Elektrina - ceny

[JUGGLER]

Nemecko stanovilo strop pre ceny elektrickej energie. Musí zachrániť svoj priemysel pred kolapsom.

V Nemecku opäť lietajú iskry – nie v továrňach, ale v politických chodbách.
Po mesiacoch rokovaní Berlín schválil záchranný plán pre svoj energeticky náročný priemysel.
V rokoch 2026 až 2028 chce obmedziť cenu elektriny na približne 5 centov za kilowatthodinu.
Cieľom je udržať výrobu doma a zabrániť jej presunu do krajín s lacnejšími zdrojmi energie
- predovšetkým do Spojených štátov, kde spoločnosti platia za elektrinu približne o polovicu menej.

„Po dlhých diskusiách sme dosiahli dohodu,“ oznámil kancelár Friedrich Merz.
Dodal, že rokovania s Európskou komisiou o schválení tohto opatrenia sú „z veľkej časti uzavreté“.
Dotácie majú byť smerované do kľúčových odvetví – oceliarskeho, chemického a automobilového priemyslu,
ktoré varujú, že za súčasných cenových podmienok nie sú schopné konkurovať na globálnom trhu.

Návrat k plynu, návrat k problému

Nemecký energetický trh, najväčší v Európe, je od krízy v roku 2022 pod tlakom.
Krajina spotrebuje približne 500 terawatthodín ročne, ale stabilita dodávok zostáva problémom.
Tento rok na jeseň ceny opäť stúpli kvôli nízkej produkcii z obnoviteľných zdrojov.
Nebolo veterno, priehrady neprodukovali a prenosová sústava bola preťažená.
Riešením bolo klasické fosílne palivo – spaľovanie plynu a uhlia.
Produkcia plynu vystúpila na najvyššiu úroveň od roku 2021.

Rastúce ceny vyvolávajú napätie nielen medzi podnikmi, ale aj medzi domácnosťami.
Vyhliadka na krutú zimu spôsobila, že ceny na burze vystrelili takmer na 100 eur za megawatthodinu a dostupnosť energie je opäť témou verejnej diskusie.
Predovšetkým však opäť vyvolala otázku: čo sa stane, keď skončí štátna podpora?

Tri roky. A potom?

Priemyselné združenia sa zhodujú: bez štátnej pomoci by výroba opustila Nemecko.
Trojročné cenové strop považujú za nevyhnutné dočasné riešenie.
„Je to otázka prežitia,“ uvádza sa v ich vyhlásení.

Oponenti tvrdia, že toto opatrenie iba zakrýva hlbšie problémy.
Infraštruktúra je zastaraná, procesy udeľovania povolení sú zdĺhavé a zelená energia je stále nespoľahlivá.
Napriek svojim ambiciám v oblasti klímy zostáva Nemecko v oblasti energetiky viazané na fosílne palivá.

Vláda dúfa, že trojročné zľavové obdobie umožní rozšírenie siete a pridanie flexibilných zdrojov výroby.
Analytici však varujú, že ak sa to nepodarí včas, hrozí ďalšia vlna úpadku priemyslu ešte pred koncom desaťročia.

Cena elektriny ako cena prežitia

Za technickými opatreniami sa skrýva základný fakt: cena elektriny v Nemecku určuje, kto prežije.
Dotácie majú vytvoriť časovú rezervu.
Ale až keď tlak opadne, bude jasné, či Berlín skutočne vyriešil krízu, alebo ju len odložil.

https://www.hrot24.cz/clanek/nemecko-za ... ign=footer

[osamely chodec]

kde len sudruhovia urobili chybu...

[MiBi]

https://www.aktuality.sk/clanok/x6n93GI ... redrazilo/

Energetická samovražda v priamom prenose: Najprv zarezali jadro, teraz v panike idú páliť miliardy

Zelené pokrytectvo Berlína: Kázali o trhu, teraz zavádzajú brutálny štátny protekcionizmus: Nemecko, kedysi výkladná skriňa európskej ekonomiky, sa chystá na zúfalý krok. Od januára až do roku 2029 plánuje Berlín naliať miliardy eur do dotovania cien elektriny pre svoj priemysel. Cieľom je zraziť ceny takmer na polovicu a zachrániť výrobu pred útekom do USA alebo Ázie.

Tento krok však odhaľuje absurdnosť súčasnej európskej zelenej politiky v plnej nahote. Najbohatšia krajina EÚ, ktorá roky tlačila na drahý prechod k obnoviteľným zdrojom (OZE), teraz zistila, že výsledná cena energií je pre jej vlastné firmy likvidačná.

Kruh sa uzatvára: Odstavili jadro, teraz platia za následky

Situácia pôsobí ako zlá komédia. Nemecké firmy dnes platia za elektrinu v priemere 18 eurocentov za kWh, čo je násobne viac ako ich konkurencia v USA. Vláda preto navrhuje prevziať poplatky za prenosové siete a zaviesť "priemyselnú tarifu".

Podľa Radovana Potočára, šéfredaktora portálu energie-portal.sk, je tento krok len ďalším dejstvom podivuhodného príbehu nemeckej energetiky:

„Po tom, ako Nemecko s miliardovými nákladmi odstavilo všetky jadrové elektrárne, obrovské zdroje nalialo do obnoviteľných zdrojov a ďalšie mnohomiliardové dotácie ide dať na výstavbu plynových elektrární, teraz plánuje s útratou ďalších verejných zdrojov sanovať dôsledky nerozvážnych politík a liečiť najbolestivejšie symptómy.“

Potočár upozorňuje, že dotovanie elektriny nerieši príčinu, ale len tlmí bolesť: „Bude to analgetikom, ktoré možno načas pomôže nemeckému priemyslu, ale nepohne s riešením štrukturálnych problémov nemeckej energetiky. Spolková vláda takto iba rozdelí účet za energetickú politiku predošlých vlád medzi priemyselné podniky a štátny rozpočet.“

Brusel a otázka za miliardu: Je to vôbec legálne?

Nemecký plán má jeden háčik – pravidlá Európskej únie o štátnej pomoci. Kým iné krajiny EÚ sa musia uskromňovať, Nemecko chce využiť svoju fiškálnu silu na zvýhodnenie vlastných firiem.

- Francúzsky model: Francúzsko už roky poskytuje priemyslu lacnejšiu elektrinu, ale tá pochádza z ich jadrových elektrární (program ARENH).

- Nemecký model: Berlín chce dotovať ceny priamo z verejných peňazí.

„Neviem, aký postoj k tomu Komisia zaujme, ale určite bude zámer detailne skúmať, pretože silno zaváňa nedovolenou štátnou pomocou,“ hodnotí situáciu Potočár. Pripúšťa však, že rôzne formy pomoci existujú aj inde, no rozsah nemeckého „sponzoringu“ je bezprecedentný.

Doping pre bohatých, problém pre Slovensko

Ak tento plán prejde, európsky trh sa rozdelí na tých, ktorí si môžu dovoliť dotovať svoje omyly, a tých, ktorí na to nemajú. Pre Slovensko a jeho priemysel to prináša ambivalentné vyhliadky.

Krátkodobé pozitívum: Niektoré slovenské firmy, ktoré sú subdodávateľmi pre nemecký priemysel, môžu ťažiť z toho, že sa nemecká výroba opäť naštartuje.

Dlhodobé riziko: Slovenskí výrobcovia stratia konkurencieschopnosť. Nemôžu súperiť s nemeckými firmami, ktoré dostanú štátny „cenový doping“.

Radovan Potočár v tom má jasno: „Nemecké firmy budú mať oproti svojim konkurentom v iných štátoch EÚ výhodu štátom dotovaných cien elektriny, čo si štáty s horšou kondíciou verejných financií, ako napríklad Slovensko, nebudú môcť dovoliť.“

Zelená politika, ktorá mala Európu zjednotiť a posunúť vpred, tak paradoxne vytvára priepasť medzi členskými štátmi a núti vlády hasiť požiare, ktoré samy založili, peniazmi daňových poplatníkov.

[miror]

nechoďme tak ďaleko, uvidíme ako zvýšenie o desiatky percent skúsnu voliči strany, ktorá zasa dosadila Jahnátka na URSO:

https://www.energie-portal.sk/Dokument/ ... 11993.aspx

[JUGGLER]

nechoďme tak ďaleko, uvidíme ako zvýšenie o desiatky percent skúsnu voliči strany, ktorá zasa dosadila Jahnátka na URSO:

https://www.energie-portal.sk/Dokument/ ... 11993.aspx

To som zvedavý.
Lebo vyúčtovanie už prišlo, aj z novými zálohovými platbami
Tie sa sa mierne zvýšili, odhadom tak o 5%.

[MiBi]

Na webe: https://www.urso.gov.sk/ceny-energii-na-rok-2026/ je uvedene
Priemerná koncová cena elektriny pre domácnosti od januára 2026 medziročne stúpne o 2,78 %, čo je dôsledok vyššej ceny silovej elektriny formovanej trhom. Ide o komoditnú zložku, ktorú negatívne ovplyvňujú aj neracionálne zásahy EÚ do energetických mixov. Tento nárast však ÚRSO maximálne znížil regulačnými nástrojmi.

Pre domácnosti s tarifou D1, teda priemerný byt so spotrebou do 1 100 kWh ročne, sa predpokladané ročné náklady zvýšia o 47,21 €. Pri tarife D2, ktorá sa týka bytových domov s priemernou spotrebou 2 272 kWh, sa predpokladané ročné náklady zvýšia o 104,76 €.

Toto by mali byt ceny bez naroku na energopomoc

Ja osobne mam rocnu spotrebu 1500kWh a teraz som za to platil 330 eur - to mi nejak nevychadza cena stupne len 3% co ma byt rocne o 47 eur (pre domacnost s nizsou spotrebou ako ja), to je podla mna viac ako 10%