Ropa

[iosephus]

Informácie poskytnuté agentúrou Tasnim a potvrdené CNBC naznačujú, že Irán ukončil diplomatickú komunikáciu s USA v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní.

Tieto vyhlásenia prichádzajú po sérii čiastkových porušení prímeria oboma stranami, vrátane útokov USA na Goruk a Qeshm, iránskych úderov na Kuvajt a výraznej eskalácie v Libanone medzi izraelskými silami a Hizballáhom.

Trhy reagujú výrazným rastom cien ropy, posilnením dolára a rastom výnosov dlhopisov. Zástupcovia Iránu vo svojom vyhlásení ďalej pohrozili uzavretím prielivu Bab-al-Mandab, ktorý spája Červené more a Arabské more.

A Brent už ide naspäť k 100$.

[Trumpeta1978]

TAN.png

Ja som najviac zvedavy, ako dlho budu Sejkovia a Emirovi ochotni znasat znacne zredukovane prijmy z ropy a turizmu - ako cenu za ich spojenectvo s USA a Izraelom.
Este par mesiacov a mozno zacnu od USA a Izraela za pokracovanie "spojenectva" pytat nejake benefity "navyse" v porovnani s tym, co pytali v 2025.

zavisi to od konkretneho štátu.
1/SA je na tom čo sa týka predaja ropy velmi dobre: velku čast produkcie presuva ropovodom do pristavu Yanbu v Cervenom mori a naviac ťaží výhodu velmi drahej ropy.
2/UAE síce maju problemy že im ušli turisti, ale maju aspon ropovod Abu Dhabi–Fujairah, ktorý ústi do Ománskeho zálivu.
3/Oman lezi mimo prielivu takze v podstate je na tom velmi dobre.
4/Kuvajt je v obrovskych problemoch, jeho moznost exportovat je v podstate nula.
5/Irak exportuje niečo cez Turecko, ale su to iba pomerne male objemy.
6/Bahrajn je na tom rovnako zle ako Kuvajt.
7/Katar ako vyznamny producent LNG je na tom rovnako katastrofalne ako Kuvajt a Bahrajn.

PRe US su najdolezitejsim spojencom v oblasti SA a ako vidime, tato krajina vzniknutou situaciou nijako zvlast netrpi, to znamena ze aj tlak zo strany SA voči US na ukoncenie konfliktu pravdepodobne nebude velky.

Ono sa to dalo čakať ze dohoda v terajsej podobe nebude podpisana. Pretoze zasadna otazka je tych 440kg obohateneho uranu. Iran sa ho odmieta vzdat a pre US a Izrael je to "no way".

[jaroslav80]

1/SA je na tom čo sa týka predaja ropy velmi dobre: velku čast produkcie presuva ropovodom do pristavu Yanbu v Cervenom mori a naviac ťaží výhodu velmi drahej ropy.

Zaujimave. Saudska Arabia naozaj dokaze presmerovavat tebou popisanou trasou az 70% beznej produkcie ropy, cize pri vysokych cenach im to iste poplati dodatocne naklady oproti pohodlnejsej ceste rovno do tankerov a potom cez Hormuzsky prieliv.
Ohladom Omanu mas tiez pravdu, hlavny exportny pristav a k nemu prisluchajuce skladovacie zariadenia nie su blokovane Hormuzskym prielivom.

Ohladom UAE ropovod Fujairahu aj po upravch dokaze prepravovat len asi polovicu toho, co by bezne exportovali. Vysoke ceny im nieco kompenzuju, ale ked zapocitas stratu z turizmu - myslim, ze UAE nie su nadsene a kazdy tyzden navyse bude ponuky od USA a Izraela robit menej a menej konkurencieschopnymi voci ponukam od Pakistanu a Ciny.

Predpokladam, ze situacia okolo Hormuzskeho prielivu sa realne dlhodobejsie ukludni az ked iranski ajatolahovia uspesne otestuju prvu jadrovu zbran a voci USA a Izraelu sa postavia na sposob KLDR. Prostriedky na uspesne dorucenie potencialnej hlavice nad Tal-Aviv a Dubaj uz evidentne maju.

[Trumpeta1978]

jaroslav80
Irán sa nema ako "nepozorovane" dostat k jadrovej zbrani. Na výrobu treba špičkových vedcov a špecialne laboratoria. To všetko už v minulosti Izrael odstranil. A ak by sa im znovu podarilo dat to vsetko dokopy, tak US maju bomby ako taketo zariadenia aspon poškodiť, ak nie uplne zničiť. S pripadom Kldr sa to neda porovnavat, to bol velmi specificky pripad.

**

[Trumpeta1978]

Hormuzský tlak navždy prekresľuje mapu ropného priemyslu

Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Irak investujú peniaze do ropovodov, železníc a skladovania, aby zabezpečili tok ropy aj v prípade, že úžina nie je zabezpečená.

Energetická mapa Perzského zálivu sa desaťročia sústreďovala na jediný úzky bod: Hormuzský prieliv. Teraz, podnietené vojnou s Iránom, sa petroštáty regiónu ponáhľajú s vytyčovaním nových línií, aby ho obišli.

Vlády v krajinách Perzského zálivu investujú miliardy do nových ropovodov, železničných koridorov a energetických úložísk, aby obišli vodnú cestu, čo sa má stať jedným z najtrvalejších riešení konfliktu. Nové energetické prepojenia sú súčasťou širšieho prekreslenia logistickej mapy regiónu, ktoré presúva obchod smerom k nákladnej doprave, železnici a novým prístavom.

„Dôsledky krízy budú mať za následok výstavbu infraštruktúry na obídenie Hormuzského prielivu,“ povedal Hamad Hussain , ekonóm pre komodity v londýnskej výskumnej firme Capital Economics. „Džin je vonku z fľaše, keďže dlhodobá hrozba, že Irán fakticky uzavrie prieliv, sa teraz naplnila.“

Aj keby Washington a Teherán dosiahli dohodu o znovuotvorení prielivu a obnovení námorného vývozu, posun smerom k exportnej sieti s viacerými východmi pretrvá, pretože konflikt dokázal, že robustné pohotovostné plány sú nevyhnutné, tvrdia predstavitelia a analytici. Schopnosť Saudskej Arábie vyvážať ropu prostredníctvom predtým nevyužívaného záložného ropovodu preukázala strategickú hodnotu záložného ropovodu, zatiaľ čo v posledných týždňoch Spojené arabské emiráty a Irak spustili plány na rozšírenie vlastných ropovodov.

V stávke ide ďaleko za hranice Perzského zálivu. Obídenie vodnej cesty, ktorou kedysi prepravovala pätinu svetovej ropy, zmení spôsob, akým bezpečne sa energia dostáva do všetkých kútov sveta.

Konflikt ukázal, že „príliš veľa svetovej energie stále prúdi cez príliš málo úzkych miest,“ povedal sultán Al Džaber , minister priemyslu a pokročilých technológií Spojených arabských emirátov, na nedávnom fóre Atlantickej rady. Dodal, že to teraz poháňa Abú Zabí zrýchlené plány na obídenie Hormuzského prielivu.

„Energetická bezpečnosť už nie je len o vašej schopnosti pokračovať v produkcii,“ povedal Al Jaber, ktorý je zároveň šéfom štátneho ropného giganta Adnoc. „Ide o trasy, prístup, skladovanie a redundanciu.“

Analytici tvrdia, že prieliv zostáva najekonomickejšou exportnou trasou a pravdepodobne sa bude opäť využívať po svojom znovu otvorení. Jeho obídenie si vyžaduje čas, peniaze a chúlostivú cezhraničnú diplomaciu. Napríklad navrhované nové trasy Iraku by si vyžadovali nielen nové ropovody, ale aj dohody s Jordánskom, Sýriou alebo Tureckom o bezpečnosti, tranzitných a exportných právach.

Budovanie alternatív však neutralizuje prieliv ako zbraň, povedal Robin Mills , generálny riaditeľ dubajskej konzultačnej firmy Qamar Energy.

„Akonáhle máte obchvat, znížite hrozbu ďalšieho uzatvárania,“ povedal. „Dostanete sa do bodu, kedy by pre Iráncov bolo zbytočné ho uzatvárať, pretože by nič nenarúšali a len by sa odrezali.“

Posun smerom k alternatívnym trasám je už viditeľný v praxi.

Saudská Arábia v súčasnosti prevádzkuje svoj ropovod Východ-Západ na plnú kapacitu – približne 7 miliónov barelov denne – oproti zhruba 2 miliónom barelov denne pred vojnou. Prepojenie bolo uvedené do prevádzky počas iránsko-irackej vojny v 80. rokoch 20. storočia, počas ktorej došlo k útokom na lode v prielive.

Mills uviedol, že hoci by sa ropovod mohol ďalej rozšíriť, Saudská Arábia potrebuje modernizovať aj zariadenia na manipuláciu s exportom, ako sú skladovacie nádrže a nakladacie čerpadlá, v prístave Yanbu v Červenom mori, aby zvládla väčší tok.

Spojené arabské emiráty dokázali presmerovať časť svojho vývozu ropy ropovodom do Fudžajry, strategického prístavného mesta pri Hormuzskom prielive. V máji Abú Zabí oznámilo, že urýchli plány na druhý ropovod pozdĺž trasy, ktorý by do roku 2027 zdvojnásobil túto exportnú kapacitu.

Ropovod má pre Spojené arabské emiráty väčší význam po ich minulomesačnom odchode z Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), čo je krok čiastočne spôsobený ich ambíciou ťažiť viac ropy bez kvót kartelu. Okrem obchádzania úžiny umožňuje trasa Abú Zabí rozšíriť svoj export, keďže spochybňuje pozíciu Saudskej Arábie ako dominantného ropného hráča v regióne.

Emiráty sa tiež opierajú o svoju obchodnú sieť a stratégiu skladovania. Al Jaber zo spoločnosti Adnoc uviedol, že spoločnosť zabezpečila dodatočné dodávky pre ázijských zákazníkov a rozširuje a dopĺňa zásoby ropy, aby sa ochránila pred budúcimi otrasmi.

Omán medzitým využíva svoju geografiu tým, že propaguje svoje prístavy v Ománskom zálive – za Hormuzským prielivom – ako skladovacie a vývozné centrá ropy.

Krajiny Perzského zálivu tiež diskutujú o urýchlení dlho plánovaného železničného projektu, ktorý by spájal krajiny v regióne. Takáto železničná trať by podľa spoločnosti Capital Economics ponúkla ďalší spôsob prepravy paliva a komodít z prielivu, hoci železnice dokážu prepravovať len menšie množstvá ropy ako potrubia alebo lode.

Iste, únik z Hormuzskej oblasti nie je ani zďaleka jednoduchý.

Vnútrozemské potrubia zostávajú zraniteľné voči útokom dronmi: iránske drony v apríli zasiahli saudskoarabský ropovod Východ-Západ a Teherán minulý mesiac zaútočil na ropné centrum Fudžajra v Spojených arabských emirátoch. Niektoré kľúčové exportné produkty – ako napríklad skvapalnený zemný plyn – sa môžu prepravovať iba loďou. A výstavba nových potrubí je viacročný, multimiliardový projekt, ktorý si vyžaduje nielen oceľ a inžinierstvo, ale aj pozemkové práva, bezpečnosť, financovanie a diplomatické dohody.

Napriek tomu sa v regióne silnie politickú vôľu realizovať tieto dlhodobé investície, povedala Cinzia Bianco , hosťujúca pracovníčka Európskej rady pre zahraničné vzťahy.

„Keď Saudi a Emiráty prvýkrát investovali do ropovodov obchádzajúcich Hormuz, ľudia im hovorili, že je to šialene drahé a že to v skutočnosti nie je potrebné,“ povedal Bianco. „Ale potom sa ukázalo, že sa to veľmi oplatilo.“

https://www.wsj.com/world/middle-east/t ... ticle_pos1

[Trumpeta1978]

https://www.techzpravy.cz/bitva-o-ropu- ... =275063597
zhrnutie:
Hlavná myšlienka článku
Svetová politika sa podľa textu posúva do fázy, kde ropa opäť určuje mocenskú rovnováhu.
USA (resp. americká politická línia spájaná s Trumpom) sa snažia posilniť vplyv nad najväčšími ropnými zdrojmi a tokmi.
Tento proces má prebiehať kombináciou geopolitiky, ekonomického tlaku a energetickej politiky.
Kľúčové body
Ropa ako strategická zbraň: článok zdôrazňuje, že kontrola ropy je rovnako dôležitá ako vojenská sila.
USA a energetická dominancia: USA sa snažia udržať alebo posilniť pozíciu kľúčového hráča na globálnom trhu s ropou.
Súboj veľmocí: implicitne ide o rivalitu medzi USA, Ruskom, Čínou a krajinami Blízkeho východu.
Trumpov prístup: prezentovaný ako politika, ktorá viac zdôrazňuje „realpolitik“ a kontrolu zdrojov než multilaterálne dohody.
Dopad na Ukrajinu a vojnu: článok (podľa podobných analýz v tejto téme) spája energetický tlak a vojnu na Ukrajine s tým, ako sa mení rovnováha v európskej bezpečnosti.

**
https://www.hrot24.cz/clanek/argentina- ... .sznhp.box
zhrnutie:

Hlavná myšlienka

Argentína sa vďaka Vaca Muerta mení z energeticky slabšej krajiny na potenciálneho významného exportéra ropy a plynu, čo by mohlo zlepšiť jej ekonomiku a geopolitickú pozíciu.

Kľúčové body článku
Vaca Muerta patrí medzi najväčšie bridlicové ložiská na svete
Je porovnávaná s americkými shale regiónmi (napr. Permian Basin) a má obrovské zásoby ropy aj plynu.
Silný rast produkcie
Ťažba z formácie už tvorí významnú časť argentínskej produkcie ropy a stále rastie vďaka novým investíciám, vrtom a technológiám hydraulického štiepenia.
Zahraničné investície
Do oblasti vstupujú veľké energetické firmy (napr. Shell, Chevron, Total, ExxonMobil a ďalšie), ktoré rozširujú ťažbu a infraštruktúru.
Infraštruktúra je kľúčové obmedzenie aj motor rastu
Rozvoj potrubí, exportných kapacít a logistiky je nevyhnutný pre ďalšie zvyšovanie produkcie a exportu.
Geopolitický význam
V kontexte neistoty na Blízkom východe a globálnej energetickej bezpečnosti sa Vaca Muerta javí ako alternatívny zdroj ropy mimo tradičných regiónov.
Ekonomický dopad pre Argentínu
Projekt môže priniesť:
vyššie exporty,
devízové príjmy,
zníženie energetického deficitu,
stabilizáciu verejných financií.
Zhrnutie pointy

Vaca Muerta je prezentovaná ako strategická „energetická zbraň“ Argentíny, ktorá môže z krajiny urobiť významného globálneho hráča v rope a plyne, ak sa podarí vyriešiť infraštruktúru a pokračovať v investíciách.

[Trumpeta1978]

*

[Trumpeta1978]

Vance hovorí, že po podpísaní dohody pretieklo cez Hormuzský prieliv 12,5 milióna barelov ropy
https://www.bbc.com/news/live/c8j2ewl0d ... f1919#post

[Trumpeta1978]

Irán teraz môže predávať ropu. Ako rýchlo to môže zvýšiť?
Dohoda medzi Washingtonom a Teheránom umožňuje dodávky iránskej ropy na otvorený trh prvýkrát od roku 2018.
Dohoda prezidenta Trumpa s Iránom umožní tejto islamskej republike predávať svoju ropu a palivá ako nafta na voľnom trhu prvýkrát od roku 2018.

Dohoda, ktorú tento týždeň podpísali Trump a iránsky prezident Masúd Pezeshkian , by Iránu umožnila okamžite začať predávať svoju ropu, zrušiť sankcie a vydláždiť cestu pre služby ako bankovníctvo, doprava a poisťovníctvo, ktoré by uľahčili transakcie.

Implementácia dohody zostáva neistá. Pokračujúce strety medzi Izraelom a Hizballáhom v Libanone prinútili Irán odložiť rozhovory naplánované na piatok a potom vyhlásiť, že opäť uzatvára Hormuzský prieliv . Obe strany však naďalej plánovali rozhovory na technickej úrovni cez víkend.
Americká armáda potvrdila, že zrušila dvojmesačnú blokádu , ktorá minulý mesiac znížila iránske dodávky ropy na mierny úlomok, približne 260 000 barelov denne, uviedol Kpler, poskytovateľ údajov o komoditách a lodnej doprave. V predchádzajúcich troch mesiacoch, ktoré sa skončili v apríli, sa Irán chystal naložiť na tankery 1,85 milióna barelov denne, a to aj v prípade, že tieto lode boli uväznené v Perzskom zálive.

Irán má pred sebou ešte dlhú cestu k obnove svojho ropného sektora, ktorého časti boli bombardované americkými a izraelskými silami. Pred desiatimi rokmi, keď jadrová dohoda s USA zrušila obmedzenia na predaj ropy Iránu, bol piatym najväčším producentom na svete a v roku 2016 ťažil takmer 4 milióny barelov denne.

Táto úroveň bola výrazne nižšia ako úroveň, ktorú Irán ťažil v období svojho rozkvetu ropy, pred islamskou revolúciou v roku 1979. Produkcia ropy dosiahla vrchol na viac ako 6 miliónoch barelov denne počas niekoľkých rokov v 70. rokoch, keď tam pôsobili západné ropné spoločnosti vrátane BP a Total.

Sankcie v 80. rokoch – a následný odliv mozgov z Iránu – spôsobili dlhodobý pokles produkcie ropy, z ktorého sa priemysel nikdy úplne nezotavil.

Tu je pohľad na to, čo nás čaká:

Nadchádzajúce týždne
Analytici a sledovatelia lodí uviedli, že niekoľko tankerov naplnených iránskou ropou tento týždeň prekročilo Hormuzský prieliv, zatiaľ čo iné, ktoré ukrývali svoju polohu, obnovili svoje rádiové signály. Tieto kroky prišli po tom, čo Trumpova administratíva vyhlásila, že Teherán môže voľne predávať svoju ropu.

Podľa spoločnosti Vortexa, ktorá sleduje námorné pohyby, tento týždeň preplávali okolo americkej blokády tri tankery prepojené s Iránom, ktoré prepravovali spolu 5 miliónov barelov ropy smerom do juhovýchodnej Ázie.

Teherán podľa Hamida Hosseiniho , hovorcu iránskeho zväzu vývozcov ropy, uzavrel dohodu o predaji 10 miliónov barelov ropy Číne, čo zodpovedá piatim supertankerom. Predaj je podľa neho prvým krokom k obnoveniu exportných tokov ropy.

Ak mierová dohoda bude platiť, Irán v priebehu nasledujúcich týždňov naloží tankery ropou, ktorá je v súčasnosti uskladnená na ostrove Charg, kde má ropné centrum krajiny v nádržiach viac ako 30 miliónov barelov.

Krátkodobé výzvy
Podľa analytikov môže Irán výrazne zvýšiť svoju produkciu ropy až po vyčerpaní zásobníkov, ktoré sú už aj tak preplnené ropou. V skutočnosti prázdne pobrežné sklady klesli na 13,5 milióna barelov, čo znamená, že Irán má pri bežnom tempe produkcie krajiny približne týždeň dostupnej kapacity, uviedol poskytovateľ údajov o komoditách Kpler.

Nájdenie tankerov na nakládku iránskej ropy by sa mohlo ukázať ako náročné, aspoň spočiatku. Mnohé z tankerov typu „Very Large Crude Carriers“ (VLCC), ktoré prepravujú cez oceány 2 milióny barelov naraz, boli presmerované na pobrežie Mexického zálivu v USA, aby zvládli prudký nárast amerického exportu ropy. Návrat týchto lodí do Perzského zálivu by mohol trvať týždne – a to za predpokladu, že prepravcovia budú presvedčení, že konflikt je skutočne skončený a že je bezpečné prechádzať Hormuzským prielivom.

Podľa dohody má Irán 30 dní na odstránenie mín, ktoré zhodil do prielivu.

„Prieliv je otvorený iba vtedy, keď to majitelia plavidiel povedia,“ povedal Andy Lipow , prezident spoločnosti Lipow Oil Associates v Houstone.

Čiastočné zotavenie na konci roka

Analytici odhadujú, že produkcia a vývoz ropy z Iránu, Saudskej Arábie a ďalších producentov z Perzského zálivu sa priblížia k normálu až do konca roka alebo dokonca do začiatku roka 2027. Aj vtedy je otázkou, ako dlho bude Iránu trvať, kým opäť uvedie svoje ropné polia do prevádzky. Ropné polia sa do značnej miery vyhli škodám spôsobeným bombardovaním, hoci potrubia, petrochemické závody a iná infraštruktúra utrpeli zásahy.

Produkcia Iránu klesla v máji na 2,3 milióna barelov denne, z 3,2 milióna barelov denne pred vojnou. Produkcia ropy v Saudskej Arábii tiež klesla, z 10 miliónov barelov denne v štvrtom štvrťroku na 6,9 milióna barelov v máji. Produkcia ropy v Spojených arabských emirátoch a Iraku klesla o 38 %, respektíve 52 %, podľa údajov Organizácie krajín vyvážajúcich ropu. Bez prirodzeného odbytu pre tieto barely tieto krajiny uzavreli obrovské množstvo vrtov, pretože im došiel skladovací priestor.

„Ak o tri alebo štyri mesiace dosiahneme späť 80 % alebo 90 % produkcie, potom budú príjmy k dispozícii“ na opravu poškodených vrtov a ropných zariadení v regióne, povedal Jim Burkhard , vedúci výskumu ropy v spoločnosti S&P Global Energy. „Myslím si, že väčšinu z toho získame späť do konca roka.“

Po roku 2026
Či sa Iránu podarí znovu získať status dlhodobého významného hráča, závisí od geopolitického postavenia USA, Číny a Ruska.

Irán bude musieť znovu spustiť odstavené vrty – čo je zložitá úloha. Potrebuje tiež vyvŕtať nové, aby udržal úroveň dodávok, pretože mnohé z jeho polí sú staré a ich produkcia ropy klesá, povedal Rahul Choudhary, analytik spoločnosti Rystad.

Odkedy sa v roku 2018 z Iránu stiahlo niekoľko medzinárodných ropných spoločností, krajina sa spolieha na miestnych dodávateľov, ktorým chýbajú peniaze a technológie na zvrátenie klesajúceho trendu, dodal Choudhary.

Bude musieť prilákať externých investorov, ale väčšina veľkých ropných spoločností sa na investície nepostaví, uviedli analytici. Americkým spoločnostiam je už roky zakázané podnikať v Iráne a iné západné spoločnosti sú opatrné pri vstupe do akejkoľvek krajiny, kde by mohli náhle vypuknúť konflikty a kde by bol spochybnený právny štát.

Keď Trumpova administratíva naliehala na americké ropné spoločnosti, aby investovali vo Venezuele, požadovali finančné a bezpečnostné záruky a presadzovali prepracovanie predpisov, ktoré upravujú spoluprácu krajiny so zahraničnými ropnými spoločnosťami.

Napriek tomu americko-iránska vojna dokázala, že Teherán má na globálnej scéne väčší vplyv, než sa doteraz predpokladalo.

„Najväčším ponaučením pre Iráncov je, že predtým sa špekulovalo, že Hormuzský prieliv sa nedá uzavrieť. Teraz však vedia, že ho uzavrieť môžu,“ povedal Rohit Rathod, analytik spoločnosti Vortexa. „To je pre Iráncov najväčšie víťazstvo.“

https://www.wsj.com/business/energy-oil ... ticle_pos2

[Trumpeta1978]

USA prvýkrát po desaťročiach povolili Iránu predávať ropu v dolároch
Rozhodnutie dočasne ruší sankcie uvalené na teheránsky ropný priemysel, čím sa režimu uľahčuje repatriácia ziskov z exportu ropy.
ZÜRICH – USA umožnili Iránu predávať ropu v dolároch, a to aj americkým kupcom. Zvrat nastal po tom, čo viceprezident J. D. Vance vyhlásil, že Teherán súhlasil s návratom jadrových inšpektorov už tento týždeň.

https://www.wsj.com/world/middle-east/v ... ticle_pos2