ČÍNA - TECHNOLOGICKÝ POKROK

[JUGGLER]

Len to celé bude trvať roky kým Čína drží trumpa za gule teraz...
A potom zistia čo? Že výroba liekov v USA závisí od prekurzorov ktorých 90% dodáva Čína?

Všetko si môžu amíci vyrábať sami. Akurát tak draho, že inflácia v USA bude garantovaná.
Ja myslím, že prosperita USA stojí aj na tom, že sa z Číny oplatí dovážať lacné veci...

Urobili si s Číny lacnú výrobňu...a mysleli, že Číňania sú tak hlúpi, že im budú donekonečna vyrábať veci za hrsť ryže...
Teraz ich štve, že Čína zarába, prosperuje a úspešne konkuruje - preberá globálny biznis ktorý chceli mať pod palcom
len vyvolení.

[Trumpeta1978]

JUGGLER
Usa celkom určite maju plány ako to riesit a dopredu ratali s potencialnym vznikom tejto situacie. To iste sa udialo s Cinou v rokoch 2012-2014.

[JUGGLER]

Yep. Ked provokujem kobru tak musím rátať s tým že ma uštipne...

[Trumpeta1978]

JUGGLER

Ja myslím, že prosperita USA stojí aj na tom, že sa z Číny oplatí dovážať lacné veci...

Trump dobre vie že clá ktoré zaviedol voci iným štatom, najtvrdsie voci Číne, že to bude Američanov bolieť a že to bude drahé. Trumpovi ale ide od začiatku o niečo ine- "Make America great again".
V skratke snaží sa zmenit globalne geopoliticke vztahy tak aby posilnili do buducna poziciu Usa.

Konkretny príklad: navýšenie ciel Číne sposbuje že sa výroba presuva napr do Vietnamu. Tým sa posilnuje jeho pozicia a oslabuje pozicia Číny. Je to pre Usa dobra sprava? Ano jednoznacne, pretoze Čína je pre Usa najsilnejsi super, preto cokolvek co Cinu oslabuje je pre Usa priamo ci nepriamo vyhodne.
Ide o globalne preskupovanie pomerov sil od Usa ne-spojencov ku Usa spojencom.

Obmedzila Cina vyvoz zemin drahych kovov? V poriadku, Usa podporia domacu a australsku tazbu, takze v konecnom dosledku podporia "svojich"- pre Usa strategicky win riešenie. Pre Australiu je Čína súper a dobre vztahy s Usa potrebuje, takze na oplatku zase kupuje od nich zbrane. Win-Win.

Štáty ktoré boli ochotné s Trumpom jednať a ponuknut mu dohodu ktora je pre Usa zaujimava, tie boli odmenené pomerne nizkymi clami. Štáty ktore "hrdo" odmietali jednania, alebo nič zaujimave neponukli, tie schytali obrie clá ktoré ich zaručene bolia.
Módi sebavedomo ako predstavitel "velkej Indie" Trumpovi "prsten nepobozká", čo je v poriadku, ale cenou je za to 50percentne clo do Usa pritom donedavna boli Usa pre Indiu najvacsim obchodnym partnerom. Indickym exporterom tato situacia jedno celkom urcite nie je..
Svajciari sa tiez do dohôd nehnali a tvarili ze ich sa to netyka. A bum- maju ich obrovské.

Akurát tak draho, že inflácia v USA bude garantovaná.

-inflacia je sucast Trumpovej taktiky. Inflacia oslabuje Usd, /Trump už pred volbami vyhlasoval ze si zela slabsí dolar/, čím sa zníži hodnota dlhu Usa. A slabší Usd podporí Us exporterov.

Čína je síce najväčší exporter, ale pre Usa je vyhodnejsie viacej diverzifikovat svojich importerov. A to aj Usa robia: miesto Ciny davaju prednost dovozu z Mexika, Filipin, Indonezie, Vietnamu, Malajzie. Tieto staty obdrzali pomerne nizke clá a su chudobne, takze si budu realtivne vyhodneho vstupu na Us spotrebitelske trhy viacej vazit resp budu na nom viacej zavisle.

Je pre Cinu tato situacia neprijemna? Jednoznacne ano. Je vidno že tovar ktory uz nedokaze predat v Usa presmerovala viacej na europske trhy. Tych 1,4miliardy svojich obcanov nejako uzivit musí a znizenie ekonomickej situacia by znamenalo zarucene narast rizika vnutorynch obcianskych nepokojov.

Trump spriatelenym statom JV Azie predava Us zbrane, cim sa obojstranny vztah prehlbuje, nakolko tieto staty sa aj po vyplneny kontraktov stavaju na Us zavisle z dovodu servisu predmetnych zbrani.

Na druhej strane, to automaticky neznamena, ze tato Trumpova strategia bude v konecnom dosledku uspesna tak ako si predstavuje.

[JUGGLER]

Módi sebavedomo ako predstavitel "velkej Indie" Trumpovi "prsten nepobozká", čo je v poriadku, ale cenou je za to 50percentne clo do Usa pritom donedavna boli Usa pre Indiu najvacsim obchodnym partnerom.

Tak to si Trump zavaril. Módi následne pozval Putina do Indie ( začiatkom decembra) a podpíšu tam najväčší zbrojný kontrakt v histórii.
India bude vyrábať a mať v armáde ruské stíhačky SU 57 a nakúpi dalšie S-400.

https://www.janes.com/osint-insights/de ... ation-plan

-inflacia je sucast Trumpovej taktiky. Inflacia oslabuje Usd, /Trump už pred volbami vyhlasoval ze si zela slabsí dolar/, čím sa zníži hodnota dlhu Usa. A slabší Usd podporí Us exporterov.

nesúhlasím. Inflácia má za následok vysoké úrokové sadzby a to je brzda ekonomiky.
Ved Trumpa privádza do šialenstva, že kvôli vysokým sadzbám USA dáva na obsluhu dlhu viac ako na zbrojenie !
Okolo 1000 miliárd ročne platia veriteľom.

Na druhej strane, to automaticky neznamena, ze tato Trumpova strategia bude v konecnom dosledku uspesna tak ako si predstavuje.

Toho sa obávam. Ten Bessent (minister financií ) riadil macro strategy hedže fond a pobabral čo mohol.
Jedni vravia, že Trump má dobrý tím, druhí, že nie.
Podľa mňa však robí Trump oveľa viac hlúpostí ako v prvom volebnom období, kedy mal väčší rešpekt.
Teraz sa hraje na boha a to sa bohužiaľ stareckou demenciou zhoršuje...

[jaroslav80]

Usa potrebuju mat vzacne prvky pod kontrolou aby ich mali pre vojensky priemysel k dispozicii aj v pripade ak by sa vztah s Cinou dostal ešte viacej "za hranu".
Preto je riesenim zvysenie tazby v Usa a podpora tazobnych projektov v Australii ktora je zapadnym spojencom.

Lenze Australia ma s Cinou vela obchodu. Plus v pripade vojny su dodavky z nej geograficky zranitelne.

Usa celkom určite maju plány ako to riesit a dopredu ratali s potencialnym vznikom tejto situacie. To iste sa udialo s Cinou v rokoch 2012-2014.

Aj Hitlerovci mali kadejake plany a vypocty aj soudruzi v NDR vselico vypocitali a planovali.

Na druhej strane, to automaticky neznamena, ze tato Trumpova strategia bude v konecnom dosledku uspesna tak ako si predstavuje.

Zatial sa mu podarilo vymenit 20 Izraelcov za stovky veznenych Palestincov plus vypratanie niektorych casti Gazy Izraelskou armadou. Nic viac nic menej.
Obchodnu dohodu schvalenu vo finalnej forme nema zatial este ani od najvacsich patolizalov EU a Japonska.
Ohladom Ukrajiny nevybavil nic.
Nad Iranskym nuklearnym programom NATO stratilo prehlad. KLDR predstavila obrovsku raketu napratanu ruskou technologiou. Moze sa take nieco stat aj v Irane, aj ked sudruhovia z USA to este nevypocitali.

nesúhlasím. Inflácia má za následok vysoké úrokové sadzby a to je brzda ekonomiky.
Ved Trumpa privádza do šialenstva, že kvôli vysokým sadzbám USA dáva na obsluhu dlhu viac ako na zbrojenie !
Okolo 1000 miliárd ročne platia veriteľom.

Myslim si, ze Trump berie urokove sadzby na dolar ako oddelenu vec od cenovej inflacie pre spotrebitelov USA v predajniach USA.
Z mojho pohladu jeho snom je:
- nizke urokove sadzby na dolar - aby veritelom platil menej za giganticky dlh federalnej vlady USA
- slaby dolar + velke cla - aby pre vyrobcov bolo vyhodnejsie produkovat v USA nez dovazat zo zahranicia, obzvlast z lacnej Azie
- zvysenu inflaciu v USA obchodoch je ochotny akceptovat - aspon prinuti Amikov makat v tovarnach, ktore im chce presunut do USA. Nechce to ale prehnat az k takym nepokojom, ze by neho a nasledne Vanceho zvrhli.

[nevedzgdo]

- inflacia je sucast Trumpovej taktiky. Inflacia oslabuje Usd, /Trump už pred volbami vyhlasoval ze si zela slabsí dolar/, čím sa zníži hodnota dlhu Usa. A slabší Usd podporí Us exporterov.

nesúhlasím. Inflácia má za následok vysoké úrokové sadzby a to je brzda ekonomiky.
Ved Trumpa privádza do šialenstva, že kvôli vysokým sadzbám USA dáva na obsluhu dlhu viac ako na zbrojenie !
Okolo 1000 miliárd ročne platia veriteľom.

Nesúhlasíš?

Veď to má rovnakú logiku ako tvoje prospechárske uvažovanie - ako tvoje ideálne zriadenie: demokracia na pracovné dni a diktatúra na víkendy Alebo Sulíka na rozpočet a Chmelára na hodnoty

Trump by tiež rád mixol slabý dolár s nízkou infláciou, vysoký export s nulovým dlhom. Trump (ako mnohí politici) by rád namiešal ideálny kokteil: slabý dolár na podporu exportu, nízku infláciu na spokojnosť voličov a nulový dlh na silný imidž.

Lenže svet nie je bufet, kde si každý naberie, čo mu chutí a zaplatí až keď sa mu to hodí. Ani poker v krčme, kde sa pravda mieša s bluffom a víťazom je ten, čo najhlasnejšie búcha po stole (alebo straší 130% clom).

Vieš prečo to narazí na realitu? Pretože prospechárske uvažovanie typu „chcem všetky výhody“ narazí na systémové limity, ktoré sa nedajú obísť ani mocou, ani rétorikou. Svetová ekonomika funguje na dôvere, rovnováhe a predvídateľnosti.

[rast]

Tak Amíci aj Európania veria, že sú nadradení nad Číňanmi, pretože, pretože, pretože...
Ale možno príde čas, keď si Číňania začnú vyberať dlhy a jednoducho prestanú skákať, ako západní zákazníci pískajú, a začnú účtovať západné sadzby za ich tovar a služby, ako ako západniari.
Veď na tom nie je nič zlé, alebo snáď áno?
Zacne Západ diktovať cenu komodity, ktorú Západ potrebuje? Taký férový, slobodný a otvorený západný spôsob trhu?

[Trumpeta1978]

Usa si už vzácne zeminy do buducna poriešili a Čínu k tomu nepotrebuju:

https://www.theguardian.com/australia-n ... eat-leader

ďalej Trump planuje navstivit Malajziu a tá má tiež ložiská + velku prevadzku na cistenie a separovanie vzacnych zemin.
Jediné čo Čína svojim krokom dosiahla je, že Usa sa stali na nej ešte menej závislé.

[jaroslav80]

Usa si už vzácne zeminy do buducna poriešili a Čínu k tomu nepotrebuju:

https://www.theguardian.com/australia-n ... eat-leader

ďalej Trump planuje navstivit Malajziu a tá má tiež ložiská + velku prevadzku na cistenie a separovanie vzacnych zemin.
Jediné čo Čína svojim krokom dosiahla je, že Usa sa stali na nej ešte menej závislé.

Lusknes prstom a je to vyriesene

V pripade vojny geograficky je Malajzia v Azii a USA za oceanom v Severnej Amerike.

A samozrejme, kazdym rozkolom sa dotycny stat stava samostatnejsim. Aj tymi Trumpovymi polrocnymi hrajinkaniami sa s clami sa zvysok sveta riadne zamyslel na ich zavislosti na USA ako odbytisti a prinajmensom mierne upravili vzorec do buducna.
Normalnemu cloveku tiez nedava prilis zmysel, preco dodavaju do USA tovary a buduju im tam veci a na oplatku od USA dostavaju par dolarov, ktore rapidne stracaju hodnotu. Nez ze by sa vzchopili a vybudovali si nieco poriadne tam v Azii. Sejkovia v Arabii tiez nezaspali na vavrinoch tazby a vyvozu ropy ale medzicasom si tam vybudovali Dubaj a diverzifikovali sa.

[MiBi]

Trochu dlhsi clanok, ktory sa venuje najmä systémovým slabinám čínskeho hospodárskeho modelu: https://archive.is/A7b2u

Prečo Peking nedokáže prekonať nadmernú kapacitu
Úloha Číny ako svetovej továrne – vyrábajúcej a vyvážajúcej tovar po celom svete – vstúpila do novej fázy. V uplynulom desaťročí Čína vynaložila koordinované úsilie na posun svojho výrobného sektora vyššie v reťazci hodnôt, pričom produkuje záplavu lacných zelených technológií, vrátane elektrických vozidiel, batérií a solárnych panelov. V súčasnosti vyrába modely EV, ktoré sa predávajú za menej ako 10 000 USD (väčšina nízkonákladových modelov v Spojených štátoch začína okolo 30 000 USD) a dominuje približne 80 percentám globálneho dodávateľského reťazca solárnej energie.

Namiesto toho, aby svet prijal príliv produktov obnoviteľnej energie, dva najväčšie spotrebiteľské trhy odsúdili tieto čínske dovozy ako štrukturálnu hrozbu pre spravodlivú hospodársku súťaž. V máji 2024 Bidenova administratíva zaviedla zvýšenie ciel až o 100 percent na rôzny čínsky tovar, čo bolo odôvodnené ako obranná reakcia na to, že Peking „zaplavuje globálne trhy umelo lacnými exportmi“. Európska komisia nasledovala, uvalila clá na čínske elektrické vozidlá v októbri 2024 a sťažovala sa, že čínske „neférové vládne dotácie“ spôsobujú „hrozbu ekonomickej ujmy“ výrobcom v EÚ. Bez ohľadu na účinnosť takýchto obchodných opatrení je odkaz jednoznačný: Čína vyrába viac, než je svet schopný prijať

Toto napätie, samozrejme, nie je nové. Čínska „nadmerná kapacita“ – krátky termín prevýrobu presahujúcu dopyt – už dlho vedie iné vlády k sťažnostiam. V minulosti Čína produkovala príliš veľa ocele, uhlia, cementu a iného tovaru, čím vytláčala konkurentov inde a tlačila globálne ceny na nerentabilne nízke úrovne. Tendencia Číny k nadmernej kapacite bola tradične pripisovaná zásadnej nerovnováhe v jej ekonomike:
Vládne dotácie a investície do výroby a infraštruktúry sú nezvyčajne vysoké v porovnaní s inými vyspelými ekonomikami.

Domáca spotreba krajiny ako podiel HDP je nezvyčajne nízka.
Jednoducho povedané, Číne chýba dostatočný domáci dopyt, ktorý by absorboval to, čo továrne krajiny produkujú, čo potom spôsobuje prebytok exportov.
Boom zelených technológií v Číne však odhaľuje zlomyseľnejší a systémovejší aspekt politickej ekonómie krajiny. V skutočnosti dnešná čínska nadmerná kapacita neplynie z vrcholiaceho domáceho dopytu alebo nadmerných dotácií.

Vezmime si solárny priemysel: Čína stále zažíva významný dopyt po solárnych inštaláciách. Len v roku 2024 Čína nainštalovala 277 gigawattov novej solárnej kapacity – viac ako dvojnásobok celkovej kumulatívnej kapacity, ktorá bola kedy inštalovaná v Spojených štátoch – a rok 2025 je na ceste tento rekord dorovnať alebo prekonať.
Zároveň je predstava, že dotácie podporujú solárny rast Číny, zastaraná; Čína ukončila centrálne vládne dotácie pre solárnu energiu v roku 2021. Medzitým v sektoroch EV a batérií dopyt medzi čínskymi spotrebiteľmi stále rastie, a priame dotácie na nákup boli postupne zrušené.
Skutočná výzva teda nespočíva v slabej domácej poptávke alebo nadmerných štátnych podporách, ale v mimoriadnom a zdanlivo nekontrolovateľnom vzostupe ponuky – s ktorým sa Peking snaží vyrovnať.

Od polovice roka 2024 centrálni vládni predstavitelia opakovane varovali pred „slepou expanziou“ v solárnej energii, batériách a EV.
Toto leto, po brutálnej cenovej vojne v solárnom priemysle, kedy ceny klesli medziročne o 40 percent, čínski lídri nariadili úradníkom riešiť nadmernú kapacitu a „neracionálne“ ceny v kľúčových odvetviach, vrátane solárnej energie.
Krátko nato sa vysokí úradníci stretli s lídrami priemyslu, aby spoločne vyzvali spoločnosti k obmedzeniu cenových vojen a posilneniu priemyselných regulácií.
Úsilie Pekingu však problém významne neovplyvní. Na rozdiel od predošlých vĺn nadmernej kapacity sú dnešnými hlavnými vinníkmi súkromné spoločnosti, nie štátne podniky.
Ak by Peking zasiahol a vynútil konsolidácie alebo zatvoril továrne, riskoval by vyvolanie nezamestnanosti a potenciálne by zastavil miestne motory rastu, ktoré na týchto odvetviach závisia.
Navyše, export sa stal jedným z mála zostávajúcich svetlých bodov v inak spomaľujúcom sa výkone HDP. Ak by Peking zmysluplne obmedzil výrobu a export, mohol by spôsobiť značné škody celkovému hospodárstvu Číny.


Základný problém spočíva v tom, že vnútorné usporiadanie politickej ekonómie Číny, ktoré odmeňuje rýchlosť a rozsah nad produktivitou a diferenciáciou, motivuje podniky k tomu, aby vyrábali príliš veľa tovaru. Hoci to bol vždy predvídateľný výsledok čínskeho politického a finančného systému, táto dysfunkcia bola po väčšinu spektakulárneho vzostupu Číny držaná pod kontrolou.
Zmeny v čínskej ekonomike od roku 2020, vrátane prepadu trhu s nehnuteľnosťami a zásahov proti súkromným podnikom a investíciám, však znásobili štrukturálne motivácie, ktoré vedú k nadmernej kapacite.
Výsledkom nie je len poškodenie obchodných vzťahov Číny, ale aj prudký pokles ziskov spoločností, významný deflačný tlak a obmedzenia inovácií. V priebehu času sa nemilosrdné cenové vojny prenášajú aj na trh práce, kde firmy zmrazujú mzdy alebo prepúšťajú, čo oslabuje výdavky domácností, prehlbuje štrukturálne spomalenie Číny a sťažuje udržanie rastu. Bez významných reforiem Čína riskuje opakovanie predošlých chýb, keď sa snaží posunúť ďalej v reťazci hodnôt a do pokročilých oborov, ako je umelá inteligencia a biotechnológia – potenciálne s ešte väčšími dôsledkami pre jej ekonomiku.

Daňový úradník
Tendencia Číny k nadprodukcii začína na nepravdepodobnom mieste: v systéme hodnotenia výkonu a povyšovania Komunistickej strany Číny (KS Číny).
V byrokracii KS Číny sú miestni úradníci hodnotení primárne na základe ich schopnosti zabezpečiť rast, zamestnanosť a daňové príjmy.
Najväčšia jednotlivá daň v Číne, daň z pridanej hodnoty (DPH), je rozdelená rovným dielom medzi centrálnu vládu a miestnu vládu miesta, kde je tovar alebo služba vyrobená, nie spotrebovaná.
Keďže systém alokuje daňové príjmy regiónom na základe výroby, odmeňuje rozhodnutie budovať väčšie priemyselné základne.
Miestni čínski úradníci sa snažia udržať čo najviac nadväzujúcich a súvisiacich činností, aby rozšírili svoju daňovú základňu. (Americký daňový zákon, naopak, rozdeľuje veľkú časť korporátnej daňovej základne tam, kde sú zákazníci spoločností, a nie tam, kde firmy vyrábajú tovar, takže daňová základňa je rovnomernejšie rozložená naprieč jurisdikciami) . Táto vlastnosť čínskeho daňového systému vysvetľuje rozšírenie „plne integrovaných“ (full stack) priemyselných klastrov v Číne: montážne linky EV sú umiestnené blízko zariadení na výrobu batérií a továrne na solárne panely sú integrované s dodávateľmi surovín a komponentov.
Tento systém efektívne povzbudzuje provinčných a mestských lídrov, aby konali ako priemyselní investori alebo venture kapitalisti. V mnohých prípadoch to viedlo k hlbokej efektivite. Napríklad Hefei, hlavné mesto provincie Anhui, za posledné desaťročie nalialo asi 25 miliárd USD štátneho kapitálu do rôznych bojujúcich spoločností, vrátane výrobcu EV Nio a výrobcu plochých displejov BOE, s veľkým účinkom. Tým, že Hefei pôsobil ako raný investor a niesol počiatočné riziko, stimuloval asi 96 miliárd USD nadväzujúcich investícií a vygeneroval okolo 9 miliárd USD daňových príjmov.
Model Hefei bol následne široko imitovaný, pričom iné provincie závodili v zostavovaní vlastných priemyselných klastrov. Úspech Hefei však spočíval na jedinečných podmienkach – konkrétne, že mesto investovalo do spoločností, ktoré boli už relatívne zrelé. Keď sa iné provincie pokúsili model replikovať, najmä vo špičkových technologických sektoroch, ktorým Peking signalizoval podporu, často im chýbal rovnaký základ ; v dôsledku toho mnohé z projektov nedosiahli očakávaný výkon, čo vytvára fiškálny stres pre miestne vlády.

Provincílní úradníci však do týchto odvetví naďalej spěchajú, pretože účelové dotácie od centrálnej vlády efektívne robia z Pekingu spolufinanciera.
Provincie vkladajú odpovedajúce finančné prostriedky, ponúkajú zľavnené pozemky a energie a zaručujú rýchle regulačné schválenie, aby si zaistili peniaze od Pekingu a spôsobilosť pre podporu centrálnej vlády.
Potom, čo Peking v roku 2011 zverejnil svoj 14. päťročný plán, ktorý označil EV, solárne panely a batérie za „strategické rozvíjajúce sa odvetvia“, začali provinčné päťročné plány vyzerať ako presné kópie jeden druhého, pričom každý sľuboval rovnaké klastre v rovnakých odvetviach.
Toto je logický výsledok daňového a dotačného systému, ktorý odmeňuje rozsah nad selektivitou.
Po väčšinu posledných troch desaťročí však boli byrokratické motivácie, ktoré tento systém kopírovania a vkladania podporovali, zmiernené rolou nehnuteľností v politickej ekonómii Číny.

Vzhľadom k tomu, že štát vlastní všetku mestskú pôdu v Číne a prenajíma ju developerom, miestni úradníci sa spoliehali na predaj pôdy, ktorý tvoril tretinu alebo viac ich rozpočtov – čo znamenalo, že sa nemuseli výhradne zameriavať na prilákanie priemyselných investícií. Rozvoj pôdy bol primárnym motorom miestnych príjmov a rastu.
V rokoch 2021–2022 však bublina čínskeho realitného trhu praskla; Evergrande, jeden z najväčších developerov v krajine, nesplnil záväzky vo výške viac ako 300 miliárd USD a vstúpil do likvidácie.
Miestne vlády zaznamenali pokles príjmov z predaja pôdy z 1,3 bilióna USD v roku 2021 na 670 miliárd USD v roku 2024. Zároveň, keď Peking sprísnil dohľad nad finančnými nástrojmi, ktoré k bubline viedli (ako sú dlhopisy so zvláštnym účelom a krátkodobé refinancovanie), miestne vlády sa ocitli bez akéhokoľvek spôsobu, ako zaplniť svoje medzery v príjmoch.
S vysoko obmedzeným fiškálnym priestorom sa rozširovanie priemyselnej kapacity stalo poslednou spoľahlivou pákou, ktorú mohli miestni úradníci použiť na zabezpečenie rastu, generovanie nových pracovných miest a rozšírenie svojej daňovej základne. Pre byrokratov averzných k riziku, ktorí čelia hroziacej fiškálnej kríze, bolo najbezpečnejšou stávkou naskočiť na rozbehnutý vlak.


Ukážte mi peniaze
Rovnako ako štruktúra čínskeho daňového zákona pomáha vysvetliť, prečo sa kapacita v Číne tak rýchlo rozšírila, štruktúra finančného systému krajiny pomáha vysvetliť, prečo je táto kapacita často duplicitná a neefektívna.
Úverové toky znovu a znovu posilňujú rovnakú zaujatosť – stavať rýchlo, stavať viditeľne a stavať so štátnou podporou.
Štátom ovládaný bankový systém Číny dlhodobo uprednostňuje hmatateľné, vládou schválené projekty pred súkromnými podnikmi, ktoré usilujú o dlhodobé alebo vysoko rizikové návratnosti, ako je vývoj liekov a iné biotechnologické snahy.
Čínske banky často čelia prísnym reguláciám ohľadom svojho úverovania a investícií, takže preferujú pôžičky na projekty s nižším rizikom, ktoré majú fyzické aktíva slúžiace ako kolaterál a ktoré už majú regulačné povolenia a vládne sponzorstvo. Z hľadiska riadenia rizík je táto preferencia pochopiteľná. Výsledkom je však systém, ktorý odkláňa obmedzený kapitál do tovární, výrobných liniek a fyzickej infraštruktúry, ktoré majú tendenciu generovať relatívne nízke zisky.
Toto je jeden z dôvodov, prečo Čína v skoršej ére dominovala globálnej výrobe odevov, hračiek a elektroniky – a prečo dnes dominuje v EV, solárnych paneloch a batériách.
Dôsledkom je ekonomika s prvotriednou rýchlosťou výstavby, ale chronicky nízkou ziskovosťou. Keď dopyt klesne alebo sa trh preplní, firmy znížia ceny a rozšíria export, aby udržali výrobu v chode, čo ďalej eroduje ich marže.


Čínski výrobcovia automobilov napríklad zaznamenali pokles priemerných ziskových marží z 5,0 percenta v roku 2023 na 4,4 percenta v roku 2024, keďže prenasledovali trhový podiel prostredníctvom veľkých zliav.
Pretrvávajúce nízke ziskové marže tiež znamenajú, že spoločnosti majú málo hotovosti na reinvestovanie do vývoja produktov a prijímania zamestnancov ; to zase deprimuje rast príjmov domácností a spotrebiteľský dopyt. Týmto spôsobom sa nadmerná kapacita stáva viac než len sektorovým problémom: pôsobí ako brzda širšieho hospodárstva Číny, uzamykajúc ju do cyklu nízkych ziskov, slabých investícií, pomalého vytvárania pracovných miest a neustále slabého dopytu.


Firmy len zriedka zatvoria prevádzku úplne, pretože štátom podporované banky uprednostňujú valcovanie existujúcich úverov, aby sa firmy javili na papieri ako solventné.
Takýmto spôsobom, aj keď tieto spoločnosti len obsluhujú svoje úrokové platby a negenerujú silné výnosy, banky sa vyhnú okamžitému zaúčtovaniu strát – a vyhnú sa potenciálnemu prispievaniu k kolapsu veľkého miestneho zamestnávateľa.
Úver neustále prúdi do týchto „zombie“ sektorov a spoločností s klesajúcou produktivitou, aj keď v dlhodobom horizonte ťahajú širšiu ekonomiku nadol.
Súkromné firmy, ktoré neprenasledujú vládou podporované odvetvia, medzitým dlho zápasili s prístupom k cenovo dostupnému bankovému úveru , čo znamená, že majú tendenciu hľadať kapitál z nákladných nebankových kanálov, ako je venture kapitál, súkromný kapitál a počiatočné verejné ponuky (IPO). Tieto kanály pomohli poháňať väčšinu rekordného rastu Číny v prvých dvoch desaťročiach dvadsiateho prvého storočia.


V posledných piatich rokoch však súkromné firmy videli, že sa takéto možnosti vytrácajú.
Počnúc koncom roka 2020 Peking spustil rozsiahly zásah proti technologickým platformám, súkromnému doučovaniu a iným rýchlo rastúcim sektorom, ktoré predtým prilákali obrovské množstvá rizikového kapitálu.
To malo znepokojivý efekt. Investori si zrazu uvedomili, že celé odvetvia by sa mohli zo dňa na deň prevrátiť regulačným nariadením.
Táto neistota urobila súkromných investorov opatrnejšími a mnohí začali sťahovať kapitál.
V prvom štvrťroku 2024 súkromné spoločnosti vo väčšej Číne (vrátane pevninskej Číny, Hongkongu, Macaa a Taiwanu) získali len 12 miliárd USD, čo je pokles o 42 percent oproti predchádzajúcemu štvrťroku. (Celkový globálny pokles počas tohto obdobia bol len 12 percent) .

Zahraničné venture kapitálové firmy sa tiež stiahli, pričom cezhraničné investície do Číny sa zrútili zo 67 miliárd USD v roku 2021 na len 19 miliárd USD v roku 2023.
KS Číny sa pokúsila zaplniť finančnú medzeru, ale zatiaľ neuspela. Oficiálne štatistiky naznačujú, že od roku 2023 do roku 2024 bol priemerný zostatok inkluzívnych pôžičiek pre malé a mikropodniky asi 67 000 USD , čo sotva pokrýva potreby prevádzkového kapitálu väčšiny takýchto dlžníkov, nehovoriac o viacročných inovačných projektoch. Súkromné podniky tiež stále čelia výrazne vyšším nákladom na pôžičky v porovnaní so svojimi štátnymi partnermi.

Pokusy Pekingu zaplniť medzeru v rizikovom kapitále a súkromnom kapitále prostredníctvom štátom podporovaných fondov boli podobne nešikovné , pretože sa spoliehajú na nástroje, ktoré požadujú záruky, zahŕňajú zaťažujúce klauzuly o spätnom odkúpení a koncentrujú kapitál do hŕstky sektorov.
Úradníci spravujúci tieto štátom podporované fondy sa tiež zdráhajú robiť odvážne stávky, pretože akékoľvek zlyhanie by mohlo byť vnímané ako zneužitie verejných peňazí – alebo horšie, korupcia.
Aj v strategických sektoroch, ako sú polovodiče a biotechnológie, čelia súkromné čínske spoločnosti, ktoré sa snažia inovovať, obmedzenému prístupu ku kapitálu. Hoci nedávne úsilie Pekingu o podporu „nových kvalitatívnych výrobných síl“ – odvetví, ktoré Čína považuje za ďalšie motory rastu – je politicky úprimné v ambíciách, v podpore financovania pre súkromný sektor je nedostatočné.


Zlyhávanie smerom nahor
Motivácie, ktoré formujú správanie miestnych vlád a finančných inštitúcií, sa prenášajú aj na firmy. V najspornějších sektoroch Číny podnikatelia fungujú v rámci brutálne racionálneho rámca: rýchlo kopírovať, škálovať sa ešte rýchlejšie a agresívne určovať ceny.
Podnikatelia majú tendenciu navzájom sa kopírovať z veľkej časti preto, že neuveriteľne vysoké daňové a príspevkové zaťaženie Číny odrádza od podstupovania rizika.
Čínske spoločnosti musia platiť nielen vysoké dane, ale tiež čelia povinným príspevkom na dôchodky, zdravotné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a fondy bývania.
Podľa údajov Svetovej banky a PwC bola celková sadzba dane a príspevkov Číny pre typickú stredne veľkú firmu 59,2 percenta zo ziskov v roku 2019. (V Spojených štátoch bola táto sadzba 36,6 percenta zo zisku) .
Firmy sa medzitým snažia rýchlo expandovať, pretože tým získavajú páku pri cenových rokovaniach s dodávateľmi a získavajú viditeľnosť u veriteľov, ktorí majú tendenciu stotožňovať veľký rozsah s nízkymi rizikami. Rýchlou expanziou firmy tiež dúfajú, že si získajú preferenčné zaobchádzanie od miestnych úradníkov dychtivých predviesť veľkých priemyselných šampiónov.
Napokon, mnohé firmy končia znižovaním cien, pretože sa ocitnú v pasci špirály smrti : akonáhle jedna firma zníži ceny, ostatné musia nasledovať, aby bránili svoj trhový podiel, aj keď to eroduje marže všetkých.

Vezmime si priemysel EV: V roku 2022 čínski výrobcovia automobilov znížili ceny pri 95 modeloch osobných vozidiel. V roku 2023 sa toto číslo zvýšilo na 148 a do konca roka 2024 to bolo 227. Aj keď zámorské predaje spoločnosti BYD naďalej rastú, čistý zisk spoločnosti v druhom štvrťroku 2025 klesol medziročne o 29,9 percenta.
Tieto kalkulácie na úrovni firiem sú posilnené rovnakými štrukturálnymi tlakmi, ktoré formujú myslenie miestnych úradníkov.
Miestne vlády sa zdráhajú nechať duplicitné alebo nerentabilné firmy odísť z trhu, najmä keď klesajú príjmy z nehnuteľností.
Koniec koncov, aj nerentabilné firmy prispievajú do miestnych pokladníc prostredníctvom DPH, daní zo mzdy a povinných príspevkov na sociálne zabezpečenie.
To pomáha vysvetliť, prečo miestne vlády podporujú firmy, ktoré strácajú peniaze, aspoň na papieri: neúspešná továreň stále zamestnáva pracovníkov, čím platí dane súvisiace s prácou a sociálne príspevky ; stále nakupuje vstupy, ktoré generujú DPH ; a stále pridáva k štatistikám priemyselnej produkcie, ktoré sú dôležité pre hodnotenie kádrov.

Inými slovami, nerentabilné firmy zostávajú fiškálne cenné nie preto, že generujú zisky, ale preto, že generujú dane.

Na okraji
Ak sa spoločnosti, finančníci a miestni úradníci správajú v rámci systému racionálne a výsledkom je nadmerná kapacita, potom jediným spôsobom, ako zmeniť kurz, by bolo zmeniť systém. Zatiaľ však Peking len robí drobné úpravy.
Napríklad úradníci nedávno predstavili návrh legislatívy, ktorá by zakázala spoločnostiam používať algoritmy na dynamické prispôsobovanie cien na základe dopytu, nákladov alebo konkurentov.
Peking tiež zaviedol nové nariadenia, ktoré vyžadujú, aby veľké firmy vyrovnávali platby malým a stredným dodávateľom do 60 dní – odpoveď na cenovú vojnu EV, v ktorej firmy financovali svoje zľavy naťahovaním platieb svojim dodávateľom.
A v júli KS Číny zverejnila návrh novely zákona o cenách z roku 1998 – prvá rozsiahla revízia zákona – ktorá by okrem iného zakázala cenotvorbu pod nákladmi, ktorá má za cieľ eliminovať rivalov, objasnila sankcie za nečestné určovanie cien a zakázala nútené zväzovanie alebo zľavnenie na základe údajov.
Cenové vojny sú však len príznakom problému nadmernej kapacity. Peking nemôže dúfať v zmysluplný pokrok bez prebudovania základnej štruktúry motivácie, ktorá nadmernú kapacitu spôsobuje.
Zoberme si napríklad, ako KS Číny hodnotí miestnych úradníkov. V súčasnosti sú kádre povyšované hlavne na základe toho, koľko rastu poskytujú ; to znamená, že sú posudzovaní na základe toho, koľko nového továrenského priestoru postavia a koľko ciest alebo priemyselných parkov vybudujú.
Takéto opatrenia uprednostňujú rozsah pred kvalitou. Ak by Čína chcela demontovať bariéry a nadbytočnosti, ktoré plytvajú kapitálom a znižujú produktivitu, namiesto toho by použila metriky, ktoré posudzujú úradníkov podľa konkrétnych cieľov pre zakladanie nových podnikov, ako aj pre prežitie ; napríklad nielen to, koľko súkromných firiem je registrovaných každý rok, ale aj koľko ich zostane funkčných počas dlhšieho časového horizontu.
Nové metriky by však samy osebe nestačili. Čínsky daňový systém by tiež potreboval prepracovanie. O niektorých reformách sa v Pekingu diskutovalo, ako je presun väčšieho množstva daňových príjmov z centrálnej vlády na provincie alebo reštrukturalizácia dlhu miestnej samosprávy, ale zatiaľ KS Číny neurobila žiadne zmeny, ktoré by zmenili správanie miestnych úradníkov. Pokiaľ pôda a továrne udržujú miestne vlády solventné, nadmerná kapacita zostane atraktívnou zálohou.

[Trumpeta1978]

Čína tvrdí, že dosiahla prvý prielom v oblasti tóriového reaktora na svete | OilPrice.com
https://oilprice.com/Energy/Energy-Gene ... rough.html

[jaroslav80]

Cina by mala prvky vzacnych zemin kotovat v zlate a predavat ich jedine za zlato.
Dolar by tak mohol utrzit velmi silnu ranu a stratit na hodnote.

[Trumpeta1978]

Nový čínsky optický kvantový čip je údajne 1 000-krát rýchlejší ako grafické procesory Nvidia pri spracovaní úloh umelej inteligencie
https://www.tomshardware.com/tech-indus ... ds-are-low

[MiBi]

Společnost Huawei oznámila průlomový software pro umělou inteligenci, který by mohl zdvojnásobit účinnost jejích čipů Ascend.
Účinnost a škálovatelnost čipů Ascend v kombinaci s rostoucí poptávkou místních zákazníků by v praxi mohly společnosti Nvidia odnímat část jejího tržního podílu v Číně.
https://www.fxstreet.cz/zpravodajstvi-191941.html

[Rokosák]

Čína investovala v USA 200 miliárd dolárov za posledných 20 rokov.

[jaroslav80]

Čína investovala v USA 200 miliárd dolárov za posledných 20 rokov.

To ako priemerne 10 miliard za rok?
Tak to su potom drobne. Ked dlh americkej vlady je 38200 miliard dolarov.

[Myk]

Čína tvrdí, že dosiahla prvý prielom v oblasti tóriového reaktora na svete | OilPrice.com
https://oilprice.com/Energy/Energy-Gene ... rough.html

Ten thoriový výzkum je teprve na začátku.
https://www.seznamzpravy.cz/clanek/tech ... uce-292031

Pro představu:
- v thoriovém reaktoru koluje roztavená sůl o teplotě 600-700 stupňů - ta směs je vysoce korozivní
- technologii zkoumali USA v 50tých letech, ale výzkum zastavili kvůli materiálovým problémům. Američané už tehdy vyvinuli slitinu Hastelloy-N, která odolávala korozi těch solí. Číňané použili stejný Hastelloy-N.
- palivo je rozmícháno ve směsi solí, takže je to směs paliva a chladiva
- aby se reakce nezastavila, je zapotřebí ze směsi ofiltrovávat odpadní produkty štěpné reakce, aby nezpomalovaly neutrony a nebrzdily štěpnou reakci. Takže za reaktorem je nutné postavit radichemickou laboratoř, která bude filtrovat horké radioaktivní tekuté soli

Ten reaktor v číně je zatím experimentální - zbývá otestovat, jestli ty materiály nejen v reaktoru, ale i v následné filtraci vydrží desítky let vysokých teplot, agresivních solí a vysoké radiace. To nebude v provozu za 5 let. Tipuji spíš 15-20 let, ale klidně i déle. Nicméně samozřejmě to vypadá nadějněji než fúzní reaktory. Tam ještě experimentální provoz nezačal.

[Trumpeta1978]

Myk

to až tak nevadí že to bude trvať dalsich cca 20rokov kym sa zacnu vo väčšom stavat. Uranu je odhadom na Zemi iba na 100rokov ale thoria je odhadom na tisice rokov.

[Trumpeta1978]

https://www.youtube.com/watch?v=4fVUi3KWC24

zhrnutie:

Čína vybudovala svoj „zázrak“ na extrémne lacnej a masovej výrobe pre export: zahraničný kapitál, špeciálne ekonomické zóny, masový presun roľníkov do tovární, obrovská infraštruktúra.

Kľúčová motivácia systému bola: rásť za každú cenu a byť vždy lacnejší než konkurencia – vlády znižovali dane a ceny pozemkov, firmy znižovali marže, mzdy a kvalitu. Vznikol „závod ku dnu“.

Postupne vznikla nadmerná kapacita: Čína dokáže vyrábať oveľa viac ocele, uhlia, solárnych panelov, batérií, áut atď., než je schopný svet absorbovať. Ceny klesajú nie kvôli inováciám, ale zúfalstvu.

Objavuje sa jav „involúcia“: nie súťaž v inováciách, ale v tom, kto vydrží pracovať a vyrábať viac za stále menšiu odmenu. Celé odvetvia sú zamknuté v cenových vojnách, kde jediná „zbraň“ je nižšia cena.

Solárne panely, batérie a elektromobily sú typické príklady: desiatky firiem (často dotovaných štátom) produkujú tak veľa, že sa predávajú pod nákladmi, marže miznú, menšie firmy krachujú, ale veľké pokračujú kvôli politike a zamestnanosti.

Štátna stratégia: krátkodobo nevadí strata, ak sa tým získa dominantný globálny podiel (strategický monopol). Dotácie a lacné úvery udržujú výrobu pri živote, aby konkurencia v iných krajinách zanikla.

Riziko: firmy prestávajú súťažiť inováciou a začnú súťažiť v získavaní dotácií. Produktivita sa mení na politickú hru, systém sa stáva závislý od štátnej podpory – vznikajú „fiškálne časované bomby“.

Politická logika: rast je základ legitimity režimu. Výroba a export sú dôkazom „úspechu“, aj keď zisky padajú, mzdy stagnujú a dlh rastie. Preto sa nerovnováha rieši ďalšou výstavbou tovární a ďalším rastom kapacity.

Paradox: lacný čínsky tovar drží globálnu infláciu nízko, ale zároveň ničí konkurenciu inde, brzdí rozvoj priemyslu v iných krajinách a doma tlačí mzdy dolu – vedie k stagnácii, nie k skutočnému bohatnutiu.

Historické paralely: podobné pasce nadprodukcie a deflácie zažili Británia (uhlie), Japonsko v 80. rokoch či Rím (prebytok obilia). Každé impérium musí včas zastaviť „optimalizáciu za každú cenu“, inak ju zničí vlastná efektivita.

Záver: najväčšia sila Číny – schopnosť vyrábať stále lacnejšie a vo väčšom objeme – sa mení na jej slabinu. Ekonomika sa dostáva do stavu, kde sa vyrába obrovské množstvo lacného tovaru, ale mizne zmysluplný zisk, rovnováha aj dlhodobá udržateľnosť.

[jaroslav80]

Postupne vznikla nadmerná kapacita: Čína dokáže vyrábať oveľa viac ocele, uhlia, solárnych panelov, batérií, áut atď., než je schopný svet absorbovať. Ceny klesajú nie kvôli inováciám, ale zúfalstvu.

Kvoli zufalstu zapadnych krajin, ktore nedokazu vyrabat za ceny porovnatelne Cine a ostava im teda len pokrcit plecami a doviezt z Ciny. Lebo doma dokazu vyrobit za 2-3 nasobnu cenu a to im nikto nekupi.

Štátna stratégia: krátkodobo nevadí strata, ak sa tým získa dominantný globálny podiel (strategický monopol). Dotácie a lacné úvery udržujú výrobu pri živote, aby konkurencia v iných krajinách zanikla.

V EU su dotacie pouzivane na vystavbu fontanok na namestiach a na dotovanie polnohospodarov za to, ze nebudu nic pestovat, len raz za 5 rokov zoru pole.

Politická logika: rast je základ legitimity režimu. Výroba a export sú dôkazom „úspechu“, aj keď zisky padajú, mzdy stagnujú a dlh rastie. Preto sa nerovnováha rieši ďalšou výstavbou tovární a ďalším rastom kapacity.

O gigantickom dlhu by ti najlepsie vedeli rozpravat USA, nie Cina.
Navyse, Cina dokaze naprodukovat sama pre seba aj pre zvysok sveta. Cize nema problem.
USA a EU nedokazu v 50% odvetvi pokryt ani vlastnu spotrebu a potrebuju podovazat z Ciny.

Historické paralely: podobné pasce nadprodukcie a deflácie zažili Británia (uhlie), Japonsko v 80. rokoch či Rím (prebytok obilia). Každé impérium musí včas zastaviť „optimalizáciu za každú cenu“, inak ju zničí vlastná efektivita.

Prebytok uhlia nebol dovodom padu Britskeho imperia.
Prebytok navyrabanych Toyot nebol dovodom padu Japonska z "druhej ekonomiky sveta" na "ktohovie-kolku".
Prebytok obilia nebol dovodom padu Rimskeho imperia.

Imperia padaju, ked konkurencia dokaze vyrobit viac nez oni. Nepadaju vtedy, ked maju nadbytky a hojnost.
Ani vojnu neprehravas vtedy, ked navyrabas privela zbrani, ale ked primalo. Na zapade sa vacsi doraz ale kladie na socialne "vedy" nez na matematiku a potom nevedia rozoznat, ze viac nie je menej. A ze kto ma viac, je na tom lepsie, nez ten, co ma menej.

[Trumpeta1978]

jaroslav80

Čína predáva za velmi nizke ceny, niekedy za dotované. To ma za následok extremne nízke marže. Potom samozrejme nedokáže navyšovať mzdy svojim zamestnancom. Lenze spolocnost v ktorej dlhodobo nerastu mzdy je odsudena k tomu, ze nikdy si nevytvori silny vnutorny spotrebitelsky trh.
Preto je Čína nutena tomu, že poriada pre svojich občanov "šrotovné" dokonca aj na domáce spotrebice- lebo ludia proste sami od seba dostatocne nenakupuju.
Ono to suvisi aj s historickym zvykom Cinanov velmi šetriť. Na jednej strane sa to javi ako rozumne spravanie ale v realite to podkopava vnutornu ekonomiku.

Presny opak su zase Usa: tam je velmi silna tradicia "míňania" a čerpania úverov na "doraz". To je z jednej strany rizikové správanie, na druhej strane to silno podporuje vnutorny obeh financii, aj tlačí hore podnikatelov.

[jaroslav80]

Obidva su chore modely a docasne.
Cina sa z polnohospodarskej krajiny stala priemyselnou robotizovanou velmocou behom poslednych 30 rokov, pocas ktorych mal dolar velmi silnu hegemoniu. Jedina cesta bolo urobit to, co Cinania urobili. Deindustrializovat zapad a prebrat cely priemysel. Nasledkom toho ich teraz zapad nemoze vydierat, kedze je na nich zavisly.
Kedze budu stale vojensky a ekonomicky relativne k zapadu silnejsi, postupne postupi aj dedolarizacia. Postupne aj v USA budu nuteni zase zacat pracovat (co je teraz za Trumpa jasne viditelne) inak by ich taktika Ciny do 10-20 rokov uplne odrovnala a nemohli by si v konfrontacii voci nej ani pipnut. Ked vsetku ocel, vzacne prvky, takmer vsetku elektroniku... by brali od nich. Kazda Patriot US raketa by bola zo 70% z komponentov Made in China. A ked by im China zatvorila kohutiky, mohli by vydat akurat tak protestnu notu (nieco ako EU).

[Trumpeta1978]

ale ten vztah je obojstranny. Zapad/Usa potrebuju Cinu a uplne rovnako Cina potrebuje Zapad/Usa ako odberatelov svojich vyrobkov.
Dolar bude ešte nadalej hlavnou rezervnou menou. Ale nie preto že by bol až tak dobrý, ale preto že zatial neexistuje lepsia alternativa. To že sa pouzivanie cinskej meny v medzinarodnom kontexte neustale rozsiruje neznamena že to musi raz dotiahnut na hlavnu rezervnu menu. V skutocnosti to praveze nie je moc pravdepodobne.
To ze niektore staty napr ropné zacali s Cinou obchodovat v jej mene znamena len tolko, ze sa snazia diverzfikovat svoje menové zasoby- co je rozumné.
Tým že v Číne vladnu stale komunisti, tak je v podstate nevypocitatelna vo svojich rozhodnutiach do buducna. A to bude vzdy velka stopka pred tym aby bola v Cinu vlozena prilis velka dôvera..

[Trumpeta1978]

Čínsky startup založený inžinierom z Googlu tvrdí, že vyvinul vlastný TPU čip pre umelú inteligenciu – vlastný ASIC je údajne 1,5-krát rýchlejší ako grafická karta Nvidia A100 z roku 2020 a o 42 % efektívnejší
https://www.tomshardware.com/tech-indus ... -efficient

[rast]

https://www.ft.com/content/16d0336b-d85 ... 09d21cec9b

Chinese exports to south-east Asia are growing at almost twice the rate of the past four years, as Donald Trump’s trade war pushes Beijing to tighten trade links with its neighbours.

[MiBi]

Zdroj https://www.facebook.com/MilinKanuscak/ ... N16ip94yEl

[MiBi]

Podľa Roryho Greena, hlavného ekonóma pre Čínu a šéfa výskumu Ázie v TS Lombard, sa „čínsky technologický šok“ len začína a narúša vnímaný monopol USA v oblasti umelej inteligencie. Green upozorňuje, že nejde len o modely v oblasti umelej inteligencie typu DeepSeek či o elektromobily, ale o širší a rýchly posun Číny vyššie v globálnom hodnotovom reťazci, keď prvýkrát v histórii sa rozvíjajúca ekonomika dostáva na čelo vedecko-technologického vývoja. Peking minulý rok spustil národný fond umelej inteligencie vo výške 60,06 miliardy jüanov, teda približne 8,7 miliardy dolárov, a prostredníctvom iniciatívy „umelá inteligencia+“ integruje umelú inteligenciu naprieč ekonomikou.

Čína pritom kombinuje špičkové technológie s nižšími výrobnými nákladmi, lacnejšou energiou a silným dodávateľským reťazcom, pričom Huawei sa snaží znižovať technologický náskok americkej Nvidie rozširovaním vlastnej výpočtovej kapacity. Na druhej strane americkí „hyperscaleri“ ako Amazon, Microsoft, Meta a Alphabet plánujú tento rok investície do umelej inteligencie až do výšky 700 miliárd dolárov, čo podľa niektorých investorov zvyšuje otázniky nad návratnosťou kapitálu. Diskusia sa tak posúva od otázky, či USA vedú, k otázke, či si túto dominanciu dokážu udržať.

[MiBi]

Čínske univerzity: Tichá akademická revolúcia, ktorá mení svet

Financial Times nedávno zverejnili hĺbkovú analýzu vzostupu čínskeho vysokého školstva. Ak sme si doteraz mysleli, že západná dominancia v akademickom svete je neotrasiteľná, čísla za posledných 15 rokov nás vyvádzajú z omylu.

Raketový vzostup v rebríčkoch (QS World University Rankings):

• 2010: Čína mala v TOP 50 len jedinú univerzitu.
  2025: V elitnej päťdesiatke ich je už 5 (vrátane prestížnych Tsinghua a Peking University).
• V prvej stovke (TOP 100) má dnes Čína celkovo 17 univerzít.

Investície do výskumu a vývoja (R&D):
Čína už dávno nie je len "montážnou dielňou". Do vedy investuje približne 2,8 % HDP, čo v absolútnych číslach predstavuje masívnych 500 miliárd USD ročne.

• Ľudský kapitál: Čína má dnes najväčší počet výskumníkov na svete (viac ako USA aj EÚ dokopy).
  Kvalita výskumu: V počte publikácií v najprestížnejších žurnáloch ako Nature a Science už Čína v roku 2025 dobieha alebo dokonca predbieha USA.
• Efektivita: Hoci sú výdavky na jedného konkrétneho výskumníka stále nižšie ako v USA, centralizácia a celkový objem peňazí umožňujú Číne extrémne rýchly progres.

Nová sieť spojenectiev
Dochádza k zásadnému geopolitickému posunu. Čína sa v akademickej spolupráci začína vzďaľovať od USA a buduje vlastné partnerstvá. Svoje know-how a kampusy exportuje najmä do:

• Pakistanu, Saudskej Arábie, Singapuru či Malajzie.

V podstate si tak buduje akademickú sféru vplyvu naprieč Áziou, Afrikou a Blízkym východom.

Záver: Univerzity ako infraštruktúra moci
Tento vývoj ukazuje, že vysoké školy už nie sú len o vzdelávaní. Sú strategickou infraštruktúrou – rovnako dôležitou ako armáda, energetika alebo výroba čipov. Kto kontroluje výskum, talenty, patenty a technológie, ten bude diktovať tempo 21. storočia.

Zdroj:https://www.facebook.com/MilinKanuscak

[Slovan_sk]

Velmi zaujimavy prispevok , nedalo mi a pozrel som sa na medzinarodne olympiady v matematike , fyzike a informatike a cinska dominancia je neuveritelna za poslednych 15 rokov.

[Trumpeta1978]

Najrychlejsi vlak na svete
https://x.com/FutureStacked/status/2028 ... 31713?s=20