Slovensko - makro

[filip glasa]

Vláda však doteraz nepristúpila k žiadnym zásadným úpravám v hospodárení štátu. Drží sa plánu, ktorý počítal s vyššími príjmami a deficitom na úrovni okolo dvoch percent HDP. Tohtoročné hospodárenie však skončí so schodkom okolo šiestich percent HDP.

http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-sl ... rpany.html" onclick="window.open(this.href);return false;

6% je uz docela dost.

[Lobista]

Ale vsak chlapci na ministerstve to vedeli uz na jar, ked si pozicali 2 mld EUR cez dlhopisy v Londyne. Deficit je zakalkulovany a vykryty .

[filip glasa]

http://blog.etrend.sk/knihozrut/2009/09 ... sna-kriza/" onclick="window.open(this.href);return false;

[filip glasa]

ďalšia emisia dlhopisov:
http://financie.etrend.sk/firmy-a-trhy- ... opisy.html" onclick="window.open(this.href);return false;

Je o ne záujem, ale zväčša investori ponúkajú nižšie ceny ako si "štát" (agentúra) predstavuje.

[Lobista]

Viete niekto, aky im dali YTM?

[filip glasa]

Staněkove analyticko-predpovedačské schopnosti:
http://spw.blog.sme.sk/c/169084/Verite- ... aneka.html" onclick="window.open(this.href);return false;

[filip glasa]

Trhy nás otestujú, štát si ide požičať miliardu eur

Jesenná emisia eurobondov ukáže, ako zahraniční investori veria nášmu plánu ozdraviť verejné financie.


Čítajte viac: http://ekonomika.sme.sk/c/5547610/trhy- ... z0zULVWBaU" onclick="window.open(this.href);return false;

[filip glasa]

[experience]

Chcem sa opýtať, ako je to s poskytovaním úveru pre štát od komerčných bánk? Poskytujú napr. banky niečo, čo ich uprednostňuje pred emisiou dlhopisov? Alebo to aj závisí od toho, čo chce štát danými peniazmi financovať?

[Lobista]

Neviem o tom, ze by komercne banky priamo uverovali stat -- staty sa financuju zasadne cez dlhopisy, ktore banky kupuju v aukcii. Ale standardne priame uvery ako ich pozname pri firmach, sa nezvyknu robit. Vynimkou su uvery na vacsie infrastrukturne projekty od medzinarodnych organizacii ako Svetova Banka alebo Europska investicna banka. Ak banka uveruje priamo, tak konkretne projekty, resp. statne spolocnosti, pricom sa niekedy zvykne pouzit statna zaruka.

Ale standardne plati, ze pre stat je vzdy vyhodnejsie spravit aukciu dlhopisov, kde banky biduju proti sebe, a teda vysledkom je nizsi urok nez by bol, keby sa rokovalo iba s jednou bankou. Este moze byt specialny pripad tzv. syndikovany dlhopis, t.j. dlhopis, ktory banka alebo konzorcium bank dostane za ulohu umiestnit na trh bez toho, aby sa robila aukcia. To napriklad nedavno par krat vyuzili Spanieli. Tu byva urok dopredu stanoveny a podobne ako pri IPO zavisi, ci je zmluva medzi bankou a statom spravena na "best effort" /kedy banka negarantuje umiestnenie emisie/ alebo "firm commitment" -- kedy v pripade, ze banka nezozenie kupcov musi zobrat dlhopisy na vlastne knihy...

[filip glasa]

nový rozpočet:

Kde chcete šetriť najviac?
„Opäť na prevádzke štátu. Mzdové výdavky vo verejnom sektore v budúcom roku nebudú rásť. To v porovnaní so súkromným sektorom znamená vysokú úsporu. Ale šetríme aj inde. Napriek očakávanej inflácii tri až štyri percentá sa prevádzkové výdavky vo verejnom sektore znižujú asi o päť percent. Okrem toho je to viacero konkrétnych programov, ktoré sú zafinancované menej ako v minulosti, alebo vôbec.“


Čítajte viac: http://ekonomika.sme.sk/c/6014464/tvaro ... z1Ut8Sqlx9" onclick="window.open(this.href);return false;

[experience]

Bude podľa vás v nasledujúcom roku naša ekonomika rásť, stagnovať alebo klesať? Ten pesimizmus zo všetkých strán je značný, napr. aj Česi majú tri scenáre rozpočtu vzhľadom na ekonomický vývoj, z toho jeden pozitívny, druhý krízový a tretí katastrofický. Aj pri poslednej kríze mal byť najprv len pokles rastu, potom slabý rast, stagnácia a nakoniec to bol 5% pokles a pritom teraz sme vlastne v centre krízy.

[filip glasa]

keď bude pokles (recesia) v Európe, čo bude, tak bude pokles aj u nás. Aký veľký - to nevie nikto.

[JUGGLER]

Ak nemá Slovensko na budúci rok zbankrotovať, musí si opäť na trhoch požičať miliardy eur.

Slovensko si na budúci rok plánuje požičať približne osem miliárd eur. Polovicu z toho musí získať preto, lebo nikdy nehospodárilo vyrovnane, vždy len tvorilo dlhy a plánuje tak urobiť aj na budúci rok.

Okrem približne štyroch miliárd, ktoré si plánuje štát požičať, aby mal čím kryť plánovaný deficit, potrebuje na budúci rok krajina aj ďalšie štyri miliardy eur na splácanie starých dlhov. Áno, doslovne to znamená vytvoriť nové dlhy na splácanie starých. A dokonca zrejme za horších podmienok.

http://komentare.sme.sk/c/6138457/preco ... y-eur.html" onclick="window.open(this.href);return false;

Slovensko si chcelo včera požičať od investorov asi sto miliónov eur na päť rokov, no neuspelo. Boli nám ochotní požičať asi desatinu z toho, čo sme si pýtali.

http://ekonomika.sme.sk/c/6139365/slove ... zicat.html" onclick="window.open(this.href);return false;

[filip glasa]

rozhovor z chlapíkom z agentúry riadenia dlhu a likvidity:
http://ekonomika.sme.sk/c/6140193/sprav ... ansko.html" onclick="window.open(this.href);return false;
chceli pomerne dosť nízky úrok (3,2%).

[JUGGLER]

rozhovor z chlapíkom z agentúry riadenia dlhu a likvidity:
http://ekonomika.sme.sk/c/6140193/sprav ... ansko.html" onclick="window.open(this.href);return false;
chceli pomerne dosť nízky úrok (3,2%).

Ten chlapík nie je nič extra, keď si nevšimol, že včera znížili aj rating Maďarsku.
Znížili mu vyhliadky na negatívne a to malo na dlhopisy strednej EU dosť velký vplyv.
Pre investorov je Slovensko predovšetkým súčasť stredoeurópskeho emerging shitu, ktorého dlhopisy sú do neistej budúcnosti nebezpečné.

[jogo]

Slovensko si chcelo včera požičať od investorov asi sto miliónov eur na päť rokov, no neuspelo. Boli nám ochotní požičať asi desatinu z toho, čo sme si pýtali.

Tak ma napadlo, ze ci nam investori do dlhopisov Eurozony tymto sposobom nedavaju najavo, ze nie su s nami spokojni. Predsa len im stale robime problemy a nechceme sa skladat na ich straty.Hlavne ked vcera Taliansko predalo celu emisiu dlhopisov, ale mozno ju skupila ECB.
Na druhej strane, ak nam nepozicaju, budeme sa musiet obratit na Euroval, a tym padom by sme sa nemuseli skladat na dlhy Pigsov.

[JUGGLER]

Nie sú spokojní s vývojom celej EU. Celkový balík dlhu, ktorý bude treba v 2012 refinancovať je obrovský. Investori začínajú mať obavy a banky na to majú čoraz menej peňazí.
Ten dlh Talianska sa práveže včera nepredal len tak ľahko. A čo je nevídané, banky ho už nielenže nekupujú, ale zbavujú sa starého, lebo jeho klesajúca cena im kazí súvahy.
O čo viac hodnota dlhopisov klesne, o to viac rekapitalizácie bude treba.

[experience]

A len tak na okraj, podľa vás sú dlhopisy Slovenska dobrou investíciou za takých podmienok, ako ich ponúkali? Keby som ako záujemca jednoznačne v týchto časoch preferoval istotu pred vidinou nejakého zarobenia, odporučili by ste naše dlhopisy alebo skôr napr. nemecké?

[filip glasa]

nemecké dlhopisy - vyššia istota, nižší výnos.

[jan]

Môže mať Slovensko vyrovnaný rozpočet?

"Schodok rozpočtu verejnej správy by mal v roku 2012 dosiahnuť 3,8% HDP. Že, neviete koľko to vlastne je?"
http://blog.etrend.sk/iness/2011/10/26/ ... -rozpocet/" onclick="window.open(this.href);return false;

Clanok o tom, ze vyrovnany rozpocet v najblizsej dobe je uplna iluzia.

[Pette]

aj toto "polopatisticke" zratanie faktov je ukazka, ze Slovensko a napriklad Grecko sa nicim nelisia. Rozdielne je iba to, ze my sme zacali v 1993 a oni napr v 1975.

Fascinuju ma ludia, ktori Slovensko povazuju za vzorne hospodariace ... a tych ostatnych za nezodpovednych.

[jogo]

Slovensko, Cesko a Polsko maju zadlzenie voci HDP nizsie ako zapadne krajiny len z jedineho dovodu. Po revolucii prisiel ovela vyssi rast HDP u nas ako vo vyspelych zapadnych krajinach, lebo postupne sa im hospodarsky priblizujeme. A tento vysoky rast HDP nam znizil rast zadlzenia voci HDP. Ak sa rast HDP zastavi alebo pride dlhotrvajucia recesia, nase zadlzenie prudko stupne. Cely model zapadneho sveta je postaveny na nepretrzitom raste HDP a tym nariedzovani dlhov. Zial(alebo nastastie z hladiska ekologie), HDP prestava rast ale dlhy nie. Tak to dalej nepojde.

[janula]

a navyse po 89 vstupovali krajiny V4 relativne nezadlzene...Poliaci a Madari sice dlhy mali, ale boli im odpustene, ak ma pamat nemyli, CS bolo na tom dobre.

[Pette]

este sa nato pozrime aj v absolutnych cislach - ak si Slovensko pozicia za rok 2 alebo 3 ,4 miliardy eur, je to zavaznejsie a zasadnejsie ako inde. priemerny plat je polovicny voci minimalnej mzde v rakusku, nasu ekonomiku tvoria hlavne zahranicne firmy ako VW, Samsung a spol...
Teda, splatit tieto dlhy je pre obcanov SR o to tazsie.

[Rokosák]

Splacat dlh chudobnym Slovakom je samozrejme tazsie. Existuje vsak jednoduche riesenie a'la Orban. Presunut cast dani na zahranicne firmy.

[filip glasa]

„V podstate okrem jednej uletenej ceny sme zobrali takmer všetko. V súčasných podmienkach je to dosť málo. Je to potvrdenie toho vývoja, že zahraniční investori tu prestali chodiť do aukcií a že dopyt po dlhopisoch sa zmenšuje,"

http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-sl ... opisy.html" onclick="window.open(this.href);return false;

[filip glasa]

makro predpovede na SLovensku s peknou tabulkou na konci:
http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-sl ... rastu.html" onclick="window.open(this.href);return false;

[experience]

http://blog.etrend.sk/iness/2011/08/25/ ... ilis-vela/

Kde je príčina faktu nízkeho podielu miezd k HDP? Je to dané štruktúrou priemyslu, teda že vykonávame nízko-kvalifikované činnosti v podobe montovania áut, televízorov atď. a nemáme tu aj nejakú vývojovú základňu? Alebo sa na to treba pozrieť aj z toho pohľadu, že podiel miezd k HDP bude na západe neudržateľný a priblíži sa k nám?

[slimak]

Pekny priklad je Samsumg. Pozri si ich vyrocne spravy.
Rocne obraty cez 3 mild. eur(zhruba 5% HDP), na mzdy daju 24-30 milinov eur, teda ani necele percento. A zamestnava 2000 ludi.

[filip glasa]

teda že vykonávame nízko-kvalifikované činnosti v podobe montovania áut, televízorov atď. a nemáme tu aj nejakú vývojovú základňu?

vo výrobe všeobecne máš oveľa viac nákladov na technológiu a materiál ako na zamestnancov.

[slimak]

v tom samsungu je to tak na Slovensku, ze na technologiu(hodnota odpisov, strojov a zariadeni a budov) a zamestnancov pripada cifra ovela mensia ako zisk. Rocny zisk. Je to normalne? Iste nie.

Keby sme tu nemali Samsung, tak nedosahujeme 31 ci 33% mzdy ku HDP, ale 35%. Cim viac Samsumgov tym sa viac podobame afrike. Keby ze nie sme tam kde sme(zlati komunisti) tak tu ludia nielen na socialnych davkach,ale aj zamestnanci ziju denne z 1 eura na den ako v Afrike.

Chcu vam sprivatizovat nemocnice. kvoli comu? 50 rocne haraburdy. Mame sukromne poistovne. Maju peniaze. Preco tu nemate nove palace nemocnicne? Naco potrebuju tie 50 rocne haraburdy? preco?

Co su nove kliniky - tak tam sa zrejme plati casch a klientela na to zrejme ma. A podla toho kolko na to ludia maju tolko ich je.

[jogo]

Po revolucii som videl este komunisticky vyrobny plan TESLY na vyrobu kondenzatorov. Pamatam si, ze zhruba 1/3 vyrobnej ceny bol material, 1/3 boli dlhodobe odpisy strojov a budov a 1/3 prevadzkova rezia vratane energii. Mzda zamestnancov tvorila asi 1% polozku nakladov na vyrobnu cenu kondenzatora.
Neslo mi to do hlavy, ze preco je tak tazko dvihnut mzdu zamestnancom radovo o 10-ky percent, ked na vyrobnej cene kondenzatora sa to prejavi minimalne-radove v desatinach percenta.

[filip glasa]

Slovensko celú dobu podporuje klasickú výrobu: strojársku, elektro, a pod. Smeruje sem neuveriteľné peniaze (za tých 20 rokov), tak je logické, že sa tu skôr držia výrobné závody. A ak máš prevahu výrobných závodov (je jedno či za komunizmu, alebo kapitalizmu, či tesla, alebo samsung), tak bude vždy podiel miezd na HDP nižší.
Opačný extrém sú USA, ktorí už takmer nič nevyrábajú a to čo produkujú sú len služby, vývoj a podobne.

To ani nie je zlo nejakého samsungu, alebo VW. To je jednoducho špecifikum výrobných závodov. A to či sa tu množia výrobné závody, alebo výskumné centrá, tak to v obrovskej miere ovplyvňuje štát transferom z rozpočtu do podnikov (stimuly, úľavy, dotácie a podobne).

[Pette]

Samsung je fakt extrem, aby mali ludia platy 400 eur v hrubom, a takato firma trosku povydiera a bum ho, dalsich 28 milionov eur na danovych ulavach (co su rocne mzdove naklady).

Tento stimul bol uplne chory, Miskov a Mihal oklamali volebny program, neurobil nic systemove - ta fabrika stoji a naklady sa im uz vratili, tych 28 milionov ide priamo do zisku. Nekoncepcne, demotivujuce pre normalnych malych a strednych podnikatelov, ktorym nezlepsili NIČ. Ani jeden bod zo slavneho projektu Singapur nebezi.

[experience]

Potom mi ale vyznieva ako totálny nezmysel porovnávať dlhy a deficity s HDP, keď rôzne krajiny majú podiely miezd k HDP (keďže dlhy sa platia z daní a dane závisia od miezd a deficity sú pomer medzi vybranými daňami a výdavkami). Takže ani 3% deficit nemusí byť vôbec taký skvelý v podmienkach SR, ako by bol v podmienkach napr. Švédska.

[filip glasa]

Samsung to skúša a hlúpa vláda im to dá, lebo idú volby. To neni chyba samsungu, ze si pýta stimul. Je chyba vlády ze im to dá, ked este aj znizujú pocet zamestnancov. Kdo si co vylobuje to má.

[rogue_trader]

Neviem odkial mate informacie ze v Samsungu su platy 400 EUR v hrubom. Ked si pozrem vysledky spolocnosti za rok 2010 tak priemerny plat vychadza 850EUR - co sice nie je vela ale na danu lokalitu je to urcite nadstandard.
Na Slovensku nie su podporovane iba velke zahranicne subjekty ale aj slovenske male a stredne podniky dostavaju podporu.

[JUGGLER]

Neide len o tých 2000 pracovných miest, ale aj o tých 5% HDP. Podľa mňa si politici nevedia predstaviť taký úbytok HDP. Samsung len využíva dlhovú krízu.
Pri uťahovaní opaskov v celej EU a hroziacích poklesoch HDP Samsung zrejme dostáva lákavé konkurenčné ponuky. Politici si uvedomujú, že si nemôžu si dovoliť stratiť investorov, ale naopak, musia prilákať dalších.


Štát uhradí 491 € na mesačný plat
Spomínaná suma 28 miliónov eur by podľa novej dohody mala zabezpečiť udržanie 950 pracovných miest na ďalších päť rokov.

Znamená to, že štát zaplatí jednému zamestnancovi mesačne až 491 eur z ceny jeho práce (hrubá mzda plus odvody) namiesto toho, aby mu mzdu platil samotný zamestnávateľ Samsung.

Vzhľadom na to, že Samsung v Galante zamestnáva až 2 000 ľudí, osud zvyšnej tisícky však zrejme bude aj naďalej neistý.

Yoon chlácholil Mihála v Kórei
„Výroba LCD sa nachádza v ťažkej situácii, preto sa snažíme minimalizovať lokality, kde vyrábame LCD panely. Avšak na Slovensku chceme v ich výrobe pokračovať, preto sa nádejame v ďalšiu podporu zo strany slovenskej vlády,“ ubezpečil prezident Yoon ministra práce Jozefa Mihála (SaS) počas jeho oficiálnej návštevy spoločnosti Samsung v Kórei dnes (15. 11.).

Čo nás stál Samsung doteraz a čo nám dal:

Spoločnosť SAMSUNG Electronics Slovakia s.r.o. – projekt Galanta

I. projekt
Uznesením vlády SR bola pre spoločnosti schválená štátna pomoc na realizáciu projektu „Rozšírenie výroby TV prijímačov“:
• úľava na dani z príjmov 1 059 077 502 Sk (35,155 mil. €)
• príspevku na vzdelávanie 37 439 992 Sk (1,243 mil. €)

V súčasnosti spoločnosť zamestnáva viac ako 2 000 pracovníkov.

II. projekt
Spoločnosť Samsung Electronics Slovakia s. r. o. v súčasnosti podala nový investičný zámer „Modernizácia výroby na výrobu nových modelov LCD a LED a príprava na zavedenie nového typu 3D a SMART televízorov“ v lokalite Galanta, na základe ktorej žiada poskytnutie investičnej pomoci vo forme úľavy na dani z príjmu vo výške 28 000 000 €. Zachová sa viac ako 950 existujúcich pracovných miest.

Spoločnosť SAMSUNG Electronics LCD Slovakia s.r.o. – projekt Voderady

I. projekt
Vláda SR schválila pomoc v nasledovnej forme a výške:

• dotácia na obstaranie dlhodobého majetku 51 175 000 €
• úľava na dani z príjmov 18 725 000 €
• príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta do výšky 5 000 000 €

Spoločnosť vytvorila 1 083 nových pracovných miest.

[filip glasa]

Na Slovensku nie su podporovane iba velke zahranicne subjekty

hej lenže teraz pri tom poslednom stimule Samsung znižoval počet zamestnancov a ešte si na to vypýtal stimul. Fintu urobili tak, že zrušili dodávateľov, ktorí prepustili ľudí. A tú istú prácu prevzal priamo Samsung a najal na to zamestnancov. Opticky to vyzeralo, že sa Samsung rozšíril, ale v realite prišlo o prácu stovky ľudí. To je ok, pokiaľ sa nedarí, tak nemôžu zamestnávať. Ale oni túto fintu použili na to, aby získali investičný stimul.