Irán

[JUGGLER]

Páchajú vojnové zločiny:

Útoky USA a Izraela si vyžiadali 250 obetí medzi iránskymi študentmi a učiteľmi

Od začiatku vojny USA a Izraela proti Iránu zahynulo najmenej 250 študentov a učiteľov a terčom útokov sa stalo 600 vzdelávacích zariadení.
Hossein Sadeghi, vedúci Centra pre informácie a vzťahy s verejnosťou pri iránskom ministerstve školstva, uviedol pre tlačovú agentúru IRNA, že pri útokoch bolo zranených aj 184 študentov a učiteľov.
V Teheráne zahynulo 16 študentov a päť učiteľov, pričom osem študentov a päť pedagógov utrpelo zranenia, uviedol.
Od 28. februára bolo poškodených približne 200 administratívnych, kultúrnych a vzdelávacích zariadení, povedal Sadeghi.

[Trumpeta1978]

1/Po útoku Íránu a Hizballáhu hoří rafinerie v Haifě.
2/Španělsko uzavřelo vzdušný prostor pro všechny lety související s válkou USA a Izraele proti Íránu. Uvedlo, že se konfliktu nechce jakkoli účastnit. Opatření znemožňuje americkým letadlům využívat španělský vzdušný prostor.
Válku považuje vláda za jednostrannou a nelegální. Premiér země Pedro Sánchez kritizuje americké a izraelské útoky na Írán jako bezohledné.
3/Trump: USA by se mohly zmocnit íránského ostrova Charg

[jaroslav80]

3/Trump: USA by se mohly zmocnit íránského ostrova Charg

To je reci okolo toho - ved ked mam nejaku genialnu myslienku a chcem ju urobit, tak ju urobim. A nie ze robim PR tanceky okolo toho mesiac.
Ved uz pred mesiacom to tam mohol odpalit - a zaroven prist o ropny priemysel sejkov. Na co caka ten blazon?!?

[iosephus]

Mar 3: "We won the war."
Mar 7: "We defeated Iran."
Mar 9: "We must attack Iran." "The war is ending almost completely, and very beautifully."
Mar 12: "We did win, but we haven't won completely yet."
Mar 13: "We won the war."
Mar 14: "Please help us."
Mar 15: "If you don't help us, I will certainly remember it."
Mar 16: "Actually, we don't need any help at all." "I was just testing to see who's listening to me." "If NATO doesn't help, they will suffer something very bad."
Mar 17: "We neither need nor want NATO's help." "I don't need Congressional approval to withdraw from NATO."
Mar 18: "Our allies must cooperate in reopening the Strait of Hormuz."
Mar 19: "US allies need to get a grip -step up and help open the Strait of Hormuz"
Mar 20: "NATO are cowards."
Mar 21: "We don't use it, we don't need to open it."
Mar 22: "This is the last time. I will give Iran 48 hours." "Iran is Dead"
Mar 23: "We are giving them more time."
Mar 24: "The war is nearing its end."
Mar 25: "We are still negotiating."
Mar 26: "Iran is begging for peace. They gave us a gift. We will give them more time."
Mar 27: "Talks with iran are going very well"
Mar 28: "War will be over soon"
Mar 29: "Maybe we take Kharg island, maybe we dont"
Mar 30: "Open the Strait or we will obliterate all energy infrastructure and oil wells"
Mar 31: "We dont need the strait, we got plenty of oil. Get it yourself UK."

[JUGGLER]

Rakúsko odmietlo povoliť USA prelety vojenských lietadiel ponad svoje územie

Rakúske ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo, že zamietlo všetky žiadosti Spojených štátov o prelety amerických vojenských lietadiel smerujúcich na Blízky východ ponad svoje územie.

Hovorca rezortu obrany Michael Bauer uviedol, že žiadostí bolo „niekoľko“ a Rakúsko ich nemohlo schváliť pre svoj zákon o neutralite.
„Žiadosti skutočne boli a od začiatku boli zamietnuté,“ uviedol s tým, že podobné žiadosti od krajín vo vojne bývajú vždy odmietnuté.

Podobný krok v pondelok oznámilo aj Španielsko.
„Toto rozhodnutie je súčasťou rozhodnutia, ktoré už urobila španielska vláda, nezúčastňovať sa na vojne, ktorá bola začatá jednostranne a proti medzinárodnému právu, a neprispievať k nej,“ uviedol vtedy španielsky vicepremiér a minister hospodárstva Carlos Cuerpo pre rozhlasovú stanicu Cadena Ser.



Dvojitý zásah zničil dôležitý diaľničný most medzi Teheránom a Karadžom

Najmenej dvaja ľudia zomreli pri štvrtkovom americko-izraelských leteckých útokoch, ktoré zasiahli dôležitý most B1 na diaľnici spájajúcej dve veľké iránske mestá - Teherán a Karadž.

Krátko po útoku americký prezident Donald Trump zverejnil na svojej platforme Truth Social príspevok, v ktorom napísal, že najväčší most v Iráne sa zrútil a už nikdy sa nebude dať použiť.

„Bude toho nasledovať ešte viac,“ uviedol Trump.
Veľkými písmenami dodal: „Nastal čas, aby Irán uzavrel dohodu, kým nebude neskoro, a z toho, že sa stále môže stať skvelou krajinou, nezostane nič!“

Most bol podľa agentúry Fárs blízkej Revolučným gardám cieľom dvoch útokov.
Zástupca guvernéra provincie Alborz pre agentúru ISNA povedal, že pri prvom zahynuli dvaja ľudia a niekoľko ďalších utrpelo zranenia.

K druhému úderu došlo v čase, keď záchranné zložky pomáhali ľuďom zraneným pri predchádzajúcom útoku. Úrady vyzvali civilistov, aby sa miestu vyhli.

Most B1 je významné infraštruktúrne dielo na severnom obchvate mesta Karadž.
Dlhý je približne 1050 metrov a jeho výška sa udáva v rozmedzí 132 až 156 metrov, preto je považovaný za najvyšší most na Blízkom východe.
Slávnostne otvorený bol začiatkom tohto roka. Iránska televízia Press TV informovala, že jeho výstavba stála 400 miliónov dolárov.

[iosephus]

https://standard.sk/1182844/hormuzsky-p ... avi-usakov
Hormuzský prieliv je pre Rusko otvorený, vraví Ušakov

Nie žeby Rusko Hormuz potrebovalo otvoriť, ale podľa mňa sa umýselne nehovorí o tom, že Hormuz je otvorený pre každého, kto nezaplatí v dolároch.

[iosephus]

Veľký deň pre iránsku armádu na Veľký piatok.
Irán v jeden deň potvrdil zostrelenie troch amerických cieľov F-15E, A-10 a UH-60 Black Hawk.

Keďže F-15E sa už nevyrába, náhrada v podobe F-15EX Eagle stojí cca 138 miliónov,
rovnako je to v prípade už nevyrábaného A-10, cena cca 50 miliónov,
vrtuľník Black Hawk asi za 20 miliónov. Samozrejme bez munície, pilota a bez údržby.

Jeden pilot naďalej nezvestný, to bude tiež vzácny úlovok pre Irán, ak sa ho podarí nájsť.

[jaroslav80]

Uvidime co Trump v hysterii urobi. Ako vzdy, nic dobre ani rozumne.

[Trumpeta1978]

Irán oznámil mediátorom, že obmedzí denné plavby lodí cez Hormuzský prieliv na približne 12 a bude vyberať mýto v rámci prímeria, ktoré dosiahol prezident Trump.

Lode prechádzajúce Hormuzským prielivom sa musia koordinovať s Zborom islamských revolučných gárd a platiť poplatky v kryptomenách alebo čínskych juanoch.

USA verejne presadzujú voľný a otvorený prieliv, ale Irán nepovoľuje svoj vplyv, čo znepokojuje producentov a spotrebiteľov energie v Perzskom zálive.

[Trumpeta1978]

Ako Čína udržiava iránsky ropný priemysel nad vodou

Ryan Knutson: Iránsky ropný priemysel je už takmer desať rokov pod prísnymi sankciami a USA ukladajú sankcie všetkým krajinám, ktoré ho kupujú. Napriek tomu Irán našiel spôsob, ako svoju ropu naďalej predávať, predovšetkým prostredníctvom rozsiahlej podzemnej siete.

Rečník 3: Tieto takzvané tieňové flotily lodí -

Rečník 2: Tankery navrhnuté špeciálne na to, aby sa vyhli monitorovaniu a sankciám.

Rečník 3: Pre Irán sa táto sieť stala kľúčovým nástrojom na udržanie príjmov z ropy napriek...

Ryan Knutson: Po útoku USA a Izraela na Irán Irán uzavrel Hormuzský prieliv, čím zabránil ostatným krajinám Blízkeho východu vo vývoze ropy. Irán však naďalej umožňuje tejto flotile duchov bezpečný prechod. Aké dôležité je to pre prežitie iránskeho režimu?

Rory Jones: Nemyslím si, že Irán by túto vojnu nevyhnutne dokázal viesť bez miliárd a miliárd dolárov, ktoré dostal, čo je ekvivalent dolárov, ktoré získal z predaja ropy v priebehu rokov. Takže to je pre Irán ročne značná suma peňazí a je to pre krajinu životne dôležité lano.

Ryan Knutson: To znamená, až do minulého týždňa. Po stroskotaní mierových rozhovorov Trump oznámil námornú blokádu iránskych prístavov v Perzskom zálive v snahe zastaviť ich fiktívnu flotilu. Náš kolega Rory Jones sa venuje tomu, ako peniaze prúdia po svete a ako blokáda ovplyvňuje túto podzemnú sieť.

Rory Jones: Irán a krajiny ako Rusko a Venezuela, na ktoré boli uvalené sankcie, použili túto tieňovú flotilu tankerov na prepravu sankcionovanej ropy po celom svete. Americká blokáda však ukázala, že na narušenie celej tejto operácie môžete pomerne ľahko použiť silu, a dokonca aj hrozbu silou, pretože na to nemusíte nevyhnutne ani zachytiť lode. Stačí vytvoriť pocit strachu, že to USA urobia.

Ryan Knutson: Vitajte v The Journal, našej relácii o peniazoch, biznise a moci. Volám sa Ryan Knutson. Je streda 22. apríla. V relácii sa predstaví flotila duchov, ktorá financuje vojnové úsilie Iránu. Počas svojho prvého funkčného obdobia prezident Trump odstúpil od jadrovej dohody, ktorú Obamova administratíva uzavrela s Iránom, a zaviedol to, čo nazval kampaňou maximálneho nátlaku v nádeji, že Irán sa vzdá svojich jadrových ambícií. Tu je vtedajší minister zahraničných vecí Mike Pompeo.

Mike Pompeo: Máme povinnosť vyvinúť maximálny tlak na schopnosť režimu generovať a presúvať peniaze a my to aj urobíme.

Rory Jones: A jeho cieľom je znížiť vývoz iránskej ropy na nulu. Chceme teda prerušiť túto finančnú záchrannú lano, ktoré tvorí obrovskú časť ročného rozpočtu Iránu.

Ryan Knutson: USA pohrozili sankciami voči všetkým kupujúcim iránskej ropy, čím v podstate znížili počet zákazníkov krajiny.

Rory Jones: Takže boli krajiny v Európe a Ázii, ktoré kupovali... Sú to spojenci USA, ktorí predtým kupovali iránsku ropu, ale potom všetci odišli a objavil sa len jeden skutočne významný kupec, a to bola Čína.

Ryan Knutson: Čína teraz kupuje 80 až 90 % iránskej ropy. Jedným z dôvodov je, že o ňu nie je veľká konkurencia, čo ju robí oveľa lacnejšou. Ďalším dôvodom je, že Čína úplne nesúhlasí so sankčnou politikou USA.

Rory Jones: Postoj Číny k sankciám USA je taký, že ich nepodporuje a myslí si, že ide o jednostranný krok USA a že je to politika USA, ale zároveň si myslí, že nemusí sankcie USA presadzovať. Pre Čínu je to aj geopolitické. Čína má s Iránom oveľa hlbší vzťah, než len nákup jeho ropy. Keďže Irán je pod sankciami USA už veľmi dlho, musel vytvoriť tieto alternatívne obchodné siete s krajinami, ktoré sú k nemu priateľskejšie, a Čína je jednou z nich, a preto nakupuje veľa tovaru z Číny. Čína v Iráne buduje rozsiahlu infraštruktúru. Existuje tam teda hlboký obchodný vzťah a Čína videla príležitosť nielen získať lacnú ropu, ale aj pomôcť priateľovi a zároveň podkopať záujmy USA.

Ryan Knutson: Oficiálne stanovisko Číny je, že nedováža iránsku ropu. Čínske colné orgány nehlásili žiadny dovoz ropy z Iránu od roku 2023. Namiesto toho sa zdá, že Čína spolupracuje s Iránom na zamaskovaní svojich nákupov.

Rory Jones: Navonok nehovoria: „Dovážame iránsku ropu v rozpore s politikou USA.“ A tak zahmlievanie a maskovanie iránskej ropy dáva Číne vierohodnú možnosť poprieť, možnosť povedať, že dovážame malajzijskú alebo ománsku ropu.

Ryan Knutson: Vysvetlite mi, ako Irán dostáva svoju ropu do Číny prostredníctvom tejto fiktívnej flotily. Ako táto fiktívna flotila funguje?

Rory Jones: Flotila duchov, Irán čerpá ropu a táto ropa sa potom nakladá na lode. Jedna konkrétna iránska loď, ktorá by mohla byť súčasťou flotily duchov tankerov, by sa naložila iránskou ropou a presunula by sa z Perzského zálivu, kde by nabrala iránsku ropu, a potom by mohla ísť do Ománskeho zálivu do stredu mora. A v tom momente by mohla vypnúť sledovací systém, ktorý by mala mať na tankeri a ktorý hlási jej polohu. A v tom momente by ste mohli vidieť ďalšiu loď, ako sa priblíži k prvej lodi, a videli by ste, ako sa ropa presúva medzi rôznymi loďami, a to sa nazýva prekládka z lode na loď. A tak by sa táto druhá loď mohla prevrátiť až do Ázie a dostať sa do a okolo Malajzie a Singapuru. A potom by mohlo dôjsť k ďalšej prekládke z lode na loď a menšia loď by potom presunula túto ropu do čínskeho prístavu, kde by sa rafinovala. A ide o snahu zahmliecť, odkiaľ táto ropa pochádza.

Ryan Knutson: Znie to dosť zákerne.

Rory Jones: Áno, je to šikovné aj prefíkané, povedal by som.

Ryan Knutson: Podľa jednej analytickej skupiny sa odhaduje, že tieňovú flotilu slúžiacu Iránu tvorí viac ako 500 lodí. A Irán nie je jedinou krajinou, ktorá používa tieňovú flotilu, aby sa vyhla sankciám. Rusko, Venezuela a ďalšie krajiny majú tiež svoje vlastné verzie toho istého systému. Analytici spoločne odhadujú, že existuje globálna tieňová flotila s viac ako tisíckou, väčšinou starnúcich lodí, ktoré všetky používajú rovnaké techniky na skrytie svojich pohybov, ako je vypínanie lokalizačných transpondérov a častá zmena názvu a vlajky plavidla. Kto vlastní tieňovú flotilu? Určite to nie je len jedna spoločnosť alebo jedna krajina.

Rory Jones: Nie, to je úplná pravda. Áno. V podstate je ťažké to sledovať, pretože mnohé vlastnícke štruktúry týchto tankerov sú nepriehľadné. Americké think-tanky hlásia, že existuje čínska prepojená spoločnosť, ktorá vlastní flotilu tankerov, a preto je často ťažké vystopovať jednotlivcov a spoločnosti, ktoré z flotily profitujú.

Ryan Knutson: Základom tejto flotily je komplexný systém krycích spoločností.

Rory Jones: Takže iránske schránkové spoločnosti, ktoré si prenajímajú tieto lode, môžu vytvárať falošné faktúry, ktoré ukazujú, že ropa pochádza z iného miesta, ako je Malajzia alebo Omán. A tak vzniká tento zložitý tanec, kde sú tieto tankery zapojené do prepravy ropy. A zároveň existuje množstvo schránkových spoločností a sprostredkovateľov, ktorí sa všetci snažia zamaskovať, odkiaľ táto ropa pochádza.

Ryan Knutson: Je táto tieňová flotila dobre namazaný stroj? Alebo sa v tomto procese často vyskytujú zádrhely?

Rory Jones: Myslím si, že na základe toho, koľko Irán dokázal predať, by sa dalo tvrdiť, že ide o celkom dobre namazaný stroj, ale videli sme, že občas sa vyskytli problémy. USA v skutočnosti obvinili niektoré osoby a spoločnosti zapojené do prepravy sankcionovanej iránskej ropy a z týchto obvinení vidíte, že pre tieto tankery to nie je vždy hladká cesta.

Ryan Knutson: Doprava ropy z Iránu a jej preprava na tieto tieňové tankery je však len časťou procesu. Stále existuje niekoľko krokov, kým Irán dokáže túto ropu premeniť na peniaze. Ako to urobia, bude nasledovať. Keď sa iránska ropa dostane do Číny, veľké čínske ropné spoločnosti s ňou nechcú mať nič spoločné. Tieto spoločnosti majú medzinárodné operácie a obávajú sa, že by sa dostali do konfliktu s americkými sankciami. Takže podobne ako tieňová flotila lodí existuje aj akási tieňová sieť čínskych ropných rafinérií, nazývaných čajníky.

Rory Jones: Čajové kanvice sú teda súborom rafinérií, ktoré sa nachádzajú prevažne v jednej provincii v severovýchodnej Číne s názvom Xiongan.

Ryan Knutson: A volajú sa čajníky, pretože sú krátke a hrubé a keď sa celé zaparia, počujete ich kričať?

Rory Jones: Áno, bolo ich počuť kričať. Áno. Teda, sám si tým nie som stopercentne istý.

Ryan Knutson: Odpoveďou je v skutočnosti to, že sú menšie a kratšie ako tradičné rafinérie. A v posledných rokoch tieto kanvice zvýšili množstvo ropy, ktoré spracovávajú.

Rory Jones: Množstvo ropy, ktoré mohli čajníky prijať, bolo určené vládnymi kvótami. A tak sa časom stalo, že vláda zvýšila kvóty pre tieto čajníky, aby mohli dovážať iránsku ropu. A to znamenalo, že viac ropy sa presunulo od štátnych gigantov, ktorí v podstate opustili trh spolu so západnými krajinami a ázijskými národmi, ktoré kupovali iránsku ropu, a tieto súkromné ​​rafinérie čajníkov v podstate prevzali kontrolu.

Ryan Knutson: Kam sa to potom dostane potom, ako prejde čajníkmi a spracuje sa? Len na širší čínsky trh?

Rory Jones: Ropa by sa mohla dostať na širší čínsky trh. Niektoré z týchto rafinérií typu „čajová kanvica“ sú súčasťou iných konglomerátov alebo majú vzťahy s inými podnikmi v Číne, takže ropa sa potom rafinuje a potom sa spracováva na inú verziu petrochemických výrobkov, alebo sa presúva na plasty, alebo sa tam v tomto reťazci presúva.

Ryan Knutson: Nakoniec sú tu peniaze. A rovnako ako v prípade flotily a rafinérií, existuje aj tieňový bankový systém.

Rory Jones: Existujú malé čínske banky, ktoré sú ochotnejšie otvárať účty pre iránske schránkové spoločnosti a krycie spoločnosti, aby prijímali výnosy z ropy, ktoré potom môžu putovať do iných častí sveta. A tieto menšie banky sú ochotnejšie zriaďovať tieto účty a riskovať uľahčenie iránskych peňažných tokov, pretože nie sú v skutočnosti prepojené s medzinárodným finančným systémom rovnakým spôsobom ako väčšie čínske banky.

Ryan Knutson: V niektorých prípadoch sú výnosy z predaja ropy posielané priamo čínskym stavebným spoločnostiam, ktoré tieto peniaze berú ako platbu za výstavbu infraštruktúry v Iráne.

Rory Jones: Takže existuje tento prekliaty systém, ktorý znamená, že peniaze sa nikdy nemusia dotknúť medzinárodného finančného systému a sú pod dohľadom USA. Jednou z ďalších vecí, ktoré by mohol urobiť, je, že dostane zaplatené za ropu na bankový účet v Číne a potom by mohol tieto peniaze použiť na obstaranie vecí v Číne, ktoré potrebujú iránski dovozcovia. Takže by mohol kúpiť chemikálie alebo materiály s dvojakým použitím, ktoré sa používajú na výrobu zbraní, a potom by sa tie prepravovali z Číny do Iránu.

Ryan Knutson: USA odhadujú, že Irán zarába desiatky miliárd dolárov ročne na predaji ropy Číne. Preto USA začali zavádzať túto blokádu, zameranú na tieňovú flotilu Iránu. Cieľom je narušiť celý systém.

Rory Jones: To sa stalo spočiatku a potom USA zašli ešte ďalej a vyhlásili, že sú ochotné zablokovať akýkoľvek iránsky vývoz kdekoľvek na svete na akomkoľvek druhu lode. A to skutočne zintenzívnilo presadzovanie práva.

Rečník 7: Americký námorný torpédoborec v nedeľu strieľal na iránsku nákladnú loď a spôsobil dieru v jej strojovni, povedal prezident Trump. Zábery...

Rory Jones: A to všetko je navrhnuté tak, aby sa na Irán vyvinul ekonomický tlak a aby sa donútil k dohode, dohode o ukončení vojny, k rokovaniam o jeho jadrovom programe a k iným spôsobom, akými chcú USA obmedziť Irán.

Ryan Knutson: Aká účinná je teda táto blokáda?

Rory Jones: Blokáda, aspoň zatiaľ, zabezpečuje, že Irán nemôže vyvážať ropu, a preto stráca prístup k svojej finančnej pomoci. Takže sa ukazuje, že... vytvára ekonomický tlak na Irán.

Ryan Knutson: Prezident Trump predĺžil prímerie, ale povedal, že blokáda bude pokračovať. Irán medzitým tvrdí, že nebude rokovať, pokiaľ USA blokádu nezrušia. Zdá sa, že rokovania medzi USA a Iránom sa zastavili. Rozhovory mali tento týždeň v Pakistane pokračovať, ale ani jedna strana nevyslala svoju delegáciu. Hoci americká blokáda mala vplyv na tieňovú flotilu, nie je dokonalá. Podľa spoločnosti na sledovanie nákladu a sprostredkovateľov, ktorí takýto náklad zabezpečujú, sa jej viac ako dve desiatky lodí prepojených s Iránom prepravujúcich ropu a plyn dokázali vyhnúť. Celá situácia odhalila, aká silná je táto tieňová sieť a aké ťažké by mohlo byť jej trvalé ukončenie.

Rory Jones: Myslím si, že to v istom zmysle súvisí s touto širšou myšlienkou o tom, či sa svet v istom zmysle odkláňa od finančného systému vedeného USA. Čína vytvára tieto alternatívne platobné systémy, ktoré v podstate úplne vylučujú finančný systém vedený USA. A Rusko robí to isté a vytvorenie tieňovej flotily sa snaží vyhnúť akémukoľvek dohľadu zo strany USA. A tak to, čo by ste mohli vidieť v dôsledku toho všetkého, je, že tieto krajiny, tento protiamerický blok vedený krajinami ako Čína, Rusko a Irán, vyvíjajú tlak na vytvorenie systémov, ktoré úplne vylučujú USA a americký dolár, a tým pádom znamenajú, že Washington má menší dohľad nad tým, čo robia krajiny na celom svete.

https://www.wsj.com/podcasts/the-journa ... dbd1507c1e

[JUGGLER]

Iránska stratégia prežitia

Začnime pri Iráne, ktorý má oproti svojim protivníkom jednu nesmiernu strategickú výhodu – úplne priamočiary cieľ. Chce prežiť.
Ak teheránsky režim prečká súčasnú krízu v akejkoľvek forme, bude to doma predávať ako absolútne víťazstvo.
Môže sa oprieť o naratív, že agresiu sám nezačal a iba sa asymetricky bráni.

Táto cieľová jednoduchosť sa premieta aj do zložitých diplomatických rokovaní.
Ajatolláhovia hrajú vabank, a práve preto si môžu dovoliť riskovať viac ako ostatní.
Kolaterálne straty alebo ekonomické škody ich nemusia trápiť.
Ak by totiž prehrali, znamenalo by to definitívny koniec ich režimu.
Kto nemá čo stratiť, môže si dovoliť obetovať čokoľvek.

Irán má v rukáve dva zásadné tromfy. Prvým je čas.
Režim je na dlhý konflikt pripravený aj psychologicky a vonkajšie útoky navyše pomohli zomknúť spoločnosť.
Podobne ako v prvých fázach vojny na Ukrajine časť populácie tvárou v tvár napadnutiu odložila vnútorné spory a postavila sa za vládu.
Pre Teherán je to zásadné: dlhé napätie režim upevňuje, zatiaľ čo rýchly mier by mohol vrátiť do ulíc demonštrantov.

Druhým tromfom je odolnosť. Pokiaľ ide o prípadné mierové rokovania, Irán nehľadá provizórne prímerie.
Nechce ďalšie krátke prímerie, ktoré konflikt len odloží. Teherán hrá o trvalejšie prežitie, a preto potrebuje stabilnejšiu dohodu.

Kým ju nedostane, je pripravený viesť vyčerpávajúcu opotrebovaciu vojnu. Nedisponuje síce bezodnými zdrojmi, ale má niečo, čo Západu chýba.
Po desaťročiach sankcií má populáciu zvyknutú znášať extrémne materiálne nepohodlie. O západných demokraciách platí pravý opak.

Teherán veľmi dobre vie, že hrozba drahej ropy a rastúcej inflácie je nočnou morou politikov od Európy po USA.
V čase, keď západní voliči pri volebných urnách nakoniec vždy rozhodujú podľa stavu svojich peňaženiek, je globálny ekonomický strach tou najsilnejšou zbraňou, ktorú Irán momentálne drží.

Izraelská hra s chaosom

V prípade Izraela je situácia o poznanie zložitejšia, čo platí predovšetkým pre jeho strategické ciele.
Ten pôvodný a najambicióznejší bol jasný: zvrhnúť iránsky režim.
Denník New York Times nedávno priniesol pomerne presný opis toho, ako Benjamin Netanjahu presvedčil Donalda Trumpa k úderu.

Hlavnými argumentmi boli údajná slabosť teheránskej vlády a predpoklad, že ak sa podarí zlikvidovať jej špičky, celý systém sa zosype ako domček z kariet. Či išlo o cielenú dezinformáciu, alebo o fatálnu chybu izraelských tajných služieb, ktoré pritom preukázali hlbokú infiltráciu iránskeho systému, dnes už ťažko zistíme.
Faktom zostáva, že tento maximálny cieľ sa Izraelu zatiaľ splniť nepodarilo a možno ani vôbec nepodarí.

To však Izraelu nemusí prekážať. Okrem maximalistického cieľa má aj pragmatickejšie.
Čo najviac oslabiť Irán a predĺžiť jeho ekonomickú obnovu.
Práve tu sa záujmy oboch strán paradoxne pretínajú, pretože Teherán aj Tel Aviv dnes v rôznych zmysloch ťažia z toho, že konflikt trvá.

Tretím izraelským motívom je cielená regionálna nestabilita.
Čím dlhšie konflikt potrvá, tým skôr to bude Irán tlačiť do asymetrických útokov na petromonarchie.
Izraelské tajné služby už mnohokrát ukázali, že sa v takom chaose pohybujú brilantne.
Vedľajším efektom je, že sa islamský svet len ťažko zjednotí proti Izraelu.

Konflikt zároveň preskupí sily v Perzskom zálive.
Katar a Spojené arabské emiráty patria medzi porazených: uzavretý Hormuzský prieliv a útoky na infraštruktúru im berú príjmy aj stabilitu.
Naopak, Saudská Arábia vďaka svojej strategickej hĺbke a alternatívnym trasám môže ďalej predávať ropu a z chaosu tak vychádza ako ešte dôležitejší partner než doteraz.

Strata amerického vplyvu

Spojené štáty sú síce papierovo najsilnejším aktérom konfliktu, ale ich pozícia je slabšia, než vyzerá.
Trumpa tlačí čas: z rýchlej demonštrácie sily sa stáva ďalší blízkovýchodný močiar.

Jeho problém je predovšetkým domáci – americký.
Vyššie ceny benzínu môžu pred novembrovými polčasovými voľbami zničiť všetok makroekonomický zisk, ktorý USA ako vývozca energií z krízy majú.

Zmätok navyše prehlbuje zloženie jeho tímu.
Trump sa neobklopil znalcami regiónu, ale ľuďmi osobne oddanými jemu samému, čo môže fungovať v biznise, nie však v blízkovýchodnej politike.
Odvracať sa od neho navyše začína aj časť voličského jadra MAGA, ktorej prekážajú nenaplnené sľuby aj jeho závislosť od Izraela.

Trump preto potrebuje ukázať, že konflikt riadi on.
Lenže Izrael si sleduje vlastné ciele a Washington Teheránu len ťažko ponúkne záruky, že svojho spojenca udrží na uzde.
Prakticky jedinou skutočne účinnou pákou zostáva hrozba obmedzenia dodávok kľúčových striel protiraketového systému, pričom nie je jasné, či ju Trump dokáže politicky využiť.

Trumpovu domácu paralýzu navyše umocňuje tvrdá geopolitická realita priamo na bojisku.
USA totiž čelia hlbšiemu problému, než sú len blížiace sa voľby.
Pred očami sa im rúca medzinárodný poriadok, ktorý samy po druhej svetovej vojne vybudovali.

Americké bezpečnostné záruky, na ktoré sa štáty Perzského zálivu desiatky rokov spoliehali, úplne stratili dôveryhodnosť.
A aby to nebolo málo, desaťtisíce amerických vojakov a diplomatov v Iraku momentálne fungujú ako ľahké terče pre iránske šíitské milície.
Pokiaľ Teherán zaženú do kúta, bude to práve Irak, kde môže Amerika zaplatiť najvyššiu cenu.

Zatiaľ čo sa teda Spojené štáty prepadajú do vlastnej geopolitickej pasce, Izrael diriguje regionálny chaos a Irán hrá vyčerpávajúcu partiu o holé prežitie, ponúka sa zvodná myšlienka, že tichým víťazom v pozadí je Čína. Bola by to však analytická chyba.

Peking síce v duchu ázijskej hry Go, v ktorej ide o dlhodobé budovanie pozície, vyčkáva, ale situáciu rozhodne nemá vo svojich rukách.
Chýbajú mu imperiálne ambície, vojenské kapacity i ochota nahradiť rútiaci sa americký bezpečnostný dáždnik vlastnými štruktúrami.

Skutočným výsledkom tejto krízy tak nie je rafinované odovzdanie moci novému globálnemu lídrovi, ale niečo oveľa nebezpečnejšie:
návrat do surového sveta práva silnejšieho, v ktorom starý poriadok padol, ale ten nový ešte nikto nedokázal vybudovať.

https://standard.sk/1191053/kto-profitu ... skej-krizy

[Trumpeta1978]

Írán na hraně ekonomického kolapsu. Exporty mizí, inflace drtí domácnosti
https://forbes.cz/iran-na-hrane-ekonomi ... .sznhp.box

[JUGGLER]

Silný článok. O to silnejší, že profesor Sachs je sám američan židovského pôvodu.
Interview s profesorom Sachsom robil Andrew Napolitano bývalý sudca a novinár. Obaja sú američania.

Jeffrey Sachs: Ak chce, nech Izrael útočí sám. Musíme prestať byť jeho oporou.

Moja rada Izraelu je, aby bol ticho, vrátil sa domov za svoje hranice, prestal všade viesť vojny a pochopil, čo je mier, hovorí ekonóm Jeffrey Sachs.

https://marker.sk/clanky/1397/jeffrey-s ... eho-oporou

Je Trump v pasci?

Trump a Netanjahu nemôžu dosiahnuť ciele, ktoré si stanovili, keď koncom februára začali túto vojnu.
Nemôžu dosiahnuť zmenu režimu, v rámci ktorej by Irán riadili Spojené štáty a Izrael.
Mali sa poradiť s nejakými inteligentnými a informovanými ľuďmi, skôr než sa pustili do tohto šialenstva. Nie, tieto ciele nemôžu dosiahnuť.
Sú v pasci? Nie, jednoducho sa musia prestať snažiť dosiahnuť nedosiahnuteľné.
Ak budú naďalej skúšať dosiahnuť to, čo nemôžu, budú naďalej ničiť americkú ekonomiku, svetovú ekonomiku a fyzickú infraštruktúru a životne dôležité systémy na Blízkom východe.

Trump teda nie je v pasci. Existuje východisko. Keď kopete a ste už v polovici jamy, tak prestaňte kopať. To je východisko.
Celý základ tejto vojny bol nesprávny. Predpoklady, ktoré mal Trump a ktoré mu Netanjahu predal, keď sa stretli, aby rozhodli o tejto vojne, boli falošné.
Boli preukázateľne falošné už vtedy, ale ich falošnosť sa teraz potvrdila. Takže existuje východisko, ale vyžaduje si zmierenie sa s realitou, nie únik do ilúzie.

Netanjahu je však maniak a Trump počúva, čo mu Netanjahu hovorí. Takže svoje rozhodnutie nezmenia.
Z tejto agresívnej vojny ich vytlačí len sila udalostí.

Áno. Ak chcete predpoveď, myslím si, že smerujeme veľmi zlým a nebezpečnejším smerom. Minútovým barometrom toho je trh s ropou.
Ak sa pozriete na medzinárodnú cenu ropy, momentálne je to asi 108 dolárov za barel v porovnaní s približne 60 dolármi za barel, keď vojna začala.
A to je výmer v hodnote miliárd dolárov, ktoré sú v stávke vzhľadom na to, kam smerujeme.
Nie je to ukazovateľ, ktorý by naznačoval, že tento problém je na pokraji vyriešenia.
Naopak, naznačuje, že sa uberáme zlým smerom a že nie je veľká pravdepodobnosť, že sa situácia rýchlo vyrieši podľa Trumpových podmienok.

Takže áno, Netanjahu aj Trump sú objektívne iracionálni. Obaja majú mesiášske sklony. Obaja si myslia, že ich vôľa určuje realitu.
Majú však trochu odlišné ciele. Netanjahuovým cieľom je vtiahnuť Spojené štáty do nekonečných vojen v mene Izraela. Je v podstate podvodník.
A podviedol viacerých prezidentov, aj Trumpa, pretože ako sám Trump hovorí: „Ja som ten, kto túto vojnu začal.
Tých sedem prezidentov predo mnou to neurobilo.“

No, áno, to je preto, lebo Trumpa sa podarilo podviesť, a ostatní prezidenti si uvedomovali, že s Iránom sa do vojny nemajú púšťať.
Netanjahu teda túto vojnu chce. Chce, aby Spojené štáty minuli nie stovky miliárd dolárov, ale bilióny dolárov.
Jemu to nevadí. Sú to naše peniaze, nie jeho. A pokiaľ ide o Trumpa, obávam sa, že bol podvedený, pretože tomu nerozumie.
Nepočúva. A narušil všetky vládne procesy. Chcel mať všetku moc. Chcel vládnuť prostredníctvom dekrétov.
Ale chce tiež vládnuť na základe predtuchy, svojho vnútorného inštinktu. Nechce procesy. Nečíta dokumenty. Nemá rád medzivládne rokovania.
Nechce počúvať skeptikov. Tých hneď vyhodí. Taká je situácia. Máme lídra, ktorý chce vládnuť sám.
A hovorí, že je to jeho vnútorný inštinkt, že je to predsa umenie dohody.
A je to človek, ktorý priviedol k bankrotu mnoho spoločností, a teraz sa chystá urobiť to isté so Spojenými štátmi americkými.

Keď sa ho spýtali, či musí dodržiavať medzinárodné právo, povedal: „Nepotrebujem medzinárodné právo.
... Mám svoju morálku. Mám svoju myseľ.“ Opäť odkazoval na svoj vnútorný inštinkt.

Áno. A keď sa pozriete na príspevky na Truth Social...

Že sa na to všetko dokážete pozerať... Máte silnejší žalúdok ako ja.

Mohli by ste sa na tie príspevky pozerať čisto analyticky. Jeden za druhým zverejňujú obrázky Ježiša Krista s Trumpom, ako mu kladie ruky na plecia.
Každých pár príspevkov je o Trumpovi ako Božom nástroji. Nenazval by som to racionálnou situáciou.
Nie je to situácia, pri ktorej máte pocit, že sa zvažujú dôkazy, starostlivo sa premýšľa o dôležitých rozhodnutiach, že sa vedie debata.
Je to naozaj veľmi iracionálna a veľmi nebezpečná situácia. Veľa ľudí to vie, ale len veľmi málo ľudí je ochotných to povedať.

Uvedomujú si Trump a Netanjahu, že túto vojnu prehrali? Že sa im nepodarilo dosiahnuť žiadny zo svojich vojenských cieľov?

Z Netanjahuovho pohľadu je kľúčové, aby USA zostali zapojené do vojny. Z jeho hľadiska ide teda len o neustále úsilie míňať americké peniaze.
A v tom je veľmi úspešný. V dôsledku Netanjahuovho podvodu sa premrhali americké zdroje v hodnote pravdepodobne 7 alebo 8 biliónov dolárov.
Z jeho hľadiska teda nič nie je stratené. Cieľom Izraela a izraelskej vlády je vraždenie ľudí. Aj dnes opäť vraždia v Libanone.
Netanjahu chce porušiť prímerie. Ostatné dôsledky ho nezaujímajú.

Jeho partnermi v tejto zločineckej činnosti sú náboženskí extrémisti v Izraeli a v kresťanskej sionistickej sfére.
Ľudia mi píšu a ďakujú mi: „Ďakujeme za vaše milé posolstvo, ale profesor Sachs, toto je koniec sveta.“
Je teda veľa ľudí, ktorí to vnímajú ako osud, proroctvo či podvod, ale nie ako víťazstvo či prehru, skôr ako dôvod na pokračovanie.
Trump nemá okolo seba systém, ktorý by ho informoval. To ho nezaujíma. V podstate ten systém rozložil.
Hegseth zjavne nie je schopný počúvať alternatívne názory. Takže každých pár dní vyhadzuje generálov, admirálov, ministrov námorníctva a ďalších.
To je v skutočnosti ten problém. Podľa mňa nevedia, do čoho našu krajinu dostali.
A hoci existuje priamy, racionálny spôsob, ako z toho vyjsť, a to zastaviť sa skôr, než všetko zničíte, nemyslím si, že by sa dalo s istotou povedať, že tento racionálny prístup tu zvíťazí.

Najnovšie správy z New York Times – izraelský prezident Jicchak Herzog sa rozhodol neudeliť premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi milosť v jeho korupčnom prípade a namiesto toho bude hľadať mediáciu. Čo je mediácia? Nejaký druh priznania viny? Nemôže zostať vo funkcii, ak prizná vinu, však?

Nemyslím si, že Netanjahu prizná vinu v čomkoľvek.
Urobí všetko možné, aby eskaloval vojny, aby vojny pokračovali, aby naďalej podkopával izraelskú demokraciu, ktorá vlastne ani neexistuje, pretože je to genocídny štát.
Ale urobí, čo bude môcť, aby podkopal vládne procesy, aby sa nikdy nemusel postaviť ani mediácii.

Takže v tomto smere si nerobím veľké nádeje.

Izraelský minister obrany Jisra'el Kac ukazuje svoju vlastnú odtrhnutosť od reality:

„Izrael je pripravený na obnovenie vojny proti Iránu. IDF sú pripravené na obranu aj útok a ciele sú už označené.
Čakajú predovšetkým na zelenú od Spojených štátov, aby mohli dokončiť likvidáciu dynastie Chámeneího, iniciátora plánu na zničenie Izraela, a nástupcov vedenia iránskeho teroristického režimu. Okrem toho je cieľom vrátiť Irán do veku temnoty, do doby kamennej, vyhodením do vzduchu hlavných energetických zariadení a zničením národnej ekonomickej infraštruktúry.
Teroristický režim v Iráne sa špecializuje hlavne na vnútorné potláčanie obyvateľstva prostredníctvom Iránskych revolučných gárd a polovojenských jednotiek Basídž, ako aj na energetické vydieranie, keď hrozí, že podnieti globálny rast cien ropy. Je na kolenách.
Jeho vodcovia sa skrývajú v tuneloch a majú problémy s komunikáciou a prijímaním rozhodnutí.
Jeho vzdušný priestor je úplne otvorený a celá jeho národná infraštruktúra a strategické zariadenia sú vystavené útokom.
Napriek tomu vyhlasuje, že vyhráva, pretože rovnako ako Hizballáh v Libanone a Hamas v Gaze mu nezáleží na vysokej cene, ktorú platí obyvateľstvo.
Hlavnou prioritou je osobné prežitie, ktoré však tiež nie je zaručené.
Keď sa tentoraz útok obnoví, bude iný a smrtiaci a zasadí ničivé rany na najcitlivejšie miesta.
Pridá sa k masívnym ranám, ktoré iránsky teroristický režim doteraz utrpel a ktoré otrasú a zničia jeho základy."

Zaujímavé. Po prvé, Izrael je fašistický štát. A jediným jazykom dnešného Izraela je vojna, ničenie, temnota a likvidácia nepriateľov.
Áno, znie to ako text zo Stredného východu zo 7. storočia pred n. l. – z ktorého aj citujú. Je nechutné niečo také počúvať.

Moja rada Izraelu je, aby bol ticho, vrátil sa domov za svoje hranice, prestal všade viesť vojny a pochopil, čo je mier. Taká je moja rada.

Táto rada nebude vypočutá. Ale moja dôrazná rada Američanom je, že ak Izrael urobí niečo také, ako Kac práve opísal, mali by sme mu odporučiť, aby to nerobil, ale hlavne by sme sa od toho mali úplne dištancovať.
Ak chce Izrael zaútočiť na Irán, ktorý je desaťkrát väčší, ak to chcú urobiť, a my im dôrazne odporučíme, aby to nerobili, a oni povedia, že nás do toho nič, pravdepodobne to nebudeme môcť zastaviť, hoci by som sa cez Bezpečnostnú radu OSN a inde pokúsil sankcionovať Izrael a zastaviť to.

Ako prezident, ktorý kladie Ameriku na prvé miesto, by som však povedal: nepoužívajte naše vojsko, naše lietadlá, naše spravodajské služby, naše peniaze.
Ak chcete zaútočiť – a vypočuli ste si od nás, že to nie je múdre – ste na to sami.
Inými slovami, musíme skoncovať s predstavou, že sme oporou takého militaristického a fašistického prístupu.
Musíme povedať: sme Amerika, nie sme Izrael.
Odporúčame Izraelu, aby sa zdržal tejto nenávisti, ktorú Izrael vyžaruje, genocídy, ktorú spáchal, a každodenného zabíjania, ktoré Izrael pácha a ktoré sa často oslavuje v izraelských médiách a v izraelskom politickom diškurze.
Je to odpudzujúce, ale už to nie je naša vec. Skončili sme. 30 rokov, 7 biliónov dolárov, vojny v celom regióne, ktoré sme viedli za Izrael, stačilo.
Koniec. Hotovo.

A keď sa Kac takto vyjadruje, čo vlastne hovorí? Hovorí, že Trump to urobí za nich. Nehovorí, že budú bojovať proti Iránu.
Ale ak to tak myslí, nech to urobí. Odporúčal by som to nerobiť. Nebol by som z toho nadšený.
Nech teda Izrael bojuje s Iránom, ale nás do toho nezaťahujte. Naše peniaze, naša armáda, naše spravodajské služby – prestaňme ničiť samých seba.
A keď izraelská agresia zničí svetovú ekonomiku, všetci budeme vedieť, kto spôsobil túto globálnu katastrofu.
Je neuveriteľné počuť Kaca hovoriť o „iránskej manipulácii s cenou ropy“.
Cena ropy bola 60 dolárov za barel, než ste vy, pán Kac, a vaša vláda vtiahli prezidenta Spojených štátov do tejto katastrofickej vojny, ktorá v podstate takmer zdvojnásobila jej cenu. Takže za to môžete vy. Nikto iný.
A prestaňte so svojimi rečami o tom, čo vy, Izrael, urobíte, keď tým v skutočnosti myslíte, že donútite Spojené štáty, aby to urobili.
A pán prezident Trump, vysvetlite nám, prečo to počúvate, alebo nám ukážte, že tak už nerobíte. My to nechceme.
Americký ľud je úplne proti, z drvivej väčšiny. Čo vás k tomu viedlo? Ak je to chyba, prestaňte ju robiť.
Ak je to niečo iné, čo vás núti konať v mene tohto úplne katastrofálneho izraelského úsilia o večnú vojnu, prečo nám nevysvetlíte, čo vás núti toto robiť pre Izrael?
Máme toho dosť. Stačilo.

Ak sa pán Kac presadí – a podľa mňa je to odporný človek, teda aspoň to, čo hovorí, je odporné, osobne ho nepoznám – nebude trvať dlho, kým si uvedomíme, že čelíme nezvratnej globálnej katastrofe. Lebo to nebude trvať mesiace ani roky.
Bude to trvať len pár týždňov, kým budú zničené ropné polia, plynové polia, prístavné zariadenia, potrubia a odsoľovacie zariadenia po celom Blízkom východe. A to sa nedá obnoviť za jednu generáciu.
A viete, čo sa medzitým stane so svetovou ekonomikou? Opýtajte sa ma.
Mimochodom, napísal som o tom prvú knihu v roku 1985, o ropných šokoch v 70. rokoch. Opýtajte sa ma.
Poviem vám to. Úplná katastrofa pre svet.

O čom si myslíte, že v pondelok diskutoval minister zahraničných vecí Abbás Arakčí s prezidentom Putinom?
Nie s ministrom zahraničných vecí Lavrovom, ale s prezidentom Putinom osobne.

Presne tak, s Putinom, ale aj s ministrom zahraničných vecí. Podľa správ Irán navrhol postup, ako skutočne dosiahnuť dohodu o ukončení tejto vojny.
A tento postup je taký, že najprv by bol vytvorený rámec na ukončenie vojen – proti Iránu, čo bola otvorená agresívna vojna zo strany Izraela a Spojených štátov, a súčasnej vojny Izraela v Libanone, pretože Izrael v tom istom období napadol Libanon. A zabíja ľudí.
Len pri najnovšom bombardovaní zahynulo 14 ľudí a 37 bolo zranených, vrátane dvoch detí a dvoch žien, podľa správ, ktoré som nedávno čítal.

Prvá fáza je teda spôsob, ako ukončiť vojny a zaistiť, aby sa znovu nerozhoreli, keď pán Kac vystúpi a znovu vyhlási, že Irán vyhodíme do vzduchu a zničíme ich civilizáciu – čo sú výroky, ktoré sme počuli v posledných týždňoch.
Druhou fázou by bolo vypracovanie protokolov o Hormuzskom prielive, o ktorom Irán tvrdí, že by ho spravoval spoločne s Ománom.
A treťou fázou by bol návrat k otázkam jadrovej politiky, ktoré sme s Iránom vyriešili v rámci Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA),
kým ho Netanjahu a Trump v roku 2018 nezrušili. Bol by to teda trojfázový proces.
Arakčí a iránska vláda zdôrazňujú, že vyriešenie týchto otázok by bolo komplexným riešením, ktoré by zahŕňalo zabránenie opätovnému vypuknutiu vojny, správu Hormuzského prielivu a Perzského zálivu vo všeobecnosti a návrat k jadrovej otázke, pričom Irán už štvrťstoročie tvrdí, že nechce jadrové zbrane.

Spojené štáty a Izrael túto odpoveď neakceptovali, pretože majú záujem skôr o zvrhnutie režimu ako o vyjednané urovnanie.
Alebo aspoň by som povedal, že to je pohľad Izraela, ktorý nechce diplomaciu. Chce zvrhnutie režimu.
A podviedol, manipuloval a vyvíjal tlak na Spojené štáty, aby sa k nemu v tejto katastrofe pridali.
Znova si pripomeňme, že Donald Trump povedal, že robí to, čo by iní prezidenti neurobili. Je smutné, že je to pravda.
Trump bol podvedený najviac. Na rozdiel od predchádzajúcich prezidentov.

Aká úloha by pripadla Rusom pri riešení tejto situácie?
Chápem ponuku ministra zahraničných vecí Arakčího, a je to rozumná ponuka, ale prečo sa obrátil na prezidenta Putina a ministra zahraničných vecí Lavrova?

V prvom rade je Rusko jedným z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Rusko je spojencom Iránu.
Rusko spolu s Iránom sú súčasťou skupiny BRICS. V každom prípade nie sme v bilaterálnej ani trojstrannej situácii medzi Izraelom, Spojenými štátmi a Iránom. Irán nebude schopný dosiahnuť dohodu, ktorá bude bezpečná a ktorá nepovedie len k obnoveniu bojov zo strany USA a Izraela, pokiaľ nebude formulovaná multilaterálne.
To zahŕňa ostatné veľmoci, najmä Čínu a Rusko, ako stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.
Zahŕňa to aj krajiny Perzského zálivu, takzvané krajiny Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, alebo GCC.
Všetko toto je realizovateľné. Je to len založené na úplne odlišnom prístupe ako u pána Netanjahua, pána Kaca a pána Trumpa.
Je to založené na skutočnej schopnosti sadnúť si, rokovať a dosiahnuť dohody, namiesto vyhrážania sa a bombardovania.

Spojené štáty sa pridali k izraelskému prístupu, ktorý v podstate spočíva v tom, že vždy, keď donútite druhú stranu rokovať, či už je to Hamas, Hizballáh alebo Irán, zabijete vyjednávačov druhej strany.
Tento postup sa stal doslova štandardnou praxou Izraela a Spojených štátov, nielen s cieľom prerušiť rokovania, ale doslova zabiť vyjednávačov druhej strany, vybombardovať ich, nastražiť na nich pasce, zavraždiť ich.
Pretože Izrael má záujem o svoju vojenskú dominanciu v regióne. Nemá záujem o diplomatické riešenie.

Myslíte si, že Izrael niekedy dobrovoľne uzná palestínsky štát?

Samozrejme, že nie. Ale Izrael nemá na výber. Je to otázka medzinárodného práva – Palestínčania majú právo na politické sebaurčenie.
Izraelská okupácia Gazy, Západného brehu Jordánu a Východného Jeruzalema je nelegálna.
Prevažná väčšina krajín podporuje palestínsky štát v hraniciach z 4. júna 1967 ako 194. členský štát OSN, a to bolo zablokované jedinou jedinou krajinou.

A nejde o Izrael, ktorý v tejto veci nemá právo veta. Mám na mysli Spojené štáty, ktoré právo veta majú a ktoré ho využili, aby zabránili mierovému riešeniu. Toto je ten najzákladnejší fakt. Máme tu izraelský režim, ktorý rýchlo expanduje. Chcú, aby vznikol Veľký Izrael.
Počuli sme od nášho vlastného veľvyslanca v Izraeli, Huckabeeho, ktorý je fundamentalistickým kresťanským sionistom, že Izrael má v podstate právo na všetku zem od Nílu po Eufrat.
To doslova povedal náš veľvyslanec v Izraeli. A hoci ide o názor veľmi malej menšiny, je to názor izraelskej vlády a vplyvných ľudí v americkej administratíve. A je to katastrofa. Takže to my sme boli tí, ktorí zablokovali vznik palestínskeho štátu.
Palestínsky štát by vznikol na známych hraniciach, keby nebolo veta USA. Izrael tomu teda nemôže zabrániť.
Nikdy to neprijmú z politických dôvodov, pretože Netanjahuova strana, strana Likud, už vo svojej zakladajúcej charte z roku 1977 uvádza, že všetka zem od rieky Jordán po Stredozemné more bude suverénnym Izraelom. To je tam jasne uvedené. To je základný princíp.

Teraz sa k Netanjahuovi pridali dvaja ešte väčší extrémisti, ktorí sú náboženskými fanatikmi. Jeden z nich vedie stranu Židovská sila.
A ich postoj je, že im patrí všetko. Je to nezákonné. Je to nesprávne. Je to príčina pokračujúcich vojen v celom regióne.
Bezpečnostná rada OSN to môže zastaviť. Ak Spojené štáty zrušia svoje veto, Izrael bude musieť žiť vedľa palestínskeho štátu.
A hľa, časom zistia bolestivým spôsobom, že Palestínčania sú ľudia, ktorí chcú mier a ktorí chcú len žiť a vychovávať svoje deti, a nechcú byť vyhubení ani etnicky vyčistení, ani žiť v otrockých podmienkach v Izraeli pod apartheidom. Izrael by zistil, že by v skutočnosti mohol žiť vedľa Palestíny.
Ale práve teraz je mentalita Izraela takáto: a prečo by sme mali? Všetko patrí nám. Spojené štáty urobia za nás všetko.
Budú bojovať vo všetkých našich vojnách, dokonca aj proti Iránu, pretože to je to, čo Spojené štáty robia už 30 rokov, na čo vynaložili 7 biliónov dolárov.
Už stačilo. To je podstata veci. Musíme si uvedomiť, že sme Spojené štáty americké. Nie sme Izrael. A to, čo robí Izrael, je poburujúce.

Rozhovor je redakčne upraveným prepisom podcastu Judging Freedom. Preložil Timotej Dunaj.

[JUGGLER]

Diplomatické rokovania medzi USA a Iránom uviazli na mŕtvom bode po tom, čo americký prezident Donald Trump vyhlásil, že nie je „spokojný“ s iránskym mierovým návrhom, zatiaľ čo iránska armáda uviedla, že návrat k vojne je „pravdepodobný“, keďže Spojené štáty „nedodržiavajú žiadne dohody ani zmluvy“.
USA varovali, že uvalia sankcie na spoločnosti, ktoré platia Iránu mýto alebo iné poplatky za prechod Hormuzským prielivom. Washington zameral svoju pozornosť na čínske subjekty zapojené do obchodu s iránskou ropou, čo vyvolalo odpor zo strany Pekingu voči „jednostranným sankciám a jurisdikcii s dlhým dosahom“.
Ekonomický dopad patovej situácie medzi USA a Iránom v súvislosti s Hormuzským prielivom sa začína prejavovať po celom svete, pričom americká nízkonákladová letecká spoločnosť Spirit Airlines oznámila, že ukončuje prevádzku v dôsledku prudko rastúcich cien ropy.
V Libanone pokračujú izraelské útoky, pri ktorých zahynulo najmenej sedem ľudí na juhu krajiny, zatiaľ čo armáda preniká hlbšie do vnútrozemia. Hizballáh uvádza, že uskutočnil odvetný útok na izraelských vojakov v pobrežnej dedine Biyyada.
Po celom svete sledujeme reakcie na útoky proti kresťanom v Izraeli. V USA vplyvná osobnosť hnutia MAGA Marjorie Taylor Greene vyzvala amerických kresťanov, aby „sa ozvali!!!“. A vo Francúzsku sa minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot vyjadril proti nedávnemu „ohavnému“ útoku na francúzsku mníšku v Jeruzaleme.
Kontroverzia ohľadom pro-palestínskych pochodov v Spojenom kráľovstve pokračuje, pričom premiér Keir Starmer, bývalý právnik v oblasti ľudských práv, zvažuje zákaz po sérii protižidovských útokov, vrátane bodnutia dvoch mužov tento týždeň.

[JUGGLER]

Mearsheimer: Pozorujeme vznik Dohody medzi Ruskom, Čínou a Iránom

Donald Trump pri Iráne prechádza podobným procesom, ako si Lyndon Johnson prešiel pri vojne vo Vietname, hovorí profesor John Mearsheimer.

Andrew Napolitano
Bývalý sudca a novinár

https://marker.sk/clanky/1461/mearsheim ... u-a-iranom

Než sa dostaneme k budúcnosti veľmocenskej politiky, ktorá sa, zdá sa, mení priamo pred našimi očami, mám ešte inú otázku.
Prekvapilo vás, keď ste sa dozvedeli, že Robert Kagan, veľký predstaviteľ neokonzervatívcov, poradca bývalého viceprezidenta Dicka Cheneyho, napísal v časopise The Atlantic, že Spojené štáty a Izrael prehrali vojnu s Iránom?

Áno aj nie. Prekvapilo ma, že práve on, ktorý patrí medzi popredných neokonzervatívnych mysliteľov na svete, vydal také rázne vyhlásenie o tom, že sme prehrali vojnu v Iráne a že už jednoducho nie je žiadna nádej.
A že ide pravdepodobne o najväčšiu porážku, akú kedy Spojené štáty utrpeli vo svojej histórii.
Od niekoho ako Bob Kagan by ste to jednoducho nečakali.

Ale nie je to prekvapujúce v tom zmysle, že každý, kto má IQ v trojciferných číslach a sleduje, čo sa dnes deje vo svete, si podľa mňa nemôže nevšimnúť, že sme v hlbokých problémoch a že v Iráne nemáme žiadnu víťaznú stratégiu.
Navyše, z Kaganovho pohľadu ako neokonzervatívca sa treba vrátiť do začiatku prvej dekády, keď začali mať naozaj veľký vplyv, najmä v dôsledku 11. septembra, a pozriete sa na to, ako sa ich projekt vyvinul.
Nielen v Iráne, ale aj v krajinách ako Irak, Afganistan, Ukrajina a tak ďalej. Takmer vo všetkých bodoch to bolo zlyhanie.

A čo je veľmi dôležité, všetci títo neokonzervatívci, a najmä niekto ako Kagan, sú hlboko oddaní Izraelu a veľmi im záleží na blahu Izraela.
A neviem si predstaviť, ako by niekto taký inteligentný ako Kagan, keď sa pozrie na dnešný Izrael, nepochopil, že ide o krajinu, ktorá je v skutočných problémoch a jej trajektória sa časom zhoršuje.
Z týchto všetkých dôvodov ma to neprekvapuje.
Ale opäť, vidieť ho, ako to hovorí na stránkach časopisu Atlantic Monthly, je naozaj dosť ohromujúce.

Ako a prečo USA a Izrael zlyhali? Ako sa mohli tak veľmi pomýliť?

Mysleli si, že stačí použiť leteckú silu, aby sme zvrhli režim v Teheráne a dosadili režim, ktorý bude tancovať podľa toho, ako budeme pískať. Inými slovami, my, Izraelčania a Američania, sme tu mali štyri základné ciele.
Prvým bola zmena režimu, druhým bolo ukončenie programu obohacovania uránu.
Tretím bolo prinútiť Irán, aby prestal podporovať Hizballáh, Húsíov a Hamas, a nakoniec ukončiť ich program rakiet s dlhým doletom.
To boli tie štyri ciele.
A kľúčovým cieľom, ako som už zdôraznil, bola zmena režimu, pretože akonáhle dosiahnete zmenu režimu, môžete sa postarať o ostatné tri ciele.
A administratíva, tlačená Izraelčanmi, verila, že zvrhnúť režim môžeme a že všetky tieto ciele by sme mohli dosiahnuť veľmi rýchlo.

Problémom však je, že z historických záznamov jasne vyplýva, že neexistuje žiadny prípad, kedy by sa podarilo zvrhnúť režim výlučne pomocou vzdušných síl.
Navyše, aj keby sme režim zvrhli, neexistovala absolútne žiadna záruka, že by sme dostali nový režim, ktorý by tancoval podľa toho, ako pískame. Bola to teda od začiatku naozaj absurdná stratégia.
A ako uviedol New York Times v tom slávnom článku, v ktorom opisoval rozhodovací proces, prakticky všetci poradcovia prezidenta Trumpa mu povedali, že to je bláznivý nápad.
A boli to Izraelčania, premiér Netanjahu a šéf Mossadu David Barnaya, ktorí presvedčili prezidenta, že má teóriu víťazstva, ktorá vyjde.
A to sa, samozrejme, ukázalo ako nepravda. A keď to nefungovalo, ocitli sme sa v hlbokej kaši, teda presne tam, kde sme teraz.

Mala vojna za následok, že sa Rusko, Irán a Čína viac zblížili?
Náš priateľ veľvyslanec Chaz Freeman to nazýva Antantou, teda Dohodou.
Nie je to zmluva, ale ide o verejne deklarované zosúladenie spoločných záujmov.

Myslím si, že Chaz má pravdu. Je to „Dohoda“ a vojna naozaj mala takýto účinok.
Mám na mysli to, že tak Rusi, ako aj Číňania majú hlboko zakorenený záujem na tom, aby Irán neprehral.
Mimochodom, k tomuto zoznamu by som pridal aj Turkov.
Turci, Rusi aj Číňania majú všetci veľký záujem na tom, aby Irán vydržal.

A mimochodom, myslím si, že z pohľadu Ruska a dokonca aj Číny to nie je až taká zlá vec, ak Spojené štáty uviaznu vo vojne proti Iránu.
Lebo ak sa nám to stane, bude pre nás veľmi ťažké uvažovať o obmedzovaní vplyvu Číny vo východnej Ázii.
A navyše to oslabí aj našu pozíciu vo vojne na Ukrajine. Bude pre nás ťažšie podporovať Ukrajincov.
A okrem toho vlastne pomáhame Rusom tým, že rušíme sankcie na časť ich ropy, ktorú predávajú na svetových trhoch.
Myslím si teda, že Rusi a Číňania majú veľký záujem urobiť všetko, čo môžu, aby pomohli Iránu vyhrať túto vojnu.

O čom teda budú čínsky prezident Si a prezident Trump v piatok hovoriť? Aké karty má Donald Trump v rukách?

Nenašiel som žiadny článok, v ktorom by niekto tvrdil, že má v rukách nejaké tromfy.
Mám dojem, že od Číny bude chcieť, aby pomohla vyvinúť tlak na Irán, aby uzavrel dohodu, ktorá ukončí vojnu za podmienok relatívne výhodných pre Spojené štáty. To sa však jednoducho nestane.
A myslím si, že to, čo bude chcieť Si, je, aby prezident Trump povedal, že spomalí alebo obmedzí financovanie Taiwanu a urobí všetko možné, aby prerušil väzby medzi Spojenými štátmi a Taiwanom.
Ale nemyslím si, že v tom bude úspešný, aj keď bude prezident Trump zúfalý.
Takže si nemyslím, že z tohto stretnutia veľa vzíde. ( moja poznámka: a tak aj bolo )

Keď sa konajú takéto stretnutia, ako keď Nixon šiel do Číny a teraz Čínu navštívi Trump, nemá to byť tak, že dohoda sa vypracuje vopred?
Hlavy štátov nevyjednávajú podmienky, ale len verejne ratifikujú to, čo už vyjednali ich vyslanci?

Samozrejme, tak to tradične funguje a určite to tak funguje, keď riešite zložité otázky.
Spomínam si na obdobie studenej vojny, keď sme rokovali so Sovietskym zväzom o zmluvách o kontrole zbraní.
Ľudia, ktorí vyjednávali tieto zmluvy predtým, ako ich podpísali príslušní prezidenti, vynaložili obrovské úsilie, aby sa postarali o každý detail.
A vtedy to fungovalo presne tak, ako ste to opísali.

Prezident Trump tak však nepracuje. Je to človek, ktorý koná spontánne a bez plánu.
Neverí, že odborníci majú nejaký význam. Nemá záujem pripravovať sa na seriózne rokovania.
Konečný výsledok je celkom jasný. Viete predsa, ako dobre dopadli rokovania o ukončení vojny na Ukrajine, však?
A čo rokovania o ukončení genocídy v Palestíne? Tie zlyhali. Mohli by sme pokračovať donekonečna.
A ak sa pozriete na to, ako vedie rokovania s Iráncami, nie je to seriózna rokovacia stratégia.
A nakoniec by som chcel poukázať na to, že ľudia, ktorých zamestnáva na rokovania, ľudia, ktorí by mali dbať na každý detail, sú úplní amatéri, Jared Kushner a Steve Witkoff. Proste tam nemáme tím špičkových odborníkov a v dôsledku toho nedosahujeme žiadne dohody.

Dokážu si superveľmoci navzájom neprekážať?

Nuž, my – a tým myslím Spojené štáty – máme hlboko zakorenený záujem na tom, aby sme Číne čo najviac neprekážali.
Spojené štáty uviazli v tejto strašnej vojne v Iráne a nedokážu sa z nej dostať.
A posledná vec, ktorú potrebujeme, je kríza vo východnej Ázii.
Môžete si teda byť istí, že keď prezident Trump pricestuje do Číny, vynaloží veľké úsilie na upokojenie akýchkoľvek rozrušených nálad, ktoré v Číne nájde, pretože nechce krízu v Číne.

Samozrejme, Číňania majú rad vlastných problémov, najmä pokiaľ ide o ich domáce hospodárstvo.
A navyše, ich armáda nie je v súčasnosti v pozícii, v ktorej by mohla využiť slabosť Ameriky vo východnej Ázii.
Takže Číňania, rovnako ako Američania, si myslím, urobia všetko pre to, aby sa uistili, že existujúci modus vivendi vo východnej Ázii zostane zachovaný a že v nasledujúcich mesiacoch nedôjde k žiadnej významnej bezpečnostnej súťaži medzi Čínou a Spojenými štátmi.
To si jednoducho nemôžeme dovoliť.

Nezmodernizoval prezident Si čínsku armádu radikálnym spôsobom?

O tom niet pochýb. Urobil zásadné kroky k modernizácii čínskej armády a posilnenie jej schopností voči Spojeným štátom.
Za posledných pár rokov došlo k výraznému zlepšeniu.
A my sme sa istý čas snažili držať krok s Čínou a presadzovali politiku obmedzovania jej vplyvu vo východnej Ázii.
Práve o tom bola stratégia „obratu k Ázii“. Teraz sa však od Ázie odvraciame.

Sťahujeme systémy Patriot a iné systémy z východnej Ázie.
Presúvame tiež pozemné sily, napríklad z Japonska presúvame námornú expedičnú jednotku 31. M.E.U., teraz je na Blízkom východe.
Takže vlastne sa odkláňame od Ázie.
Opäť teda, práve preto Spojené štáty nechcú, aby sa bezpečnostná rivalita medzi Spojenými štátmi a Čínou vôbec vyhrotila.

Čo si myslíte o tvrdeniach, že Spojené štáty vyčerpali svoje zbrojné zásoby takmer na nulu?
A teda, že keby bolo potrebné brániť Taiwan, nedokázali by to urobiť efektívne, pretože sme toho toľko premrhali dodávkami Izraelu a toľko sme premrhali na túto bezvýslednú vojnu v Iráne.
USA pritom trvá dlho, kým tieto veci vyrobia. Nie sú takí efektívni pri ich výrobe ako Rusi a Číňania.

Myslím si, že ste zabudli spomenúť aj Ukrajinu.

Áno, áno, zabudol som spomenúť Ukrajinu, a ďakujem, že ste to doplnili.

Myslím si, že USA nie sú na nule.
Myslím si, že sme vážne poškodili naše zásoby špeciálnych zbraní, ktoré by sme potrebovali, keby sme boli v konflikte s Čínou alebo akoukoľvek inou krajinou na svete.
Jedným z dôvodov, prečo sme zastavili boje, prečo sme zastavili bombardovanie Iránu, a jedným z dôvodov, prečo prezident Trump nemá záujem to obnoviť, je to, že nám hrozí veľké nebezpečenstvo, že sa dostaneme do bodu, keď nám už takmer nič nezostane.
Naše zásoby sú vyčerpané. To by bolo slovo, ktoré by som použil. Sú vážne vyčerpané. O tom niet pochýb.

Mimochodom, treba si uvedomiť, že generál Caine povedal prezidentovi Trumpovi ešte pred začiatkom vojny proti Iránu, že toto je jedno z najväčších nebezpečenstiev, ktorým čelíme – že nemáme dostatočné zásoby zbraní, z ktorých by sme mohli čerpať na vedenie vojny proti Iránu bez ohrozenia našej pozície vo východnej Ázii.
Caine totiž určite chápal, že pred začiatkom vojny 28. februára sme v tom čase už poskytli veľké množstvo zbraní Izraelčanom a Ukrajincom.
Už pred 28. februárom sme boli v problémoch a odvtedy sme sa dostali do ešte väčších problémov.
Opäť, ak si predstavíte situáciu, v ktorej by sme hlúpo znovu začali túto vojnu – hovorím tu o bombardovaní Iránu –, na konci by nám pravdepodobne nezostalo takmer nič. A v tomto procese by sme nevyhrali.

Súhlasíte s tézou, že moc a bohatstvo sa z globálneho hľadiska presúvajú na východ?

O tom niet pochýb. Od začiatku 90. rokov až po súčasnosť sa relatívne bohatstvo Číny v porovnaní so Spojenými štátmi neustále zvyšuje.
My sme Číne v tomto raste zámerne pomáhali. Bola to tá známa politika zapájania sa.
Jej cieľom bolo zabezpečiť Číne prosperitu a bohatstvo. Bola veľmi úspešná a pokračuje aj naďalej.

Nie je teda pochýb o tom, že v priebehu času sa relatívna rovnováha ekonomickej sily posunula v neprospech Spojených štátov.
A ako všetci vieme, vojenská sila je funkciou dvoch základných prvkov.
Jedným je bohatstvo, o ktorom sme práve hovorili, a druhým je veľkosť populácie.
A hovoríte tu o krajine, ktorá má štvornásobne väčšiu populáciu ako Spojené štáty a je na ceste stať sa rovnako bohatou ako Spojené štáty, ak nie bohatšou. To znamená, že Spojené štáty čelia konkurentovi, rovnocennému konkurentovi, akého doteraz nepoznali.
Ak to posunieme ešte o krok ďalej, táto krajina zároveň ekonomicky rástla a budovala svoju vojenskú silu, takže vojenská rovnováha sa posúva v neprospech Spojených štátov.

Keď čínska ekonomika rastie takýmto tempom, tomu sa jednoducho nedá vyhnúť.
Spojené štáty čelia konkurentovi rovnakého kalibru, akého doteraz nepoznali.
Čína má potenciál zatieňovať veľkosť cisárskeho Nemecka, nacistického Nemecka, Sovietskeho zväzu či cisárskeho Japonska.
Posledná vec, ktorú by ste v takýchto okolnostiach chceli urobiť, je zapliesť sa do zdĺhavej vojny na Blízkom východe proti Iránu, ktorú nemôžete vyhrať.
A to je, samozrejme, to, čo sme urobili.
A zároveň sme sa dostali do obrovského chaosu na Ukrajine do tej miery, že nielenže sme v boji proti Rusku na Ukrajine spotrebovali obrovské množstvo vojenských zbraní, ale sme Rusov vtlačili do náručia Číňanov.
To všetko len dokazuje, aká skrachovaná je politika Spojených štátov už dlhú dobu.

Všetko toto vedie k zániku americkej ríše. Pozrite sa napríklad na banky.
Pred 20 – 25 rokmi boli najlepšie banky na svete v USA. Teraz sú v Číne.
Pod pojmom „najlepšie“ mám na mysli najväčšie vklady, najvýnosnejšie úvery a najväčší nárast bohatstva.

O tom niet pochýb. Chcel by som tiež poukázať na konkurenciu a sofistikované technológie.
To ma desí viac ako situácia, ktorú ste opísali v súvislosti s bankami.
Číňania majú schopnosť vyvíjať vysoko sofistikované technológie a konkurovať nám.
A pokiaľ ide o vývoj vecí ako umelá inteligencia a kvantové počítače, kto môže povedať, že Číňania nás nakoniec neporazia?
Je veľmi pravdepodobné, že to urobia.

Treba si uvedomiť, že počas studenej vojny, keď sme stáli proti Sovietskemu zväzu, hlavným dôvodom, prečo sme podľa mňa porazili Sovietsky zväz, bolo to, že Sovietsky zväz nebol schopný nám hospodársky konkurovať a nebol schopný vyvíjať sofistikované technológie.
Keď sa na začiatku 80. rokov začala rozbiehať informačná revolúcia, sovietske vedenie pochopilo, že za nami zaostáva o svetelné roky a že my budeme túto priepasť len ďalej zväčšovať.
A to je jeden z dôvodov, prečo Sovietsky zväz v podstate vzdal preteky v zbrojení.
Nemohli s nami súťažiť, pretože nedokázali konkurovať v oblasti vývoja sofistikovaných technológií.

No a my tu hovoríme o súťaži s krajinou, ktorá má nielen schopnosť s nami súťažiť, ale ktorá nás môže aj poraziť.
A navyše, ako som už spomínal, má štyrikrát viac obyvateľov ako my.
A ak máte štyrikrát viac obyvateľov ako Spojené štáty a máte technológiu, ktorá je rovnako sofistikovaná, ak nie sofistikovanejšia, množstvo vojenskej sily, ktorú vy, Čína, môžete vyvinúť v porovnaní so Spojenými štátmi, je veľmi veľké.
Všetko to znamená, že sme v hlbokých problémoch.
Ale nebojte sa, rozhodli sme sa začať vojnu na Blízkom východe proti Iránu, pri ktorej nakoniec spotrebujeme väčšinu tej vzácnej munície, ktorú potrebujeme na to, aby sme zadržovali Čínu.

Vráťme sa späť k Blízkemu východu. V akých problémoch sa nachádza Izrael?

Myslím si, že Izrael je v hlbokých problémoch. Chcem povedať, v prvom rade je veľmi ťažké povedať, aký vplyv táto vojna mala na Izrael, pretože Izraelčania sa skvele postarali o to, aby sa na verejnosť nedostali žiadne informácie o škodách, ktoré krajina utrpela.

Teraz vieme z rôznych správ v médiách ako New York Times či Washington Post, že rozsah škôd, ktoré Iránci spôsobili na amerických vojenských základniach v regióne, je oveľa väčší, než sme si spočiatku mysleli.
Je celkom jasné, že tie iránske rakety sú veľmi silné a veľmi presné a spôsobili obrovské škody na americkej základňovej štruktúre.
Nuž, ak je to pravda, nemalo by platiť, že tie isté rakety a tie drony, ktoré boli použité proti našim základniam, spôsobujú podobné škody v Izraeli?

Určite by ste si pomysleli, že v Izraeli bolo spôsobené veľké množstvo škôd. To je bod číslo jeden.
Bod číslo dva je, že s vedením takejto vojny musia byť spojené obrovské ekonomické dôsledky.
Bolo povolané obrovské množstvo záložníkov, ktorí slúžili vo viacerých turnusoch, a existujú všetky možné články poukazujúce na to, že to má škodlivý vplyv na ekonomiku. Navyše, ak sa pozriete na výkonnosť Izraela, Hizballáh neporazili.
Hizballáh je nažive a v plnej sile, vystreľuje rakety na severný Izrael a v skutočnosti ničí IDF na bojiskách v južnom Libanone.
Hamas tiež nebol porazený.

Izraelčania sú tiež hlboko zapletení do vojenských operácií v južnej Sýrii a spúšťajú pogromy na Západnom brehu.
Je to štát, ktorý rok čo rok nerobí nič iné, len vedie vojny.
A človek by si myslel, že to bude mať významný vplyv nielen na ekonomiku, ale aj na základnú mentalitu krajiny, na samotný spôsob, akým ľudia vnímajú život.
A vidím všetky možné dôkazy o tom, že mnohí Izraelčania opúšťajú krajinu, že sú nespokojní so životom v Izraeli, pretože Izrael žije v neustálom stave vojny. Táto situácia nevykazuje žiadne známky zmeny a myslím si, že to neveští nič dobré pre budúcnosť Izraela.

Keď prezident Putin pred desiatimi dňami volal premiérovi Netanjahuovi, čo si myslíte, že mu povedal?

Myslím si, že prezident Putin pravdepodobne povedal premiérovi Netanjahuovi, že vojna v Iráne je zlý nápad a že keby bol rozumný, pokúsil by sa túto vojnu ukončiť.
Tak by som to odhadoval. Predpokladám, že prezident Putin povedal to isté aj prezidentovi Trumpovi.
Predpokladám, že prezident Putin povedal tak Netanjahuovi, ako aj Trumpovi, že by bol ochotný pokúsiť sa pomôcť vyriešiť tento konflikt, ak by s tým súhlasili.

Neverím však, že v prípade Izraela to padlo na úrodnú pôdu. Izraelčania sú hlboko odhodlaní pokračovať vo vojne.
Stavil by som veľa peňazí na to, že vyvíjajú tlak na prezidenta Trumpa, aby čo najskôr obnovil bombardovanie.

A ak to neurobí, Izraelčania predsa nemôžu očakávať, že si s Iránom poradia sami.

Ťažko si viem predstaviť, že by to Izraelčania zvládli sami. Myslím si, že Trump by urobil všetko pre to, aby tomu zabránil.
Faktom je, že Trump zúfalo hľadá spôsob, ako túto vojnu ukončiť, a určite chápe, že pustiť Izraelčanov na Irán vojnu neukončí.
Takže tipujem, že Trump urobí všetko pre to, aby zabránil Izraelu, aby jednostranne opäť rozpútal vojnu alebo obnovil letecké útoky.

Ale kto vie, pokiaľ ide o Trumpa?
Čím viac Trumpa sledujete, tým viac vidíte, že v podstate prechádza tým istým procesom, akým prešiel Lyndon B. Johnson počas vojny vo Vietname.
Na tie časy si veľmi dobre pamätám.
Viete, Johnson, keď sme v roku 1965 vstúpili do vojny, práve dosiahol ohromujúce víťazstvo na jeseň 1964.
Bol znovuzvolený za prezidenta a potom bol inaugurovaný v januári 1965. A o dva mesiace neskôr začal vojnu.
Vyslal pozemné sily do Vietnamu a v tom čase mal všetko pod kontrolou. Bol prezidentom, ktorý dosiahol drvivé víťazstvo.
A potom od roku 1965 do roku 1968 sa vojna obrátila proti nemu.

Malo to na neho naozaj ohromný vplyv. Zničilo to jeho prezidentské obdobie a myslím si, že to zničilo aj jeho súkromný život.
Keď ste sa na neho pozreli v čase, keď opúšťal Biely dom, a porovnali ho s tým, ako vyzeral, keď v novembri roku 1964 dosiahol víťazstvo, ten rozdiel bol ohromujúci.
Keď sledujete prezidenta Trumpa a vidíte, ako uprostred noci vypúšťa svoje „tweetové bomby“, naozaj sa človek zamyslí, či sa mu nedeje to isté, čo sa stalo Johnsonovi.
Teda, že táto vojna nielenže na neho dolieha a ničí jeho prezidentské funkčné obdobie, ale začína ho osobne zožierať.

Rozhovor je redakčne upraveným prepisom podcastu Judging Freedom, vychádza so súhlasom autora, preložil Timotej Dunaj.

https://marker.sk/clanky/1461/mearsheim ... u-a-iranom

[Trumpeta1978]

Irán presunul miliardy cez Binance na financovanie režimu – pokračuje aj v tomto mesiaci

Transakcie na najväčšej kryptoburze na svete sa uskutočnili napriek opakovaným varovným signálom; Binance tvrdí, že má „nulovú toleranciu voči nezákonnej činnosti“

Zatiaľ čo sa Irán pripravoval na konflikt s USA, kľúčový finančník režimu vybudoval tajnú platobnú sieť, aby zabezpečil tok peňazí do jeho ozbrojených síl. Jej jadrom bola Binance.

Ešte do decembra sieť, ktorú prevádzkuje Babak Zanjani , Iránec, ktorý sa sám označuje za „antisankčného“ operátora , uskutočnila za dva roky transakcie v hodnote 850 miliónov dolárov na najväčšej kryptomenovej burze na svete, väčšinou na jednom obchodnom účte, ukazujú interné správy o dodržiavaní predpisov Binance.

Zanjaniho spojenci vrátane sestry, romantického partnera a riaditeľa Zanjaniho spoločnosti prevádzkovali ďalšie účty, ku ktorým sa pristupovalo z rovnakých zariadení – tento vzorec vyšetrovatelia Binance vo svojich správach označili ako dôkaz, že sa skupina vyhýbala americkým sankciám voči Iránu.

Aj po viacerých interných nahláseniach aktivity hlavný účet pokračoval v prevádzke najmenej 15 mesiacov a bol otvorený od januára, uvádzajú správy Binance. Používanie Binance zo strany Zanjaniho nebolo predtým hlásené.

Tieto finančné prostriedky sú súčasťou miliardových krypto transakcií, ktoré v dvoch rokoch predchádzajúcich súčasnej americko-iránskej vojne prešli cez Binance do sietí financujúcich iránske Islamské revolučné gardy , vyplýva zo správ o dodržiavaní predpisov Binance, údajov o blockchaine, zahraničných orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sledujú financovanie terorizmu, a ďalších výskumníkov kryptomien a neverejných dokumentov.

Zahraniční predstavitelia orgánov činných v trestnom konaní uviedli, že tento rok naďalej sledujú peniaze prúdiace cez účty Binance k iránskym subjektom spojeným s režimom – identifikovali transakcie ešte tento mesiac.

Zakladateľ platformy Binance, Changpeng Zhao , bol v októbri omilostený prezidentom Trumpom. V roku 2023 sa priznal k vine a odpykal si štvormesačný trest odňatia slobody za porušenie zákona o boji proti praniu špinavých peňazí.

Obrovské sumy ukazujú, ako bola Binance využívaná ako finančná tepna pre IRGC, mocnú politickú, vojenskú a ekonomickú silu, ktorá dominuje Iránu, podľa správ o dodržiavaní predpisov Binance, zahraničných orgánov činných v trestnom konaní a neverejných dokumentov.

Iránske sily tiež podporujú zástupné armády na Blízkom východe vrátane skupín Hamas, Hizballáh a jemenských militantov Hútíov, ktoré sú označené za teroristické .

Hovorca Binance uviedol, že informácie sú nepresné, že Binance nepovoľuje žiadne transakcie s jednotlivcami alebo digitálnymi peňaženkami, ktoré boli v tom čase schválené, a že Binance po ich schválení podnikla všetky potrebné kroky.

Hovorca uviedol, že podľa záznamov Binance „sa zdá, že prevažná väčšina týchto transakcií nemá nič spoločné s platformou Binance“.

Binance odmietla odpovedať na konkrétne otázky týkajúce sa transakcií vrátane presunutých súm alebo objasniť, čo bolo podľa nej nepresné.

„Binance má na svojej platforme nulovú toleranciu voči nezákonným aktivitám a od roku 2024 Binance transformovala a vybudovala najlepší program dodržiavania predpisov vo svojej triede,“ čím znížila vystavenie sankcionovaným subjektom a vysoko rizikovým oblastiam na takmer nulovú úroveň, uviedol hovorca. „Úzko spolupracujeme s orgánmi činnými v trestnom konaní na celom svete s cieľom odhaľovať, predchádzať a bojovať proti finančnej kriminalite.“

Na základe toho, ako experti na financovanie terorizmu hodnotia účel obchodných účtov, ako je ten Zanjaniho, transakcie Zanjaniho vo výške 850 miliónov dolárov, ktoré zahŕňali vklady aj výbery, pravdepodobne znamenajú, že cez Binance prešlo približne 425 miliónov dolárov na financovanie iránskej armády, uviedli zahraniční predstavitelia orgánov činných v trestnom konaní a ďalšie osoby oboznámené s touto aktivitou. Vlastní vyšetrovatelia Binance podľa správ o dodržiavaní predpisov vyhodnotili, že účty boli sieťou na pranie špinavých peňazí na financovanie režimu.

Ďalšie veľké prevody finančných prostriedkov, ktoré predtým neboli hlásené, sa v posledných rokoch presunuli cez Binance do alebo z subjektov prepojených s Iránom.

Iránska centrálna banka presunula v minulom roku 107 miliónov dolárov v kryptomenách prostredníctvom série transakcií na účty Binance, uvádza sa v analýze blockchainovej dátovej firmy. Nebolo možné určiť, či boli finančné prostriedky následne prevedené z Binance.

Údaje zhromaždené zahraničnou agentúrou činnou v trestnom konaní zaznamenali v rokoch 2024 a 2025 priame transakcie v hodnote približne 260 miliónov dolárov medzi účtami na Binance a digitálnymi peňaženkami spojenými s iránskymi financovateľmi teroristov a sankcionovanými iránskymi subjektmi.

Vyšetrovatelia Binance okrem toho naznačili, že digitálna peňaženka, ktorú vlastnil neznámy používateľ mimo Binance, prijala peniaze prostredníctvom burzy a v roku 2023 poslala 218 miliónov dolárov do iránsko-štátnej finančnej siete, čo je prevod potvrdený údajmi blockchainu. Digitálne peňaženky sú ako bankové účty pre kryptomeny.

Tieto finančné prostriedky pridávajú k približne 1,7 miliardám dolárov, o ktorých vyšetrovatelia Binance dospeli k záveru, že boli presunuté cez Binance do tej istej iránskej siete, ako už predtým informoval denník The Wall Street Journal vo februári. Správy o dodržiavaní predpisov spoločnosti Binance uviedli, že iránski aktéri presunuli finančné prostriedky pomocou sofistikovaných techník v snahe vyhnúť sa odhaleniu. Spoločnosť Binance prinútila vylúčiť niekoľkých interných vyšetrovateľov, ktorí vyjadrili obavy týkajúce sa účtov spojených s obchodným partnerom Binance, o ktorých dospeli k záveru, že v rokoch 2024 a 2025 presunuli cez platformu približne 1,2 miliardy dolárov z tejto sumy, uvádza sa v článku denníka The Wall Street Journal.

V reakcii na článok Binance uviedla, že vyšetrovatelia neboli prepustení za vznesenie obáv o dodržiavanie predpisov, ale namiesto toho boli ponechaní „na základe individuálnych okolností“. Uviedla, že vedome nepovolila sankcionovateľnú činnosť, že identifikované subjekty boli nakoniec z platformy Binance odstránené a že riziko riadila primerane.

Binance podala žalobu na Journal kvôli jeho reportáži. Hovorca Journalu povedal: „Stojíme si za svojou reportážou.“

Finančné prostriedky, ktoré sa presúvali cez Binance do skupín napojených na Irán, zodpovedali prevažne platbám od čínskych kupcov iránskej ropy , čo je súčasť obchodu obchádzajúceho sankcie , ktorý kontrolujú IRGC a ktorý je významným zdrojom príjmov pre režim, uviedli zahraniční úradníci činní v trestnom konaní, správy o dodržiavaní predpisov Binance a neverejné dokumenty.

Presun finančných prostriedkov subjektom prepojeným s IRGC pokračoval aj po tom, čo sa Binance v roku 2023 priznala k porušeniu federálnych zákonov proti praniu špinavých peňazí a sankcií, uvádzajú zahraniční úradníci presadzovania práva, správy o dodržiavaní predpisov a údaje o blockchaine. Binance bola okrem obvinenia proti zakladateľovi Zhao pokutovaná rekordnou sumou 4,3 miliardy dolárov.

Binance bola kľúčovým podporovateľom kryptomenového podniku rodiny Trumpovcov s názvom World Liberty Financial , ktorý Trumpovcom od roku 2024 zarobil najmenej 1,2 miliardy dolárov. World Liberty sa odmietla vyjadriť.

Dlhodobé sankcie USA a medzinárodného spoločenstva blokujú Irán v globálnom finančnom systéme v snahe bojovať proti financovaniu terorizmu a vývoju jadrových zbraní. Používanie účtov Binance na presun finančných prostriedkov v prospech Iránu opäť pritiahlo pozornosť kvôli súčasnému úsiliu Trumpovej administratívy zakročiť proti financovaniu režimu.

Ministerstvo spravodlivosti teraz vyšetruje , ako Irán využíva burzu Binance na obchádzanie amerických sankcií po tom, čo sa burza v roku 2023 priznala k vine. V reakcii na vyšetrovanie ministerstva spravodlivosti burza Binance uviedla, že „kategoricky priamo netransakovala so žiadnymi sankcionovanými subjektmi“, pričom peňažné toky cez ňu označila za nepriame.

V marci sa predstavitelia ministerstva financií stretli s predstaviteľmi spoločnosti Binance, uviedli zdroje oboznámené so stretnutím. Predstavitelia vyjadrili obavy týkajúce sa dodržiavania monitorovacích opatrení zo strany spoločnosti, na ktorých sa dohodla v rámci dohody o vine a treste z roku 2023, vrátane transakcií týkajúcich sa Iránu.

V roku 2023 federálni prokurátori uviedli, že Binance „kriticky podkopala“ americké sankcie voči Iránu tým, že umožnila transakcie v hodnote stoviek miliónov dolárov od iránskych klientov. Binance sa v rámci dohody o vine a treste zaviazala prepracovať svoje kontroly finančnej kriminality a tok iránskych finančných prostriedkov ustal. Podľa správ o dodržiavaní predpisov spoločnosti Binance a ľudí oboznámených s touto aktivitou sa však iránske peniaze čoskoro vrátili.

Interní vyšetrovatelia spoločnosti Binance a zahraniční úradníci presadzovania práva v minulom roku varovali, že cez platformu stále prechádzajú finančné prostriedky prepojené s Iránom. V mnohých prípadoch zostali účty otvorené celé mesiace aj po interných upozorneniach na ich prepojenie s Iránom a orgány činné v trestnom konaní požadovali od Binance informácie o transakciách na účtoch pre podozrenie z financovania terorizmu, uvádzajú správy Binance.

Úradníci ministerstva financií minulý týždeň zdôraznili riziko používania kryptomien IRGC a varovali, že skupina zneužila medzery v kontrolách financovania terorizmu a ďalších programoch kryptomenových búrz.

Ministerstvo financií v rámci operácie Trumpovej administratívy s názvom „Ekonomický hnev“ proti Iránu v apríli varovalo, že finančné inštitúcie „sú v pohotovosti“ a mohli by čeliť následkom, ak by uľahčovali prevody peňazí v mene Iránu . Ministerstvo financií uviedlo, že zmrazilo 344 miliónov dolárov v iránskych kryptomenách držaných v digitálnych peňaženkách s cieľom zamerať sa na záchranné opatrenia pre krajinu.

USA v januári opäť sankcionovali Zanjaniho , Iránca, ktorý presúval kryptomeny cez Binance – viac ako desať rokov po tom, čo ho predtým zaradili na čiernu listinu – spolu s kryptofirmou, ktorú ovládal, a obvinili ho z presmerovania peňazí IRGC. Sankcie sa Binance nezmienili.

Zandžání, ktorý pôsobí v Iráne, na sociálnych sieťach odpovedal, že sankcie naznačujú „efektívnosť našich hospodárskych aktivít“.

Hovorca Zanjaniho poprel obvinenia USA a pre Journal povedal: „Nevyžadoval ani sa nespoliehal na žiadnu kryptomenovú burzu na účely prania špinavých peňazí alebo obchádzania sankcií.“ Hovorca neodpovedal na otázky týkajúce sa účtov Binance.

„Najlepšia možnosť“
Iránci všetkých typov vrátane civilistov sa uchýlili ku kryptomenám ako k obchádzkovému riešeniu prevodu peňazí zo zahraničia, aby si udržali svoje financie v chode uprostred globálnych sankcií. Poskytovateľ údajov o blockchaine TRM Labs odhaduje, že Iránci v minulom roku uskutočnili krypto transakcie vo výške viac ako 10 miliárd dolárov.

Túto jar, keď sa vojna s USA zintenzívnila, iránske úrady začali od tankerov prechádzajúcich Hormuzským prielivom žiadať , aby zaplatili mýto buď v kryptomenách, alebo v čínskych juanoch .

Podľa zahraničných orgánov činných v trestnom konaní a výskumníkov Iránci používali účty Binance na obchodovanie s cudzími menami za kryptomeny, ktoré potom mohli byť prevedené do teheránskych krypto brokerských spoločností, uviedli zahraniční úradníci presadzovania práva a výskumníci. Nelegálne toky sa dajú maskovať uprostred obrovskej veľkosti Binance, ktorá mesačne realizuje transakcie v hodnote biliónov dolárov po celom svete.

Binance slúži ako primárna brána pre iránske kryptomenové fondy od svojho spustenia v roku 2017, tvrdia orgány činné v trestnom konaní a ďalší výskumníci. Účty, ktoré bolo možné otvoriť bez akéhokoľvek dokladu totožnosti, urobili z burzy v prvých rokoch jej existencie raj pre osoby, ktoré prali špinavé peniaze a obchádzali sankcie, tvrdia. Najväčšia iránska kryptoburza Nobitex sa k tomu vyjadrila otvorene: Binance bola pre Iráncov „najlepšou možnosťou“ na nákup kryptomien, pretože „spôsobuje iránskym používateľom menej problémov“, uviedla webová stránka Nobitexu v roku 2020. Binance začala s povinným overovaním totožnosti v roku 2021.

Binance v tom čase uviedla, že podnikla proaktívne kroky na obmedzenie svojej expozície na iránskom trhu. Binance vo svojom komentári tento týždeň uviedla, že tvrdenie, že burza je v súčasnosti hlavnou vstupnou bránou pre iránske kryptomenové fondy, je nepravdivé.

Do roku 2023 americkí zákazníci platformy Binance uskutočnili transakcie s iránskymi používateľmi v hodnote viac ako 898 miliónov dolárov , čím porušili sankcie. Používatelia platformy Binance tiež posielali finančné prostriedky na digitálne peňaženky spojené s kybernetickou zločineckou skupinou napojenou na IRGC, ktorá podľa amerických úradov v prípade proti platforme Binance z roku 2023 hackermi hackovala americké spoločnosti za účelom získania výkupného.

V rámci dohody o vine a treste sa Binance dohodla, že bude fungovať pod dohľadom dvoch monitorovacích orgánov vymenovaných americkou vládou, ktorých úlohou bude kontrolovať dodržiavanie amerických zákonov zo strany burzy. Vedúci pracovníci sa obávali, že dohľad by spomalil rast, a podnikli kroky na ochranu niektorých svojich operácií pred monitorovacími orgánmi, uviedli bývalí zamestnanci oddelenia dodržiavania predpisov.

Riaditeľ pre dodržiavanie predpisov burzy Binance tesne pred dohodou o vine a treste poslal kolegom správu, že teraz budú potrebovať povolenie vrcholových manažérov na získanie informácií o určitých citlivých účtoch vrátane takzvaných interných účtov, ktoré zvyčajne patrili subjektom Binance, podľa internej správy, ktorú preskúmal Journal. To znamenalo, že vlastní zamestnanci burzy Binance pre dodržiavanie predpisov, ktorí boli zodpovední za hlásenie podozrivej aktivity monitorovacím orgánom, čelili novým prekážkam pri kontrole niektorých účtov burzy.

Približne 1,2 miliardy dolárov z finančných prostriedkov, ktoré sa neskôr presunuli do iránskej siete, malo pretekať cez účet patriaci obchodnému partnerovi Binance označenému ako interný, informoval predtým denník Journal. Binance v čase publikovania článku v Journale uviedla, že ide o „štandardné opatrenie na zachovanie integrity vyšetrovania, nie na obchádzanie kontrol“ a že účet bol nesprávne označený ako „interný“ nižším zamestnancom. Binance uviedla, že účet bol identifikovaný, uzavretý a nahlásený orgánom činným v trestnom konaní.

Po dohode o vine a treste niektorí riaditelia oddelenia compliance spoločnosti Binance boli tiež znepokojení požiadavkami vedúcich pracovníkov spoločnosti na uvoľnenie kontrol proti praniu špinavých peňazí pre vysoko rizikových klientov a tiež tým, čo považovali za neochotu odstrániť ruských klientov napriek predchádzajúcemu záväzku opustiť sankcionovanú krajinu, uviedli bývalí zamestnanci oddelenia compliance. Uprostred frustrácie niekoľko vedúcich pracovníkov oddelenia compliance opustilo spoločnosť Binance po polovici roka 2024.

Operácia Zanjani
Približne v čase, keď sa Binance snažila obnoviť po dohode o vine a treste, Irán hľadal nové kanály, ako sa vyhnúť sankciám USA, ktoré boli sprísnené v roku 2023 po útoku Hamasu na Izrael 7. októbra. Ministerstvo financií sa snažilo uzavrieť siete na prevod peňazí, ktoré podľa Iránu používali na prevod peňazí svojim zástupným silám v Gaze a Libanone.

Zanjani – bývalý obchodník s ovčími kožami, ktorý sa stal jedným z najbohatších mužov Iránu a najznámejších obráncov sankcií – v roku 2024 zvýšil aktivitu na platforme Binance prostredníctvom svojej krypto firmy Zedcex, ukazujú správy o dodržiavaní predpisov Binance.

USA prvýkrát uvalili sankcie na Zandžáního v roku 2013 za to, že využil malajzijskú banku na pomoc iránskej vláde pri presune miliárd dolárov. Neskôr iránskym médiám povedal, že jeho úlohou sú „operácie proti sankciám“ a označil sa za „ekonomického vojaka Basídž“, čím odkazoval na dobrovoľnícke milície IRGC. Vychvaľoval svoje zisky a pózoval s hodinkami Rolex, luxusnými autami a súkromným lietadlom.

Sankcie boli zrušené v roku 2016 ako súčasť jadrovej dohody medzi USA a Iránom, ktorá v tom roku nadobudla platnosť.

Spoločnosť Zedcex, registrovaná v centrálnom Londýne, sa na sociálnych sieťach prezentovala ako obchodná platforma pre obchodníkov s kryptomenami. V skutočnosti bol hlavným klientom spoločnosti Zedcex podľa ministerstva financií a zahraničných orgánov činných v trestnom konaní IRGC.

Peniaze z predaja iránskej ropy vstupovali do Zedcexu cez banky v Turecku, uviedli zahraniční predstavitelia činných v trestnom konaní. Firemný účet Zedcexu na Binance, registrovaný na dcérsku spoločnosť v Dubaji, potom presúval finančné prostriedky do digitálnych peňaženiek spojených s IRGC, podľa správ Binance, ktoré neuviedli hodnotu týchto prevodov. Účet v rokoch 2024 a 2025 uskutočnil celkové transakcie vo výške približne 830 miliónov dolárov, vrátane vkladov aj výberov.

Kryptomenové prostriedky by sa potom mohli presunúť na iránske burzy, ako je Nobitex, kde by sa peniaze mohli previesť na miestne rialy. Alebo by sa kryptomeny mohli previesť na platby dodávateľom a nákup zbraní mimo dohľadu úradov, uviedli zahraniční predstavitelia činných v trestnom konaní.

Systémy Binance zistili, že k účtu Zedcex bol koncom roka 2024 pristupovaný z Teheránu, čo spustilo interné upozornenie, uvádza správa o dodržiavaní predpisov Binance. Účet zostal otvorený viac ako rok, čo spustilo tucet ďalších interných upozornení o jeho používaní zariadeniami v Teheráne, naposledy v novembri 2025, uvádza správa o dodržiavaní predpisov.

Zanjaniho sestra a jeho romantický partner vlastnili na Binance najmenej tri ďalšie účty, vrátane jedného pre dubajského predajcu diamantov, ktorého spravovali, uvádza sa v správe Binance o dodržiavaní predpisov.

Odborníci na využívanie kryptomien na financovanie terorizmu v Iráne tvrdia, že tieto účty sa zvyčajne nepoužívajú ako investičné účty s viacerými transakciami do a z rôznych kryptomien. Namiesto toho slúžia predovšetkým ako nástroje na prevod finančných prostriedkov s jednou prichádzajúcou transakciou a jednou odchádzajúcou transakciou rovnakej hodnoty, hovoria.

Toto hodnotenie zodpovedá transakciám na samostatnom účte patriacom riaditeľovi dubajskej dcérskej spoločnosti Zedcex, ktorý uskutočnil krypto transakcie v celkovej hodnote 21 miliónov dolárov. Správa o dodržiavaní predpisov spoločnosti Binance ukázala, že suma vložená na účet bola polovičná – 10 miliónov dolárov z digitálnej peňaženky prepojenej s IRGC medzi koncom roka 2023 a polovicou roka 2024, ako aj takmer 700 000 dolárov zo samotnej spoločnosti Zedcex. To naznačuje, že odoslaná suma bola ekvivalentná, čo viedlo k celkovým transakciám vo výške 21 miliónov dolárov. Riaditeľa nebolo možné kontaktovať, aby sa k veci vyjadril.

Vyšetrovatelia Binance vo svojich interných správach o dodržiavaní predpisov podaných v januári a februári uviedli, že ku všetkým piatim týmto účtom pristupovali tie isté zariadenia, čo naznačuje, že tvorili súčasť tej istej siete Zedcex.

V správach sa poukázalo na prepojenie účtov s 52-ročným Zanjanim a uviedlo sa, že bol sankcionovaný za financovanie IRGC. Jedna správa odporučila, aby boli používatelia odstránení z Binance kvôli „vysoko rizikovej povahe týchto prepojení a potenciálu pre obchádzanie sankcií a financovanie terorizmu“. Taktiež sa v nej odporučilo, aby Binance nahlásila používateľov úradom.

Zedcex tiež vydal vlastnú kryptomenu, stablecoin založený na dolári s názvom USDZ, ktorý spoločnosť podľa správ v Telegrame, ktoré videl Journal, nasmerovala svojich zákazníkov na nákup na Binance. Webová stránka Binance uviedla, že USDZ nie je oficiálne dostupný na hlavnej burze, ale používatelia si ho môžu kúpiť na iných burzách a previesť tokeny na Binance, podľa snímky obrazovky stránky z tohto mesiaca.

Ministerstvo financií USA vo svojom varovaní minulý týždeň pred používaním kryptomien Iránskou revolučnou gardou (IRGC) citovalo USDZ a uviedlo, že Irán vytvoril vlastné stablecoiny na presun peňazí mimo bankového systému, čím porušil sankcie.

Iránska centrálna banka
Zanjani verejne vychvaľoval užitočnosť kryptomien na obchádzanie západných finančných sankcií a minulý rok na Twitteri napísal, že guvernérovi iránskej centrálnej banky povedal, že „všetky bankové transakcie musia byť presunuté do blockchainu“.

Podľa analýzy spoločnosti zaoberajúcej sa dátami o blockchaine sa približne 107 miliónov dolárov v kryptomenách presunulo z digitálnych peňaženiek iránskej centrálnej banky cez niekoľko krokov, aby sa nakoniec v roku 2025 dostali na účty Binance.

Úrad OSN zastupujúci Irán na žiadosti o komentár nereagoval.

Ďalšia firma zaoberajúca sa údajmi o blockchaine, TRM Labs, ktorá spolupracuje s americkými úradmi a burzami vrátane Binance na sledovaní kryptotransakcií, tiež identifikovala transakcie spájajúce iránsku centrálnu banku s účtami Binance, ale nedokázala vystopovať žiadny ďalší pohyb, podľa neverejného dokumentu a osoby oboznámenej s touto záležitosťou. TRM oslovila vedenie Binance v januári tohto roku a opýtala sa, či by spoločne prešetrili finančné prostriedky a podelili sa o zistenia s USA na podporu sankcií, uviedli zdroje.

Spoločnosti vrátane vedúceho oddelenia politiky TRM Ariho Redborda a hlavného úradníka pre dodržiavanie predpisov spoločnosti Binance Noaha Perlmana o tom diskutovali, ale Binance sa odmietla zúčastniť, uvádza sa v dokumente aj v danej osobe.

https://www.wsj.com/world/middle-east/i ... ticle_pos1