu.
Ked som pozeral info o offshore napr. na Seychelloch tak som videl tu moznost nominovat nastrcenu osobu ale akosi mi nevonia skutocnost ze este niekto iny bude v "mojej" firme.Takze touto cestou velmi ist nechcem.Ak by som isiel cestou offshoru tak budem chciet aby som bol ja jediny majitel a zaroven riaditel.V tom pripade by som to robil tak ako si to uz spomenul-prejedal by som jedine firemne peniaze.Plus by som samozrejme zalozil v bankovy ucet niekde mimo SK.
Tu mi je to zhruba jasne akym sposobom sa to da urobit.

Co sa tyka druhej moznosti robit to cez SK firmu, tu mi nie je jasna jedna vec.

Co si clovek vlastne ma napisat do predmetu cinnosti ked sa zaklada firma na SK?

Brokeri nemajú radi OF:
Jednak kvoli kontrolám, kde sú prísne požiadavky na kontrolu pôvodu kapitálu a pod.
Jednak kvoli margin tradingu. Čím väčšia páka, tým väčšia šanca, že trejder prepáli účet a ostane brokerovi dlžný. V takom prípade je vymáhanie cez offshore viac komplikované.
Tie nastrčené osoby sú dobre garantované. Ide len o formalitu. Ale v jednom bode to má nevýhodu. Nie každý broker, ani banka ich akceptuje, alebo chcú viac dokladov a pod.
Cez Sk firmu to môžeš robiť priamo, alebo nepriamo. Priamo, ked nemáš inú firmu a trejduješ nie ako fyz.osoba, ale na účet firmy. Ty nemusíš v tom zmysle poskytovať služby verejnosti.
Ja som mal na mysli nepriamy spôsob. Offshore firma dá úver tvojej firme ( to nie je príjem ) atď. Nechcem zachádzať do potrobností, na to sú iní špecialisti. Ohladom konkrétnosti to tu nechcem preberať verejne. Ale nejaké veci viem poradiť. Cez email: juggler@post.sk. Ovšem len Tebe, nie že mi tu začne vypisovať kadekto... Upozorňujem, že ja nie som špecialista ani poradca. Pre podrobnosti si treba objednať konzultáciu s poradcom pre daňovú optimalizáciu.

[nickiroutr]

DANOVY ZAKON SR 595/2003
2. právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri,


nechcem dobiedzať ale podľa mňa offshore bussiness pre aktívny trading je mimo zákon..
lebo skutočné miesto vedenia je v SR... prosím aký je vás názor na toto

[filip glasa]

riaditeľ - štatutár je tiež offshore ak si ho priplatíš, tak je to potom ok.

[JUGGLER]

nechcem dobiedzať ale podľa mňa offshore bussiness pre aktívny trading je mimo zákon..

Nedobiedzaš. Len si objavil teplú vodu.

Pointou je neobísť zákon, len využiť všetky legálne možnosti na daňovú optimalizáciu.

Pár oficiálne publikovaných článkov, niektoré odpovede sú priamo z daňového riaditeľstva SR:

Využívanie daňových rajov nie je protizákonné


Podľa čoho sa vníma daná krajina ako daňový raj? Ktoré krajiny sú označované za takéto raje?

- ÚFP (Úrad finančnej polície) pri posudzovaní, či ide o krajinu, ktorú možno označiť za daňový raj, vychádza z tzv. sivého zoznamu krajín a finančných centier vyhlásených za oficiálne daňové raje na stretnutí členských štátov OECD 26. 7. 2000 v Paríži. Sú to tieto krajiny: Andorra, Anguilla, Antigua a Barbuda, Aruba, Bahamy, Bahrajn, Barbados, Belize, Britské Panenské ostrovy, Cookove ostrovy, Dominikánska republika, Gibraltár, Guernsey, Ostrov Man a Jersey, Libéria, Lichtenštajnsko, Marshallove ostrovy, Maurícius. Monako, Montserrat, Nauru, Holandské Antily, Niue, Panama, Samoa, Seychely, Svätá Lucia, Svätý Krištof a Nevis, Svätý Vincent a Grenada, Tonga, Turecké a Caicosské ostrovy, Panenské ostrovy, Vanuatu. Iný tzv. čierny zoznam daňových rajov bol zostavený v roku 1989 Finančnou akčnou skupinou na boj proti praniu špinavých peňazí (FATF). Tento zoznam je každoročne aktualizovaný podľa toho, či krajina spĺňa alebo nespĺňa legislatívne a inštitucionálne podmienky zaručujúce účinné predchádzanie a potláčanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Tento zoznam bol naposledy aktualizovaný k 14. 10. 2002 a ako nespolupracujúce krajiny boli označené: Cookove ostrovy, Egypt, Grenada, Guatemala, Indonézia, Myanmar, Nauru, Nigéria, Filipíny, St. Vincent a Grenadines, Ukrajina.

Ktoré daňové raje a prečo sú v najväčšej obľube slovenských firiem?

- Nie je možné celkom presne určiť "najobľúbenejšie" daňové raje slovenských firiem, pretože každý daňový raj sa vyznačuje špecifickými podmienkami, ktoré ponúka, a preto výber daňového raja je ovplyvnený v prvom rade cieľom, aký záujemca o zriadenie svojej spoločnosti v daňovom raji sleduje, v druhom rade ekonomickými a legislatívnymi podmienkami poskytovanými daňovými rajmi. Väčšina daňových rajov (off-shore) je charakteristická tým, že daňový systém krajiny zabezpečuje minimálne zdanenie príjmov (napr. ročná prevádzka spoločnosti ju vyjde po zrátaní všetkých výdavkov na 10 % z ročného príjmu), niekedy je daňová povinnosť dokonca nulová a podnikateľský subjekt je povinný zaplatiť iba paušálny, spravidla ročný, poplatok za prevádzkovanie svojej firmy.

Nakoľko protizákonné je využívanie týchto oblastí?

- Využívanie daňových rajov nie je protizákonné, ak záujemca dodrží ustanovenia platnej legislatívy krajiny - daňového raja. Z hľadiska slovenskej legislatívy by sa záujemca o prevádzkovanie podnikateľskej činnosti v daňovom raji mohol dopustiť protizákonného konania v prípade nedodržania § 53 z. č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a s ním súvisiacich ustanovení. Samotné prevádzkovanie podnikateľskej činnosti v daňovom raji nemožno považovať ani za trestné. Avšak v prípade preukázania úmyselného vyhýbania sa daňovej povinnosti, resp. s cieľom legalizácie príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, by bolo možné takéto konanie klasifikovať ako páchanie trestnej činnosti.

Existuje spolupráca s medzinárodnými organizáciami?

- Cieľom medzinárodných aktivít v oblasti predchádzania ekonomickej trestnej činnosti je dosiahnutie efektívnej výmeny informácií, ktoré sú potrebné pre vlastnú činnosť ÚFP, ako aj nadviazanie aktívnej spolupráce s partnerskými službami v zahraničí a taktiež získavanie poznatkov a skúseností z národných finančných spravodajských jednotiek z krajín, kde majú v tejto oblasti viacej skúseností, ktoré môžu byť využívané tak v oblasti priameho výkonu služby, ako aj legislatívy. Medzinárodné aktivity ÚFP okrem spolupráce na regionálnej úrovni, kde sú vytvorené dobré, v niektorých prípadoch veľmi dobré pracovné kontakty s policajnými zložkami všetkých okolitých krajín, sú nasmerované najmä do oblasti odhaľovania a dokumentovania konkrétnych prípadov. Ďalšie formy medzinárodnej spolupráce sa realizujú predovšetkým v nasledujúcich oblastiach:

Egmont Group - Medzinárodná organizácia Egmont Group je neformálnou organizáciou združujúcou národné finančné spravodajské jednotky (útvary poverené potláčaním legalizácie príjmov z trestnej činnosti v jednotlivých štátoch) z celého sveta (aktuálny počet je 68 krajín), ktorej hlavným poslaním je výmena operatívnych informácií potrebných na riešenie prípadov legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Slovenská republika je členom tejto organizácie od roku 1997. Na základe doterajších skúseností medzinárodnej spolupráce v rámci Egmont Group možno konštatovať, že informácie získavané týmto spôsobom svojím rozsahom i obsahom vyhovujú požiadavke efektívneho potláčania medzinárodnej ekonomickej trestnej činnosti.

Rada Európy - Spolupráca ÚFP s Radou Európy je zabezpečovaná najmä prostredníctvom účasti vo Výbore Rady Európy PC-R-EV pre porovnávanie legislatívneho a inštitucionálneho zabezpečenia boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ktorý bol vytvorený v roku 1997 a má mandát do konca roka 2003. Cieľom práce tohto výboru je získať prehľad o legislatívnom a inštitucionálnom zabezpečení boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti v členských krajinách Rady Európy, ktoré nie sú členmi Európskej únie. ÚFP spolupracuje s ďalšími medzinárodnými nezávislými profesijnými organizáciami (napr. FATF - Financial Action Task Force).

ÚFP tiež spolupracuje so zahraničím prostredníctvom medzinárodnej policajnej organizácie Interpol, resp. Europol.

Aké výraznejšie úspechy dosiahol ÚFP v poslednej dobe?

- Od začiatku roku 2002 bolo ÚFP začaté dokumentovanie rôznych prípadov podozrenia zo spáchania ekonomickej trestnej činnosti s celkovou predpokladanou výškou škody (neoprávneného prospechu či výhody) vo výške takmer 20 mld. Sk. V tomto období bolo ÚFP podaných vyše dvesto návrhov na začatie trestného stíhania s celkovou výškou škody takmer 80 mld. Sk. Začiatkom roku 2002 bolo na základe podaného návrhu z ÚFP vznesené obvinenie proti deviatim obvineným pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny v jednočinnom súbehu s pokračujúcim trestným činom podvodu a šiestim obvineným pre trestný čin podvodu. Títo pätnásti obvinení v období od februára 2000 organizovali spracúvanie účtovníctva v rôznych firmách tak, aby konatelia týchto firiem vystavovali nepravdivé doklady - faktúry a pod. o nákupe a predaji "softvéru" a tieto nepravdivé doklady boli daňovými subjektmi - vývozcami "softvéru" zo SR predkladané ako daňové doklady pri neoprávnenom uplatňovaní odpočtu dane z pridanej hodnoty (DPH). V rámci tohto prípadu sa urobilo množstvo domových prehliadok a prehliadok iných priestorov a pozemkov, na ktorých sa zúčastnilo vyše dvesto policajtov z rôznych súčastí. Bolo predvedené množstvo osôb, z ktorých niekoľké boli obvinené a následne boli vzaté do väzby. Akciou bolo tiež zabezpečených množstvo dôležitých svedkov a dôkazného materiálu. V súvislosti s odhaľovaním tejto trestnej činnosti bolo zistené aj spáchanie násilnej trestnej činnosti. Konkrétne išlo o spáchanie niekoľkých skutkov trestného činu vraždy, po ktorej páchatelia s cieľom zahladiť stopy telo obete "rozpustili" v silnom roztoku kyseliny sírovej a po zničení tela obete kyselinu následne vyliali.

Ako by ste komentovali snahy EÚ o zrušenie daňových rajov na území únie?

- EÚ v snahe zabrániť stúpajúcemu trendu aktivít zameraných na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti na svojom území presadzuje snahy o úpravu a prispôsobenie legislatívy jednotlivých členských krajín tým spôsobom, aby sa takýmto praktikám účinne zabránilo. Preto sa dá očakávať, že krajiny, ktoré sú členmi EÚ a sú krajinami označovanými ako daňové raje, budú musieť prispôsobiť svoj ekonomický a právny systém podmienkam únie.

Má SR nejaké právomoci v súvislosti s daňovými rajmi, môže nejako postupovať proti firmám, ktoré sú v nich etablované a podnikajú na Slovensku?

- ÚFP postupuje v konaniach týkajúcich sa firiem etablovaných v daňových rajoch rovnako ako v prípade ostatných subjektov. Používa totožné formy a metódy činnosti, využíva tie isté oprávnenia a môže použiť tie isté prostriedky vymožiteľnosti práva. Je pravda, že informácie z daňových rajov sú získavané podstatne ťažšie, ale rozširujúca a skvalitňujúca sa oblasť medzinárodnej spolupráce, ako aj vývojové trendy v oblasti reformy finančných a firemných režimov, smerujú k odstráneniu škodlivých praktík daňových rajov a k zavedeniu systému účinnej výmeny informácií v bankových a daňových záležitostiach. Na zabránenie zneužitia finančného systému SR na pranie špinavých peňazí je v SR od roku 2000 účinný zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Tento zákon stanovuje povinným osobám (bankám, poisťovniam, kasínam, zmenárňam a ďalším), že musia viesť údaje o obchodnej operácii nad 15 000 eur. Súčasťou identifikácie je zistenie mena a priezviska, rodného čísla alebo obchodného mena, sídla a identifikačného čísla podnikateľa. V prípade zistenia neobvyklej obchodnej operácie je táto osoba povinná nahlásiť túto operáciu bezodkladne finančnej polícii.

Dôležitým, a podľa doterajších skúseností aj účinným a efektívnym nástrojom v oblasti predchádzania zneužívania finančného systému na pranie špinavých peňazí, je oprávnenie ÚFP na vykonávanie kontrol povinných osôb (prevažná časť inštitúcií finančného a podnikateľského sektora), či plnia povinnosti vyplývajúce im z uvedeného zákona. Ak ÚFP výkonom kontroly zistí, že si povinná osoba neplní zákonom stanovené povinnosti, je oprávnená uložiť tejto osobe pokutu do výšky dvoch, resp. štyroch miliónov Sk, alebo podať podnet na odobratie oprávnenia na podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Zákon stanovuje povinným osobám celý rad ďalších povinností, ktoré súčasne s oprávneniami finančnej polície vytvárajú pomerne silný systém zabraňujúci praniu špinavých peňazí v SR.


Offshore centrá sú dôležitou súčasťou svetového biznisu, anonymity sa úplne nevzdala ani EÚ

[17.2.2004, TREND / Roman Schönwiesner, Brusel]

Nie je to tak dávno, čo boli Kajmanie ostrovy v Karibiku v centre aféry krachu Enronu. Začiatkom roka sa toto britské územie začalo spomínať v súvislosti s pádom Parmalatu.

Krach talianskej firmy urýchlilo odhalenie, že jej nepriama dcéra Bonlat registrovaná v tomto offshore centre klamala o existencii firemného účtu v hodnote 3,9 miliardy eur (158 mld. Sk). Nebolo to však také jednoduché. Bonlat bola totiž dcérou maltskej spoločnosti, ktorú vlastnila luxemburská firma. Až tá bola priamou dcérou Parmalatu.

Daňové raje sa preto opäť dostali na pranier. Francúzky denník Le Figaro ich prirovnal k cestnej sieti bez pravidiel.

Niektorí vodiči sa napriek tomu správajú podža predpisov. Iní ich porušia sporadicky. Ďalší jazdia ako blázni, čím ohrozujú všetkých okolo.

Pestrá ponuka

Zaujímavé však je, že aktivity v rajoch vyvíjajú takmer všetky popredné svetové banky, poisťovne a firmy. Ich účtovníctvo kontrolujú renomované audítorské firmy. A v podstate sú všetky tieto aktivity legálne.

Daňové raje sú naďalej zahalené pláštikom tajomstva. Prieskum francúzskeho denníka Le Figaro sa skončil neslávne.

Firmy audítorskej veľkej štvorky sú v rajoch široko zastúpené, ale komentovať to odmietli. Rovnako ako francúzsky ropný koncern Total s filiálkami na Barbadose, Bermudách aj v Paname.

Kompletné služby zriaďovania a správy filiálok v rajoch podnikovej klientele ponúkajú popredné banky BNP Paribas aj Crédit Lyonnais. Francúzske firmy podla Le Figaro hľadajú v daňových rajoch nízke dane, aj právnu jednoduchosť realizácie transakcií.

Švajčiarska banková jednotka UBS má podža Hospodářskych novín dcéry okrem iného v rôznych typoch daňových rajov - Hongkongu, Labuáne, Luxembursku, Monaku a na ostrove Jersey. Podobne pestro vyzerá zoznam dcér britskej Barclays Bank.

Daňové raje dokázali svoje aktivity integrovať do sveta biznisu cez dohody so „štandardnými“ krajinami. Dohody o zamedzení dvojitého zdanenia väčšinou chýbajú. No existujú iné možnosti.

Príkladom sú Kajmanie ostrovy, ktorých burzu od roku 1999 uznala London Stock Exchange. Cenné papiere emitované na Kajmanoch sú odvtedy obchodovateľné v Londýne.

Problematické zdroje

Odkiaž sa vzali zdroje uložené v rajoch? Často ide o legálne zarobené prostriedky, často nie. Svetová banka odhaduje, že korupcia dosahuje v rozvojových krajinách päť percent ich HDP.

Problém je, že často ide o špinavé peniaze pochádzajúce z korupcie a trestnej činnosti. Neprehľadnosť spôsobuje, že neviete, s kým sedíte za jedným stolom, charakterizoval problematickosť daňových rajov pre denník Le Figaro prezident Medzinárodnej účtovníckej federácie René Ricol.

Šéf každej bankovej pobočky vo Francúzsku musí hlásiť transakcie prevyšujúce osemtisíc eur. Zároveň však nechávame v offshore rajoch cirkulovať miliardy, upozorňuje na paradoxy R. Ricol.

Spoznať totožnosť konečného vlastníka trustu zostáva naďalej takmer nemožné. Hovorí sa, že môžeme tieto centrá stransparentniť, ale nie je to pravda, domnieva sa R. Ricol.

Našich klientov auditujeme všade na svete podžľ rovnako tvrdých pravidiel. Ale existencia anonymných číselných účtov kontroly sťažuje, priznáva prezident KPMG Francúzsko Jean Luc Decornoy.

Mimovládna organizácia Transparency Internarnational vidí riešenie v pozastavení všetkých finančných operácií s offshore finančnými centrami odmietajúcimi spolupracovať. Rovnaký názor má Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). USA aj EÚ sú oveľa miernejšie. Obe ekonomické mocnosti majú totiž čierne ovce aj vo vlastnom košiari.

EÚ brzdí snahy OECD

OECD už od roku 1996 tlačí daňové raje do zvýšenia transparentnosti. Po rokoch rokovaní a často nátlakovými metódami presvedčila tridsiatku rajov vrátane Kajmaních ostrovov, Bermúd, Malty a Cypru, aby poskytovali informácie o vlastníkoch bankových účtov. Zaviazali sa tak robiť od roku 2006.

Finančná akčná jednotka na boj proti praniu špinavých peňazí (FATF) má na svojom čiernom zozname nespolupracujúcich krajín už len päť záznamov. Paradoxne až tri z nich sú v Európe. Andorru, Monako a Lichtenštajnsko dopĺňajú už len Libéria a Maršalove ostrovy.

Úder princípu transparentnosti vlani zasadila najmä EÚ. V snahe dosiahnuť kompromis o pravidlách zdaňovania prostriedkov na bankových účtoch únia umožnila Luxembursku, Belgicku a Rakúsku neposkytovať informácie o majiteľoch účtov.

Trom najväčším bankovým centrám vnútri EÚ stačilo, aby sa zaviazali, že úroky na týchto účtoch budú zdaňovať. Tri štvrtiny takto získanej dane bude trio povinné odviesť krajine, ktorej štátnym občanom je majiteľ účtu.

V systéme absentuje možnosť kontroly. Informácie o účtoch zostávajú nedostupné a zdanenie je vecou svedomia bankárov.

Za týchto okolností si napriek enormnému tlaku únie dokázalo ubrániť bankové tajomstvo aj Švajčiarsko. Švajčiari nepodľahli hrozbám sankcií a nakoniec uhrali rovnakú dohodu ako trio členských krajín.

Klasickým ostrovným rajom v Karibiku a Tichom oceáne sa dvojitý meter nepáči. Okrem európskej konkurencie sa totiž požiadavkám OECD vyhli aj Hongkong a Singapur.

Daňové raje žiadajú OECD, aby zabezpečila rovnováhu regulačných opatrení a požiadaviek vo vzťahu k nim a k ich konkurencii. Obávajú sa, že ak stratia svoju hlavnú konkurenčnú výhodu, ktorou je anonymita, môžu prísť aj o podstatnú časť zákazníkov.

Škodlivé režimy

Okrem klasických daňových rajov naďalej existujú aj špeciálne daňové schémy členských krajín EÚ. Na Slovensku je známy príklad daňovej optimalizácie cez Holandsko.

Z krajiny tulipánov prišla investícia ruského Jukosu aj amerického U.S. Steelu. Holandský režim platný od roku 1996 umožňuje nadnárodnej spoločnosti pôsobiacej vo viac ako štyroch krajinách alebo na dvoch kontinentoch až štyri pätiny zisku dosiahnutého v zahraničí umiestniť na desať rokov do rizikového rezervného fondu. Ten je oslobodený od dane.

Fond môže firma bez zdanenia alebo pri minimálnej dani použiť na účely vymedzené zákonom. Môže ho aj zrušiť a prostriedky z neho vyplácať päť rokov pri desaťpercentnej dani. To je výrazne menej ako holandská daň z príjmu právnických osôb.

Komisia vlani nariadila Holandsku okamžite uzavrieť schému pre nových žiadatežov. Existujúce firmy však môžu daňové úžavy využívať do konca roku 2010.

Nízke dane nie sú jediným bonusom off-shore krajín


Preferenčné daňové režimy súčasného globálneho sveta ponúkajú najmä tieto modely daňového zvýhodnenia:

-individuálne daňové zvýhodnenia ponúknuté veľkým strategickým investorom
-daňové zvýhodnenia pre holdingy
-daňové zvýhodnenia využívajúce teritoriálny princíp zdanenia
-daňové zvýhodnenia spočívajúce v aplikácii zníženej sadzby dane z príjmov (napríklad Holandské Antily, Cyprus, Maďarsko)
-daňové výhody vyplývajúce z paušálneho oslobodenia pre niektoré subjekty (napríklad Seychely, Britské Panenské ostrovy)
-daňové zvýhodnenia v krajinách, kde neexistuje žiadna daň z príjmov (Bahamy, Anguilla, Kajmanské ostrovy).

Podľa týchto kritérií sa v internacionálnom daňovom plánovaní vyprofilovali štyri hlavné skupiny krajín:

-krajiny ponúkajúce individuálne daňové výhody (napríklad aj Slovenská republika v prípade zahraničných investorov
-vyspelé krajiny s vysokým daňovým zaťažením, avšak s ponukou daňového zvýhodnenia pre holdingy alebo iné podobné zvýhodnenia (napríklad aj členské krajiny Európskej únie ako Belgicko, Francúzsko, Dánsko, Rakúsko, Veľká Británia)
-vyspelé krajiny umožňujúce vznik daňovo oslobodených subjektov (Hongkong, Panama, Jersey a Guernsey)
-typické daňové raje - tzv. off-shore (prevažne ostrovy v atraktívnych dovolenkových teritóriách, ktoré nemajú daň z príjmov a pre firmy etablované v ich krajine zaviedli len relatívne nízke ročné paušálne poplatky.

Nielen dane

Účelom, ale najmä motívom hľadania vhodného umiestnenia pobočiek firmy by nemala byť len minimalizácia alebo úspora daní, ale napríklad aj využitie výhod odlišného právneho prostredia, ochrana majetku, nižšia miera regulácie niektorých podnikateľských aktivít či zachovanie anonymity vlastníctva.

Zatiaľ čo výhody krajín s nižšími alebo so žiadnymi daňami z príjmov právnických osôb sú však aj prevažne jasné, podrobnejšie uvádzam ďalšie rôznorodé výhody. Medzi najčastejšie patria najmä:

-oslobodenie od dane z kapitálových ziskov
-oslobodenie od dane z dividend
-oslobodenie od dane z príjmov fyzických osôb
-oslobodenie od platenia kolkových poplatkov
-oslobodenie od dane z pridanej hodnoty
-daňové prázdniny
-investičné úľavy
-možnosť zrýchleného odpisovania
-priaznivo široké spektrum uznaných daňových nákladov (výdavkov)
-absencia devízovej kontroly
-minimálna kontrola zo strany úradov a vlády
-žiadne alebo minimálne požiadavky na predkladanie účtovných výkazov alebo na povinnosť auditu účtovnej uzávierky
-liberálne požiadavky na výšku akciového kapitálu, druh a počet emitovaných akcií, občianstvo a trvalý pobyt akcionárov, štatutárnych zástupcov či spoločníkov
-neobmedzenosť predmetov činnosti podnikateľských subjektov,
-liberálna imigračná legislatíva
-možnosť využitia siete zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia
-existencia zón voľného obchodu a bezcolných zón
-ľahká registrácia lodí vo vlastníctve spoločnosti
-dočasná garancia daňových alebo iných výhod v prípade zmeny legislatívy
-anonymita vzťahujúca sa k spoločnosti a jej vlastníkom

Diskrétny Karibik

Najčastejšie oceňovaným špecifikom daňových rajov je pritom anonymita. Príležitosťou pre firmy, ktoré si na nej zakladajú, sú najmä v miniostrovoch v Karibskej oblasti. Tie sú navyše atraktívne aj ako letné turistické centrá.

Pre zachovanie anonymity je podstatná ich legislatíva podporujúca vysokú mieru diskrétnosti, práve pokiaľ ide o informácie o štatutárnych zástupcoch a akcionároch. Niektoré z týchto ostrovov majú v zákone aj sankcie za prezradenie takýchto informácií, takže poznanie toho, kto za firmou skutočne stojí, má len registračný agent, ktorý spoločnosť zakladá, a príslušný úrad.

Vzhľadom na početné prípady zneužívania však aj v tomto smere možno očakávať v najbližšej budúcnosti určité "zmäknutie" noriem práve pod tlakom najmocnejších krajín sveta v ich ťažení proti off-shore zónam. Aj v tomto prípade však treba predpokladať, že každý liek vyvolá skôr či neskôr vynájdenie protilieku.

Autor je námestník generálnej riaditeľky Daňového riaditeľstva SR

[nickiroutr]

To Jaggler and To Admin

ani si neviete predstaviť ako ste mi pomohli. Ďakujem za špeciálne Jugglerovi za naozaj vyčerpávajúcu odpoveď. Moje riešenie. Broker v Singapúre, u neho korporátny účet pre Seychelskú firmu (Seychelský neverejný obchodný register)+ nominee akcionár a nominee riaditeľ.
Problémom je ale nie veľkým, že broker v Singapúre otvorí účet iba tomu, kto vlastní aspoň 25% z firmy. A ja by som nerád, nechal nominee otvoriť brokerský a iný bankový účet. Ale neverejný register to rieši a aj to, že Singapúrčania vedia tiež byť ticho čo je super. Čo sa týka správy a založenia tak jedine firmy v UK. Na jednu firmu som dostal osobnú referenciu.

Vidím, že sme sa tu zišli rozumní a šikovní ľudia (teda minimálne admin a Juggler). Chcem sa spýtať. Mám taký problémik. Keď obchodujem forex tak obchodujem deriváty? Podľa mňa áno pretože FX trading sú vlastne DEVIZOVE SWAPY. Ktoré splňajú definície zákona 566/2001
§8 písm d) ........... derivátmi sú najmä finančné nástroje uvedené v § 5 ods. 1 písm. d) až j),
A v tom §5 sú uvedené aj swapy. a splňajú aj definície opatrení MF SR.
Počul som (teda skôr) čítal o rôznych doruboch. ŽE každá jedna Fx operácia sa musí daniť jednotlivo. Ja som dotazoval MF SR a tý dotazovali DU Banská Bystrica a tý mi poslali odpoveď aj s pečiatkou, že pre príjmy z derivátov pre FO-nepodnikateľa sa ráta úhrn príjmov mínus úhrn výdavkov za zdaňovacie obdobie. výdavky sú definované v odseku 11) §8 595/2003...
poplatky a iné platby za realizáciu a výdavky súvisiace s vysporiadaním.

Teda čo sú to výdavky súvisiace s vysporiadaním? (Podľa mňa stratové operácie)
a či aj podľa vás je FX obchodovanie vlastne derivátovým obchodovaním?

Inač ku koncu roku si nechám asi vypracovať znalecký posudok a budem aspoň kľudne spať.. tých 400SKK na hodinu čo berú ma nezabije. samozrejme ak dotyčný nad tým nestrávi 6 mesiacov

Ešte raz ďakujem...

[JUGGLER]

Nemusíš mať také krytie ako Mata Hari. Veď neprepieraš peniaze Cosy Nostry, ale poctivo zarábaš. Firma môže byť offshore, ale broker nemusí byť. A žiadnej anglickej firme by som som nič nedával. Veď všetci sprostredkovatelia len vypíšu formuláre u stejných registračných agentov ako to môžeš urobiť aj ty. A aká správa? Raz ročne zaplatiť poplatok? Za to im chceš platiť dajme tomu dvojnásobok?

Pri tom zdaňovaní forexu. Pre mňa sú to deriváty - samozrejme. Ale keď nemáš firmu, tak by som to nekomplikoval. Z brokerského výpisu je jasné, čo je tvoj zdanitelný zisk a daň je u nás rovná 19%. Daňováci nemajú radi komplikácie, ani špekulácie.

A ešte si uvedom jednu vec. Akokolvek zatajíš pôvod peňazí, míňať ich musíš ty. A z akéhokolvek zdroja ich máš, keď to nemíňa firma, tak je to tvoj príjem, ktorý si de facto povinný zdaniť. Aj keby sme sa bavili o takej poctivosti, že zajtra vyhráš na rulete a dáš si to do príjmov.
Takže skutočný problém nie je mať niekde v zahraničí hromadu peňazí , ale zbohatnúť a pritom vedieť preukázať pôvod svojho majetku.
Sranda je, že na Slovensku nie je problém ani s pôvodom majetku (viď politikov, ktorí nevedia preukázať stámilióny, ale nikto to neberie ako zdanitelný príjem). Zatial.
To píšem len ako tému na zamyslenie. Do budúcnosti.

Nebudem online asi tri dni.
Pekný víkend.

[nickiroutr]

To Juggler
Ku zdaňovaniu FX:
ďakujem ti za povzbudivé slová veľmi, veľmi si mi pomohol. Pretože som narazil na také diskusie, kde ľudia prisahali, že dostali doruby, lebo podľa daňovákov FX nebol derivát. toto ma veľmi nepríjemne zarazilo. Avšak zavolal som svojej audítorke a tá mi jasne povedala, že je to derivát. Pred rokom 2003 to nebolo jasne definované, takže doruby mohli mať tí ktorí obchodovali FX a vôbec nevedeli čo je to FX a obchodovali ho pred 2003, alebo ho obchodovali bez páky 1:1 ako čistý spot bez forwardových "back" operácií. Alebo títo ľudia nevedeli vlastne čo obchodujú a nevedeli to dokázať ani vysvetliť daňovákom (dôkazné bremeno je predsa na každom rezidentovi)
JA SOM NARAZIL NA TAKEHO BROKERA(skôr SALES MANAGER), KTORY ROBIL PODPORU PRE FX TRADEROV, POCHADZAL ZO SR a vôbec nevedel, čo je to FX. Ze je to vlastne menový swap bez urokových platieb zvaný tiež DEVIZOVY alebo FX swap. Nakoniec som mu to ja vysvetlil podakoval sa mi a sme teraz za dobre a mam nadštandardny servis čo je super.

Ku offshore:
Áno dá sa to založiť bez poradenských firiem, problém je nominee service. Jeden známy ide zakladať offshore strukturu a potreboval by spolahlivých nominee ľudi alebo pravnicke osoby. Problem je, že keď googlujeme, tak samozrejme nam vyhodi google poradenske firmy, ktore nominee davaju ale iba ku svojim dalsim sluzbam. Prosim mohol by si nam dat nejakyt tip? Môj email je:
resociant11(zavinac)post(bodka)sk

Ku pôvod penazi:
Co sa tyka pôvodu penazi, presne preto si vediem podrobne uctovnictvo o svojich obchodoch.
Aby s tym do buducna problem nebol. Som FO-nepodnikatel a nemusim si viest ucto.. Dal som si vsak namahu a navstivil auditorsku firmu, ktora mi pomohla zostavit uctovne "mini" knihy. Obdoba penazneho dennika, kniha rolloverov, a mapa obchodov. takto to je na 100% okej. Plus mam fakt dobry prehlad o svojich trade-och co je iba plus.

budem sledovat toto vlakno a vlastne tieto stranky.. som rad, ze v tom nie som sám.

Pekný víkend tiež...

[JUGGLER]

To Juggler
Ku zdaňovaniu FX:
ďakujem ti za povzbudivé slová veľmi, veľmi si mi pomohol. Pretože som narazil na také diskusie, kde ľudia prisahali, že dostali doruby, lebo podľa daňovákov FX nebol derivát. toto ma veľmi nepríjemne zarazilo. Avšak zavolal som svojej audítorke a tá mi jasne povedala, že je to derivát. Pred rokom 2003 to nebolo jasne definované, takže doruby mohli mať tí ktorí obchodovali FX a vôbec nevedeli čo je to FX a obchodovali ho pred 2003, alebo ho obchodovali bez páky 1:1 ako čistý spot bez forwardových "back" operácií. Alebo títo ľudia nevedeli vlastne čo obchodujú a nevedeli to dokázať ani vysvetliť daňovákom (dôkazné bremeno je predsa na každom rezidentovi)
JA SOM NARAZIL NA TAKEHO BROKERA(skôr SALES MANAGER), KTORY ROBIL PODPORU PRE FX TRADEROV, POCHADZAL ZO SR a vôbec nevedel, čo je to FX. Ze je to vlastne menový swap bez urokových platieb zvaný tiež DEVIZOVY alebo FX swap. Nakoniec som mu to ja vysvetlil podakoval sa mi a sme teraz za dobre a mam nadštandardny servis čo je super.

Ku offshore:
Áno dá sa to založiť bez poradenských firiem, problém je nominee service. Jeden známy ide zakladať offshore strukturu a potreboval by spolahlivých nominee ľudi alebo pravnicke osoby. Problem je, že keď googlujeme, tak samozrejme nam vyhodi google poradenske firmy, ktore nominee davaju ale iba ku svojim dalsim sluzbam. Prosim mohol by si nam dat nejakyt tip? Môj email je:
resociant11(zavinac)post(bodka)sk

Ku pôvod penazi:
Co sa tyka pôvodu penazi, presne preto si vediem podrobne uctovnictvo o svojich obchodoch.
Aby s tym do buducna problem nebol. Som FO-nepodnikatel a nemusim si viest ucto.. Dal som si vsak namahu a navstivil auditorsku firmu, ktora mi pomohla zostavit uctovne "mini" knihy. Obdoba penazneho dennika, kniha rolloverov, a mapa obchodov. takto to je na 100% okej. Plus mam fakt dobry prehlad o svojich trade-och co je iba plus.

budem sledovat toto vlakno a vlastne tieto stranky.. som rad, ze v tom nie som sám.

Pekný víkend tiež...

Neviem o tom, že by nominee trebalo zháňať (ako tretiu stranu). Keď si túto službu zaplatiš , tak oni ti tam dosadia svojích ľudí za ktorých ručia. Ide len o formalitu. Len o mená. Tí ľudia nerozhodujú o firme. Ty rozhoduješ.
Ty rozhoduješ na základe plnomocenstva.
A ak by si niečo nechal na nominee, teda niečo, nejaký ďalši platený servis v mene firmy, tak v prípade nespokojnosti máš od nominee papier o rezignácii s podpisom, bez dátumu. Dolpníš dátum a nominee má padáka.

Týmto s touto témou končím.

[nickiroutr]

dakujem za rady

pekny den

[JUGGLER]

Najnovší vývoj ohladom offshore po summite G20 v apríli 2009:

LONDÝN. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila vo štvrtok večer čiernu listinu nespolupracujúcich daňových rajov.
Kostariku, Malajziu, Filipíny a Uruguaj označila za štáty, ktoré sa zatiaľ neprispôsobili bežne zaužívaným normám o poskytovaní informácií v daňovej oblasti.

Ďalších 38 krajín zaradila na takzvanú sivú listinu, čo znamená, že s úpravou svojich daňových zákonov súhlasili, no zatiaľ všetko nezrealizovali. Sem zaradila OECD napríklad Gibraltár, Lichtenštajnsko, Andorru, San Maríno, Švajčiarsko, Belgicko, Luxembursko, Rakúsko či Singapur.

Tretia listina obsahuje mená 40 krajín,ktoré spĺňajú stanovené normy OECD v daňovej oblasti.

Zoznamy vyvolali okamžite ohlasy. Z Európy najviac protestovali Švajčiarsko, Luxembursko, Belgicko a Rakúsko, ktoré krátko pred zasadnutím G20 súhlasili s úpravou svojich zákonov.

OECD ale tvrdí, že sivá listina neznamená neochotu krajín spolupracovať, ale že v niektorých oblastiach ešte zaostávajú, napríklad v otázke dvojitého zdanenia.

Tu je linka na všetky 3 listiny:
http://www.oecd.org/dataoecd/38/14/42497950.pdf" onclick="window.open(this.href);return false;

Vyberám zoznam krajín, ktoré spĺňajú stanovené normy OECD v daňovej oblasti.
Patrí sem aj SR a ČR:

Jurisdictions that have substantially implemented the internationally agreed tax standard
Argentina
Australia
Barbados
Canada
China2
Cyprus
Czech Republic
Denmark
Finland
France
Germany
Greece
Guernsey
Hungary
Iceland
Ireland
Isle of Man
Italy
Japan
Jersey
Korea
Malta
Mauritius
Mexico
Netherlands
New Zealand Norway
Poland
Portugal
Russian Federation
Seychelles
Slovak Republic
South Africa
Spain
Sweden
Turkey
United Arab Emirates
United Kingdom
United States
US Virgin Islands

[jonatanus]

zalozim si firmu na cypre napr., firma zarobi milion, zaplati 4% dan z prijmu ci kolko tam je a cely zvysny zisk sa vyplati ako dividenda mne na slovensko (0% dan).

je to legalne? myslim ale tak legalne ze s tym mozem ist na uctovnicku vystavu cestou do kostola, proste ze o tom nemoze byt ani pol sekunda diskusie

myslel som ze neni (ze te peniaze z toho cypru dostat na slovensko je problem), teraz mi niekdo hovori ze to legalne je...


dane ma nak velmi netrapia (no co, milion hore dole ) a rozhodne nemienim spatne spavat a riesit nake sracky aby som to slusne nazval, ale ak sa to da spravit legalne na jednotku s hviezdickou, tak to mozno stoji za to... predpokladam ale ze vsetky teto.. zalezitosti.. su tak na hrane...


a ak to legalne je, preco to potom nerobi kazda druha firma..
ked som bol kedysi v akonte a pytal som sa na softwareovu firmu v danovom raji tak mi povedali ze to je blbost. (trejdovanie ma byt bez problemov). a dalej som to neriesil.

[JUGGLER]

ak to legalne je, preco to potom nerobi kazda druha firma..
ked som bol kedysi v akonte a pytal som sa na softwareovu firmu v danovom raji tak mi povedali ze to je blbost. (trejdovanie ma byt bez problemov). a dalej som to neriesil.

Pochybujem, že to povedali, keď zisk generuješ v zahraničí.
Čokolvek vygeneruješ na Slovensku, musíš to zdaniť tu.
Takže mať tržby zo Slovenska, alebo na slovenskú firmu - to je práve blbosť myslieť si, že sa to dá zdaňovať cez offshore.
Ale keď nejaká zahraničná firma generuje tržby a zisk v zahraničí a aj sídli v zahraničí, tak na ňu nikto od nás nemá dosah.

2/3 svetového kapitálu leží v daňových rajoch.
Každá rozumná firma sa daňovo optimalizuje.
Môžeme začať ad US Steelu (holding cez Holandsko) a končiť pri Pente.
Len netreba zabudnúť na jednu dôležitú vec:

Aj Slovensko je daňový raj.

19% daň z príjmu a 0% na dividendy to je veľká výhoda, pre ktorú sa mnohým oplatí zakladať firmy práve u nás.

Keď kúpiš nehnuteľnosť ako osoba a po 5 rokoch trvalého pobytu ju predáš a nemusíš zisk zdaniť - to nie je daňový raj?

Pravda je taká, že pri 19% dani sa môžeš pri malej firme daňovo optimalizovať aj cez náklady (autá, domy, pozemky) a mnohým firmám sa neoplatí presúvať vonku...

,,Tí, čo offshore firmy využívajú, zvyčajne podnikajú v komoditách alebo v službách, pri ktorých je ťažko vymedziť miesto vytvorenia zisku. Juraj Kavacký zo spoločnosti CreoBusiness vymenúva najmä softvérové domy, firmy podnikajúce s internetovou reklamou, prevádzkovateľov serverov a hlavne obchodné spoločnosti. Tie podnikatelia zakladajú v cudzine najmä vtedy, ak obchodujú cez iné štáty.

Hovorkyňa Daňového riaditeľstva SR Iveta Adamíková dopĺňa, že legálnosť závisí od zvolenej metódy daňového plánovania, predmetu činnosti a tiež od daňových vzťahov medzi krajinami. Preto treba každú firmu posudzovať individuálne. O založenie offshore spoločností sa zvyknú zaujímať napríklad investičné skupiny. Aj private equity Penta má okrem iných krajín pobočku na Cypre, ktorý je považovaný za daňový raj.

Podnikatelia majú o fungovaní daňových rajov mylné predstavy aj preto, lebo táto téma je pre tých, ktorí o nej majú čo povedať, často tabu. Aj preto musí M. Friedberger požiadavky klientov, ktorí uvažujú o offshore lokalite, zvyčajne korigovať.

Niektorí sa napríklad domnievajú, že prostredníctvom offshore spoločnosti si môžu fakturovať vymyslené služby. Iní zostávajú prekvapení, keď zistia, že pri prevode zisku slovenskej firmy na zahraničnú matku musia odviesť dane najprv na Slovensku a až potom môžu vyplatiť zisk materskej spoločnosti.

Ďalšia chybná predstava podnikateľov je, že pokiaľ vlastnia offshore podnik, môžu z jeho účtu ako vlastníci vyberať peniaze kedykoľvek. Omyl. Pri výbere treba rešpektovať nielen slovenské zákony, ale aj zákony krajiny, v ktorej je firma založená. „Výplata môže byť napríklad ako dividenda, ale nemožno vybrať peniaze len tak," hovorí M. Friedberger.

Ak príde klient s tým, že stavia apartmánový dom a chcel by ho vlastniť na zahraničnú spoločnosť, ktorá by byty neskôr predávala, nemal by zabúdať, že zisky z predaja nehnuteľností sa vždy zdaňujú tam, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú.,,

http://podnikanie.etrend.sk/podnikanie- ... ajoch.html" onclick="window.open(this.href);return false;

[jonatanus]

dik...

Pochybujem, že to povedali, keď zisk generuješ v zahraničí.

ono je otazka jak je to so zamestnancami, tam to moze byt problem podla mna..

ale inac mas pravdu ze biznis typu mam internetovu stranku, prakticky nulove naklady a ziadnych zamestnancov, tak by to malo byt idealne do danoveho raja.. ale nikdo to nerobi..

poznas slovensku softwareovu firmu co ma sidlo v danovom raji? ja nie. preco nema eset sidlo na cypre?
resp. poznas hocijaku slovensku firmu (aspon trocha serioznu) co ma sidlo v danovom raji?

[jonatanus]

presne s tym friedbergerom som sa bavil.. skoda ze si uz nepametam dovod preco to malo byt naprd...

[JUGGLER]

resp. poznas hocijaku slovensku firmu (aspon trocha serioznu) co ma sidlo v danovom raji?

Interblue Group


P.S.
- seriózna soft a internetová firma by sa mala vykašlať na daňové úspory, mala by ísť za tým, aby sa raz stala akvizičným cieľom pre zahraničie. My máme šikovných ľudí, západ peniaze.

- mať sídlo v daňovom raji a byť známy na Slovensku - to nejde dokopy. Aj keby si mal všetko na 100% v poriadku, budú ťa večne obviňovať, kontrolovať a buzerovať.
Na to treba mať konexie, prachy, zástupy právnikov a daňových poradcov.

- offshore je pre firmy (ľudí), ktorí robia obchod v zahraničí a chcú to využiť - nie sa nechať buzerovať.

Keď firma ,,X,, kúpi tovar z Číny po 5 a predá po 20 má veľký zisk.
Ten istý tovar môže kúpiť cez vlastnú offshore firmu ,,Y,, po 5, doviezť na Slovensko po 19 a predať po 20.
Zisk medzi 5 a 19 zdaní v offshore, to čo zostane (medzi 19 a 20) na Slovensku.

Tak si to predstavujem.... kto to tak robí, ten sa určite tým nechváli a nedáva to do novín...

P.S.2
Pochybuje niekto o tom, že Interblue Group nie je ,,slovenská,, firma?
Píšu noviny o tom, že by po zisku 3-4 mld., čo z toho obchodu mali išli daňováci?
Neidú. Lebo nemajú dosah na zahraničnú firmu.

[jonatanus]

P.S.
- seriózna soft a internetová firma by sa mala vykašlať na daňové úspory, mala by ísť za tým, aby sa raz stala akvizičným cieľom pre zahraničie. My máme šikovných ľudí, západ peniaze.

suhlasim, preto som aj pisal ze zatial ma te dane netrapia..

na druhej strane si zas povedzme na rovinu kolkym slovenskym firmam sa podarilo "predat sa".

na to sa musis dostat do stamilionov - miliardy (skk), aby to bolo aspon trocha zajimave pre nejakeho americana, aby sa aspon pozrel na mapu. resp. sazmorejme je jednoduchsie prestahovat sa do usa. len pokial tu firmu nechces mat volakde v harleme na smetisku, tak naklady na priestory a americkych programatorov ti zozeru cely zisk, ak ti vobec nejaky ostane..

a mas v podstate na vyber.. ides vybudovat miliardovu firmu, s tym ze ked sa to nepodari (dostanes sa len na desiatky milionov) nezarobis nic. alebo ti staci par milionov rocne, za par rokov si na dochodku a este ti ostane aj firma. no a potom uz moze zavazit ci usetris na danach milion rocne alebo ne.

toto je teraz nova stranka
http://www.tracked.com/" onclick="window.open(this.href);return false;
investori dotoho nadrbali $12 milionov.. stvrt miliardy korun.. kolko ta firma musi zarabat (resp. mat hodnotu), aby na tom founder zarobil aspon halier? navratnost 3 svetelne roky, jedine ze najdu idiota co za to da aspon $13 milionov...

- mať sídlo v daňovom raji a byť známy na Slovensku - to nejde dokopy. Aj keby si mal všetko na 100% v poriadku, budú ťa večne obviňovať, kontrolovať a buzerovať.
Na to treba mať konexie, prachy, zástupy právnikov a daňových poradcov.

suhlasim, len ako sa spomina aj v tom clanku, buzerovat ta mozu aj tu..

- offshore je pre firmy (ľudí), ktorí robia obchod v zahraničí a chcú svoj biznis, alebo identitu držať mimo Slovenska.

identitu drzat mimo slovenska nemusim, na druhej strane z toho ze to je srocka na slovensku moc vela vyhod nemam, prakticky ziadnu

[jonatanus]

P.S.2
Pochybuje niekto o tom, že Interblue Group nie je ,,slovenská,, firma?
Píšu noviny o tom, že by po zisku 3-4 mld., čo z toho obchodu mali išli daňováci?
Neidú. Lebo nemajú dosah na zahraničnú firmu.

alebo preto ze sef dani na slovensku je panacik zo smeru...

spomen si na valka a rehaka.. keby tu niekdo realne chcel dostat ludi za interblue do basy, tak ich tam rovno strci a na nic sa nepyta

[peter.cmorej]

ako mi moja mamicka (danova poradkyna) kedysi hovorila, tak u nas sa kazda firma a jej prijmy posudzuju podla toho, odkial je firma realne riadena, resp. odkial pochadzaju jej prijmy. Takze mohli by ti povedat, ze je to prijem zo zavislej cinnosti, lebo ju riadis tu zo Slovenska a mas ho zdanit. Na uctovnicku vystavu cestou do kostola by som s tym teda nebehal. Btw. toto sa riesi /zakryva tzv. nominee servisom = nastrceny konatel.

[jonatanus]

ako mi moja mamicka (danova poradkyna) kedysi hovorila, tak u nas sa kazda firma a jej prijmy posudzuju podla toho, odkial je firma realne riadena, resp. odkial pochadzaju jej prijmy. Takze mohli by ti povedat, ze je to prijem zo zavislej cinnosti, lebo ju riadis tu zo Slovenska a mas ho zdanit. Na uctovnicku vystavu cestou do kostola by som s tym teda nebehal. Btw. toto sa riesi /zakryva tzv. nominee servisom = nastrceny konatel.

dik... hej viem o tom ze sa to dava na cloveka z cypru/domaceho..
a celkovo ak sa mozem spytat ma tvoja mamicka z tych danovych rajov aky pocit? odporuca alebo neodporuca?

[JUGGLER]

ako mi moja mamicka (danova poradkyna) kedysi hovorila, tak u nas sa kazda firma a jej prijmy posudzuju podla toho, odkial je firma realne riadena, resp. odkial pochadzaju jej prijmy.

Súhlas. Hovorí sa tomu ,principal place of bussiness,, a už sme to niekde rozoberali.
Sedí to aj na Interblue Group.
Len reálne potrebujú daňováci dôkazy o príjme.
A do účtovníctva zahraničnej firmy nemajú prístup.

Tak ako píše Jonatanus, keby vláda chcela, tak to vyšetrí s prstom v zadku.
Požiada američanov o informácie a v rámci dohody o spolupráci by ich mala dostať. Od IRS, aj od FBI.
A má aj svoju tajnú službu.
Potom im stačí dokázať, že firma je riadená zo Slovenska a ten čo ju riadi by mal byť zodpovedný za dane.
Ani nominee by ho nemal ochrániť. Toto formálne krytie skutočného vlastníka by malo padnúť, keď ide o vyšetrovanie trestných činov.

[peter.cmorej]

dik... hej viem o tom ze sa to dava na cloveka z cypru/domaceho.. a celkovo ak sa mozem spytat ma tvoja mamicka z tych danovych rajov aky pocit? odporuca alebo neodporuca?

moja mamicka nerobi nic s danovymi rajmi, venuje sa danovym problemom tu v SR, takze na to "nema nazor"

[jonatanus]

aha ok, dik

[Marc]

ako mi moja mamicka (danova poradkyna) kedysi hovorila, tak u nas sa kazda firma a jej prijmy posudzuju podla toho, odkial je firma realne riadena, resp. odkial pochadzaju jej prijmy.

Súhlas. Hovorí sa tomu ,principal place of business,, a už sme to niekde rozoberali.

Mozes pls hodit link? Cez vyhladavanie som to tu nenasiel...


K tomu Principal place of business - chcem si otvorit trading account na offshore firmu a broker(IB) pozaduje tento udaj + dokaz o nom (Proof of Principal place of business)
Je blbost tam zadat moju slovensku adresu? Bol by toto vlastne dokaz ze firma je riadena zo Slovenska a tym ze jej vznika na SK danova povinnost a zalozenie v offshore jurisdikcii by tak stratilo zmysel? Cize Principal place of business = Miesto skutocneho vedenia spolocnosti podla nasho danoveho zakona?

Problem je, ze IB pise pri zakladani konta ze nechce offshore adresu firmy ako Principal place of business pokial sa tam nenachazdaju riadiaci pracovnici. Riesil niekto podobny problem? (pokial sa niekto nechce chvalit verejne, moze poslat spravu) Pripadne mozte poradit inych (velkych) brokerov u ktorych s tym nebude problem, aj ked chcem aj ucet u IB koli vacsej dostupnosti penny-stoks na shortovanie..


Dalsia otazka - je na SK nejaka ohlasovacia povinnost na offshore firmu alebo na offshore bankovy ucet?

Vopred vdaka za kazdu radu,

Marc