Dohoda o dovoze ruskej nafty do USA nezníži jej ceny na amerických pumpách a Donaldovi Trumpovi nepomôže ani vo voľbách. Rusi nemajú dosť nafty ani pre seba a dohodnuté dodávky môžu pokryť len malú časť americkej spotreby. Navyše hlavným dôvodom drahých palív je konflikt na Blízkom východe vyvolaný Trumpom.
U Donalda Trumpa sme si už museli zvyknúť na všeličo, ale urputnosť a neúnavnosť, s akými preráža ďalšie a ďalšie dná, útočí na spojencov a pomáha diktátorom, špeciálne Putinovi, je neuveriteľná.
Trump by mal v dôsledku dohody s Putinom uvaliť sankcie na svoju vlastnú krajinu. Áno, až taká je miera absurdity, či skôr idiotizmu Trumpovej politiky. Len prednedávnom podpísal tzv. zákon Lindseyho Grahama, ktorý mu umožňuje uvaliť prohibitívne clá na krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu a plyn a výrobky z nich. A potom sa minulý piatok s Putinom dohodol, že zruší zákaz dovozu ruskej nafty do USA. A ešte vyhlásil, že dohodol prímerie na vzájomné bombardovanie energetických cieľov zo strany Ruska a Ukrajiny, akurát že dotknuté krajiny o tom nevedeli. V reakcii na to Ukrajina zastavila na dva dni svoje útoky na ruské rafinérie, ale Rusko v nich nepretržite pokračovalo bez prestávky. Trump však z bojkotovania svojich mierových iniciatív neobvinil Putina, ale Zelenského.
Hlavným dôvodom vysokých cien je vojna proti Iránu
Skúsme sa teda pozrieť na to, či za Trumpovou „mierovou energetickou iniciatívou“ môže byť nejaký racionálny dôvod. Trump tvrdí, že ukrajinské útoky na ruské rafinérie sú dôvodom vysokých svetových cien nafty, a teda aj cien na čerpacích staniciach v USA. A naznačuje, že neochota Zelenského zastaviť tieto útoky je hlavným dôvodom týchto vysokých cien, ktoré zase ohrozujú vyhliadky Trumpovej strany v novembrových polčasových voľbách do kongresu.
Experti sa pritom zhodujú, že hoci pokles kapacity ruských rafinérií mohol prispieť k vysokým cenám nafty, ten základný a zásadný dôvod vysokých svetových cien ropy, plynu a pohonných hmôt (ale napríklad aj hnojív) je konflikt na Blízkom východe, ktorý rozpútal práve Trump svojou nepremyslenou vojnou proti Iránu a ktorý trvá už ôsmy mesiac.
Bez ohľadu na to, kto dnešný problém s vysokými cenami spôsobil, Trumpov gambit v prospech Putina a neprospech Ukrajiny a Európy nevyrieši problém drahej nafty v USA.
Po prvé, aj keby Rusko bolo schopné (čo nebude) dodať avizované objemy nafty (najskôr 300-tisíc ton, potom 400-tisíc a spolu asi 4,8 mil. ton), tak to cenu významne nezníži.
Denná americká spotreba je asi 540-tisíc ton, takže prvá várka, ktorá by to mohla stihnúť do novembrových volieb,
vystačí na poldennú spotrebu. A celý dohodnutý objem by pokryl asi 9-dňovú spotrebu.
Trhy síce na ohlásenie dohody s Putinom zareagovali znížením ceny nafty, ale pokles bol len symbolický. V USA je nafta oproti začiatku roka drahšia o 75 percent a v Európe až o 95 percent.
Navyše v pondelok a utorok (12. a 13. 10.) už bolo jasné aj to, že žiadne energetické prímerie, ktoré v nedeľu ohlásil Trump, neexistuje. Putin totiž naďalej a bez prestávky bombarduje Ukrajinu, a to vrátane energetickej a civilnej infraštruktúry.
Rusko naftu dováža a jej ceny dotuje
Rusko navyše podľa môjho názoru nebude schopné splniť avizované dodávky nafty do USA. Síce pred niekoľkými rokmi patrilo k významným vývozcom pohonných hmôt, ale po úspešných ukrajinských útokoch proti rafinériám už musí palivá dovážať. Rusko ich dováža z Bieloruska, Indie, ale dokonca aj z Maroka a napriek týmto dovozom trpí nedostatkom. Takže nie je celkom jasné, ako by mohlo teraz začať naftu vyvážať do USA.
Áno, diktatúra môže obmedziť domácu spotrebu a vyviezť naftu ako darček Trumpovi, ale ani to nebude také jednoduché. Rusko je síce diktatúra, ale diktátor veľmi dbá na to, aby bol populárny. A nedostatok nafty na čerpacích staniciach mu rozhodne na popularite nepridáva.
Práve cena pohonných hmôt na ruskom trhu dobre ilustruje Putinov strach z nepopularity. Hoci palivá v dôsledku rastu cien ropy a plynu prudko zdraželi všade na svete, v Rusku tento rast tlmia masívne dotácie. V prvom októbrovom týždni bola priemerná cena za liter nafty v Rusku 86,5 rubľa, čo je pri súčasnom kurze 92 centov za liter. Svetové ceny nafty sú však omnoho vyššie, pri jej exporte by ruské firmy dostali takmer dvojnásobok (150 až 160 rubľov za liter). Štát musí ruským rafinériám túto stratu doplácať, inak by nezásobovali domáci trh, ale naftu by vyvážali.
To je, mimochodom, aj dôvod, prečo ruský rozpočet v čistom vyjadrení nezarába na svetovom raste cien ropy a pohonných hmôt až tak, ako by mohol. Keďže drží ceny nafty nízko pod trhovou úrovňou, čím je tento rozdiel väčší, tým viac musí z nadpríjmov z exportu ropy a plynu vynaložiť na kompenzácie pre rafinérie.
V septembri napríklad celkové príjmy ruského federálneho rozpočtu z exportu ropy a plynu dosiahli 871 miliárd rubľov, kým v januári to bolo len 380 miliárd rubľov. Lenže až 418 miliárd rubľov (teda až 48 percent príjmov) musel v septembri vyplatiť rozpočet rafinériám ako kompenzáciu k dotovaným cenám.
To je aj hlavné vysvetlenie, prečo napriek enormnému rastu svetových cien ropy a plynu muselo v septembri ruské ministerstvo financií znížiť predpoklad celkových čistých príjmov z ropy a plynu za rok 2026 z pôvodných 8,9 bilióna rubľov na 7,6 bilióna rubľov.
A keďže hlavnou príčinou vysokých cien nie sú ukrajinské drony, ale Hormuz, situácia v ňom ukazuje, že do polčasových volieb v USA o tri týždne sa svetové
ceny určite výrazne nadol nepohnú.
Prečo sa na to dá s veľkou istotou staviť?
Hoci september dával istú nádej, najmä čo sa týka zvýšenej ťažby v Saudskej Arábii a v Iraku, doterajší októbrový vývoj túto nádej pochováva. Hormuzským prielivom preplávalo pred 1. marcom okolo 120 lodí denne, na jar to bolo len okolo 12 až 15, v lete sa to zvýšilo na priemerne okolo 30 a v septembri dokonca na 35 až 38. Ale kým v septembri bolo zaznamenaných 16 útokov na tankery, tak len za ostatné dva týždne do 12. októbra to bolo 24 útokov, pričom len v nedeľu 11. 10. došlo k šiestim útokom.
Preto je vysoko pravdepodobné, že Trumpova dohoda o ruskej nafte jej cenu na amerických benzínkach nezníži a vo voľbách Trumpovej strane nepomôže. Navyše spôsob, akým nadbieha diktátorovi, vojenskému zločincovi, masovému vrahovi a agresorovi a zároveň podráža a zrádza obeť jeho agresie, mu nemôže pomôcť politicky. A to ani u voličov, ani v jeho vlastnej strane. Reakcie viacerých významných republikánskych kongresmanov to veľmi dobre ilustrujú.
Prečo to potom robí?
Myslím si, že je nahnevaný a urazený, že mu Zelenskyj kazí kšefty.
Mal to tak dobre vymyslené, stačilo by, keby Zelenskyj odovzdal Putinovi Donbas, zrušili by sa sankcie a Trump s Witkoffom, Kushnerom a ďalšími by rozbehol v Rusku mnohomiliardový biznis.
A pre Ameriku by malo byť varovaním, že Trumpovi zrejme na výsledku volieb už vôbec nezáleží.
https://e.dennikn.sk/5622607/ako-to-cit ... -nepomozu/