John Mearsheimer: V Rusku rastie motivácia použiť jadrové zbrane
Dostávame sa do nebezpečnej situácie, v ktorej sa použitie jadrových zbraní v Európe ako aj na Blízkom východe zvyšuje, argumentuje profesor John Mearsheimer.
Aký význam má cesta iránskeho ministra zahraničných vecí Arakčího do Moskvy, kde ho osobne a pomerne ostentatívne privítal prezident Putin?
Má
to dôsledky nielen pre vojnu v Iráne, ale aj pre americko-ruské vzťahy a pre vývoj situácie na Ukrajine.
Ak pozorne počúvate, čo v týchto dňoch hovoria Rusi, a najmä prejav, ktorý Lavrov predniesol 24. apríla, zistíte, že Rusi
to s Američanmi v podstate vzdali. Chápu, že
sú vo vojne so Západom. Napriek všetkým sľubom prezidenta Trumpa, že vyrieši vojnu na Ukrajine a zlepší vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom, sa nič nezmenilo.
To sa nestalo. Stále máme namierené zbrane na Rusov. A
to zblížilo Rusov a Iráncov.
Skutočnosť, že Arakčí išiel do Petrohradu porozprávať sa s Putinom a mali dlhú diskusiu, je dôkazom toho úzkeho vzťahu, ktorý sa medzi oboma stranami vyvinul.
Existujú rôzne dôkazy, že Rusi pomáhajú Iráncom pri používaní dronov a balistických rakiet proti silám USA, Izraela a štátov Perzského zálivu.
Je celkom jasné, že Rusi poskytujú satelitné údaje a dodávajú aj počítačové čipy pre drony a rakety, ktoré s týmito satelitnými údajmi pracujú, aby boli iránske drony a rakety smrtiaco presné.
V Perzskom zálive teda čelíme veľmi impozantnej bojovej sile, a
to najmä preto, že Rusi podporujú Iráncov.
A opäť, Iránci a Rusi sa zblížili. V
súčasnosti sa ich postoje takmer nelíšia.
Je to len naoko, alebo je Putinova účasť zásadná?
Je zásadná. Ide o významnú diplomaciu. Týka sa otázok, ktoré majú obrovský význam.
Taktiež je zaujímavé, ako optimisticky a veselo pôsobia Rusi a Iránci.
Chápu, že Američania
sú v defenzíve, že máme veľké problémy na Blízkom východe a na Ukrajine, a že
sú v mnohých ohľadoch na koni.
Nevidno teda žiadne známky hlbokého znepokojenia ani pesimizmu zo strany ani jedného z týchto dvoch vodcov.
Iránci Američanom zrejme v rámci najnovšej komunikácie, či už priamej alebo prostredníctvom Pakistancov, opätovne potvrdili svoje neochvejné a konzistentné stanovisko, že sa dobrovoľne nevzdajú práva na obohacovanie uránu na civilné účely.
Berú to USA vážne? Uznávajú, že aj iné krajiny majú červené čiary, rovnako ako my?
Spojené štáty majú problém akceptovať myšlienku, že aj iné krajiny majú svoje červené čiary.
Buď
to bude po našom, alebo vôbec.
To určite platilo v otázke obohacovania uránu.
V tejto otázke sme boli nútení v rámci Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA) do istej miery ustúpiť.
Izraelčanom sa
to nepáčilo a presvedčili Trumpa, že JCPOA je preto zlá dohoda, a on z nej, samozrejme, v roku 2018 vystúpil.
Najzaujímavejšie na tom je, že Američania chcú začať rokovaniami o otázke obohacovania uránu.
V najnovšom návrhu, ktorý prišiel z Iránu, však Iránci posunuli obohacovanie uránu na tretie miesto v zozname otázok, ktoré treba riešiť.
Hovoria, že v prvom rade musíme dosiahnuť zmysluplný mier.
Musíme ukončiť tento konflikt a musí existovať nejaká záruka, že Spojené štáty a Izrael už na Irán znovu nezaú
točia.
To je prvá požiadavka. Druhou požiadavkou je, že potom
budú rokovať o Hormuzskom prielive.
Samozrejme, je úplne jasné, že si udržia kontrolu nad Hormuzským prielivom, pokiaľ
to bude možné. Takže v tejto veci nám neurobia žiadne ústupky.
A potom, po tretie,
budú ochotní hovoriť o jadrovej otázke.
Inými slovami, v podstate musíte ukončiť konflikt, potom vyriešiť otázku Hormuzského prielivu a až potom môžeme hovoriť o jadrovej otázke.
Američania
to tak však nechcú. Američania chcú, aby bola jadrová otázka v popredí.
Toto všetko však ukazuje, že Iránci sa časom cítia vo svojej pozícii čoraz istejšie.
To ma vracia k mojej predchádzajúcej poznámke o usmiatych tvárach na stretnutí v Petrohrade.
Ako som v tejto relácii už mnohokrát povedal, čas je na strane Iránu.
Podľa môjho názoru Irán nemá dôvod ponáhľať sa s uzavretím dohody.
Stačí nechať plynúť čas, aby sa prejavili ekonomické dôsledky tejto vojny.
To bude vyvíjať čoraz väčší tlak na Američanov, aby uzavreli dohodu, a
to Iráncom poskytne väčšiu vyjednávaciu silu.
Iránci teda týmto novým trojbodovým plánom vlastne vyvíjajú väčší tlak pri rokovaniach.
Samozrejme, prezident Trump vôbec nie je spokojný s týmto novým trojbodovým návrhom, ktorý Iránci predložili, pretože chce najprv vyriešiť jadrovú otázku.
Takto minister zahraničných vecí Arakčí včera poďakoval Rusom:
„Ako ste poznamenali, celému svetu sme preukázali, že iránsky ľud so svojou odvahou a odporom proti americkému náporu, proti americkej agresii, vydrží tieto skúšky, toto obdobie. A tiež sme všetkým preukázali, že Teherán má priateľov a spojencov, ako je Rusko, ktorí v čase potreby stoja po boku Iránu.
Sme vám vďační za vašu podporu Islamskej republike Irán.“
Slušné vyhlásenie, aké by sa dalo očakávať, že urobí verejne na konci ich stretnutia.
V nedeľu minister zahraničných vecí Rubio vyslovil pár komentárov, ktoré som považoval za iracionálne.
Bolo zvláštne, že hovoril o rokovaniach s Iránom. Je úplne mimo obrazu. Nebol v Islamabade.
Pokiaľ viem, nezúčastňuje sa na žiadnych rokovaniach, na rozdiel od všetkých svojich predchodcov, ktorí by boli v popredí – prezident si totiž vybral svojich dvoch spojencov, svojho zaťa a svojho bývalého obchodného partnera.
Ale povedzte mi, čo si myslíte o nasledovnom vyjadrení ministra zahraničných vecí Rubia v nedeľu o Hormuzskom prielive:
„V sobotu prezident zrušil rokovania v pakistanskom Islamabade a osobitní vyslanci Kushner a Witkoff zostali tu v Spojených štátoch.
Povedal, že o desať minút neskôr Iránci predložili novú ponuku a bola lepšia. (...)
Ak pod otvorením Hormuzského prielivu myslia: áno, je otvorený, pokiaľ sa s Iránom dohodnete, získate naše povolenie a zaplatíte nám, inak vás vyhodíme do vzduchu, tak to nie je otvorenie Hormuzského prielivu.
Sú to medzinárodné vodné cesty. Nemôžu normalizovať, ani nemôžeme tolerovať, aby sa pokúšali normalizovať systém, v ktorom rozhodujú, kto môže používať medzinárodnú vodnú cestu a koľko im za to musíte zaplatiť.“
Snáď zabudol, že aj Spojené štáty sa snažia blokovať Hormuzský prieliv?
Samozrejme. Hovoril o novej ponuke, ktorá má byť lepšia ako predchádzajúce ponuky. Nová ponuka nie je lepšia. Je
to horšia ponuka.
A čo on nechápe, a čo prezident nechápe, je
to, že Iránci sa nevzdajú kontroly nad Hormuzským prielivom.
Boli by blázni, keby
to urobili, nielen uprostred tohto konfliktu, ale aj v dohľadnej budúcnosti.
Tam majú svoju páku – kontrolu nad prielivom plus všetky tie rakety, či už ide o riadené strely, balistické strely, a, samozrejme, drony.
Tých sa nevzdajú.
To je ich páka.
Mimochodom, pokiaľ ide o ministra zahraničných vecí Rubia a jeho absenciu v rokovacom procese,
sú tu dvaja členovia administratívy,
ktorí sa zúfalo chcú stať prezidentom v roku 2028.
Jedným je Marco Rubio a druhým J.D. Vance.
A obaja chápu, že ktokoľvek sa zapojí do týchto rokovaní, nakoniec bude musieť urobiť významné ústupky Iráncom, pretože Iránci
sú tu pri kormidle.
Tú
to vojnu sme v podstate prehrali.
A ak urobíte tieto ústupky, ak budete hlavnou osobou, ktorá je za ne zodpovedná, budete čeliť veľkému tlaku zo strany izraelskej loby.
Budete mať problémy s loby, a
to vám sťaží cestu k prezidentskému kreslu.
Môžete si teda byť istí, že J.D. Vance nemá žiadny záujem ísť do Islamabadu a stáť na čele rokovaní s Iráncami.
Neviem, či si tú škvrnu z rúk dokáže zmyť. Súhlasím s vami, ale jeho povesť už možno utrpela nenapraviteľnú škodu.
Určite. A pokiaľ ide o Rubia, odviedol brilantnú prácu, keď sa ako minister zahraničných vecí a poradca pre národnú bezpečnosť držal mimo týchto rokovaní, pretože si plne uvedomuje, že sa do toho jednoducho nemôže zapliesť, lebo nakoniec prehráme.
Loby aj Izrael
budú pobúrení akýmkoľvek kompromisom, ktorý urobíme, a ktokoľvek tieto kompromisy skutočne urobí, zaplatí za
to značnú politickú cenu.
Vedia Iránci, že rokujú s Netanjahuovými bábkami?
Samozrejme. Dali
to jasne najavo. Preto chcú, aby sa Vance zúčastnil rokovaní.
Vedia, že Kushner je v podstate izraelský poskok a že Witkoff je nielen sionista, ale aj vo svojich rokovaniach s Iráncami a Rusmi celkom jasne preukázal, že je nesmierne nekompetentný.
Takže s týmito dvoma nechcú mať nič spoločné. Chcú rokovať s Vanceom.
A s Vanceom rokovali počas víkendu 11. a 12. apríla, ale nedopadlo
to veľmi dobre.
Spojené štáty musia pocítiť väčšiu bolesť, rovnako ako celý svet, a svet musí vyvinúť tlak na Spojené štáty, aby
to čo najskôr ukončili, inak nedôjde k žiadnym zmysluplným rokovaniam.
Ako Trump prehral vojnu, ktorú si sám vybral?
Zlá príprava, nejasné formulovanie dosiahnuteľných vojenských cieľov, príliš rýchly postup, tlak zo strany Netanjahua?
Čo si o tom myslíte?
Mal stratégiu, ktorá bola odsúdená na neúspech.
Izraelčania presvedčili Trumpa, že ak spolu zaú
točíme na Irán taktikou šok a hrôza, ktorej stredobodom bude stratégia dekapitácie, spôsobí
to zrútenie režimu a nastolenie nového režimu, ktorý bude tancovať, ako mu pískame.
A že
to bude veľmi ľahké. Dosiahneme rýchle a rozhodujúce víťazstvo. Prakticky všetci Trumpovi poradcovia mu povedali, že je
to absurdné.
Jedinou možnou výnimkou je Pete Hegseth, ale ako som už povedal, Pete Hegseth nie je seriózny stratég a neverím, že ho Trump berie vážne.
Generál Caine, šéf CIA John Ratcliffe, Vance a Rubio však všetci tvrdili, že stratégia, ktorú navrhli Izraelčania, pravdepodobne nebude fungovať.
Je
to veľmi zaujímavý prípad, pretože deep state a prezidentovi hlavní poradcovia ho varovali pred realizáciou stratégie, ktorú navrhli Izraelčania.
Trump sa však z nejakého dôvodu rozhodol, že do toho s Izraelčanmi pôjde. Realizovali stratégiu, ktorej neúspech bol, a chcem
to zdôrazniť, zaručený.
V zaznamenanej histórii nemáme žiadny prípad, keď by letecká kampaň sama o sebe zvrhla režim a viedla k priaznivému výsledku.
Jednoducho
to nefunguje. Nemôžete použiť len vzdušnú silu na zmenu režimu a vyhrať vojnu za pár dní alebo týždeň.
To sa jednoducho nestáva.
Všetci jeho poradcovia
to chápali, ale prezident sa nechal oklamať Bibi Netanjahuom a tiež šéfom Mosadu, Davidom Barneom, ktorý bol tiež kľúčovou postavou. A za
to teraz platí cenu – za
to platíme cenu my všetci.
Áno, platíme. Myslíte si, že jeho poradcovia sa pre jeho výbušnú osobnosť, mimoriadny pohľad na seba samého, intelektuálnu prázdnotu, odmietanie čítať – všetky tieto veci dohromady – boja otvorene jemu alebo Netanjahuovi protirečiť?
O tom niet pochýb. Opäť, dvaja zo štyroch hlavných poradcov, ktorých som spomenul, Marco Rubio a J.D. Vance, chcú byť prezidentom Spojených štátov. Chcú si preto udržať priazeň Donalda Trumpa a Izraela. V mnohých ohľadoch
sú ako v kazajke. Majú len obmedzené možnosti.
Keď sa prezident Trump rozhodne, že chce niečo urobiť, a Netanjahu tú istú stratégiu podporuje, Rubio alebo Vance majú len veľmi obmedzené možnosti, ako sa postaviť proti prezidentovi a povedať mu, že je
to naozaj zlý nápad.
Mimochodom, generál Caine, ktorého mnohí kritizujú, sa
podľa mňa zachoval v tejto situácii obdivuhodne, aspoň
podľa toho, čo viem z verejných zdrojov. Caine, ktorého si Trump osobne vybral za predsedu Zboru náčelníkov štábov, Trumpovi viackrát počas celého procesu povedal, že nemáme kapacity na dosiahnutie cieľov, ktoré Trump stanovil.
Navyše, Caine mu povedal, že ak vstúpime do vojny s Iránom, vyčerpáme naše zásoby špeciálnych zbraní do veľmi nebezpečnej miery.
Samozrejme, aj sa tak stalo.
To je jeden z hlavných dôvodov, prečo nechceme vojnu znovu spustiť. Nemáme na
to zbrane.
Ako veľmi sme vyčerpali naše zásoby týchto zbraní? Vieme to?
Nie, detailne
to nevieme, ale použili sme veľa rakiet Tomahawk, Patriot a THAAD, ako aj rôzne inteligentné bomby.
To má vážne dôsledky, pokiaľ ide o kontrolu Číny vo východnej Ázii.
Ako som už v relácii spomínal, mali sme sa orientovať na Áziu, aby sme kontrolovali Čínu. Namiesto toho sa však od Číny odvraciame.
Presúvame rôzne vojenské sily z východnej Ázie do oblasti Perzského zálivu, pretože potrebujeme všetky zbrane, ktoré máme k dispozícii, na boj proti Iránu. Problémom je, že keď tieto zbrane spotrebujete, nemôžete ich nahradiť za mesiac ani za rok.
Výroba všetkých zbraní, ktoré sme už spotrebovali, trvá roky a nechceme sa dostať do situácie, v ktorej ich spotrebujeme ešte viac.
Generál Caine, samozrejme, tú
to skutočnosť pochopil už dávno a Trumpa varoval.
Ten ho však neposlúchol, lebo si myslel, že dosiahne rýchle a rozhodujúce víťazstvo.
Keď však rýchle a rozhodujúce víťazstvo nedosiahol, ocitol sa v hlbokej kaši, a práve tam sa dnes nachádzame.
Preto armáda teraz hovorí Trumpovi: „Nespúšťaj tú bombardovaciu kampaň znova, lebo
to nebude fungovať.“
Samozrejme, ak nespustíme bombardovaciu kampaň a nemáme možnosť nasadiť pozemné sily, čo nemáme, zostáva nám len spoliehať sa na námornú blokádu. Otázka potom znie – donúti tá
to námorná blokáda Iráncov kapitulovať?
K tomu môžem len povedať: veľa šťastia.
To sa tiež nestane. Môžeme Iráncom spôsobiť obrovské utrpenie, ale oni sa nevzdajú.
Čelia existenciálnej hrozbe. A keď čelíte existenciálnej hrozbe, bojujete do posledného človeka.
Čo sa stane, ak Spojené štáty uzavrú s Iránom nejakú dlhodobú mierovú dohodu, ktorá nezahŕňa Izrael?
Premýšľal som o tom. Spájajúcim faktorom, ktorý sťažuje oddelenie týchto dvoch rozmerov problému, je iránska podpora Hizballáhu a Hamasu.
Izraelčania
budú naďalej bombardovať Hizballáh. Deje sa
to práve teraz. Malo by platiť prímerie, ale v skutočnosti žiadne prímerie neplatí.
Hizballáh a IDF sa navzájom bombardujú a bude
to pokračovať aj naďalej. Iránci však podporujú Hizballáh, podporujú Hamas a podporujú Húsiov.
Iránci za žiadnych okolností neprestanú podporovať tieto tri skupiny.
To veľmi sťaží Spojeným štátom dosiahnutie zmysluplnej mierovej dohody s Iránom, pretože Izrael je prostredníctvom týchto troch skupín neoddeliteľne prepojený s Iránom. A Spojené štáty
sú, samozrejme, prepojené s Izraelom.
Toto všetko naznačuje, že sa tu nepodarí dosiahnuť zmysluplnú mierovú dohodu.
Možno sa podarí dosiahnuť nejakú prekomplikovanú dohodu, ktorá na chvíľu upokojí situáciu, ale skutočná nádej na zmysluplnú mierovú dohodu neexistuje.
A je
to hlavne kvôli Izraelu. Ako už dlho tvrdím, vlastne spolu so Stevom Waltom, musíte pochopiť, že Izrael je pre Ameriku obrovským bremenom.
Uvedomuje si
to čoraz viac Američanov. Kvôli Izraelu však máme na Blízkom východe veľké problémy a nemáme žiadnu možnosť tento problém vyriešiť.
Loby je tu v Spojených štátoch taká mocná, pokiaľ ide o ovplyvňovanie tvorcov politiky, že je jednoducho ťažké dosiahnuť akýkoľvek pokrok pri riešení tohto problému.
A mimochodom, hlavným dôvodom, prečo sa teraz nepohybujeme smerom k nejakému prímeriu, k nejakej aspoň čiastočnej dohode, je do veľkej miery Izrael a tá
to loby.
Jednoducho nedovolia Trumpovi uzavrieť s Iráncami žiadnu zmysluplnú dohodu. Chcú, aby vojna pokračovala.
Kde podľa vás budeme o šesť alebo osem mesiacov?
Možno budeme mať nejakú prekomplikovanú dohodu, ktorá umožní obchodný tok cez Hormuz.
Možno nebude žiadna blokáda. Iránci
budú kontrolovať Hormuzský prieliv. Neverím, že budeme mať jadrovú dohodu.
Dúfam, že sa mýlim. Ale ak k jadrovej dohode dôjde, bude
to niečo podobné ako JCPOA, čo znamená, že Irán si zachová právo a schopnosť obohacovať urán.
A Izrael
to nikdy nebude akceptovať. Loby
to nikdy nebude akceptovať.
A neokonzervatívci v tejto krajine vo všeobecnosti,
ktorí majú veľký vplyv v politických kruhoch,
to nikdy nebudú akceptovať.
Takže budeme len ďalej a ďalej diskutovať s Iráncami o ich jadrových schopnostiach a vyhrážať sa im.
Mimochodom, ak nedosiahneme zmysluplnú dohodu v jadrovej otázke, potom je tu možnosť, že Izraelčania použijú proti Iránu jadrové zbrane, aby tento problém vyriešili.
Budúcnosť je teda pochmúrna. Je pochmúrna aj v Európe, aj vo východnej Ázii. Všetko sme úplne pokazili.
Samozrejme, nie je
to len výsledok politiky Trumpovej administratívy, hoci tá
to vojna s Iránom k tomu výrazne prispela, ale aj celej tej katastrofy na Ukrajine, ktorá naďalej pokračuje.
To bude mať vážne negatívne strategické dôsledky, kam až oko dohliadne, ktoré, ako som už predtým poukázal,
sú neoddeliteľne spojené s tým, čo sa deje v Perzskom zálive.
A
to ešte neberieme do úvahy celú otázku východnej Ázie, ktorá je v mnohých ohľadoch najnebezpečnejšou oblasťou zo všetkých, pretože práve tam čelia Spojené štáty rovnocennému súperovi.
Mrazí ma, keď pomyslím na
to, čo by sa stalo, keby sme mali krízu vo východnej Ázii.
Dúfam, že Trump dokáže spolupracovať so Si Ťin-pchingom, aby sa uistil, že k tomu nedôjde.
Prebiehajú dve veľké vojny, jedna v Perzskom zálive a druhá v Európe, a vo východnej Ázii vojna nie je. Ale keby bola, boli by sme naozaj v háji.
Našťastie tento problém nemáme a dúfajme, že prezident Trump dokáže s Siom niečo vymyslieť, aby k tomu nedošlo.
Akú dohodu môže prezident Trump uzavrieť s prezidentom Putinom? Má Putin svoje vlastné problémy?
Cítite netrpezlivosť zo strany ruských elít, predstaviteľov Kremľa a bežných Rusov po štyroch rokoch vojny?
Áno. Rozmýšľal som o možnosti, že Rusi by mohli v určitom momente použiť jadrové zbrane.
Je celkom jasné, že Európania robia všetko, čo môžu, aby pomohli Ukrajincom. Ukrajinci
sú čoraz efektívnejší v zasahovaní cieľov na území Ruska.
Výsledkom je, že ruské zahraničnopolitické elity a dokonca aj verejnosť začínajú byť netrpezlivé a chcú tú
to vojnu ukončiť.
Vyvíjajú veľký tlak na prezidenta Putina, nech ju ukončí.
To nie je ľahké. Aj keď Rusi dobývajú čoraz viac územia, faktom je, že Ukrajinci, so všetkými tými dronmi a všetkou pomocou, ktorú dostávajú z Európy a dokonca aj zo Spojených štátov,
sú schopní ú
točiť na ciele v Rusku. Otázkou je, čo s tým Rusi urobia?
Existuje jeden veľmi prominentný stratég, ktorého vlastne celkom dobre poznám, Sergej Karaganov, ktorý už dlho argumentuje, že Rusi s tým musia skoncovať.
A jediný spôsob, ako
to urobiť, je použiť jadrové zbrane – nie začať všeobecnú termonukleárnu vojnu, ale použiť jadrové zbrane proti Západu demonštratívnym spôsobom, aby Západu dalo najavo, že už toho bolo dosť.
Že ak
budú naďalej podporovať Ukrajinu a dovolia Ukrajine ničiť ruskú infraštruktúru, potom Rusi
budú postupovať po rebríku jadrovej eskalácie.
A Karaganov tvrdí, že hneď ako použijú proti Západu niekoľko jadrových zbraní, Západ
to jasne pochopí a prestane Ukrajinu podporovať.
Kľúčové však je nedotlačiť Rusov do kúta. Samozrejme, presne
to sa Európa snaží urobiť.
Ako som už spomínal, Sergej Lavrov predniesol 24. apríla veľmi dôležitý prejav a ľudia by si mali tento prejav určite pozrieť.
Lavrov veľmi jasne vyjadruje svoj názor – samozrejme, odzrkadľuje tým ruskú perspektívu –, že Západ vyhlásil Rusku vojnu.
Verí, že Rusko je vo vojne so Západom, a verí, že Rusko nebojuje len proti Ukrajine na jej území. Rusko bojuje aj proti Európe.
A veľmi jasne hovorí, že verí, že Európania sa snažia dosiahnuť strategické víťazstvo nad Ruskom.
V podstate hovorí, že Európania, samozrejme,
to znamená Západ vo všeobecnosti, a používa termín „Západ“, chcú vyradiť Rusov z radov veľmocí.
Keď sledujete taký
to cieľ a spôsobujete značné škody na ruskej infraštruktúre, dávate Rusom významnú motiváciu, aby sa postavili na odpor a možno dokonca použili jadrové zbrane.
Nemyslel som si, že sa dostaneme do tohto bodu. Vlastne som dosť prekvapený, že hovorím
to, čo hovorím.
Nikto by nemal podceňovať
to, čo sa deje na Ukrajine, a aká nebezpečná je tá
to situácia.
Opäť sa vrátim k Blízkemu východu – hovoril som o možnosti, že Izrael by mohol použiť jadrové zbrane.
Nehovorím, že je
to pravdepodobné, rovnako ako nehovorím, že je pravdepodobné, že Rusi použijú jadrové zbrane.
Netreba však podceňovať radikálne kroky, ktoré štáty podniknú, ak sa ocitnú v zúfalej situácii.
Dajú sa predpokladať reálne situácie, v ktorých sa Izraelčania aj Rusi ocitnú v zúfalej situácii a
budú uvažovať o použití jadrových zbraní.
Mimochodom, ak by Izrael použil jadrové zbrane proti Iránu, Irán nemá schopnosť na odvetu.
A ak by Rusko použilo jadrové zbrane na území Ukrajiny, Ukrajinci nemôžu odpovedať. Nachádzame sa teda vo veľmi nebezpečnej situácii.
A ak si spomeniete na našu diskusiu v tejto relácii a na vaše diskusie s vašimi kolegami a v iných reláciách, ktoré máte počas týždňa, všetci
sú veľmi pesimistickí, pokiaľ ide o smer, ktorým sa tieto konflikty uberajú.
Nikto z nás si nevie predstaviť šťastný koniec žiadneho z týchto konfliktov.
To by nás všetkých malo veľmi znepokojovať.
Rozhovor vyšiel ako podcast Judging Freedom. Vychádza so súhlasom sudcu Napolitana. Preložil Timotej Dunaj.
https://marker.sk/clanky/1403/john-mear ... ove-zbrane
,,Amatérski investori investujúci pasívne do indexového fondu budú mať v dlhodobom horizonte lepšie výnosy ako profesionálni manažéri fondov,, Buffett 
Vzdelávanie a užitočné info zadarmo: 
