TRHY AKTUÁLNE - POKEC

[JUGGLER]

Tu je to popísané podrobnejšie:

Trump ohlásil operáciu v Hormuze. Chce pomôcť blokovaným plavidlám neutrálnych krajín

V čase, keď mierové rokovania medzi Amerikou a Iránom viaznu na otázke jadrového programu, posiela Washington do Hormuzského prielivu tisíce vojakov aj vojenskú techniku.


Prezident USA Donald Trump oznámil, že Spojené štáty v pondelok začnú operáciu „Projekt Sloboda“ na oslobodenie lodí uviaznutých v Hormuzskom prielive. Podľa jeho slov pôjde o „humanitárne gesto“ na pomoc neutrálnym krajinám, ktorých plavidlá zostali zablokované v dôsledku konfliktu s Iránom.

„Týmto krajinám sme povedali, že ich lode bezpečne vyvedieme z týchto obmedzených vodných ciest, aby mohli slobodne a bez problémov pokračovať vo svojich záležitostiach,“ napísal na Truth Social.

Irán blokuje lodnú dopravu v oblasti už viac ako dva mesiace.
Spojené štáty zároveň zaviedli vlastné obmedzenia na lode z iránskych prístavov.

Trump však neposkytol podrobnosti o tom, ako bude operácia prebiehať, ani ktorých krajín sa bude týkať. Zároveň varoval, že akékoľvek zasahovanie do americkej operácie „budú musieť riešiť rázne“.


Irán vydal varovanie

Zjednotené velenie iránskych ozbrojených síl reagovalo v pondelok varovaním, aby sa americké jednotky držali mimo Hormuzského prielivu.

Uviedlo, že na akúkoľvek hrozbu „tvrdým spôsobom odpovie“, a vyzvalo obchodné lode aj ropné tankery, aby sa bez koordinácie s iránskou armádou nepohybovali.

„Opakovane sme hovorili, že bezpečnosť Hormuzského prielivu je v našich rukách a že bezpečný prechod lodí musí byť koordinovaný s ozbrojenými silami,“ uviedol v stanovisku šéf zjednoteného velenia Alí Abdolláhí.

„Varujeme, že akékoľvek zahraničné ozbrojené sily, najmä agresívna americká armáda, budú napadnuté, ak sa pokúsia priblížiť alebo vstúpiť do Hormuzského prielivu.“

Nasadia tisíce vojakov

Americké centrálne velenie (CENTCOM) podľa CNN oznámilo, že začne podporu „Projektu Sloboda“.
Predstavitelia USA zdôraznili, že nejde o eskortnú misiu. Podľa veliteľa CENTCOM admirála Brada Coopera je táto operácia kľúčová pre „regionálnu bezpečnosť a globálnu ekonomiku“, pričom sa koná súčasne s udržiavaním námornej blokády.

V rámci misie majú nasadiť torpédoborce s riadenými strelami, viac ako 100 pozemných a námorných lietadiel a približne 15-tisíc vojakov.

Súčasťou iniciatívy je aj projekt Maritime Freedom Construct (Konštrukcia námornej slobody), ktorý kombinuje diplomatické kroky s vojenskou koordináciou. Jeho cieľom je zlepšiť zdieľanie informácií a zvýšiť bezpečnosť v strategicky dôležitom prielive.

Jadrom problému je jadro

Vysoký iránsky predstaviteľ Ebráhím Azízí varoval, že akýkoľvek zásah USA v Hormuze bude porušením prímeria.
Predseda Národnej bezpečnostnej komisie iránskeho parlamentu neopomenul, že „Hormuzský prieliv a Perzský záliv sa nedajú zvládnuť Trumpovými bludnými príspevkami“.

Rokovania medzi USA a Iránom dlhodobo narážajú na rozdielne postoje v otázke jadrového programu.
Washington trvá na tom, aby Teherán ešte pred ukončením vojny prijal prísne obmedzenia a vzdal sa zásob viac ako 400 kilogramov vysoko obohateného uránu.

„Rokovania o zložitejšej jadrovej otázke posunuli do záverečnej fázy, aby sa vytvorila priaznivejšia atmosféra,“ poznamenal oboznámený úradník.

Svoj program Teherán označuje za mierový, no pripúšťa rokovania o obmedzeniach výmenou za zrušenie sankcií.
Dovedna 14-bodový návrh okrem toho zahŕňa stiahnutie amerických síl z okolitých oblastí, zrušenie blokády, uvoľnenie zmrazených aktív, vyplatenie odškodného, ukončenie vojny na všetkých frontoch vrátane Libanonu a vytvorenie nového kontrolného mechanizmu pre prieliv.

Na Trumpa však rastie tlak v súvislosti s blokádou Hormuzského prielivu, ktorá zastavila približne 20 percent svetových dodávok ropy a plynu a ovplyvnila ceny palív nielen v USA. Doma čelí riziku negatívnej reakcie voličov pre vyššie ceny v novembrových voľbách do Kongresu.

Rokovania sa neposúvajú k výsledku

Situácia sa vyvíja aj na diplomatickej úrovni. Irán podľa štátnych médií posudzuje odpoveď USA na svoj 14-bodový mierový návrh, ktorý odovzdal cez Pakistan. Teherán zároveň potvrdil, že „v tejto fáze nevedie jadrové rokovania“.

Šéf Bieleho domu naznačil, že návrh pravdepodobne odmietne, keďže podľa neho Irán „nezaplatil dostatočne vysokú cenu“.
Na otázku, či by mohol obnoviť útoky na Irán, odpovedal: „Nechcem to povedať. Myslím tým, že to nemôžem povedať reportérovi.
Ak sa budú správať zle, ak urobia niečo zlé, uvidíme. Ale je tu možnosť, že sa to môže stať.“

Situáciu komplikuje aj vývoj v regióne.
Izrael nariadil evakuáciu obyvateľov v južnom Libanone po obnovení bojov s Hizballáhom, čo môže ovplyvniť širšie mierové úsilie.

(reuters, max)

[Joki]

Čína prvýkrát nariadila spoločnostiam, aby ignorovali americké sankcie, čo je krok, ktorý hrozí, že sa jej bankový sektor dostane do hľadáčika konkurencie medzi najväčšími svetovými ekonomikami.

https://finance.yahoo.com/news/chinas-r ... 10787.html

[Glogol]

Čína prvýkrát nariadila spoločnostiam, aby ignorovali americké sankcie, čo je krok, ktorý hrozí, že sa jej bankový sektor dostane do hľadáčika konkurencie medzi najväčšími svetovými ekonomikami.

https://finance.yahoo.com/news/chinas-r ... 10787.html

Verejna podpora statu co sa uz tak ci tak robi v tichosti ?

[JUGGLER]

Napätie v Hormuzskom prielive ohrozuje prímerie, Trump hrozí Iránu
Americká armáda uvádza, že podporuje preplávanie lodí Hormuzským prielivom, Irán však tvrdí, že má nad touto vodnou cestou plnú kontrolu.
4. mája 2026

Americký prezident Donald Trump varoval, že Irán bude „vymazaný z povrchu Zeme“, ak zaútočí na lode Spojených štátov, keďže napätie v okolí Hormuzského prielivu posúva prímerie medzi oboma krajinami na pokraj zrútenia.
V pondelok sa v regióne obnovili nepriateľské akcie, keď Irán zaútočil na Spojené arabské emiráty, a Trump uviedol, že americká armáda zostrelila sedem malých iránskych lodí v blízkosti Hormuzu.

V rozhovore pre Fox News Trump zdôraznil vojenskú silu Washingtonu a obnovil svoje hrozby voči Iránu.
„Máme viac zbraní a munície oveľa vyššej kvality, ako sme mali predtým,“ povedal.
„Máme najlepšie vybavenie. Máme ho po celom svete. Máme základne po celom svete. Všetky sú zásobené vybavením.
Môžeme to všetko použiť a urobíme to, ak to bude potrebné.“

Americká armáda začala v pondelok realizovať Trumpov plán – nazvaný Project Freedom – na sprevádzanie lodí cez Hormuzský prieliv a prelomenie iránskej blokády strategických námorných ciest.
Washington uviedol, že pomohol dvom americkým obchodným lodiam preplávať úžinou, ale webové stránky sledujúce pohyb lodí ukazujú, že premávka cez túto vodnú cestu zostáva z veľkej časti pozastavená.
Admirál Brad Cooper, veliteľ Centrálneho veliteľstva USA (CENTCOM), povedal, že lode uviaznuté v tejto oblasti patria 87 krajinám, ktoré sú v tomto konflikte „nevinnými svedkami“.

„Za posledných 12 hodín sme kontaktovali desiatky lodí a lodných spoločností, aby sme podporili premávku cez [Hormuzský prieliv], v súlade so zámerom prezidenta pomôcť navigovať lode bezpečne cez úzky obchodný koridor,“ uviedol Cooper vo vyhlásení

--------------------------------------

Spojené arabské emiráty uvádzajú, že ich protivzdušná obrana dnes zachytila 15 rakiet a štyri bezpilotné lietadlá vystrelené z Iránu, pričom úrady vo Fudžajre hlásia požiar v ropnom zariadení. Irán sa k tomu zatiaľ oficiálne nevyjadril.
Dve rakety zasiahli americkú fregatu v Hormuzskom prielive po tom, čo ignorovala varovania iránskeho námorníctva, aby zastavila, ako uvádzajú štátne médiá s odvolaním sa na armádu; americká armáda však tvrdí, že žiadne plavidlo nebolo zasiahnuté.

Izrael pokračuje v bombardovaní Libanonu, pri ktorom zranil päť zdravotníkov, a rozšíril svoju kontrolu v Gaze oznámením takzvanej „oranžovej línie“.

---------------------------------------------------

Má Trump v Hormuzskom prielive voči Iránu „všetky trumfy v ruke“?
Autor: Usaid Siddiqui

Najtrvalejším zdrojom vplyvu USA na Irán zostáva režim sankcií, ktorý bol zavedený v roku 1979, keď ajatolláh Ruhollah Chomejní vyhlásil Irán za islamskú republiku.
Počas uplynulých 47 rokov uvalili po sebe nasledujúce americké vlády na Teherán sériu finančných obmedzení zameraných na iránsky bankový sektor, vývoz ropy a prístup na medzinárodné trhy – USA tvrdia, že sankcie sú reakciou na iránsky jadrový program.
Sankcie výrazne obmedzili iránsku ekonomiku, znížili príjmy vlády a prispeli k inflácii a znehodnoteniu meny. Opatrenia presadzované prostredníctvom amerického ministerstva financií odrádzajú aj iné krajiny a spoločnosti od spolupráce s Iránom, čím ešte viac dusia jeho ekonomiku.
Hospodársky tlak bol ústredným prvkom stratégie USA voči Iránu, najmä počas pokusov prinútiť Teherán k návratu k rokovaniam o jeho jadrovom programe, a to tak za demokratických, ako aj republikánskych vlád.

„Mám v rukách všetky karty,“ napísal Biely dom v nedeľu na svojom účte na X spolu s fotografiou prezidenta Donalda Trumpa, ktorý drží hracie karty z hry Uno, v správe, ktorá zrejme signalizuje dôveru Washingtonu v jeho prebiehajúcu vojnu proti Iránu.
Uno je kartová hra, v ktorej vyhráva ten, kto sa ako prvý zbaví všetkých svojich kariet.

Tento príspevok prišiel po tom, čo Trump na svojej platforme Truth Social oznámil, že americká armáda začne od pondelka sprevádzať lode uviaznuté v okolí Hormuzského prielivu v dôsledku vojnového konfliktu, čo naznačuje, že napriek takmer mesačnému krehkému prímeriu by sa konflikt mohol ďalej vyhrotiť.
Teherán už viac ako dva mesiace prakticky blokuje takmer celú lodnú dopravu z Perzského zálivu, a to odvtedy, čo USA a Izrael pred dvoma mesiacmi zaútočili na Irán, čím narušili globálne dodávky energie.

„Povedali sme týmto krajinám, že ich lode bezpečne vyvedieme z týchto obmedzených vodných ciest, aby mohli slobodne a bez problémov pokračovať vo svojej činnosti,“ povedal Trump a túto kampaň nazval „Projekt Sloboda“. „Sú to len neutrálni a nevinní diváci!“

Prezident dodal, že americkí vyjednávači vedú s Teheránom „veľmi pozitívne diskusie“, ktoré by mohli viesť k „niečomu veľmi pozitívnemu“, bez ďalších podrobností.
Irán však reagoval tým, že trval na tom, že bezpečnosť vodnej cesty je v rukách jeho ozbrojených síl, a varoval, že „akýkoľvek bezpečný prechod a plavba v akejkoľvek situácii“ by sa mali „uskutočňovať v koordinácii s ozbrojenými silami“.

V pondelok iránska tlačová agentúra Fars informovala, že americkú vojnovú loď zasiahli dva iránske drony, čo však poprelo americké Centrálne veliteľstvo.

Ako reagoval Irán na najnovšie vyjadrenia Donalda Trumpa?

V reakcii na Trumpov príspevok na sociálnych médiách s textom „Mám všetky karty“ zverejnil iránsky generálny konzulát v indickom Hyderabade na X vlastnú fotografiu.

„Áno, máme menej kariet,“ napísal iránsky konzulát v indickom meste Hyderabad na X spolu s fotografiou iránskeho vojenského hovorcu, ktorý drží štyri karty Uno v porovnaní s Trumpovými piatimi, pričom poukázal na to, že v hre Uno zvyčajne znamená držanie všetkých kariet prehru, nie výhru.
V reakcii na Trumpovo vyhlásenie o „Projekte sloboda“ Iránske islamské revolučné gardy (IRGC) varovali, že lode, ktoré porušia ich pravidlá v Hormuzskom prielive, „budú zastavené silou“, pričom trvali na tom, že nedošlo k žiadnej zmene v spôsobe, akým riadia premávku cez túto strategickú vodnú cestu.

V pondelok zverejnil novú mapu Hormuzského prielivu s hranicami siahajúcimi ďalej na východ než na predchádzajúcej mape a uviedol, že akákoľvek loď plávajúca medzi oboma stranami sa musí najskôr skoordinovať s IRGC.

„V procese riadenia Hormuzského prielivu nedošlo k žiadnej zmene,“ povedal hovorca Sardar Mohebbi a dodal, že plavidlá, ktoré dodržiavajú „tranzitné protokoly vydané námorníctvom IRGC“, budú „v bezpečí“.
„Ostatné námorné pohyby, ktoré sú v rozpore s deklarovanými zásadami námorníctva IRGC, budú čeliť vážnym rizikám.
Plavidlá, ktoré porušia pravidlá, budú zastavené silou,“ povedal.

Akú páku majú USA nad Iránom?

Sankcie

Najtrvalejším zdrojom vplyvu Spojených štátov na Irán zostáva režim sankcií, ktorý bol zavedený v roku 1979, keď ajatolláh Ruhollah Chomejní vyhlásil Irán za islamskú republiku.
Počas uplynulých 47 rokov uvalili po sebe nasledujúce americké vlády na Teherán sériu finančných obmedzení zameraných na iránsky bankový sektor, vývoz ropy a prístup na medzinárodné trhy – USA tvrdia, že sankcie sú reakciou na iránsky jadrový program.
Sankcie výrazne obmedzili iránsku ekonomiku, znížili príjmy vlády a prispeli k inflácii a znehodnoteniu meny. Opatrenia presadzované prostredníctvom amerického ministerstva financií odrádzajú aj iné krajiny a spoločnosti od spolupráce s Iránom, čím ďalej dusia jeho ekonomiku.
Ekonomický tlak bol ústredným prvkom stratégie USA voči Iránu, najmä počas pokusov prinútiť Teherán k návratu k rokovaniam o jeho jadrovom programe, a to tak za demokratických, ako aj republikánskych vlád.

Vojenská sila
Okrem ekonomiky si USA udržiavajú drvivú vojenskú prevahu, najmä v oblasti vzdušnej sily.
Lietadlové lode, bombardéry s dlhým doletom a schopnosti presného úderu dávajú Washingtonu možnosť zasiahnuť iránsku infraštruktúru s relatívne nízkym rizikom pre vlastné sily.

Túto výhodu posilňujú americké základne v Perzskom zálive, ako aj vojenské partnerstvá s regionálnymi spojencami – najmä s Izraelom.
Americké sily spolu s izraelskou armádou zabili v súčasnej vojne viac ako 3 000 ľudí a zasiahli tisíce cieľov po celom Iráne, vrátane iránskych energetických a jadrových zariadení.

Námorná blokáda

Od polovice apríla Spojené štáty uplatňujú rozsiahlu námornú blokádu iránskych prístavov a lodí.
Operácia začala 13. apríla po zlyhaní rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom, pričom americké sily dostali rozkaz zastaviť alebo odkloniť plavidlá vstupujúce do iránskych prístavov alebo z nich vychádzajúce.
Americké sily odvtedy zadržali alebo obrátili späť desiatky lodí a zadržali kontajnerovú loď Touska.
V pondelok USA oznámili, že jej posádka bola repatriovaná do Iránu z Pakistanu, kam bola odvezená po tom, čo bola loď minulý mesiac zajatá v Ománskom zálive.

Podľa Trumpa má blokáda za cieľ obmedziť iránsky vývoz ropy, ktorý je hlavným zdrojom príjmov krajiny.
Americkí predstavitelia tvrdia, že tieto opatrenia vážne narušili iránsky obchod, ktorý je vo veľkej miere závislý od námorných ciest.

Akú páku má Irán?

Hormuzský prieliv

Táto životne dôležitá vodná cesta je najvýznamnejším strategickým aktívom Iránu; úzkym prielivom prechádza v mierových časoch pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG).
Teherán prakticky uzavrel prieliv od začiatku vojny 28. februára, čo spôsobilo prudký nárast globálnych cien ropy a plynu a rozvrátilo energetické trhy. Irán opakovane preukázal svoju schopnosť útočiť na lodnú dopravu, zadržiavať plavidlá alebo vykonávať vojenské cvičenia, čím demonštroval svoju schopnosť uzavrieť alebo obmedziť prieliv.
Výsledkom je prudký nárast cien energie na celom svete, čo núti mnohé krajiny zavádzať prísne úsporné opatrenia, aby zmiernili dopad tejto situácie.
Podľa Americkej automobilovej asociácie (AAA) sa minulý týždeň v USA priemerná cena galóna (3,8 litra) benzínu zvýšila na 4,30 dolára, čo je nárast z menej ako 3 dolárov pred vojnou.
Rastúce náklady na energiu podnietili infláciu a prehĺbili ekonomickú neistotu v USA, čím sa zhoršili Trumpove politické problémy uprostred prevládajúceho nesúhlasu Američanov s vojnou.
Aj keby USA začali lode bezpečne eskortovať – hrozba mín alebo iránskych útokov môže podľa odborníkov stačiť na to, aby tankery odradila od plavby. Poisťovne tiež pravdepodobne nebudú chcieť poistiť plavby.

Regionálni spojenci

Sieť spojeneckých skupín Iránu na Blízkom východe je ďalším trumfom, na ktorý sa Teherán vo veľkej miere spolieha.
Patria sem ozbrojené skupiny v Iraku a Sýrii, ako aj Hizballáh v Libanone a Húti v Jemene
Prostredníctvom týchto skupín Irán vyvíjal nepriamy tlak, zameraný na záujmy a spojencov USA, bez toho, aby sa zapájal do priamej konfrontácie.
Jednou z kritických hrozieb, ktorú Irán v minulosti vyslovil, je narušenie lodnej dopravy v Bab al-Mandeb zo strany Hútiov, ďalšom kľúčovom námornom úžine spájajúcom Červené more s Adenským zálivom.
Húti, skupina v Jemene spriaznená s Iránom, už v minulosti zaútočila na lodnú dopravu v tejto oblasti, najmä počas genocídnej vojny Izraela proti Gaze, čím ešte viac zvýšila obavy o bezpečnosť globálnych obchodných ciest.

V roku 2014 prešlo úžinou približne 4,2 miliardy barelov surovej ropy a rafinovaných ropných produktov, čo predstavuje asi päť percent celosvetových dodávok.

Lacné drony a kazetové bomby

Hoci Irán zďaleka nedosahuje vojenské kapacity USA, jeho investície do programov rakiet a dronov sa ukázali ako účinný prostriedok odstrašenia. Je to najmä vďaka jeho schopnosti ohroziť regionálne základne USA a spôsobiť značné náklady krajinám v regióne, ktoré hostia americké zariadenia zapojené do vojenských operácií proti Teheránu.
Hoci USA nepochybne disponujú sofistikovanejším a výkonnejším arzenálom, stíhačky, ktoré používajú na boj proti iránskym dronom, stoja približne 4 milióny dolárov za kus, zatiaľ čo iránske drony Shahed sa dajú hromadne vyrábať za 20 000 až 50 000 dolárov za kus.

Okrem toho sa iránske balistické rakety viackrát ukázali ako schopné prekonať toľko ospevovaný izraelský obranný systém „Iron Dome“.
Irán tiež zhodil kazetové bomby, ktoré sa rozdelia skôr, ako ich možno zachytiť, čo ich robí oveľa ťažšie zastaviteľnými.

Majú teda USA naozaj najviac trumfov v ruke?

Michael Clarke, hosťujúci profesor na Katedre vojenských štúdií na King’s College v Londýne, povedal, že Trumpova drvivá konvenčná vojenská sila sa nepodarilo premeniť na strategický vplyv v teréne.
„Prezident Trump si myslí, že je skvelý hráč pokru,“ povedal Clarke pre Al Jazeera.
„Myslel si, že samotný ničivý potenciál Ameriky mu dáva všetky ‚karty‘ do ruky,“ keď začal vojnu proti Iránu.
Iránske sily však podľa neho prostredníctvom asymetrických taktík neustále narúšali očakávania USA.

„Iránci na každom kroku prichádzali s asymetrickými taktíkami – krutými, bezohľadnými taktíkami –, ktoré zmarili všetko, čo sa Američania pokúsili urobiť,“ poznamenal Clarke a opísal vzorec, v ktorom bola tradičná vojenská prevaha USA oslabená nekonvenčnými reakciami.
Napriek značným americkým silám a prostriedkom v regióne – vrátane „nie menej ako troch amerických úderných skupín lietadlových lodí, dvoch námorných výsadkových jednotiek, stoviek bojových lietadiel a tisícov vojakov“ – Clarke argumentoval, že Washington má ťažkosti nájsť efektívne využitie pre svoje zdroje v hodnote niekoľkých miliárd dolárov, ktoré má k dispozícii.

Navyše, povedal, rastie domáci tlak na Trumpa.
Trump „nemôže nájsť spôsob, ako ich [americké sily] využiť tak, aby to malo skutočný vplyv na súčasnú patovú situáciu v obmedzenom čase, ktorý má k dispozícii, kým jeho vlastná základňa MAGA nedospeje k záveru, že prehral hru“.
Clarke tiež zdôraznil ochotu iránskej IRGC eskalovať napätie.
„Nech už táto vojna spôsobí iránskej spoločnosti čokoľvek, IRGC je pripravená v boji riskovať vlastnú existenciu,“ dodal.