EU - RECESIA

[JUGGLER]

Európska centrálna banka zverejnila výsledky prieskumu spotrebiteľských očakávaní za marec, z ktorých vyplýva, že očakávania inflácie na nasledujúci rok vyskočili z 2,5 % na 4,0 %, zatiaľ čo trojročný výhľad sa zvýšil z 2,5 % na 3,0 %.

Prieskum tiež ukázal, že sa očakáva pokles hospodárstva o 2,1 %, čo je viac ako predchádzajúca prognóza, ktorá predpokladala pokles o 0,9 %.

[MiBi]

Tak Cesi budu na tom ovela lepsie, sprava zo vcera:
Česká ekonomika letos vzroste o 2,6 procenta, průměrná inflace bude 2,4 procenta. Předpokládá to dnes zveřejněná prognóza Svazu průmyslu a dopravy ČR (SP ČR). Pokud by se ale prodlužoval konflikt v Íránu, vzroste letos český hrubý domácí produkt (HDP) pouze o 2,2 procenta a inflace dosáhne 3,4 procenta, upozorňuje prognóza

[MiBi]

Európska centrálna banka zverejnila výsledky prieskumu spotrebiteľských očakávaní za marec, z ktorých vyplýva, že očakávania inflácie na nasledujúci rok vyskočili z 2,5 % na 4,0 %, zatiaľ čo trojročný výhľad sa zvýšil z 2,5 % na 3,0 %.
Prieskum tiež ukázal, že sa očakáva pokles hospodárstva o 2,1 %, čo je viac ako predchádzajúca prognóza, ktorá predpokladala pokles o 0,9 %.

Treba to rozlisovat:

Rozdiel medzi očakávaniami spotrebiteľov a makroekonomickými projekciami ECB (Európskej centrálnej banky) je v podstate rozdielom medzi pocitom „ulice“ a matematickým modelom. Hoci obe sledované veličiny hovoria o budúcom vývoji HDP, líšia sa v metodológii, presnosti a účele.

1. Spotrebiteľské očakávania (Sentiment)
Tieto údaje pochádzajú z prieskumov (napr. Consumer Expectations Survey od ECB). Odzrkadľujú to, ako bežní ľudia vnímajú ekonomickú realitu.
Subjektivita: Spotrebitelia sa rozhodujú na základe vlastnej peňaženky – cien potravín, pohonných hmôt a istoty zamestnania. Ak rastie inflácia, majú tendenciu byť skeptickí voči rastu HDP, aj keď čísla hovoria niečo iné.
Psychologické skreslenie: Laici často podliehajú emóciám. Ak sú správy plné negativity, očakávania klesajú pod reálnu úroveň ekonomického výkonu.


2. Makroekonomické projekcie ECB (Modely)
Ide o expertné odhady, ktoré pripravujú odborníci ECB a národných centrálnych bánk (Eurosystem).
Objektivita a dáta: Projekcie sú založené na komplexných ekonometrických modeloch. Pracujú s tvrdými dátami: úrokové sadzby, fiškálna politika vlád, globálny obchod a výmenné kurzy.
Technické predpoklady: Na rozdiel od ľudí, modely ECB pracujú s fixnými predpokladmi (napr. predpokladaná cena ropy alebo stabilita trhov), ktoré sa v realite môžu rýchlo zmeniť.

V projekciach to zatial na velku recesiu nevyzera: https://www.ecb.europa.eu/press/project ... .html#toc3

[MiBi]

Írsko je na prvom mieste v HDP za hodinu s hodnotou 151 dolárov– toto číslo je však silne ovplyvnené nadnárodnými korporáciami.
Európske ekonomiky dominujú na vrchole rebríčka, pričom Nórsko a Luxembursko tiež prekročili 120 dolárov za hodinu.
USA vygenerujú 97 dolárov za hodinu – čo je nad priemerom, ale zaostáva za mnohými menšími ekonomikami s vysokými príjmami.

V krajinách ako Írsko a Luxembursko je produktivita výrazne podporovaná presunom ziskov nadnárodných spoločností, čo môže zvýšiť HDP v porovnaní so skutočnou domácou produkciou.

https://www.visualcapitalist.com/ranked ... -per-hour/

[MiBi]

Európska centrálna banka neurobila nič. A urobila dobre
Hrozba stagflácie je do istej miery reálna, no zatiaľ netreba prepadať panike.

Koncom apríla sa na svojom stanovisku vzácne zhodli tri veľké centrálne banky – americká, britská aj európska. Napriek rastúcej inflácii ani jedna z nich nezvýšila základnú úrokovú sadzbu.

Nás, prirodzene, najviac zaujíma postoj Európskej centrálnej banky. Bolo jej rozhodnutie správne? A aké dôsledky bude mať pre podniky a bežných ľudí?

Dobré rozhodnutie je informované rozhodnutie. Dáta prichádzajúce z reálnej ekonomiky v marci a apríli boli podstatne horšie než na začiatku roka. Stačí sa pozrieť na index ekonomického sentimentu, ktorý zachytáva očakávania európskych domácností a firiem. Tie sa v apríli prudko zhoršili a celková hodnota indikátora klesla na najnižšiu úroveň za posledné tri roky. Najpesimistickejšie boli domácnosti – očakávali rast nezamestnanosti aj inflácie, a to pokojne až k štyrom percentám.

Škaredá kombinácia
Dôvod je zrejmý. Konflikt USA s Iránom zdražel energie, čím vytlačil infláciu nahor. Eurozóna môže byť rada, ak jej ekonomika tento rok porastie o skromné jedno percento. Európu tak opäť straší starý známy pojem – stagflácia, teda škaredá kombinácia stagnácie a inflácie.

Je však hrozba stagflácie skutočne reálna? Do istej miery áno, no zatiaľ netreba prepadať panike.

Inflácia v eurozóne sa pohybuje okolo troch percent – je síce nad cieľom ECB (dve percentá), no stále výrazne pod úrovňou z roku 2022, keď presiahla desať percent. Rast cien energií síce spomaľuje ekonomiku, no zatiaľ nehovoríme o recesii. Dôvod na oslavy to síce nie je, ale ani na ekonomický poplach.

Ani v minulosti sa ECB so zvyšovaním úrokových sadzieb nijako neponáhľala. Ešte v júni 2022 držala sadzbu na nule a prvýkrát ju zvýšila až v júli, keď inflácia dosiahla takmer deväť percent. Prečo tak neskoro?
Centrálna banka sleduje viac cieľov. Okrem inflácie aj zamestnanosť a celkovú stabilitu ekonomiky. Prudké zvyšovanie úrokov by mohlo rast jednoducho „pridusiť“ a zároveň posilniť presvedčenie domácností a firiem, že prichádzajú zlé časy. Negatívne očakávania v ekonomike majú tendenciu sa samy napĺňať.

Ďalším dôvodom je, že súčasný rast cien energií má pôvod mimo eurozóny. Konflikt USA s Iránom – a povedzme si úprimne, aj nie vždy racionálne očakávania amerického prezidenta – sú faktory, ktoré ECB nedokáže ovplyvniť. Zvýšenie úrokov v Európe neprivedie generálov ani ajatolláhov k rokovaciemu stolu. Úrokový aktivizmus v takejto situácii by narobil viac škody než úžitku. Niekedy je lepšie zachovať chladnú hlavu a neurobiť nič.

Svetlá stránka vyššej inflácie
Hrozí nám opakovanie roku 2022, keď v eurozóne vyskočila inflácia na 10,9 a na Slovensku na 12,8 percenta? Tento scenár nie je pravdepodobný. Európa sa z minulosti do istej miery poučila a svoje energetické zdroje diverzifikovala. Stávka na obnoviteľné zdroje sa čoraz viac ukazuje ako racionálna alternatíva k závislosti od ropy.

Samozrejme, nedokážeme za niekoľko rokov vymeniť všetky benzínové autá za elektrické. Vyššie ceny palív sa preto premietnu do nákladov firiem aj domácností. Opakovanie roku 2022 však v súčasnosti nevyzerá pravdepodobne.

Áno, vyššia inflácia je nepríjemná, ale má aj menej nápadnú „svetlú stránku“. Je jedným z mála efektívnych spôsobov, ako znížiť reálnu hodnotu verejného dlhu, ktorý sa v mnohých krajinách eurozóny pohybuje na hranici únosnosti. V takej situácii nemusí byť najrozumnejšie ekonomiku ešte viac brzdiť a zároveň zvyšovať náklady na obsluhu dlhu. Konflikt sa raz skončí – a s ním aj tlak na ceny energií.

Rozhodnutie nezvyšovať úroky má, samozrejme, aj svoje nevýhody. Investori do dlhopisov si príliš nepolepšia – pri vyššej inflácii ich ceny na finančných trhoch klesajú. Naopak, nízke úroky prajú nehnuteľnostiam a domácnostiam s hypotékami.

Nízke úroky zvyčajne podporujú aj akciové trhy. Tie sú síce globálne pomerne drahé, no nie všade rovnako. Najviac „nafúknuté“ zostávajú, prirodzene, americké trhy poháňané mániou okolo umelej inteligencie. Európske a ázijské trhy pôsobia o niečo triezvejšie a nie sú zďaleka také predražené.

Čínu konflikt v Hormuzskom prielive, samozrejme, neteší, keďže z Iránu odoberala určitú časť svojej spotreby ropy. V posledných rokoch však dokázala výrazne diverzifikovať svoje energetické zdroje – aj smerom k obnoviteľným zdrojom a elektrifikácii dopravy. V konečnom dôsledku môžu byť Čína a ázijské krajiny napojené na jej ekonomiku jedinými skutočnými víťazmi americko-iránskeho konfliktu.
https://dennikn.sk/5310287/europska-cen ... bila-dobre

[JUGGLER]

V konečnom dôsledku sú (zatiaľ) skutočnými víťazmi konfliktu USA a Rusko.
Teda ked to pretavíme do ekonomických čísel, kto najviac profituje na vysokých cenách ropy a plynu a koho vysoké ceny ubíjajú.

Oháňať sa zelenými energiami je ako tešiť sa, že nás agresia USA a Izraela nevyplieska ešte viac.
Chybné politické rozhodnutia EU ( sankcie, dotovanie vojny, zadlžovanie sa kvôli green dealu a vojne ) a Nemecka (predčasné vypnutie jadrovej energie)
by sa mali jasne definovať a prijať zmeny.
Namiesto toho sa chová EU presne tak ako voľakedy komunisti - nepripustí chyby, nepripustí zmeny a v úpadku pokračujeme ďalej.
Som zvedavý dokedy sa nechá EU fackovať Trumpom. Výsledok politiky EU je, že na americkom zemnom plyne sme teraz až toxicky závislí...

Slovensko - recesia - výber z článku:

Rok 2025 bol pre spoločnosti rokom stagnácie. Kým v roku 2024 tržby klesli o 0,5 %, v minulom roku vzrástli len o 0,1 %.
Zisk dokonca ostal v negatívnych hodnotách. V roku 2024 klesol čistý zisk firiem medziročne o 3,9 %, zatiaľ čo v 2025 „len“ o 1,1 %.

V analýze porovnávame 142 875 firiem, ktoré podali účtovnú závierku za rok 2025 do 12. 4. 2026.
Mnohé firmy si odložili podanie účtovnej závierky do konca júna.
Očakávame, že dovtedy pribudnú účtovné závierky od približne 100-tisíc právnických osôb.  

Aktuálne dáta z podaných účtovných závierok za rok 2025 nájdete v denne aktualizovanej online štatistike finančných výsledkov.

Celkové tržby spoločností dosiahli v roku 2025 vyše 90 miliárd eur, medziročne podrástli len o 95 miliónov eur.
EBITDA (zisk pred zaplatením daní, úrokov a pred započítaním znehodnotenia a amortizácie) spoločností medziročne klesla až o 3,1 % (minulý rok vzrástla o 1,8 %).

Čistý zisk klesol o necelých 52 miliónov eur na 4,8 miliardy eur, čo predstavuje pokles o 1,1 % (minulý rok zisk medziročne klesol o 3,9 %).

Niekoľko spoločností sa medziročne prepadlo do hlbokej straty, napríklad známa spoločnosť z cestovného ruchu z Tatier – Tatry mountain resorts.
Spoločnosť spadla zo zisku vyše 9 miliónov eur do straty 58 miliónov eur, a to najmä v dôsledku opravných položiek.
Stratu vykázala aj dcérska spoločnosť TMR Parks, ktorá zaknihovala stratu 36 miliónov eur. Ide o medziročný nárast straty o vyše 35 miliónov eur.

Na konci rebríčka sú aj U. S. Steel Košice (so stratou 56 miliónov eur), YURA Corporation Slovakia (so stratou skoro 19 miliónov eur) alebo Železiarne Podbrezová (so stratou skoro 15 miliónov eur).

Na konci rebríčka je sektor energie a ťažby, ktorému tržby klesli o vyše 1,2 miliardy eur, čo je medziročne skoro o štvrtinu.
Zároveň ide o najvyšší pokles v nominálnom vyjadrení. Spôsobil ho predovšetkým prepad tržieb spoločnosti ZSE Energia, ktorej klesli tržby z 1,6 milióna eur v roku 2024 na 784 miliónov eur v roku 2025.
Dôvodom je, že spoločnosť bola k 1. júlu 2025 zrušená. Aktivity spoločnosti boli zlúčené s VSE pod novým menom Energetika Slovensko, a. s.

Neúspešný rok malo aj strojárstvo, ktorého tržby klesli o 10,1 %, teda o 261 miliónov eur.  
Prakticky všetkým najväčším spoločnostiam v sektore sa prepadli tržby. Firme SLOVNAFT MONTÁŽE A OPRAVY klesli tržby o 40 % na 124 miliónov eur.
Spoločnosti Tomra Sorting, ktorá sa venuje výrobe strojov na zhodnocovanie odpadu a recykláciu, klesli tržby o 60 % na 90 miliónov eur.
Dôvodom poklesu je podanie mimoriadnej účtovnej závierky len za polovicu minulého roka.

Tretím najslabším odvetvím bolo odvetvie odevov a obuvi, ktorému tržby klesli o 8,5 %.
Viacerým spoločnostiam sa nedarilo, avšak najväčšie zníženie tržieb zaznamenala spoločnosť ECCO Slovakia, ktorej klesli tržby o tretinu na 44 miliónov eur.
Výrobca uzavrel svoju výrobu v Martine a prepustil vyše 600 zamestnancov.

Čítajte viac: https://www.sme.sk/index/c/kto-skoncil- ... v-skolstve

[MiBi]

V konečnom dôsledku sú (zatiaľ) skutočnými víťazmi konfliktu USA a Rusko.
Teda ked to pretavíme do ekonomických čísel, kto najviac profituje na vysokých cenách ropy a plynu a koho vysoké ceny ubíjajú.

Oháňať sa zelenými energiami je ako tešiť sa, že nás agresia USA a Izraela nevyplieska ešte viac.
Chybné politické rozhodnutia EU ( sankcie, dotovanie vojny, zadlžovanie sa kvôli green dealu a vojne ) a Nemecka (predčasné vypnutie jadrovej energie)
by sa mali jasne definovať a prijať zmeny.
Slovensko - recesia - výber z článku:

Juggler stale vyplakavat nad vysokymi cenami energii nemozeme - pozri sa na nasich postkomunistickych susedov, ti dokazu generovat rast a my preco nie? Precitaj si tento post:

Ak sa pozriete na predikcie IMF (Medzinárodný menový fond) ohľadom rastu ekonomiky na rok 2026, tak Slovensko je s Talianskom na chvoste: najnižšie rasty HDP.

Preložíme do ľudskej reči:
1) Takmer všetci - okolo 30 krajín (aj mimo EÚ) rastú rýchlejšie ako Slovensko
2) My nevieme benefitovať - profitovať ani z tých pozitívnych faktorov, ktoré v Európe existujú do takej miery ako naši susedia
3) Ak prispievame k rastu EÚ, tak minimálne, lebo máme síce viac ako 1% populácia EÚ, ale veľkosť nášho HDP je blízka skôr pol percentu z HDP EÚ
4) Znižujeme priemer rastu EÚ, našťastie nevýznamne, náš výtlak je za desatinnou čiarkou, ale ZNIŽUJEME.

Mohli by sme viac investovať cez verejné zdroje, ale sme mantáci v čerpaní EŮ fondov, ako aj v generovaní zdrojov doma a tak z nás ostatní nič nemajú (podieľali by sa na tých investíciách)
Mohli by sme mať vyššiu domácu spotrebu, aj tovarov, ktoré by sa doviezli z cudzích krajín a tie by z nás benefitovali, ale nám domáca spotreba klesá.

Nie sme zrovna známi tým, že by sme mnohí a veľa a dlho a rozšafne dovolenkovali mimo Slovensko (ešte tak Egypt a Omán) a preto z nás majú krajiny EÚ minimálny osoh a určite nie razantne stúpajúci: nezvyšujeme ich rast ekonomiky = HDP.

Sme na chvoste, sme za malého, kričiaceho, rastu neschopného člena Eurozóny a to aj ten mizerný rast podporujeme brutálnym zadlžovaním sa vo výške 5% HDP ročne.

To samo by malo generovať (cez multiplikátor) aspoň jedna k jednej nejaký rast HDP. Ak dáme 2% z toho deficitu na platbu úrokov z dlhov, tak nám stále zostávajú 3%, ktoré hodí vláda do ekonomiky a mali by sme mať 3% rast HDP. Ale naša vláda to urobí tak neefektívne, že sa tie prachy:

1) buď rovno ukradnú
2) alebo vyvezú von cez nákup cudzích tovarov a služieb
3) alebo si ich dôchodcovia uložia na neskôr (vyššia miera úspor je fakt) a tak sa do ekonomiky nedostanú

Celé zle. To Poľsko, ktoré má deficit HDP na výške 5-6% je schopne generovať 3-4% rast HDP, čo je presne podľa návodu:
Multiplikujte impulz do ekonomiky aspoň číslo, 1x.

My sme babráci a ešte to máme so štvorpercentnou infláciou, takže všetci chudobnejú dvakrát takým tempom ako priemerne v Eurozóne.
Vysoká inflácia a nízky rast ekonomiky je STAGFLÁCIA, čoho sa bojí každý príčetný centrálny bankár, finančný odborník, ekonóm, alebo analytik.

Náš minister financií je ale MALIAR. Aj to bezvýznamný. Ničoho sa nebojí, máločoho sa zľakne a takmer ničomu z ekonomiky a podnikania nerozumie. A tak po ňom ostávajú čierne škvrny a tmavá perspektíva (našej budúcnosti). A to chce, vraj, ísť za centrálneho bankára do NBS. Od 10-tich k 5-tim.

https://www.facebook.com/photo?fbid=997 ... 8343322497