denník ŠTANDARD

[JUGGLER]

Mám predplatené a som spokojný.

https://standard.sk/373242/dobra-sprava ... ardu-rastu

Zvyšujeme dennú čítanosť, ale rastie aj súhrnná čítanosť po týždňoch a mesiacoch.
Druhý júnový týždeň nás čítalo vyše 265-tisíc ľudí, tretí až 466-tisíc.
V máji sme mali 580-tisíc čitateľov a Štandard bol 30. najčítanejším webom na Slovensku.
Jún bude naším rekordným mesiacom, čísla z mája prekonávame v tieto dni. S novinkami, ktoré pripravujeme, môžeme zakrátko atakovať hranicu milión čitateľov mesačne.

Rastie čítanosť domovskej stránky Štandardu a prudko rastie čítanosť našich regionálnych vydaní.
Tam chystáme ďalšie novinky, onedlho povieme viac.

Sú to všetko dobré správy a prichádzajú v správny čas.

Stále síce zaostávame za médiami, ktoré chceme vyvážiť iným pohľadom na svet, aby sme tu mali reálnu pluralitu, ale dobiehame ich.
A stále si myslíme, že tá hlavná vzpruha, čitatelia po krajine, ľudia, ktorých liberálne médiá nedokážu a nechcú zastupovať, je len pred nami.

Teraz druhá dobrá správa. Po inzeráte, že hľadáme nových kolegov, sme dostali niekoľko desiatok mailov, tých najšikovnejších sme oslovili a s tými najlepšími sme sa dohodli. Dobrá správa nie sú len noví kolegovia, ale aj to, že sme niektorých šikovných autorov museli nateraz odmietnuť. Dúfame, že len dočasu, pretože chceme rásť ďalej. Onedlho však posilnia naše rady nové kolegyne a kolegovia.

Doplním aj to, že v mediálnej obci rastie chuť a dopyt po vyvážení progresívneho myslenia. Máme tu väčšiu mediálnu nerovnováhu a viac krívajúcu pluralitu, ako je to v Maďarsku či Poľsku. Tam síce pluralitu nastoľujú svojskými metódami, ale u nás je novinárska obec výrazne homogénnejšia a stádovitejšia. Slovensko pritom potrebuje pluralitu, výrazne viac plurality. Niektorí silní hráči si to začínajú uvedomovať, Štandard chce byť hybnou silou tejto zmeny.

A do tretice. So záujmom o Štandard rastie aj náš vplyv.

Keď sme začiatkom júna upozornili, že Ivan Šimko chce na svojej prvej ceste do Bruselu zmeniť našu migračnú politiku, o pár hodín bola z toho celoštátna téma. Dovtedy nikto nič, potom prišla tlačovka Hlasu, telefonát Richarda Sulíka premiérovi Ódorovi, na nohy sa postavila celá politická scéna, téme sa venovali všetky politické diskusie. A celý spor bol postavený presne do toho svetla, ako sme o tom napísali v Štandarde.

Minulý týždeň sme ako prví zverejnili, že prezidentka Čaputová zrejme nebude druhýkrát kandidovať na prezidentku. Predtým sme ako prví oznámili meno Ľudovíta Ódora ako kandidáta úradníckej vlády a viaceré nominácie v nej. Ako prví sme napísali, keď prezidentka uvažovala o odvolaní Hegera, viacero ďalších vecí. Dostávame čoraz viac tipov z rôznych politických prostredí a sme za to vďační (aj keď niektoré ešte stále nevládzeme pokryť). Najlepšie na tom je, že tak ako doteraz, stále sa neviažeme na žiadnu stranu, nikomu nenadŕžame, nemienime za politikov zostavovať vládu ani kandidátky, naopak, všetkým ponúkame priestor na našich stránkach – v Hyde parku. Politiku a žurnalistiku oddeľujeme, našou úlohou nie je nikoho chrániť ani robiť skryté kampane.

[Fund]

...pekne,ale dokedy im to vydrzi?

[JUGGLER]

Štandard prekročil hranicu viac ako milión čitateľov a pred sebou má veľké plány.

Som spokojný. Nemusím preskakovať z jedného média na druhé, aby som mal rovnomerne vymytý mozog

Na neplatenej verzii som zaznamenal akciu: 4 týždne zadarmo, potom 1,99 týždenne.

Teším sa, že Štandard pridal žurnalistiku z regiónov.
Teším sa na moment, keď zruším predplatné SME, pretože to si platím práve kvôli regionálnym správam.

Poslanie:

Pravda je len jedna. Snažíme sa ju nájsť.

Za čím si stojíme

Sloboda je dar, ktorý si musí zaslúžiť každá generácia v každej dobe. Kladie nárok na jednotlivca aj spoločnosť, čo osobitne platí v dobách, keď sa pravda a moc ocitajú v napätí či otvorenom konflikte. Civilizačne, kultúrne aj nábožensky sme pevne ukotvení a považujeme sa za súčasť Západu. Toto latinské a európske dedičstvo považujeme za hodné ochrany a rozvoja.

Štandard verí, že pre rozvoj a budovanie prospešnej a fungujúcej spoločnosti je potrebné riadiť sa osvedčenými princípmi a skúsenosťami overenými vekmi. Ctíme si náboženskú slobodu, inštitúciu rodiny, ľudský život, vzdelanie a význam kresťanstva. Veríme, že túžba po poznaní a nekončiace sa vzdelávanie sú rovnako nevyhnutným predpokladom každého rozvoja a prosperity ako morálka a etika.

Usilujeme sa preto nielen vychádzať z našich dejín a kultúry, ku ktorým sa hlásime, ale zároveň rozumieť svetu okolo nás, blízkej aj vzdialenej Európe, aj ďalším krajinám a národom.
V 20. storočí sme opakovane videli, ako osud strednej Európy aj Slovenska zásadným spôsobom ovplyvňovali záujmy a rozhodnutia veľmocí, veríme, že z chýb sa treba poučiť a v skúškach doby sa pokúsiť obstáť. Myslieť sebavedomo, zodpovedne a racionálne, vedomí si zodpovednosti a roly malého národa uprostred Európy.
Veríme, že pestovaním tohto postoja môžeme byť prospešní slovenskej verejnosti aj spoločenskému a politickému životu. Opierame sa pritom o tie najlepšie tradície zápasu proti komunizmu a chceme čeliť propagande, lži a každej podobe cenzúry, ktorá ničí slobodu a slobodnú spoločnosť.

Vízia
Štandard ponúka dôveryhodné texty, úvahy a názory, slobodnú a polemike vystavenú diskusiu. Veríme, že je to záruka kvalitného obsahu a dôveryhodnosti.

Misia
Veríme vo výmenu informácií, rovnocenne tomu aj potrebe zorientovať sa v ich spleti a protichodných záujmoch. Ak sa to má dariť, je potrebné vzdelanie, rozhľad a polemika, ktoré jediné môžu preveriť argument a myslenie.

Považujeme za potrebné, aby takýto prístup spájal generácie, skúsenosť starších s energiou a túžbou po poznaní medzi mladšími, centrum štátu s krajinou, bez akéhokoľvek pohŕdania či povyšovania.

Poslaním média je tiež budovanie puta s čitateľmi, podnikateľmi, vedeckou a humanitnou sférou, ako aj politikou. Vo všetkých našich produktoch a výstupoch ponúkame snahu o hľadanie pravdy, rešpekt a úctu k inému názoru, ako aj trvalú snahu o vlastné zlepšovanie. Tešíme sa, ak tým dokážeme inšpirovať k diskusii, ale aj polemike a slobodnej výmene názorov.

Publikačné usmernenia

Štandard si uvedomuje zásadný význam médií pri formovaní verejnej mienky a zaväzuje sa k zodpovednej a spravodlivej žurnalistike, ktorá si ctí slobodu, odmieta cenzúru a hlási sa k tolerancii v duchu kresťanstva a klasického liberalizmu. Redakčná práca sa riadi novinárskymi smernicami. Poslanie dopĺňa preambula našej žurnalistiky.

Preambula žurnalistiky Štandardu

Štandard sa hlási k západným civilizačným hodnotám, ktoré vychádzajú z kresťanstva, judaizmu a antiky. Hlásime sa k úcte k ľudskému životu, rodine založenej na manželstve muža a ženy, k slobodnému politickému zriadeniu, kde vládne väčšina s rešpektom k právam menšiny, k slobodnému obchodu a záväzkom silnejších voči slabším, k svetu, kde práva vyvažujú povinnosti a kde sa ľudské práva nezamieňajú s privilégiami.
Hlásime sa k hľadaniu pravdy, k poznávaniu a ku kultúre a kultúrnosti. V tejto práci sa usilujeme klásť si najvyššie nároky na samých seba, ale aj snažiť sa kvalitou a relevantným obsahom poskytnúť službu našim čitateľom. Veríme, že tým poskytujeme čitateľom jasnú orientáciu, ktorá je na prospech spoločnosti.
Našu úlohu vidíme v informovaní o svete okolo nás, zachovávajúc spravodlivý prístup, s priznaním našich názorov a komentárov, ktoré sme vždy pripravení hájiť a vystaviť slobodnej diskusii a polemike. Nie sme poplatní žiadnym záujmom, žiadnym stranám ani skrytým či priznaným fondom, naopak, zakladáme si na dôveryhodnosti, ceníme si dôveru našich čitateľov a cítime k nim záväzok. V čase, keď sa buď posilňuje anarchia, alebo tendencie vedúce k nátlaku až totalite v myslení či politike, chceme byť hlasom, ktorý dáva priestor rozumu, svedomiu a skúsenosti. V skúškach a otrasoch chceme čeliť chaosu aj útlaku, chrániť slobodu a starostlivosť o dušu. Ctíme si vieru v Boha a Desatoro, ako aj princíp, že náboženskú vieru nemožno nikomu vnucovať.
Veríme, že tento prístup dokážu zabezpečiť len novinári a redakcia, ktorých viaže vlastné svedomie a osobná česť. To je jediná a najväčšia obrana pred manipuláciou a ovplyvňovaním čitateľskej obce. Zároveň si to vyžaduje hľadanie balansu medzi hľadaním pravdy a snahou o jej pomenovanie, ako aj cnosťami miernosti a primeranosti. Vulgárny jazyk a bulvárne zmýšľanie to ohrozujú, preto tieto prostriedky odmietame. Nikoho pri svojej práci nezosmiešňujeme, nikomu sa neposmievame a nikoho neponižujeme. Dôstojnosť každého človeka rešpektujeme.

Sme presvedčení, že každá generácia musí zviesť zápas o ochranu alebo udržanie slobody a plurality, že sloboda nie je raz a navždy daná a aj v tom spočíva jej hodnota. Tento princíp nás viaže v úcte ku všetkým, ktorí za slobodu bojovali, chránili ju a kultivovali.

Naše dejiny nás tiež učia o skúsenosti s oportunizmom. Ako veľmi ohrozuje charakter jednotlivca a národa, ako veľmi vedie k úpadku a uľahčuje útlak. Aj tomu chceme čeliť a byť verní odkazu Silvestra Krčméryho z temnej hodiny našich dejín, keď po ťažkom väzení povedal, že pravda je viac ako moc. Krčméryho príklad nás zaväzuje aj v odmietaní pomsty a všetkých foriem nespravodlivosti.

To všetko sa nekríži, ale prirodzene spája s rôznosťou názorov a presvedčení, s ochotou spolupracovať s inými, solidarizovať sa so slabšími a učiť sa od lepších a skúsenejších. V tomto duchu sa zaväzujeme vytvárať priestor pre slobodnú diskusiu a pestrosť v našom médiu, otvorenosť diskusii a slobodnej výmene názorov.

Štandard má ambíciu byť slovenským médiom s medzinárodným dosahom. Za najbližšiu a najprirodzenejšiu oblasť záujmu považujeme oblasť strednej Európy, obzvlášť krajiny s rovnakou alebo podobnou skúsenosťou z obdobia komunizmu a integrované do Európy. Veríme vo význam hraníc a význam národného štátu, ako aj cezhraničnú spoluprácu a porozumenie, medzi štátmi, médiami aj jednotlivcami a organizáciami.

[Peter222]

Bolo to dobre investovaných 89€ za rok. Takto má vyzerať vyvážená žurnalistika, konečne médium, kde ten poplatok má opodstatnenie, držím im palce v ďalšom rozvoji.

[iosephus]

Aj za mňa veľká spokojnosť s informáciami na tomto webe

[MiBi]

štart Standardu bol sprevadzany pochybnostami o investorovi a velkosti jeho investicie ako aj skopirovanim dizajnu svajciarskych novin.
Neviem, ci sa to uz medzitym vyjasnilo, ale pravne kroky investora asi neboli ucinne, kedze clanky su stale na webe:

https://www.omediach.com/tlac/23611-diz ... avne-kroky
https://www.omediach.com/blog/23429-sef ... -pravnikmi
https://dennikn.sk/3040566/nunezov-a-da ... brania-sa/
https://standard.sk/244776/konspiratoro ... a-postavit

[Adammd]

Zaujimave info, nevedel som. Ale podanie na sud a pripadny proces nejaku dobu trva. A ze kopiruju dizajn ineho? Neviem, mozno je to platforma, ktoru je moznost kopirovat, napr. aj dizajn fora ako investovat nie je jedinecne.

[Peter222]

Kľud chlapci, stačí overovať informácie

https://standard.sk/437399/peter-nunez- ... elke-plany
Čo to znamená pre vlastnícku štruktúru Štandardu?

Pokiaľ ide o akcie, v tomto okamihu som – samozrejme, spoločne s manželkou – ešte stále tesne väčšinovým spolumajiteľom a mám v Štandarde dvoch ďalších akcionárov. Veľkým 47-percentným akcionárom je Saidler & Co. a 2 percentá drží pán Peter Peťovský, bývalý spolumajiteľ a zakladateľ Trenčianskeho Terajšku. Bolo to regionálne trenčianske vydavateľstvo, ktoré sme vtiahli do našej štruktúry a stalo sa základom pre regionálne redakcie.

[JUGGLER]

Štandard má teraz akciu: 4 týždne zadarmo a potom 1,99 € na týždeň.
Ja som tak spokojný, že na Sme chodím pozerať už len regionálne správy a k ostatným len titulky.
Aj Štandard už má aj regionálne správy, len ešte nie v takej kvalite ako Korzár od Sme.

Dnes napríklad :

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS ) sa vyjadrila k tragickej situácii kresťanských Arménov utekajúcich z Náhorného Karabachu.

„Je neakceptovateľné, aby EÚ vzhľadom na súčasnú bezprecedentnú situáciu stále považovala Azerbajdžan za strategického partnera.
Ak by EÚ pristupovala k zahraničnej politike principiálne, nemohla by zmluvu o strategickom partnerstve ani len uzavrieť v stave Azerbajdžanom spôsobenej humanitárnej krízy v Náhornom Karabachu a zhoršujúcej sa ľudsko-právnej situácie v tejto krajine,“ uviedla.

„Zastávam názor, že ak by EÚ bola skutočným lídrom a naplno využila svoju strategickú pozíciu v regióne, tomuto veľkému ľudskému utrpeniu sme mohli predísť,“ dodala s tým, že opakovane v posledných rokoch adresovala najvyšším predstaviteľom EÚ naliehavé výzvy na revíziu našich vzťahov s diktátorským režimom v Azerbajdžane a na podporu arménskej demokracie a celkového úsilia Arménska na dosiahnutie mieru a bezpečnosti.

„To, čo dnes vidíme, sú etnické čistky kresťanského arménskeho obyvateľstva v Náhornom Karabachu zo strany azerbajdžanského režimu. Vyše dve tretiny obyvateľstva už utiekli, ďalší odchádzajú každý deň, zanechávajú za sebou domov a všetok svoj majetok,“ konštatovala. Ide podľa nej o obrovskú humanitárnu katastrofu, kde je momentálne urgentnou výzvou pre EÚ poskytnúť humanitárnu pomoc.

(sita)

[hifron]

Azerbajdzan nech si tazi ropu a Armeni nech si robia byznis. Win-win.

[JUGGLER]

Rozhovor s Pavlom Millerom, ktorý je predsedom Židovskej náboženskej obce v Bratislave, o tom, ako rozdielne reagovali slovenskí politici so židovským pôvodom na dianie v Izraeli, v čom vidí problém progresívcov a ako sa vysporadúva s obavou, že odveta Izraela môže byť krutá.

S Pavlom Millerom sme robili rozhovor pred zhruba dvomi mesiacmi, keď sa stal predsedom Židovskej náboženskej obce v Bratislave.
Tento rozhovor vyvolal značnú pozornosť, položili sme mu preto pár otázok aj teraz, po útokoch Hamasu a krátko pred začiatkom vojny v Gaze. Pavol Miller reaguje na reakcie na Slovensku, obavy z vojny aj omyly progresívcov.

V Izraeli sa blíži vojna, ako sa tamojšie dianie dotýka slovenských židov na Slovensku?

Dotýka sa nás to, a veľmi. Sme s Izraelom prepojení rodinne, emočne, tradíciou. Členovia židovských komunít prežívajú obrovskú úzkosť a strach o spolubratov a spolusestry v Izraeli. A ako to už u nás býva, sú veľmi kritickí a pozorne sledujú, ako bude Izrael postupovať ďalej, ako zabezpečí, aby obetí na oboch stranách bolo čo najmenej.

Máme za sebou víkend, keď najmä Arabi vo viacerých krajinách sveta protestovali proti Izraelu. U nás sa nedialo nič. Máme tu tak málo Arabov, sú umiernení alebo je tam iný faktor?

Je to hlavne tým, že u nás nie je silná moslimská menšina. Moslimovia, ktorí sa na Slovensku udomácnili alebo narodili reflektujú prostredie, v ktorom žijú. To znamená, že sa nemajú ako radikalizovať. A to, čo si myslia a hovoria o tomto masakri medzi sebou, netuším.

Vrátim sa ešte k minulému týždňu. Zaujímavé bolo, akú kritiku vyvolalo stanovisko poslanca Tomáša Valáška zo strany Progresívne Slovensko medzi slovenskými židmi. Najostrejšie sa ozvala myslím Vera Wisterová, bolo to také ostré, že to zaujímalo aj bulvár. Keďže Michal Šimečka, predseda strany PS, je po mame tiež židovského pôvodu, čo na tieto výmeny názorov a progresívne postoje hovorí židovská komunita na Slovensku?

Naši slovenskí politici nevedia, čo sa v Izraeli naozaj deje. Jedna vec je mudrovať a dávať politicky korektné vyhlásenia, druhá poznať históriu a realitu. Obávam sa, že informácie čerpajú a agendu preberajú z pro-palestínskych organizácií, ktoré pôsobia pri Európskom parlamente a ktoré hovoria nezmysly o tom, že Izrael je rasistická krajina. Dokonca prirovnávajú Izrael k režimu apartheidu. Nemusím hádam pripomínať, že Izrael je jediná demokratická krajina na Strednom východe.

Ja sa ale pýtam na niečo iné, kde sú všetky tie organizácie za práva a ochranu žien, kde sú všetky organizácie ochraňujúce životy detí a starých ľudí, všetky tie ľudsko-právne organizácie? Kde sú panie poslankyne našich strán, ktoré podporujú rovnosť príležitostí či všetky tie nové liberálne agendy? Nevidia alebo nechcú vidieť, ako barbarsky najskôr znásilnili a potom zavraždili mladé dievčatá, koľko zabili detí, ako odvliekali deti v klietkach od ich rodičov, vyvraždili celé rodiny, uniesli dokonca aj tých, čo prežili holokaust. Celá situácia je strašná, ale ešte strašnejšie je, že sa naši politici nevedia jednoznačne postaviť na stranu dobra, ale vajatajú, sú nejednoznační, politicky korektní a podobne.

Mimochodom, liberálmi vysmievaná Anna Záborská, ktorá je po otcovi tiež židovského pôvodu, na brutalitu Hamasu reagovala, dôrazne ho odmietla. Vrátim sa ale k progresívcom, zareagoval nejako priamo – listom alebo inak – na túto kritiku Tomáš Valášek, ktorý ju svojim vyhlásením vyvolal?

Pán poslanec Valášek nezareagoval a ani nezareaguje. Chcel byť neutrálny a vlastne ma tým ani neprekvapil. PS, respektíve niektorí ich predstavitelia, už v minulosti potvrdili, že trpia akýmsi záchranárskym komplexom – chrániť utláčaných, nevinných, slabších…

https://standard.sk/470306/pavol-miller ... druhe-lice

P.S. Viac nemôžem dať, lebo je to platený obsah. Ale jedna vec ma zaujala a toľko ešte pridám:

Pán Miller sa vyjadril k masovej imigrácii do EU a má rovnaký názor ako ja:

,,Nie je náhoda, že izraelskí experti varujú západné štáty pred masovou imigráciou, že môže viesť k takým problémom, aké dnes zažíva Izrael.
Napokon, všetci poznáme v ktorých štátoch a s akými imigrantmi sa už polícia bojí v niektorých oblastiach zasahovať.
Toto je problém bezpečnosti, ktorý rieši Izrael dlhodobo. Možno aj preto sú progresívni politici mierne dezorientovaní v tom, o čo tu ide.
Každopádne, ak to majorita nezastaví, bude to zničujúce pre nás všetkých. Toho sa obávam najviac,,

[Fund]

Standard.sk zaradili na zoznam konspiratorov...
https://zive.aktuality.sk/clanok/LHWj6Y ... to-dovody/

[JUGGLER]

Standard.sk zaradili na zoznam konspiratorov...
https://zive.aktuality.sk/clanok/LHWj6Y ... to-dovody/

Kto sú títo samozvaní mediálni inkvizítori prezentujúci sa ako odborníci? Na FB to včera trefne zhodnotil Chmelár:

BOJ O OBNOVU DEMOKRACIE SA MUSÍ ZAČAŤ ZABEZPEČENÍM PLURALITY A PROFESIONALITY MÉDIÍ

Portál Konšpirátori.sk dnes prekročil všetky tolerovateľné medze, keď na zoznam webov, ktoré šíria „bludy, propagandu a dezinformácie“, zaradil jeden z najkvalitnejších denníkov na slovenskom mediálnom trhu, Denník Štandard. Zdôrazňujem, že k tomuto hodnoteniu ma neoprávňuje názorová blízkosť s týmto denníkom (naopak, často s ním nesúhlasím), ale jeho vysoká profesionalita, pričom si dovolím podotknúť, že na toto konštatovanie mám na rozdiel od členov tzv. hodnotiacej komisie Konšpirátorov.sk potrebnú kvalifikáciu. Štandard totiž vrátil slovenskej žurnalistike zmysel, jeho komentáre sú väčšinou hodnotné analýzy, na rozdiel od komentárov väčšiny médií hlavného prúdu, ktoré už dávno zo žánrového hľadiska patria skôr medzi moralizujúce kázne bez vyššej pridanej hodnoty. Aj pri posudzovaní etických kritérií patrí tento denník medzi nad-Štandard, dôsledne uplatňuje právo na opravu (ktoré z mainstreamových webov už prakticky vymizlo), striktne sa vyhýba osobným útokom a štvaniciam. Preto by sme sa už mali konečne povenovať tomu, kto sú to Konšpirátori.sk.

Zaujme už zdôvodnenie ich existencie – zabrániť tomu, aby alternatívne médiá získavali vysoké príjmy z inzercie. Zrejme by ste očakávali, že hodnotiacu komisiu, ktorá posudzuje kvalitu médií, budú tvoriť samí docenti žurnalistiky alebo profesori mediálnych štúdií. Sklamem vás, keď vám prezradím, že tam nenájdete ani jedného? V tzv. „komisii odborníkov“ nájdete imunológa, etnologičku, ekonóma, lekára, biológa, historičku, psychológa, spisovateľa či tanečníka, ale nikoho, kto by vedel urobiť profesionálnu obsahovú analýzu médií. Zato tam nájdete – a teraz sa podržte – editora Denníka N a projektového manažéra denníka Sme. Chápete? V komisii, ktorej hlavnou úlohou je zabrániť príjmom alternatívnych webov z reklamy a inzercie, posudzuje kvalitu médií ich priama konkurencia. A to „zhodou okolností“ tá istá, ktorá sa musí vyrovnať s faktom, že Hlavné správy sú už dlhodobo čítanejšie ako denníky N a Sme. Potom vás už nemôže prekvapiť, že medzi zakladateľmi projektu sú čestní členovia komisie – Alexej Fulmek (generálny riaditeľ Petit Press, ktorý vydáva denník Sme), Vladimír Mužík (výkonný riaditeľ vydavateľstva Mafra Slovakia, bývalý šéfredaktor Nového Času a riaditeľ nových médií TV JOJ) a Marián Zima (riaditeľ vydavateľstva Šport Press, ktoré vydáva denník Šport a dlhoročný člen predstavenstva Asociácie vydavateľov tlače). Z týchto údajov by teda už malo docvaknúť každému:

KONŠPIRÁTORI.SK NIE SÚ NIČÍM INÝM AKO NÁSTROJOM ŠPINAVÉHO KONKURENČNÉHO BOJA MÉDIÍ

Zaujme aj financovanie. Na tento projekt finančne prispievajú ambasády USA, Veľkej Británie a Holandska, Gerulata technologies (Eset) a podobní. Opäť nám tu ožíva potreba zamedzenia presadzovania zahraničných záujmov v slovenskom politickom a vôbec verejnom živote. Podstatný je aj fakt, že členmi komisie nie sú názorovo rôznorodí ľudia, ale výhradne zástupcovia liberálnej, resp. extrémne centristickej orientácie ako Michal Hvorecký, Tomáš Kriššák, Filip Struhárik a podobne. Potom ľahko pochopíte, prečo sa na zoznam nikdy nedostanú naše červené denníčky (N, Sme a Aktuality.sk), ktoré spĺňajú štyri z piatich kritérií tohto portálu na zaradenie medzi dezinformačné weby. V zdravej demokratickej spoločnosti sa totiž proti chybám v úsudku, dezinformáciám alebo otvoreným klamstvám bojuje argumentmi a racionálnym dokazovaním, nie štvavými kampaňami, mediálnou šikanou a zoznamom nepriateľov charakteristickým skôr pre psyachotické diktatúry. Považujem za skutočný škandál, ak sa ako hlavný dôvod označenia Denníka Štandard za konšpiračný web uvádza jeho postoj k migrácii a LGBTI+ ľuďom. To musia mať všetci rovnaký názor ako svätá trojica slovenského extrémneho centrizmu Eset, Denník N a Progresívne Slovensko? Čím je sloboda prejavu bez plurality médií?

Príznačný je v tejto súvislosti postoj projektu Konšpirátori.sk k samotnej slobode prejavu. Minulý týždeň Mestský súd Bratislava IV zamietol žalobu webu Hlavné správy, ktoré zažalovali Konšpirátorov.sk za poškodzovanie dobrej povesti tým, že ich zaradili na zoznam problematických stránok. Konšpirátori.sk interpretovali rozhodnutie súdu ako konečné víťazstvo, ktoré vraj „v slušnej spoločnosti“ nemohlo dopadnúť inak, a zároveň považujú snahu Hlavných správ brániť sa proti osočovaniu za „ďalší pokus šikanovať alebo zastrašiť ľudí, ktorí poukazujú na nekvalitu týchto webov“. Už som si zvykol na to, že v tejto krajine sa vinníci štylizujú do pózy obete, ale aj tak treba pripomenúť, že šikana vyzerá presne tak ako činnosť Konšpirátorov.sk. Ak by si robili len nejaký súkromný rebríček, nestáli by za pozornosť. Ale oni svoje subjektívne závery autoritatívne presadzujú ako objektívne fakty v snahe zlikvidovať konkurenciu, ktorá si vďaka rastúcej obľube u čitateľov ukrajuje čoraz väčší podiel z mediálneho koláča.

Preto je trápne a smiešne, keď advokát Konšpirátorov.sk Tomáš Kamenec vyhlási, že je vraj vo verejnom záujme „chrániť demokraciu kritikou tých, ktorí sa v službe cudzím záujmom neštítia otravovať mysle ľudí klamstvami a nenávisťou“. Lepšie by to nepovedal ani komunistický prokurátor Urválek z päťdesiatych rokov. Odhliadnuc od toho, že práve z takého postoja srší fanatizmus a nenávisť, ktože to pracuje „v službe cudzím záujmom“? Nie je to skôr projekt Konšpirátori.sk s preukázanou finančnou podporou zahraničných vlád? Majú to ako vždy hodnotovo nejako popletené. Navyše, a na to netreba zabúdať, rozhodnutie súdu neznamená, že Konšpirátori.sk majú pravdu. Znamená len to, že majú právo na šírenie svojich subjektívnych postojov. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti by však malo byť každému súdnemu človeku jasné, že ich kritika nie je ani odborná, ani reprezentatívna, že by v žiadnom prípade nemala byť zohľadňovaná pri vyslovovaní všeobecne platných záverov. Je to len ďalšia snaha extrémnych centristov umlčať všetky názory, ktoré nezapadajú do ich ideologicky okliešteného videnia sveta.

V tejto súvislosti ma zaujal dnešný rozhovor s redaktorkou RTVS Soňou Gyarfašovou na portáli Aktuality.sk, ktorá sa posťažovala, že nepoznáme vlastné dejiny, že sme sa nedokázali vyrovnať so zločinmi minulosti... No. Ponechám bokom jej hochštaplerské názory, že fašizmus a komunizmus je rovnaké zlo. Snáď by si mohla niečo naštudovať z výskumov francúzskej historičky Muriel Blaive, ktorá sa venuje dejinám komunistických režimov v strednej Európe a ktorá dokázala, že ich podoby boli oveľa rôznorodejšie ako im pripisuje súčasná vládnuca ideológia. Ale nepredpokladám, že táto slečna má záujem o nejaké hlbšie spoznanie pravdy, lebo jej pohľad na dejiny je úzkoprso ideologický, a to až do takej miery, že svoje hodnotiace úsudky prispôsobuje svojim túžbam. V plnej miere sa to prejavilo v relácii Rádia Slovensko Biele miesta dejín 20. storočia vysielanej 15. októbra, na ktorú ma dnes svojím článkom upozornil Vladimír Palko. Čo ma na tej relácii vyrušilo? Jej absurdnosť spočíva v tom, že bola venovaná 35. výročiu Hnutia za občiansku slobodu, no jeho hlavný predstaviteľ na Slovensku, advokát Ján Čarnogurský, nedostal v relácii prakticky nijaký priestor. Samotná redaktorka Gyarfašová to vysvetlila, eufemisticky povedané, veľmi svojsky. Vraj „mnohí čelní predstavitelia Hnutia za občiansku slobodu, ktorí bojovali za demokratické princípy, ich dnes, naopak, popierajú. Napríklad Ján Čarnogurský“.
Považujem to za vyslovenú drzosť. Keď už Soňa Gyarfašová takto bezočivo kádruje aj bojovníkov za slobodu, je dlžná slovenskej verejnosti jeden jediný dôkaz, že Ján Čarnogurský popiera demokratické princípy. Viem, ona spomenula ruskú agresiu na Ukrajine. Lenže tu sa síce možno sporiť s jeho geopolitickými názormi, ale v žiadnom prípade nie o jeho úcte k princípom demokracie, ktorých sa tento zásadový človek držal a drží až úzkostlivo a za ktoré bojoval aj v minulom režime, aj v tom terajšom, a to v čase, keď odvaha nebola lacná a keď ste na ňu nepotrebovali iba kecpult, slečna redaktorka. Gyarfašová, ktorá sa pokrytecky sťažuje, že nemáme úctu k vlastným dejinám, je sama príkladom propagandistky, ktorá jej nemá ani zamak a prispôsobuje si fakty vlastnému ideologickému videniu sveta, pričom neváha vymazať z histórie ani človeka, ktorý ju priamo tvoril. A v tom sa jej metódy ponášajú na boľševické viac ako čokoľvek iné.
Soňa Gyarfašová sa s redaktorom Braňom Dobšinským typickým farizejským spôsobom posťažovali na hrozbu normalizácie v RTVS. Na to môžem povedať s údivom iba to, či ich hanba nefacká. Kde boli doteraz? Prečo sa neobávali okliešťovania slobody, keď prepytujem verejnoprávna televízia zaradila Jána Čarnogurského na zoznam zakázaných hostí ako pred rokom 1989 a keď RTVS zneužila priestor média verejnej služby na demagogickú až štvavú reláciu o tom, prečo je nebezpečné pustiť ma na obrazovku? Vladimír Palko si v spomínanom článku v denníku Štandard kladie otázku, kam sme sa to dostali, keď po viac ako troch desaťročiach od Nežnej revolúcie, ktorú budú už o týždeň všetci liberálni pokrytci vzývať, prežívame veci, ktoré nám pripomínajú éru normalizácie. Viete, že ja som už tento režim, ktorý sa, dúfam, nástupom novej vlády skončí, nazval neonormalizačným. Má totiž takmer všetky znaky normalizačného obdobia. Ešte nás síce nezatvárajú (ale možno aj to bude, ako so smiechom dodáva Ján Čarnogurský), ale opäť nám zatvárajú ústa, potláčajú slobodu prejavu, šikanujú nezávislé médiá, vyhadzujú nás z práce, vytvárajú čierne listiny nepohodlných ľudí, zastrašujú a klamú. Toto všetko sa musí skončiť. Jednou z hlavných úloh novej vládnej moci je opätovne zabezpečiť pluralitu médií. Už teraz som si istý, že sa to nezaobíde bez falošného kriku, že vláda robí čistky. Samozrejme, že treba ustrážiť, aby novým mocipánom nezachutila schopnosť ovládať celý informačný priestor. Ale snahy o otvorenie médií verejnej služby iným názorom sú úplne legitímne a nevyhnutné pre demokratizáciu spoločnosti. Nie náhodou patrí Slovensko medzi krajiny s najnižšou pluralitou médií v Európskej únii. Ako ukazujú praktiky takýchto redaktorov a politických mimovládok, bude to tvrdý boj. No je nevyhnutné ho zviesť s chladnou hlavou a dodržaním všetkých princípov demokracie, po ktorých sa tu celé roky beztrestne šliapalo.

Doc. Mgr. Eduard Chmelár, PhD. - politický komentátor, historik, poradca podpredsedu parlamentu.
Je docentom v odbore slovenské dejiny. Bol vedúcim Ústavu politických vied Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave a prednášal na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V rokoch 2012 – 2016 bol rektorom Akadémie médií, vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave.V októbri roku 2008 získal jednu z troch finálových nominácií na Cenu Európskeho parlamentu za žurnalistiku.

[hifron]

Chce to rozšírenie do Chrome a pre každého kto navštívi niečo iné ako Hlavné správy, dostane odznačik, po slovensky unselect

[pafe]

Standard.sk zaradili na zoznam konspiratorov...
https://zive.aktuality.sk/clanok/LHWj6Y ... to-dovody/

bolo nacase...strasny odpad

[sablatura]

Standard.sk zaradili na zoznam konspiratorov...
https://zive.aktuality.sk/clanok/LHWj6Y ... to-dovody/

bolo nacase...strasny odpad

Nemáš pravdu. Sám súdruh Doc. Mgr. PhD. Chmelár povedali, že to je výmysel progresívnych novinárov. A súdruh Doc. Mgr. PhD. Chmelár maju vždy pravdu

[JUGGLER]

Založím osobitné vlákno pre konšpirátorov.sk. Čím viac o nich čítam, tým viac mi pripomínajú staré totalitné praktiky. Nezaškodí to mať pokope.

Štandard čítam každý deň, ale nepametám si jediný článok, alebo komentár, ktorý by nebol v poriadku.

Čo ukazuje najnovší útok na Štandard

Pred rokom nás v červených denníkoch označovali za marginálny subštandard, dnes sme vraj „elitný projekt schopný lámať charakter diskurzu“.
Rozoberme, čo všetko ukazuje najnovší útok na Štandard.

Združenie Konšpirátori.sk zaradilo Štandard na zoznam „stránok so sporným obsahom“. Spravilo tak dva týždne po tom, ako mu advokátska kancelária Baker McKenzie v mene Štandardu zaslala výzvu na odstránenie z tzv. „šedej zóny“, čo je podľa Konšpirátorov akýsi medzistupeň medzi konšpiračnými a overenými zdrojmi.

„Stránka obsahuje klamlivé, dezinformačné správy a lživú propagandu, čiže tvrdenia, ktoré sú v rozpore s faktami… Stránka obsahuje konšpiračné teórie a „bludy”, ktoré môžu mať vážnejšie politické, ekonomické, zdravotné dôsledky, bez ich kritického zhodnotenia,“ píše sa o nás v „zisteniach“ hodnotiacej komisie projektu.

O to viac fascinuje, že web Konšpirátori.sk nedokáže v celkovom počte takmer 40-tisíc doposiaľ na Štandarde vydaných článkoch menovať jediné klamlivé alebo inak nepravdivé tvrdenie.

Autorom posudku je vysokoškolský učiteľ politológie Pavol Hardoš, stránka však alibisticky zdôrazňuje, že posudok „nevyjadruje názor celej komisie“ a vznikol až po „nezávislom hodnotení webu jednotlivými členmi komisie“. Vskutku prezieravé.

Pozoruhodná metóda

Výber Hardoša za „hovorcu“ je však ilustratívny, pretože ukazuje mentálny svet ľudí stojacich za sporným združením. Hardoš sa donedávna na vlastnom facebookovom profile hrdil tým, že ho denník Postoj označil za „najväčšieho extrémistu medzi tunajšími liberálmi“. V posudku tento učiteľ postupuje skutočne pozoruhodnou metódou, ktorá je zhruba nasledovná: 1. Zameria sa na článok, s ktorým nesúhlasí. 2. Identifikuje zdroj. 3. Nájde jeho stránku na Wikipedii. 4. Vyberie len kritické hodnotenia. 5. Zdroju nasadí nálepku, ktorá je o stupeň horšia, ako jej prisudzuje mainstream.

Jeden prípad z mnohých: Hardoš vypichuje, že Štandard sa v jednom z článkov o problematickosti masovej migrácie odvoláva na novinárku švajčiarskeho Neue Zürcher Zeitung. Hardoš píše, že NZZ sa pod novým redakčným vedením od roku 2015 stal explicitne konzervatívnym a redakčnou líniou sa približuje ku krajne pravicovej AfD. A pripája odkaz na Wikipediu. A čo sa v tomto odkaze dočítame?

Dočítame sa, že niektorí mediálni pozorovatelia sa v hodnoteniach blížia Hardošovi. Iní však tvrdia, že NZZ sa od AfD dištancuje a ďalší konštatujú, že od roku 2015 denník len rozšíril vydanie tak, aby zahrňoval „typicky pravicovo konzervatívne témy a názory“. Zistíme tiež, že šéfredaktor NZZ Eric Gujer konzervatívne zameranie priamo spochybňuje, pričom orientáciu média označuje za „buržoázno-liberálnu“. Veru, veru, veľmi akademické.

Na inom mieste mu prekáža odvolávka Štandardu na konzervatívneho novinára Andyho Ngo. „Ngo je pritom kontroverzná osobnosť bez žurnalistickej kredibility: podľa Columbia Journalism Review je ‚zdiskreditovaným provokatérom‘,“ píše Hardoš a opäť pripája odkaz na svoju obľúbenú Wikipediu.

Už sa však z Hardošových riadkov nedozvieme, že jeho odkaz cituje aj experta na extrémizmus Briana Levina. Ten podľa vlastných slov nikdy nevidel Andyho Ngoa konflikty začínať. Tiež chýba zmienka o tom, že Ngo prispieva do mienkotvorných médií ako sú Wall Street Journal, Fox News či New York Post, ktoré na Slovensku bežne citujú všetky médiá.

Na čom sa s Hardošom zhodneme

Týmto spôsobom však posudok Konšpirátorov postupuje pri každom jednom problematizovanom článku Štandardu. Ešte raz: Pri každom jednom.

Pri osobách, ako sú Gregor Puppinck, David Engels, Ahmad Mansour, Hans-Georg Maassen, atď, atď… Jeho hodnotenia článkov Štandardu o migrácii, ľavicovom extrémizme či LGBT sú zmesou z kontextu vytrhnutých tvrdení, selektívneho zdrojovania a poloprávd.

Každému začínajúcemu vysokoškolákovi je jasné, že seminárku vypracovanú z jednostranne vybraných zdrojov z Wikipedie čaká hodnotenie „F“. Ak takto postupuje vysokoškolský akademik, tak sa s Hardošom predsa len v niečom zhodneme, že LGBT agenda nie je hlavným problémom našich univerzít.

Zatiaľ čo predchádzajúci postup možno považovať za povrchný, pri Hardošovom hodnotení článku Vladimíra Palka o manifeste vraha zo Zámockej si človek musí položiť otázku, či si z nás Konšpiratori.sk otvorene robia srandu alebo naozaj nerozumejú základom výrokovej logiky. Konkrétne má Hardoš problém s tým, že Palko za lož označuje tvrdenie, že „vražda na Zámockej je dôkazom, že predmetom nezaslúženej nenávisti sú najmä homosexuáli“. Palko totiž poukazuje na skutočnosť, že strelec sa v manifeste zameriaval najmä na Židov.

V posudku sa následne rozpisuje o tom, že vrahov manifest bol namierený aj na homosexuálov, ktorých označil za „ochotný nástroj Židov“.

Naozaj má tento akademik problém s významom slova „najmä“? Rovnako zarážajúce je tvrdenie posudku, že poukazovaním na principiálnu tému antisemitizmu teroristovho manifestu Palko „zahmlieva skutočnú podstatu teroristického útoku“.

Príležitosť pre serióznu žurnalistiku

Pripomeňme, že hoci sa Konšpirátori.sk prezentujú ako „partia nadšencov z digitálnych agentúr“, podľa všeobecne dostupných informácií ide skôr o bezobsažnú formulku vytvorenú za účelom budovania imidžu dôveryhodnosti a nezávislosti. Autorom projektu je spoločnosť Net Success, ktorá sa dodnes pýši tvrdením, že je „súčasťou rodiny Petit Press. Vydavateľa denníka Sme“. Petit Press vlastní v Net Success majoritný podiel. Net Success, Petit Press aj denník Sme dodnes sídlia na rovnakej adrese, na Lazaretskej 12 v Bratislave. Po troch rokoch fungovania, v roku 2019, Konšpirátori.sk zmenili právnu formu na občianske združenie.

V hodnotiacej komisii projektu figurujú okrem Hardoša aj progresívni (pre potreby „plurality“ aj niektorí liberálni) novinári a publicisti Matúš Ritomský zo Sme, Filip Struhárik z Denníka N, Michal Hvorecký v minulosti pravidelne publikujúci v Sme a dnes v N, Dávid Tvrdoň pôsobiaci priamo v redakcii Sme od roku 2015. Ďalej napríklad Tomáš Kriššák zo spoločnosti Gerulata Technologies, ktorej manipulatívne praktiky sme podrobne analyzovali v minuloročnom článku, radiológ Maroš Rudnay, ktorý v júni tohto roka rozšíril dezinformáciu o autorstve anonymnej stránky potratari.com alebo Alexandra Alvarová. Posledná menovaná v minulosti pomáhala pri zbierke pre Svatopluka Bartíka, poslanca mestskej časti Brno-stred, ktorý o českom prezidentovi Milošovi Zemanovi rozšíril dezinformáciu, že trpí rakovinou a zostáva mu sedem mesiacov života. Bartíkovi totiž súd uložil povinnosť zaplatiť 250-tisíc korún ako odškodné.

Takže si to zhrňme, komisia zložená čiastočne z komentátorov niektorých konkurenčných denníkov a mnohých známych progresívcov posunula Štandard do konšpiračnej zóny. Spravili tak po tom, ako ich naši právnici požiadali o vyradenie z nižšej kategórie. A tiež po tom, ako sme sa pochválili miliónom čitateľov mesačne a po tom, ako progresívcom nevyšli parlamentné voľby.

Nielenže tak spravili bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia na nepravdivosť faktov na Štandarde, ale existenciu akéhokoľvek takéhoto prípadu medzi 40-tisícmi našich článkov neboli schopní podložiť. Naopak, vo svojom posudku sa dopustili hrubej a dokázateľnej dezinterpretácie.

V Štandarde už dlhší čas vedieme diskusiu, či má zmysel reagovať na takéto podpásovky. Je to totiž pod našu úroveň. Najnovší útok na naše médium je však aj príležitosť, aby sme celkovú úroveň diskurzu na Slovensku pozdvihli.

Význam Štandardu jednoducho narastá.

[JUGGLER]

Richard Sulík napísal blog do Štandardu o tom ako nám Brusel pomaly ale isto berie kompetencie...

Slovenskí europoslanci, nezraďte svoju krajinu!

V stredu sa europoslanci vyjadria k právomociam, ktoré majú členské štáty odovzdať do Bruselu. To by znamenalo ďalšie oslabenie suverenity Slovenska.

V stredu 22. novembra bude europarlament hlasovať o správe, ktorá žiada zmeny v zakladateľských zmluvách (Lisabonská zmluva), a ako býva nešťastným zvykom, mediálnu pozornosť si získa až po svojom schválení.

Vyše 100-stranový text navrhuje rozšírenie právomocí EÚ o mnohé ďalšie oblasti vrátane ochrany klímy, biodiverzity, energetiky, a zahraničnej a obrannej politiky, ako aj zrušenie veta členských štátov v zásadných oblastiach:

1) otázky daní, a to aj priamych daní (dnes výhradná právomoc členských štátov),

2) budúce zmeny zakladateľských zmlúv (budúce reformy Lisabonskej zmluvy nebude možné vetovať),

3) rozhodnutia v oblasti zahraničnej politky – okrem sankcií napríklad aj otázky uznania hraníc a existencie štátov ako Kosovo (Slovensko, ktoré ako jedna z piatich krajín EÚ27 Kosovo stále neuznáva, bude možné v tejto otázke prehlasovať).

Predkladatelia tiež žiadajú, aby si predseda komisie sám vyberal eurokomisárov podľa politických preferencií (slovenského komisára dnes nominuje vláda SR).

Skrátka, europarlament navrhuje členským štátom – vzdajte sa svojich právomocí a dajte ich nám. Táto zásadná zmena stavia na hlavu princíp subsidiarity, ktorý hovorí, že politické rozhodovanie má byť pri občanovi na najbližšej možnej úrovni – obec, mesto, župa, členský štát a až keď sa nedá inak, má o pravidlách rozhodovať Brusel.

V prípade, že sa tieto zmeny zrealizujú, Slovensko sa de facto stane európskym VÚC.

https://standard.sk/author/552/richard-sulik

[JUGGLER]

Po Richardovi Sulíkovi blog ďalšieho ministra Milana Krajniaka o progresívnej výchove spoločnosti
https://standard.sk/501033/europska-kom ... revychovat

Európska komisia považuje Slovákov za nechápavých idiotov, ktorých treba ideologicky prevychovať

Cieľom progresívcov je byť zákonodarcami, sudcami aj exekútormi slušnosti a civilizovanosti v spoločnosti.
Ak sa im bude dariť tento cieľ napĺňať, potom kedykoľvek hocikoho podľa vlastných zákonov odsúdia, vykážu zo slušnej spoločnosti a vymažú z médií či univerzít. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku k tomu práve vydalo výkladový Slovník odcudzených slov. Píše Milan Krajniak.

Ak ste považovali výrok Vladimíra Šuchu o pokazených chromozómoch v DNA slovenského národa, ktorý preto treba dotlačiť k zmene myslenia, iba za izolovaný úlet, tak ste sa mýlili. Vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku pokračuje v tejto línii ďalej. Zrejme dospel k názoru, že k nám Slovákom treba pristupovať ako k malým deťom, inak nepochopíme celú hĺbku a šírku Zla, pred ktorým nás ním zastúpená Európska komisia chráni.

Propaganda ako za komunizmu

V bratislavskom kníhkupectve Artforum sa 26. októbra konal krst sviežeho dielka neveľkého rozsahom, ale o to zaujímavejšieho obsahom. Publikácia nesie názov Slovník odcudzených slov. V Artfore pri tejto príležitosti vystúpili moderátorka Veronika Cifrová Ostrihoňová, zakladateľka projektu „Dejepis inak“ Sandra Sviteková a zakladateľ iniciatívy Mladí proti fašizmu Marek Mach. Podujatím účastníkov sprevádzal šéf zastúpenia EK na Slovensku Vladimír Šucha.

„Vedeli ste, že aj slová sa dajú ukradnúť?“ oslovuje slovenských čitateľov Európska komisia. Práve vydané dielko podľa Komisie „vracia ukradnutým slovám ich pôvodný význam“. V Slovníku odcudzených slov preto nájdeme osem slov ukradnutých zlodejmi, ktorým ide o podkopávanie hodnôt, na ktorých je postavená Európska únia. Cieľom tohto vydavateľského počinu je naučiť Slovákov používať týchto osem slov v ich pôvodnom význame.

Sú to slová fašista, feministka, Európska únia, mier, migrant, ovca, progresívec a rodina. O každom slove sa čitateľ dozvie, aký je podľa Európskej komisie jeho pôvodný význam, aký je jeho ukradnutý význam a pre pochopenie je uvedený aj príklad správneho použitia daného slova vo vete. Vladimír Šucha a Európska komisia pristupujú k Slovákom ako tretiakom na základnej škole. Čítať už asi vieme, ale nerozumieme ničomu.

Vezmime si napríklad slovo rodina, ktorému sa toto svieže dielko venuje na stranách 18 a 19. Na strane 18 je uvedené toto:

Rodina

Základná spoločenská jednotka, ktorú tvoria manželia (s deťmi).
Spoločenská skupina tvorená blízkymi osobami.

Príklad použitia vo vete:

Keď si muž vezme muža, tvoria rodinu.

Na strane 18 nič viac nie je. Slovník odcudzených slov pokračuje na strane 19.

Čo nie je rodina

Zväzok výlučne iba muža a ženy
Výhovorka na potláčanie práv sexuálnych menšín
A týmto je slovo rodina zachránené od zlodejov významu. Teraz ste to už konečne pochopili? Pôvodný význam slova rodina znamená podľa Európskej komisie spoločenskú jednotku manželov: muža a ženy, muža a muža, ženy a ženy. Prípadne aj s deťmi.

Chápete tú drzosť? Európska komisia nás považuje za úplných hojdacích koníkov.
Počas tisícov rokov histórie ľudstva, ktorú dobre poznáme z historických prameňov, bola rodina považovaná za zväzok muža, ženy a detí.
Ale Európska komisia nás s vážnou tvárou presviedča, že to bolo úplne opačne.
A že zlí podkopávači európskych hodnôt iba nedávno zúžili význam slova manželstvo na zväzok muža a ženy.

George Orwell popísal v románe 1984, že všemocná Strana vydávala slovník pre masy, aby ľudia vedeli, aký je práve aktuálny správny význam slov. Pretože význam slov sa v čase menil a často bol v úplnom rozpore s realitou. V Orwellovej fiktívnej Oceánii bolo možné, že Eurázia je úhlavným nepriateľom Oceánie a vždy to tak bolo, hoci ešte pred chvíľou slovo Eurázia malo význam spojenec. Ministerstvo lásky mučilo ľudí, ministerstvo Hojnosti riadilo hladomor, Ministerstvo mieru riadilo vojnu.

Lenže Európska komisia je na rozdiel od fiktívnej Orwellovej Oceánie skutočná, rovnako aj jej Slovník odcudzených slov.

Perly progresívneho ducha

Ak máte problém s nízkym tlakom, do kondície vás určite dostane prečítanie celého slovníka. Zvládnete to v priebehu 5 minút na tomto odkaze.

Pre čitateľov, ktorí nechcú strácať čas, uvediem kvôli prehľadu ešte niekoľko príkladov:

Správne použitia slova progresívec vo vete: „Môj priateľ je skutočným progresívcom, lebo vždy bojuje za rovnosť a spravodlivosť pre všetkých.“

Správne použitia slova migrant vo vete: „Migranti sú pre nás príležitosťou učiť sa odlišnosti a rozmanitosti.“

Správne použitia slova mier vo vete: „Na Ukrajine bude mier len vtedy, keď z nej odíde posledný ruský vojak.“

Správne použitie slova fašista vo vete: „S fašistami sa nediskutuje.“

Slovník nás tiež poučí, že fašistom je predstaviteľ fašistického režimu, človek so sympatiami k fašistickej ideológii a človek, ktorý nie je schopný priamo odsúdiť fašizmus. Fašistom nie je liberál, pravý kresťan, ani človek schopný odsúdiť fašizmus. Rozdiel medzi pravým a nepravým kresťanom popísaný nie je. Aký obsah má fašistická ideológia, ktorú je povinný každý nefašista odsúdiť, to sa takisto čitateľ nedozvie. Niet sa čo diviť, význam slova fašizmus totiž liberáli a progresívci postupom času rozširujú na všetko, čo sa im nepáči.

Kradnutie slov ako nástroj progresívnej selekcie spoločnosti

Guru slovenskej progresívnej scény Martin M. Šimečka už vo februári 2015 napísal v článku Mierka fašizmu, že politická identita sa na súčasnom Slovensku scvrkáva iba na dilemu byť liberálom alebo fašistom. K pomáhačom fašistov vtedy priradil Šimečka všetkých kresťanov a konzervatívcov, ktorí sa chystali ísť hlasovať v referende Za rodinu. Lebo ochrana tradičných hodnôt vraj pomáha Putinovi a Putin je fašista. Svet slovenských progresívcov sa odvtedy stal veľmi jednoduchým. Buď si progresívec a liberál, prípadne kresťan presne podľa ich gusta, alebo si pomáhač fašistov či priamo fašista.

Vladimír Šucha a Európska komisia dnes svojím Slovníkom odcudzených slov iba pokračujú v ideologickej línii, ktorú vtedy Šimečka vytýčil. Progresívci chcú rozhodovať, aké majú mať slová význam. Pritom oni sami sú v skutočnosti najväčšími zlodejmi slov. Slová rodina a fašizmus sú iba dvomi príkladmi významu slov, ktoré sprznili a snažia sa ich úplne ukradnúť. Slová a súhlas s progresívnym výkladom ich významu sú pre nich nástrojom na ich selekciu tých, ktorí ešte môžu patriť do slušnej spoločnosti.

Cieľom progresívcov je byť zákonodarcami, sudcami aj exekútormi slušnosti a civilizovanosti v spoločnosti. Ak sa im bude dariť tento cieľ napĺňať, potom kedykoľvek hocikoho podľa vlastných zákonov odsúdia, vykážu zo slušnej spoločnosti a vymažú z médií či univerzít. V prípade potreby potom stanovia aj podmienky, za akých človeka vezmú na milosť.

Čo z tohto vývoja vyplýva pre nás konzervatívcov a kresťanov? Nesmieme si nechať ukradnúť význam slov a hodnôt, ktoré sú pre nás dôležité. Nesmieme sa podvoliť progresívnym pravidlám hry. Nesmieme sa progresívcami nechať zahnať do jedného tábora so súčasnou vládou, ani vládnymi stranami do tábora s progresívno-liberálnou opozíciou. Musíme si trpezlivo, krok po kroku, vyvzdorovať vlastný priestor medzi Smerom a PS, medzi Hlavnými správami a Denníkom N.

Čo má byť naším cieľom? My konzervatívci sa máme stať natoľko silnými, aby sme sa nemuseli rozhodovať, ku komu sa pridáme. Ale aby sme si mohli vyberať, koho priberieme. Tento cieľ sa bez zápasu o význam slov dosiahnuť nedá.

[pafe]

Čo nie je rodina

Zväzok výlučne iba muža a ženy
Výhovorka na potláčanie práv sexuálnych menšín
A týmto je slovo rodina zachránené od zlodejov významu. Teraz ste to už konečne pochopili? Pôvodný význam slova rodina znamená podľa Európskej komisie spoločenskú jednotku manželov: muža a ženy, muža a muža, ženy a ženy. Prípadne aj s deťmi.

Chápete tú drzosť? Európska komisia nás považuje za úplných hojdacích koníkov.
Počas tisícov rokov histórie ľudstva, ktorú dobre poznáme z historických prameňov, bola rodina považovaná za zväzok muža, ženy a detí.

tu sa len potvrdzuje ze konzervativci su a vzdy boli brzdy pokroku. co platilo pred tisic rokmi nemusi platit dnes. keby bolo po ich doteraz by sme zili v jaskyniach

[osamely chodec]

tu sa len potvrdzuje ze konzervativci su a vzdy boli brzdy pokroku. zdroj?

[pafe]

zdroj = tisic rokov historie ludstva

[osamely chodec]

zdroj = tisic rokov historie ludstva

[Martin7]

,,Európska komisia považuje Slovákov za nechápavých idiotov, ktorých treba ideologicky prevychovať"

Áno, v tomto súhlasím s EK aj ja, tak 70% populácie na Slovensku treba skutočne v tomto smere prevychovať. Sú to skutočne ,,nechápaví idioti".

V názoroch na zelenú energiu by mal zase Sulík prevychovať celú EU aj Progresívne Slovensko. Miesto tých hlúpych emisných noriem a obmedzení sa treba na plno vrátiť k jadrovej energii. EU sa snaží vymyslieť koleso, ale to je už dávno vymyslené. Majú plné ústa ekológie a znečisťujú prostredie rekordným spaľovaním uhlia a ešte k tomu nelogicky nútia všetkých jazdiť na elektriku. Elektrické autá + jadro = výborná kombinácia. Keď prestanú spaľovať uhlie, nebudú potrebovať riešiť ani spaľovacie autá. Keď potom bude lacná elektrina, ľudia sami s radosťou bez nútenia prejdú na el. autá a nebude im treba nič zakazovať!

PS: Krajniak už vypisuje, poburuje a šíri nenávisť. Rád by sa zase vrátil na ministerstvo, tak už na tom pracuje.
To je strašne primitívny plátok ten Štandard, že im za tie drísty vôbec platíte.

[JUGGLER]

To je sekcia Hydepark. Každý politik si môže povedať, čo chce. Skús to inde a keď nebudeš politicky korektný, odchod.
Zrovna u Krajniaka šírenie nenávisti nezaznamenávam. Skôr zdravý rozum. Celá tá nadmerná angažovanosť Európskej komisie v gender ideológii je rovnakým poúčaním ako ked komunisti šírili svoju ideológiu o sociálnej rovnosti a spravodlivosti. Už len chýbajú heslá a transparenty.
Vieme ako to dopadlo. Celý svet sa v tomto smeje zo Západu. Je ako Rímska ríša, ktorá dozrela na to, aby hnila zvnútra.

Tu je príklad ,,pokroku,,, kvôli ktorému skrachovala jedna z najlepších bánk Silicon Valley Bank . Nakoniec vyšlo najavo, že hnila zvnútra, ideologicky.

Banka sa rozptyľovala gender politikou. V jednom zo svojich vyhlásení SVB poznamenáva, že okrem toho, že 45 percent ich predstavenstva tvoria ženy, majú aj „1 černocha“, „1 LGBTQ+“ a „2 veteránov“.

Banka vlani vyčlenila päť miliárd dolárov na „udržateľné financovanie a uhlíkovo neutrálne operácie na podporu zdravšej planéty“.
Správa o banke za rok 2022 zároveň ukazuje, že firma mala niekoľko skupín riešiacich klímu, udržateľnosť, monitorovanie iniciatív na zníženie emisií skleníkových plynov a tak ďalej. Väčšinu minulého roka však nemala šéfa riadenia rizík, čo je jedna z najkľúčovejších rolí v každej banke. Práve človek na tejto pozícii mal poukázať na to, že banka sa musí zaistiť pred rastom úrokových sadzieb.

P.S. Pokiaľ ide o Krajniaka, podľa mňa to nebol zlý minister.
Práve dnes ho Hlaso-Smerácky minister Tomáš v správach zotrel, takže nenahováral by som si, že sa rýpe na ministerstvo.
Treba si zapametať, že Krajniak zariadil reformu II. piliera. SaS asistovalo, ale nakoniec nehlasovalo.