Kazda centralna banka ma dopredu vytyceny inflacny ciel a k nemu sa snazi ekonomiku "dotlacit". Pouziva na to ekonomicke stimuly, ak by inflacia prilis vyletela dokaze ekonomiku chladit "stahovanim hotovosti". Teraz je inflacia nizka, centralne banky preto udrzaju velmi nizku az zapornu zakladnu urokovu mieru za ktoru si poziciavaju komercne banky.
Pri takto nizkom uroku sa snazi komercna banka nanutit firmam ci obcanom dalsie nove uvery. Lenze v prostredi v ktorom viac menej vsetci vyhovujuci klienti uz su zauverovani a ekonomike sa nepredpoklada vyssy rast, tak vtedy uz nie je komu tie uvery schvalovat.
Realita v bankovom sektore je taka, ze velka cast novych uverov pre fyzicke osoby, su bezcenne preuverovania. Tj. klient si zoberie novy uver na vyplatenie stareho kde mal horsi urok. Na papieri pre banku to vyzera dobre, ale pre ekonomiku ako taku to ziadne nove peniaze na rozprudenie aktivity nie su.
Zostavaju klienti ktori by uvery velmi chceli ale su vysoko rizikovi a nikto súdny im ziaden uver neschvali./maju exekucie,osobne bankroty, su preuverovany nad svoje prijmove moznosti,nemaju stále zamestnania a pod/.
Tiez aktualne maju niektori ludia docasne znizeni prijem, ci zamestnanie uplne stratili.
Banka takymto ludom jednoducho uver poskytnut nemoze, pretoze tym nielen zvysuje riziko nesplacania uveru ale by porusovala aj pravidla centralnej banky ohladom poskytovania spotrebitelskych uverov.
Takze zostavaju ludia ktori su bonitni a zaroven este maju priestor na zadlzovanie.
Takychto potencialnych klientov za prve uz vela nie je a za druhe castokrat su to ludia ktori nepotrebuju si brat uvery resp. principialne nechcu a presvedcit ich aby sa zadlzili je velmi tazke. Za druhe, ak si aj uver nakoniec zoberu, tak peniaze minu na nejaku investiciu ktora ma na primarnu ekonomiku iba nepriamy vplyv- typicky kupia nejaky ETF index,podielove fondy, alebo starozitnosti, umelecke zbierky, pripadne nehnutelnost a pod.
Z toho vyplyva ze hyperinflacia urcite nehrozi pretoze nie je komu tie hromady novych uverov dat.
Na druhej strane,centralna banka musi pouzit kombinaciu roznych ekonomickych stimulov aby sa inflacia aspon k tym 2percentam priblizila a na to pouzije cokolvek co ma k dispozicii.
Dalsia vec: inflacny kôš tovarov je pre kazdu skupinu ludi rozdielny. Iny je pre dôchodcov,iny pre mladych snubencov kupujucich svoj prvy byt, iný pre usadeny manzelsky par stredneho veku, trochu iny pre ludi z vacsieho mesta, trochu iny pre ludi z dediny.
--
V USa je aktualne nezamestnanost cca 15perc a mozno dosiahne povedzme svoj strop 20percent ako najhorsi mozny scenar
/ale nemyslim/.
Vyzera to na prvy pohlad hrozivo. Ale to preto, ze v Usa na rozdiel od Europy je pruzny pracovny trh, zamestnancov sa da lusknutim prsta zbavit v pripade ak su nadbytocny a rovnako rychlo aj zobrat nazad ak spolocnost ich sluzby potrebuje.
Zaroven docasne, posiela stat obcanom peniaze zadarmo aby sa podporila spotreba.
Konkretne:
1/kazdy nezamestnany dostava k podpore na ktoru ma narok naviac 600Usd/tyzdenne po dobu 4mesiacov,dolezite je ze sa to netyka iba ludi s trvalym prac pomerom ale vsetkych.
2/ 1200Usd obdrzi kazdy kto mal 2019 mensi v danovom mensi prijem ako 75K, resp ak mal viac obdrzi mensiu sumu.
3/ fin pomoc verejnemu sektoru, malym a velkym firmam, stovky a stovky miliard.
Takze ziadne ze "oni maju 15percent ludi bez roboty koniec sveta amen tma". Tam sa tlacia nepredstavitelne peniaze priamo do spotreby, firmy maju moznost dostat od statu pozicky ktore ak minu na svoje vydaje /mzdy, splatky za nehnutelnost/ tak sa to zmeni na grant a nakonci roka si to spol. odpise z dani!
Trump potrebuje vyhrat volby a pokial by to bolo nutne tak zariadi dalsie stimuly bez ohladu na vysku statneho dlhu.
tu je nejake info ohladom druheho kola, dalsie stimuly v navrhu
https://www.forbes.com/sites/ryanguina/ ... proposals/