Ten text netvrdi vobec opak mojho (vagneho) vyroku "Ta inflacia v Europe bude vyssia ako v USA ". Ani sa k tomu nevyjadruje.
Tvrdi, ze v USA je vyssia core inflacia (bez zapocitania energii a potravin) ako v Europe, lebo je to sposobene fiskalnymi stimulusmi vlady v USA a expanzivnou monetarnou politikou FEDu a su tam aj vyssie tlaky na rast miezd.
V pripade Europy vidi, ze inflacia je hlavne tahana exogennymi sokmi narastu energii kvoli plnoformatovej vojne na Ukrajine a ze je kratkodoba.
Takze FED bude musiet dalej zvysovat sadzby a Americania to ovela viac pocitia ako Europania. Ani slovo tam nie je, ci vobec bude inflacia vyssia v USA ako v Europe a ak ano, tak o kolko a este za aky horizont.
Ak by sme chceli byt exaktny, tak by sme mali
1. mat rovnaky vypocet inflacie v Europe a v USA
2. definovat o akom casovom horizonte sa bavime (inflacia priemerna za rok 2022? alebo 2023?)
3. Zozbierat prognozy
4. Na konci definovaneho casoveho horizontu vyhodnotit jednotlive prognozy a realitu
Potom by sa ukazalo, kto mal najlepsie prognozy a aka bola realita nakoniec.
Najblizsie k tomu sa blizi predikcia od NBS, lebo tam mame definovany casovy horizont a metodiku vypoctu inflacie. Rovnake by sme potrebovali na USA.
Ked si vezme Core inflation v USA (Core PCE) a v Europe (Core inflation), tak predikcie ich vlastnych centralnych bank predpovedaju, ze v USA bude vyssia.
2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025
Actual 1.7 2.0 1.6 1.4 4.6 - - - -
Upper End of Range - - - - - 4.8 3.5 2.8 2.5
Median - - - - - 4.5 3.1 2.3 2.1
Lower End of Range - - - - - 4.3 2.8 2.0 2.0
https://www.federalreserve.gov/monetary ... 220921.htm
EOY2022 EOY2023 2023Q3 2024Q3 2027Q3
2022 Q3 3.6 2.9 2.3 2.9 2.3 2.2
https://www.ecb.europa.eu/stats/ecb_sur ... re.en.html
Na tradingeconomics.com som nasiel porovnanie Core inflation (samozrejme nebral by som na 100%, ze maju totozny vypocet), tak v Europe uz je vyssia ako v USA.
Aby som to zhrnul, tak v USA su proinflacne faktory: nalialo sa viac penazi do ekonomiky ako v Europe a vyssie tlaky na rast miezd a antiinflacne tlaky: maju lepsie diverzifikovane zdroje energii.
V Europe su proinflacne tlaky: astronomicky rast energii (ten rast zacal uz na jar 2021! potom sa k tomu pridali prazdne zasobniky plynu skupene Gazpromom a divadlo o spusteni NS2, takze inflacia z rastu ceny energii bola v Europe este pred vypuknutim plnoformatovej vojny na Ukrajine (ved v CR uz CNB zacala zvysovat sadzby takto pred rokom) a tento narast nie je short-term ako pisal autor v clanku (btw short-term, to je 1, 2 kvartaly? alebo 1 rok?), pretoze ceny energii teraz na konci futures kriviek na elektrine a plynu su stale v nasobkoch pred rokom 2021 (2023 470, 2024 245, 2025 196 2026 163 2027 140 2028-2032 127-124 EUR/MWh vs pred rokom 2021 ta krivka vyzerala 50-70 EUR/MWh), ECB drzala sadzbu 0% od krizy 2008 a ani nebola schopna ju zvysit pred covidom ako FED, takze furt isla expanzivnu monetarnu politiku, firmy su v Europe viac financovane cez uvery ako v USA, antiinflacne: ECB bude asi menej hawkish ako FED a mozno Europania budu menej tlacit na rast miezd ako v USA.
Dnes vysla nova prognoza od NBS a oproti minulej (co som daval screenshot), tak ich predikcia na EOY inflaciu 2023 vyletela z 11% na 18%. Presne ako som pisal, ze v 11% este pocitali, ze nejaky plyn z NS potecie.
Citujem z prognozy NBS:
V minulých predikciách sme značne podhodnoco-
vali ďalší vývoj cien, pretože predpoklady o energetickej kríze boli opti-
mistické. Teraz odhadujeme, že nákladové faktory, najmä ceny energií,
sa budú ešte dlhšie obdobie premietať do spotrebiteľských cien. Postup-
ne s končiacimi sa zmluvami s výhodnejšími cenami energií sa budú
firmám ešte určité obdobie zvyšovať náklady, ktoré budú vytvárať pro-
inflačné prostredie v celom dodávateľskom reťazci. Energie sa totiž stali
dôležitejšou položkou v nákladovej štruktúre firiem, ktoré sa premietajú
ďalej do odbytových cien.
Zvyraznena veta je hlavny faktor, preco inflacia bude furt napredovat. Firmy v ekonomike sa tiez hedzuju a prelievanie sucasne vysokych cien energii sa deje postupne a teda ak cena elektriny (a aj plynu) stoji do roku 2032 9-3x ako pred rokom 2021, tak cela cenova hladina v realnej ekonomike musi poskocit vysoko ALEBO sa zracionalizuje spotreba natolko, ze nebudeme potrebovat tolko elektriny ako v minulosti alebo sa urychli vyvoj lacnejsich zdrojov (to je co nastalo v 70' po ropnych skokoch, kedy Americania zacali nakupovat japonske auta, lebo mali omnoho nizsiu spotrebu benzinu a upustilo sa od vyroby elektriny z ropy a preslo sa napr. na jadro - najvacsia vyrobna kapacita jadrovych elektrarni bola postavena v 80').
Nove equilibrium sa nakoniec najde, kedy ceny energii (elektrina a plyn) budu v nominale vyssie napr. 2-4x ako pred 2021 a zostanu tak ale zas sa zracionalizuje spotreba (aj vdaka recesii) a mzdy porastu tiez o nieco, takze rozpocet domacnosti a firiem sa znova ustali.
Takze pre zakladatela temy: refinancoval by som, co najskor. Na Slovensku hypotekarne sadzby kludne mozu dalej rast k 6-7%.
Rokosák napísal: ↑Po 26 09, 2022 1:38 am
ale mne ide o to, ze do buducnosti nikto nevidi. To znamena aj to, ze inflacia moze byt podobna, be dokonca aj uplne rovnaka.
Jasne, nikdo nevidi na 100% do buducnosti. Kazdopadne kazdy musi robit rozhodnutia do buducnosti.
Povedat, ze nemam "kristalovu gulu" a tym to zakoncit, tak to je najlahsie ale pre realny zivot je to uplne k nicomu (teraz to myslim vseobecne, lebo to pocuvame odvsadial).
Ci uz ako zakladatel temy alebo manager s exekutivnou rolou sa musi rozhodnut, ci refinancuje uver teraz alebo za rok a ci su sucasne podmienky vyhodnejsie ako za rok alebo nie a s akou pravdepodobnostou.
Niekedy vyjdu rozhodnutia viac a niekedy menej.
Moja predikcia je: inflacia bude pokracovat, sadzby budu rast vratane hypotekarnych napr. do leta-jesen 2023 (davam tomu 80%) a ak nastane potom recesia (racionalizacia spotreby) (ze recesia utne inflaciu davam 90%), tak sa utne rast inflacie a moze nastat otocka u centralnych bank a bud klesnu sadzby o par % alebo to zredukuju na polovicu alebo pojdu blizko k nule (40/40/20%), kazdopadne hypotekarne sadzby nepojdu tak rychlo dole, pretoze v recesii zas banky zvysuju rizikovu premiu v hypotekarnych sadzbach, takze navrat k 1-2% hypotekam vidim tak na 10%.
Urcity scenar (20%), moze byt, ze nastane prevrat v Kremlu o 180° (ako rozpad ZSSR) a Europu zaplavi lacny zemny plyn a to spomali inflaciu a rast sadzieb vratane hypotekarnych ale to uz bude asi neskoro. Vyuzit sa zemny plyn vyuzije ale Europa dostala taky budicek, ze nemoze byt az natolko zavisla, ze tento rozbehnuty vlak exitu od zemneho plynu hlavne z Ruska uz pojde tazko zastavit.