Keď sa pozrieme na mapu, zistíme, že Grónsko je bližšie ku Kanade ako k EU.
Logicky by teda mala mať geograficky záujem skôr Kanada ako USA:
.
- stat_Gronsko.jpg (24.39 KiB) 3905 zobrazení
.
Ďalšie info kopírujem:
Grónsko (grón. Kalaallit Nunaat – „Krajina ľudí“, po dánsky Grønland – „Zelená krajina“) sa nachádza na severovýchod od Kanady, vďaka čomu je zemepisná súčasť Severnej Ameriky – ale historicky, politicky a ekonomicky ide o krajinu veľmi spojenú s Európou.
Grónsko je najväčší ostrov na svete (rozloha: 2 175 600 km².), ale iba 15 percent územia (asi s veľkosťou Britských ostrovov) je trvalo bez ľadu.
Zvyšok pokrýva ľad dosahujúci na niektorých miestach hrúbku až 3 000 m.
Tento ľadovec (pokrývajúci približne 1,8 milióna km2) je po Antarktickom ľadovci druhý najväčší na svete.
Výskum environmentálnej DNA zo severovýchodnej oblasti ostrova (Kap København) ukazuje, že pred 2 miliónmi rokov bola priemerná ročná teplota o 10 - 17°C vyššia oproti dnešku. Skúmaný sediment mal mocnosť takmer 100 metrov a ukladal sa asi 20000 rokov. Podarilo sa v ňom identifikovať 41 eDNA, niektoré dosiaľ neznáme druhy alebo rody. Ekosystém tej doby zahŕňal živočíchy ako husy, hlodavce, soby, zajace a mastodonty. Rástli tu brezy, topole, rôzne kroviny a byliny.
(moja poznámka. pozdravujem všetkých panikárov ohľadom zániku ľudstva v dôsledku otepľovania. Tie teploty v Gronsku určite neboli z CO2)
Ostrov objavil roku 875 vikinský moreplavec Gunnbjørn Ulfsson. V rokoch 982 – 985 preskúmal juhozápadné pobrežie Erik Červený.
Neskôr ostrov osídlili prisťahovalci z Islandu. Na ostrove žije iba 56 000 ľudí, z čoho 48 000 sú Inuiti. Úradný jazyk je grónčina. Do júna 2009 bol okrem grónčiny úradný jazyk aj dánčina. Grónsko bola kolónia od roku 1380 a až keď sa roku 1953 stalo súčasťou Dánska, získalo samostatnosť. Aj Grónsko reprezentujú v dánskom parlamente dvaja stáli zástupcovia. Grónsky parlament Landsting sa volí každé štyri roky.
_________________________________________________
Prečo Trump pasie po Grónsku
Ostrov je mimoriadne bohatý na nerastné suroviny. Nejde len o „uhľovodíky, ale aj vzácne zeminy a urán“, teda kľúčové prvky požívané v high-tech tovaroch, solárnych paneloch, veterných turbínach či batériách.
V Grónsku sa podľa prieskumu z roku 2023 nachádza 25 z 34 nerastných surovín, ktoré Európska komisia považuje za „kritické“ pre prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku. Menovite možno spomenúť grafit, meď, nikel, zlato či titán.
Experti navyše odhadujú, že okrem nerastných surovín má aj obrovské zásoby ropy a zemného plynu.
Dodajme, že Trumpov zálusk na Grónsko pramení najmä z monopolu, ktorý si vytvorila Čína – pri drvivej väčšine kritických surovín potrebných na ekologickú transformáciu dominujú dodávateľským reťazcom čínske firmy. To Trump vníma ako problém, čo vidieť aj na tom, že dáva voľnú ruku veľkým ropným firmám a ruší podporu obnoviteľným zdrojom energie. Zatiaľ čo Európa sa v energetike ešte stále ženie do čínskeho náručia.
Roztápanie ľadovcov
Získanie na suroviny bohatého Grónska, kde sa pre otepľovanie podnebia už dlhé roky roztápajú ľadovce relatívne rýchlym tempom, sa Trumpovi ponúka ako zaujímavá diverzifikačná príležitosť.
Roderick McIllree, výkonný riaditeľ britskej ťažobnej spoločnosti 80 Mile, ktorá v Grónsku momentálne rozvíja tri ťažobné projekty, pre CNBC skonštatoval, že veľká časť krajiny je „svedkom ustupujúceho ľadu, ktorý odkrýva horniny a potenciálne ložiská nerastov, ktoré predtým neboli viditeľné“.
No napriek veľkému potenciálu a pomoci zo strany počasia je proces hľadania, ťažby, prepravy a spracovania nerastného bohatstva komplexnou a dlhodobou výzvou. Ťažba najprv musí byť ekonomicky rentabilná a aj po nájdení vhodného ložiska môže trvať pokojne dekádu, kým sa prejde od objavu k ťažbe.
Okrem nehostinného prostredia je podľa šéfa ťažobnej spoločnosti Critical Metals Tonyho Sagea problémom najmä nerozvinutá infraštruktúra: „Len čo ste mimo malých miest a mestečiek, neexistujú žiadne cesty.“ Topenie ľadu je tak podľa neho výhodné najmä z logistického hľadiska.
Novej „zlatej horúčke“ ale bránia aj ďalšie faktory, ako spracovanie vyťažených hornín.
Prvky vzácnych zemín sú v zemi často previazané s ďalšími minerálmi, pričom problém nastáva, ak sú rádioaktívne.
V roku 2021 totiž Grónsko prijalo zákon, ktorý limituje množstvo uránu v ťažených horninách, čo zastavilo rozvoj bane na prvky vzácnych zemín na juhu ostrova.
Grónsko nie je na predaj
Proti Trumpovým slovám sa tiež rýchlo ohradili dánski aj grónski lídri. Predseda vlády Múte Egede mu odkázal, že ostrov „nie je na predaj“. Spolu s dánskou premiérkou Frederiksenovou vyzval medzinárodné spoločenstvo na rokovania s cieľom vyriešiť situáciu.
V podobnom duchu sa vyjadrila aj grónska poslankyňa dánskeho parlamentu Aaja Chemnitzová: „Grónsko nie je na predaj, nikdy nebolo na predaj a nikdy nebude na predaj.“ Skonštatovala, že Trumpove poznámky o Grónsku sú „neúctivé“.
Premiér aj poslankyňa však doplnili aj bod B, a to, že Grónsko je podľa oboch otvorené užším vzťahom s USA. A to práve v oblastiach, ako je ťažba nerastných surovín, keďže by to mohlo uľahčiť získavanie investícií.
„(Grónsko) sa bude dostávať čoraz viac do popredia kvôli diskusii o klimatických zmenách, diskusii o kritických kovoch a geopolitickej diskusii,“ skonštatoval McIllree, pričom dodal, že ak ostrov „správne zahrá svoje karty, povedie to k jeho nezávislosti“.
,,Amatérski investori investujúci pasívne do indexového fondu budú mať v dlhodobom horizonte lepšie výnosy ako profesionálni manažéri fondov,, Buffett 
Vzdelávanie a užitočné info zadarmo: 
na tomto sa smeju amici na plynovych forach.