Mearsheimer: Trump si uvedomuje, že je v riadnej kaši, a to ma znepokojuje
Izraelčania sú pod silným tlakom. Ich protiraketová obrana nefunguje.
A Iránci majú kapacitu na to, aby na Izrael naďalej útočili, vraví John Mearsheimer.
Aká neistá je pozícia USA v tomto konflikte s Iránom?
Je mimoriadne neistá, pretože sme predpokladali, že dosiahneme rýchle a rozhodujúce víťazstvo.
Keď sa nám to však nepodarilo a skončili sme v dlhej vojne, ocitli sme sa v situácii, v ktorej majú väčšinu tromfov v rukách Iránci, nie my. Prezident Trump nemôže urobiť nič, čím by túto krízu eskaloval v náš prospech. V skutočnosti to hrá do karát Iránu.
A zároveň je ťažké vidieť, kde by bolo možné nájsť východisko.
Trump je v slepej uličke, takže sme uviazli vo vojne, ktorú nemôžeme vyhrať a ktorá má potenciál spôsobiť obrovské škody medzinárodnej ekonomike.
Čo sa stalo s lžami, na ktoré Netanjahu a jeho poradcovia nahovorili Trumpa?
Že rýchle odstránenie iránskeho vedenia by viedlo k masovému chaosu a revolúcii v uliciach a oni by prevzali vládu?
V New York Times uverejnili pred dvoma dňami fascinujúci článok, v ktorom podrobne opísali, ako šéf Mosadu, David Barnea, presvedčil Netanjahua aj Trumpovu administratívu, že hneď ako dekapitujeme režim, dôjde v Iráne k masovému povstaniu, režim bude zvrhnutý a my v podstate dosiahneme rýchle a rozhodujúce víťazstvo.
A stojí za zmienku, že Times poukazuje na to, že jeho predchodca, Yossi Cohen, povedal, že to je len nesplniteľný sen, že sa to nestane.
Nový šéf Mosadu však urobil otočku o 180 stupňov a dokázal presvedčiť Netanjahua aj Trumpa, že máme zázračný recept na úspech. Samozrejme, ukázalo sa, že sa mýlil. Je celkom pozoruhodné, že tomu ľudia uverili.
Existuje obrovské množstvo literatúry o zmenách režimu, prevratoch a podobne, z ktorej vyplýva, že úspech tejto stratégie bol mimoriadne nepravdepodobný, ako pochopil predošlý šéf Mosadu.
Zohľadňuje Trump rady americkej CIA alebo americkej spravodajskej komunity, keď sú v rozpore s Mosadom?
Ak sa pozriete na to, čo hovorili predseda Zboru náčelníkov štábov, armáda vo všeobecnosti a spravodajská komunita – a to by zahŕňalo aj CIA – ale najmä na správy Národnej spravodajskej rady, je celkom jasné, že v rámci deep state boli rôzni ľudia a inštitúcie, ktorí Trumpovi hovorili, že to nie je dobrý nápad, že nemáme životaschopnú stratégiu na víťazstvo v tejto vojne.
Namiesto toho však počúval Izraelčanov a sionistov v Spojených štátoch, ktorí ho tlačili do vojny.
Samozrejme, sem patria ľudia ako generál Jack Keane, Lindsey Graham a Trumpovi dvaja hlavní poradcovia, Jared Kushner a Steve Witkoff. Takže to bola táto skupina v Spojených štátoch spolu s Izraelčanmi, ktorí nás silno tlačili do vojny, vo všeobecnosti proti radám deep state.
Tipujem, že Joe Kent, bývalý riaditeľ protiteroristického oddelenia v úrade riaditeľa Národnej spravodajskej služby, tiež ponúkol takúto radu, ktorá bola odmietnutá, čo viedlo k jeho rezignácii.
Pracoval pre Tulsi Gabbardovú a Národná spravodajská rada podlieha úradu Tulsi Gabbardovej.
Predpokladám teda, že takmer všetci ľudia, ktorí pracovali s Tulsi Gabbardovou, boli rovnakého názoru.
Predpokladám, že mnohí ľudia v CIA a vo vojenskej sfére pochopili, že to nie je realizovateľný plán, čo sa aj potvrdilo.
Ponúkol prezident Trump nejaké dôkazy, o ktorých viete, na podloženie svojho tvrdenia, ktoré Iránci popierajú, že jeho dvaja realitní agenti v skutočnosti rokujú s vysokopostaveným predstaviteľom iránskej vlády?
Žiadne som nevidel. Je možné, že Steve Witkoff, povedzme, poslal e-mail niekomu v Iráne, kto je na vysokej úrovni, a táto osoba odpovedala, a prezident Trump to môže charakterizovať ako seriózne rokovanie. Ale, samozrejme, že to tak nie je.
Myslím si, že pokiaľ existuje nejaká nádej na začatie diskusie medzi oboma stranami, tak vďaka tomu, že Pakistanci sa snažia niečo naštartovať budúci týždeň, kde Islamabád bude slúžiť ako sprostredkovateľ medzi Iránom a Spojenými štátmi. Myslím si však, že to nikam nepovedie. Američania chcú prímerie a Iránci by boli blázni, keby s ním súhlasili, neurobia to.
A keď sa potom dostanete k skutočným rokovaniam, ktorých cieľom je vyriešiť tento konflikt, je nemožné si predstaviť, ako by ste mohli dosiahnuť dohodu.
Táto situácia je, mimochodom, analogická s celou otázkou, či je možné dosiahnuť prímerie na Ukrajine a či je možné uzavrieť zmysluplnú mierovú dohodu. Na Ukrajine to nie je možné a neviem si predstaviť, ako by to mohlo fungovať tu.
Pozrime sa na požiadavky Iránu na jednej strane a potom na ústupky, ktoré Spojené štáty a Izrael očakávajú, že Iránci prijmú.
A keď sa pozriete na tieto dve strany rovnice, jednoducho nie je možné dosiahnuť dohodu.
Iránci naozaj hrajú tvrdú hru, pokiaľ ide o ich požiadavky. Chcú, aby všetky americké vojenské sily a zariadenia opustili Blízky východ.
Chcú reparácie. Chcú zrušenie sankcií a tak ďalej. Potom, keď v rovnici prejdete na stranu ústupkov, my chceme, aby sa vzdali svojich balistických rakiet, kapacít na obohacovanie uránu a chceme, aby prestali podporovať Hútiov, Hizballáh a Hamas.
Nie je to súbor požiadaviek, ktoré by Iránci mohli akokoľvek akceptovať. Ako teda dosiahnuť dohodu?
Neviem, ale takto sa v pondelok iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyjadril o tvrdeniach prezidenta Trumpa, že rokovania prebiehajú:
„Nemyslím si, že otázka rozhovorov či rokovaní s Američanmi bude opäť na stole, pretože máme veľmi trpké skúsenosti s rokovaniami s Američanmi. Rokovali sme s nimi minulý rok, v júni, a oni na nás zaútočili uprostred rokovaní.
A opäť tento rok sa nás snažili presvedčiť, že tentoraz je to iné. Sľúbili nám, že nemajú v úmysle na nás zaútočiť a že chcú vyriešiť iránsku jadrovú otázku mierovou cestou a nájsť riešenie prostredníctvom rokovaní. A my sme to nakoniec prijali.
Ale opäť, po troch kolách rokovaní a po tom, čo americký tím v rokovaniach povedal, že sme dosiahli veľký pokrok, sa napriek tomu rozhodli na nás zaútočiť. Takže si nemyslím, že rozhovory s Američanmi by ešte boli súčasťou nášho programu.“
Nemôžete mu to zazlievať.
Nie. Ale dovoľte mi k tomu pridať ďalší rozmer. Len si predstavte, že hráte s kartami Iránu.
A otázka znie: ako vnímate predĺženie tejto vojny? Ak hráte s kartami Iránu, nechcete, aby vojna teraz skončila.
Chcete, aby vojna naďalej pokračovala. Čím dlhšie vojna trvá, tým viac stúpajú výdavky Západu na tento konflikt.
A tým získavate väčšiu vyjednávaciu silu.
Ak niečo túto vojnu zastaví, bude to situácia, keď budeme na pokraji veľkej ekonomickej katastrofy, celosvetovej ekonomickej katastrofy.
Takáto situácia prinúti prezidenta Trumpa sadnúť si za rokovací stôl a urobiť Iráncom obrovské ústupky. Nebude mať na výber.
Myslím si, že to je jediný spôsob, ako tu dosiahnuť dohodu. Iránci teda majú záujem pokračovať v spôsobovaní bolesti Západu a v podstate celému svetu a vyvíjať na nás, na prezidenta Trumpa, obrovský tlak, aby uzavrel dohodu.
Takže z strategického hľadiska nechápem, prečo by teraz Iránci súhlasili s uzavretím dohody.
Čo by sa stalo s Izraelom, keby Spojené štáty zastavili bombardovanie?
Izraelčania bombardovanie nezastavia. A ak zostanú Izraelčania sami, pravdepodobne zaútočia na energetickú infraštruktúru v Iráne a Iránci na to zareagujú, čo nás dostane veľmi blízko k priepasti.
Ak sa teda Spojené štáty jednoducho stiahnu a nechajú Izraelčanov a Iráncov, aby si to medzi sebou vyriešili, nie je jasné, či tento príbeh skončí šťastne. A dá sa predstaviť si scenár, veľmi pravdepodobný scenár, v ktorom do tej priepasti spadneme.
Takto situáciu opísal pomerne pochmúrny premiér Netanjahu v pondelok večer v Jeruzaleme:
„Dnes som hovoril s naším priateľom, prezidentom Trumpom.
Prezident Trump verí, že existuje šanca využiť obrovské úspechy IDF a amerických ozbrojených síl na dosiahnutie cieľov vojny v rámci dohody. Dohody, ktorá ochráni naše kľúčové záujmy. Zároveň pokračujeme v útokoch v Iráne aj v Libanone.
Narúšame raketový program a jadrový program a naďalej spôsobujeme Hizballáhu ťažké škody.
Pred pár dňami sme zlikvidovali ďalších dvoch jadrových vedcov a toto je len začiatok.
Za každých okolností budeme chrániť naše kľúčové záujmy.“
Posledná vec, ktorú chce, je, aby Spojené štáty a Irán uzavreli nejakú dohodu, ktorá by zabránila USA v útoku na Irán.
To je momentálne pravda, ale uvidíme, ako sa to vyvinie. Pozeral som si Haaretz a cez noc došlo k ôsmim raketovým útokom z Iránu.
To bolo v pondelok večer a v utorok ráno. Boli tam aj dve salvy rakiet od Hizballáhu v Libanone.
Izraelčania sú pod silným tlakom a ich protiraketová obrana z nejakého dôvodu zjavne nefunguje.
A Iránci majú kapacitu na to, aby na Izrael naďalej útočili. Uvidíme teda, ako dlho chce premiér Netanjahu v tejto vojne pokračovať.
Nie je isté, že bude chcieť viesť dlhú vojnu s Iránom. A mimochodom, preto som povedal, že ak Izraelčania zostanú sami, budú eskalovať konflikt a zaútočia na energetickú infraštruktúru v Iráne, čo by mohlo veľmi rýchlo viesť k skutočnej katastrofe.
Aká bola medzinárodná geopolitická reakcia diplomatov a hláv štátov na túto vojnu?
Takmer všetci na svete chápu, že táto vojna bola katastrofálnou chybou Spojených štátov a Izraela.
Nemecký prezident nedávno povedal takmer presne to isté. Európania chápu, že ide o katastrofu.
Samozrejme, na celom globálnom juhu panuje veľké zdesenie z toho, čo sa tu deje, pretože ceny potravín, ropy, plynu a nafty v priebehu času výrazne vzrastú. Situácia sa bude len zhoršovať a bude to mať katastrofálne ekonomické a politické dôsledky pre krajiny po celom svete.
Okrem toho všetci títo lídri a mnohí ľudia v týchto krajinách chápu, že na tento problém neexistuje rýchle a jednoduché riešenie.
Vyzerá to tak, že to bude pokračovať donekonečna a ich situácia sa bude zhoršovať. Ak sa teda pozriete na to, čo si ľudia po celom svete myslia o Trumpovej a Netanjahuovej vojne, väčšina ľudí to považuje za mimoriadne hlúpy krok, ktorý bude mať pre nich výrazne negatívne dôsledky.
Trump momentálne nemá žiadne východisko, ktoré by mu umožnilo zachovať si tvár, však?
Nie. Ak by mal, využil by ho. Opäť, Iránci majú veľký záujem v tejto vojne pokračovať, pretože čím dlhšie vojna trvá, tým väčšiu páku majú. Pozrite sa na prezidenta Trumpa dnes v porovnaní s tým, v akej situácii bol tri dni po začatí vojny. Tri dni po začatí vojny si myslel, že má navrch. Teraz si to nemyslí. Vie, že má problém a hľadá cestu von.
Ale žiadna úniková cesta neexistuje a súvisí to s tým, že Iránci chápu, že v tomto momente majú prevahu a je v ich záujme pokračovať vo vojne.
Keď hovorí, že Spojené štáty a Irán viedli produktívne rokovania, myslíte si, že klame? Že si to vymýšľa len preto, aby ovplyvnil trhy?
Určite si to vymýšľa. O tom niet pochýb.
Chápem argument s trhmi a som si istý, že na tom je niečo pravdy, ale myslím si, že dôležitejšie je, že jednoducho nechcel v pondelok večer zaútočiť na Irán. To by viedlo ku katastrofe, pretože Irán hovoril v podstate o zničení štátov Perzského zálivu.
Iránci povedali, že ak Spojené štáty a Izrael zaútočia na ich energetickú infraštruktúru, odvetia nielen útokom na energetickú infraštruktúru v štátoch Perzského zálivu, ale aj na odsoľovacie zariadenia. Zničili by tieto krajiny.
Dôsledky pre tieto krajiny a pre medzinárodnú ekonomiku by boli katastrofálne. Takže prezident Trump by bol podľa mňa blázon, keby v pondelok večer zaútočil na iránsku energetickú infraštruktúru. A myslím si, že práve preto zmenil rétoriku.
Dúfajme, že po piatich dňoch bude mať rovnaký základný postoj a na tú infraštruktúru nezaútočí, pretože to by opäť viedlo k katastrofe.
Jedna vec, na ktorej naozaj záleží, keď krajiny vstúpia do vojny a uvažujú o eskalácii, je to, do akej miery sú zúfalé.
Čo ma skutočne trápi, je to, že prezident Trump sa dostáva do zúfalej situácie napriek svojej usmievavej tvári, ktorú každý deň ukazuje na verejnosti. Za zatvorenými dverami si musí uvedomovať, že je v hlbokých problémoch.
A predpokladám, že úroveň jeho zúfalstva stúpa každý deň.
Keď sú krajiny zúfalé, nemali by ste podceňovať mieru, do akej sú ochotné riskovať a presadzovať politiku, ktorá má veľmi malú šancu na úspech a v skutočnosti by mohla viesť k katastrofe.
Napriek tomu však vodcovia cítia, že sú v situácii, v ktorej nemajú na výber.
To sa, mimochodom, stalo Japoncom, pokiaľ ide o útok na Pearl Harbor. Japonci boli v zúfalej situácii.
Dobre chápali, že to pravdepodobne skončí katastrofou, ale napriek tomu riskovali a urobili to, lebo boli zúfalí.
Takže napriek všetkým tým pozitívnym a tvrdým slovám, ktoré každý deň počujete od prezidenta Trumpa, za zatvorenými dverami si plne uvedomuje, že je v poriadnej kaši, že urobil obrovskú chybu.
A to ma veľmi znepokojuje, pretože opäť, existuje veľa dôkazov, že keď sú vodcovia zúfalí, robia hlúpe veci.
Zhoršuje túto chybu nasadením pozemných jednotiek? Nevieme, koľko ich je. Počet začínal na 5 000.
Teraz sa zdá, že takmer 50-tisíc amerických vojakov je na ceste na Blízky východ.
To svedčí o tom, aký je zúfalý, pretože pred vojnou by pozemnú inváziu nikdy nepripustil.
Problém, s ktorým sa potýka, spočíva v tom, že neexistuje žiadna dobrá vojenská možnosť, ako tieto pozemné sily využiť.
Napríklad sa veľa hovorí o invázii a obsadení ostrova Kharg. Po prvé, je ťažké si predstaviť, ako sa na ostrov Chárk vôbec dostať.
Po druhé, ako tento ostrov dobyť bez veľkých strát.
Po tretie, ako ho udržať, keď si Iránci uvedomia, že sme tam, a zamerajú svoje delostrelectvo, rakety a balistické strely na naše jednotky. Predpokladajme, že obsadíme ostrov Chárk. Je náš. Ovládame ho. Ako to povedie k šťastnému koncu?
Naozaj si ľudia myslia, že Iránci sa potom jednoducho vzdajú a budú hrať mŕtvych? Na to by som si nevsadil ani cent.
Takže to nebude fungovať. A potom sa hovorí o vyslaní síl hlboko do Iránu, aby zachránili ten vysoko obohatený urán.
Šance na úspech sú takmer nulové.
A nakoniec, nepodnikneme inváziu do celej krajiny. Pozreli ste sa niekedy, aká je tá krajina veľká? Majú 93 miliónov obyvateľov.
To jednoducho nie je možné. Na to by sme potrebovali armádu asi dvoch miliónov mužov a žien, a to sa nestane.
Takže si nemyslím, že tu existuje reálna možnosť nasadenia pozemných síl. Ale opäť, možno je Trump dosť zúfalý na to, aby to skúsil.
To nás vracia späť na začiatok. Aká neistá je pozícia USA? Extrémne neistá.
Do veľkej miery pre to, že USA podcenili iránsky odpor, nepochopili asymetrickú povahu iránskej vojenskej reakcie a nezohľadnili podzemné iránske silá, ktoré sú odolné voči útokom USA a Izraela.
Všetko správne. Znova sa tu vraciame k tomu, že sme si mysleli, že dosiahneme rýchle a rozhodujúce víťazstvo.
David Barnea, šéf Mosadu, presvedčil Netanjahua a Trumpa, že sa tak stane.
No a keďže sa tak nestalo, ocitli sme sa v opotrebovávacej vojne.
Je to situácia podobná tej medzi Sovietskym zväzom a nacistickým Nemeckom počas druhej svetovej vojny.
Wehrmacht inváziu začal 22. júna 1941. Mysleli si, že dosiahnu rýchle a rozhodujúce víťazstvo.
Nemecké jednotky, ktoré v júni 1941 vstúpili do Sovietskeho zväzu, ani nezbalili zimné oblečenie.
Predpokladali, že to bude rýchle a ľahké víťazstvo, ale našťastie sa to nepotvrdilo.
Wehrmacht zastavili 8. decembra 1941 pred bránami Moskvy a začala sa opotrebovávacia vojna.
A v apríli 1945 sa Červená armáda dostala do Berlína a Nemecko bolo na pokraji porážky.
Ak teda nevíťazíte rýchlo a rozhodne a nie ste pripravení na dlhú vojnu, a dostanete sa do dlhej vojny, máte skutočné problémy, a to sa stalo aj nám. A keď potom zohľadníte všetky body, ktoré ste spomenuli, vidieť, v akej zlej situácii sa nachádzame.
Rozhovor je prepisom podcastu Judging Freedom. Preložil Timotej Dunaj.
https://marker.sk/clanky/1238/mearsheim ... nepokojuje
P.S. Názory profesora Sachsa a Mearsheimera ma desia.
Ja to vidím naopak. Že ak Irán nebude chcieť aby mu zničili infraštruktúru a zrovnali zo zemou ten ostrov Khark
bude sa musieť dohodnúť. Ak si nechá zničiť elektrárne a zdroje príjmov - skončí v biede, hlade, destabilizovaný.
Ale
ja nie som odborník a títo dvaja profesori sú. A podľa histórie mali takmer vždy pravdu.
Preto musím uvažovať nad horším scénarom - že Iránci vojnu natiahnú, spôsobia krízu a Trump prehrá v mid-term volbách.
Následne by čelil impeachmentu a republikáni by pravdepodobne prehrali voľby v 2028.
Čiže tam by bola šialená motivácia sa s Iránom dohodnúť. Aj unavený Izrael by pochopil, že Netanjahu je extrémista ako Hitler.
Republikáni sa posmievajú, že predošlí prezidenti sa snažili s Iránom dohodnúť a kupovali si ho, ale má to logiku.
Amíci po 20 rokoch v Afganistane PREHRALI. Museli sa stiahnúť. Taliban je pri moci. Rusi tam tiež prehrali.
Irán je 2,5 x väčší, má 25 x silnejšiu ekonomiku , armáda 1 milión, tisícky balistických rakiet, dokáže si vyrábať drony - v tom je špička, má aj vlastné PVO a na rozdiel od Afganistanu nie je izolovaný - má Hormuzský prieliv.
Tam mu stačí ohrozovať tankery a sem-tam nejaký potopiť, či už dronmi, alebo mínami. A má Hizbaláh a Husijov.
Dlhodobo sa vie oprieť o podporu rusov a číny. Fakt to nedáva žiadnu logiku, že amíci a Izrael vyhrajú len tak...
,,Amatérski investori investujúci pasívne do indexového fondu budú mať v dlhodobom horizonte lepšie výnosy ako profesionálni manažéri fondov,, Buffett 
Vzdelávanie a užitočné info zadarmo: 
