EU - RECESIA

[JUGGLER]

Európska centrálna banka zverejnila výsledky prieskumu spotrebiteľských očakávaní za marec, z ktorých vyplýva, že očakávania inflácie na nasledujúci rok vyskočili z 2,5 % na 4,0 %, zatiaľ čo trojročný výhľad sa zvýšil z 2,5 % na 3,0 %.

Prieskum tiež ukázal, že sa očakáva pokles hospodárstva o 2,1 %, čo je viac ako predchádzajúca prognóza, ktorá predpokladala pokles o 0,9 %.

[MiBi]

Tak Cesi budu na tom ovela lepsie, sprava zo vcera:
Česká ekonomika letos vzroste o 2,6 procenta, průměrná inflace bude 2,4 procenta. Předpokládá to dnes zveřejněná prognóza Svazu průmyslu a dopravy ČR (SP ČR). Pokud by se ale prodlužoval konflikt v Íránu, vzroste letos český hrubý domácí produkt (HDP) pouze o 2,2 procenta a inflace dosáhne 3,4 procenta, upozorňuje prognóza

[MiBi]

Európska centrálna banka zverejnila výsledky prieskumu spotrebiteľských očakávaní za marec, z ktorých vyplýva, že očakávania inflácie na nasledujúci rok vyskočili z 2,5 % na 4,0 %, zatiaľ čo trojročný výhľad sa zvýšil z 2,5 % na 3,0 %.
Prieskum tiež ukázal, že sa očakáva pokles hospodárstva o 2,1 %, čo je viac ako predchádzajúca prognóza, ktorá predpokladala pokles o 0,9 %.

Treba to rozlisovat:

Rozdiel medzi očakávaniami spotrebiteľov a makroekonomickými projekciami ECB (Európskej centrálnej banky) je v podstate rozdielom medzi pocitom „ulice“ a matematickým modelom. Hoci obe sledované veličiny hovoria o budúcom vývoji HDP, líšia sa v metodológii, presnosti a účele.

1. Spotrebiteľské očakávania (Sentiment)
Tieto údaje pochádzajú z prieskumov (napr. Consumer Expectations Survey od ECB). Odzrkadľujú to, ako bežní ľudia vnímajú ekonomickú realitu.
Subjektivita: Spotrebitelia sa rozhodujú na základe vlastnej peňaženky – cien potravín, pohonných hmôt a istoty zamestnania. Ak rastie inflácia, majú tendenciu byť skeptickí voči rastu HDP, aj keď čísla hovoria niečo iné.
Psychologické skreslenie: Laici často podliehajú emóciám. Ak sú správy plné negativity, očakávania klesajú pod reálnu úroveň ekonomického výkonu.


2. Makroekonomické projekcie ECB (Modely)
Ide o expertné odhady, ktoré pripravujú odborníci ECB a národných centrálnych bánk (Eurosystem).
Objektivita a dáta: Projekcie sú založené na komplexných ekonometrických modeloch. Pracujú s tvrdými dátami: úrokové sadzby, fiškálna politika vlád, globálny obchod a výmenné kurzy.
Technické predpoklady: Na rozdiel od ľudí, modely ECB pracujú s fixnými predpokladmi (napr. predpokladaná cena ropy alebo stabilita trhov), ktoré sa v realite môžu rýchlo zmeniť.

V projekciach to zatial na velku recesiu nevyzera: https://www.ecb.europa.eu/press/project ... .html#toc3

[MiBi]

Írsko je na prvom mieste v HDP za hodinu s hodnotou 151 dolárov– toto číslo je však silne ovplyvnené nadnárodnými korporáciami.
Európske ekonomiky dominujú na vrchole rebríčka, pričom Nórsko a Luxembursko tiež prekročili 120 dolárov za hodinu.
USA vygenerujú 97 dolárov za hodinu – čo je nad priemerom, ale zaostáva za mnohými menšími ekonomikami s vysokými príjmami.

V krajinách ako Írsko a Luxembursko je produktivita výrazne podporovaná presunom ziskov nadnárodných spoločností, čo môže zvýšiť HDP v porovnaní so skutočnou domácou produkciou.

https://www.visualcapitalist.com/ranked ... -per-hour/

[MiBi]

Európska centrálna banka neurobila nič. A urobila dobre
Hrozba stagflácie je do istej miery reálna, no zatiaľ netreba prepadať panike.

Koncom apríla sa na svojom stanovisku vzácne zhodli tri veľké centrálne banky – americká, britská aj európska. Napriek rastúcej inflácii ani jedna z nich nezvýšila základnú úrokovú sadzbu.

Nás, prirodzene, najviac zaujíma postoj Európskej centrálnej banky. Bolo jej rozhodnutie správne? A aké dôsledky bude mať pre podniky a bežných ľudí?

Dobré rozhodnutie je informované rozhodnutie. Dáta prichádzajúce z reálnej ekonomiky v marci a apríli boli podstatne horšie než na začiatku roka. Stačí sa pozrieť na index ekonomického sentimentu, ktorý zachytáva očakávania európskych domácností a firiem. Tie sa v apríli prudko zhoršili a celková hodnota indikátora klesla na najnižšiu úroveň za posledné tri roky. Najpesimistickejšie boli domácnosti – očakávali rast nezamestnanosti aj inflácie, a to pokojne až k štyrom percentám.

Škaredá kombinácia
Dôvod je zrejmý. Konflikt USA s Iránom zdražel energie, čím vytlačil infláciu nahor. Eurozóna môže byť rada, ak jej ekonomika tento rok porastie o skromné jedno percento. Európu tak opäť straší starý známy pojem – stagflácia, teda škaredá kombinácia stagnácie a inflácie.

Je však hrozba stagflácie skutočne reálna? Do istej miery áno, no zatiaľ netreba prepadať panike.

Inflácia v eurozóne sa pohybuje okolo troch percent – je síce nad cieľom ECB (dve percentá), no stále výrazne pod úrovňou z roku 2022, keď presiahla desať percent. Rast cien energií síce spomaľuje ekonomiku, no zatiaľ nehovoríme o recesii. Dôvod na oslavy to síce nie je, ale ani na ekonomický poplach.

Ani v minulosti sa ECB so zvyšovaním úrokových sadzieb nijako neponáhľala. Ešte v júni 2022 držala sadzbu na nule a prvýkrát ju zvýšila až v júli, keď inflácia dosiahla takmer deväť percent. Prečo tak neskoro?
Centrálna banka sleduje viac cieľov. Okrem inflácie aj zamestnanosť a celkovú stabilitu ekonomiky. Prudké zvyšovanie úrokov by mohlo rast jednoducho „pridusiť“ a zároveň posilniť presvedčenie domácností a firiem, že prichádzajú zlé časy. Negatívne očakávania v ekonomike majú tendenciu sa samy napĺňať.

Ďalším dôvodom je, že súčasný rast cien energií má pôvod mimo eurozóny. Konflikt USA s Iránom – a povedzme si úprimne, aj nie vždy racionálne očakávania amerického prezidenta – sú faktory, ktoré ECB nedokáže ovplyvniť. Zvýšenie úrokov v Európe neprivedie generálov ani ajatolláhov k rokovaciemu stolu. Úrokový aktivizmus v takejto situácii by narobil viac škody než úžitku. Niekedy je lepšie zachovať chladnú hlavu a neurobiť nič.

Svetlá stránka vyššej inflácie
Hrozí nám opakovanie roku 2022, keď v eurozóne vyskočila inflácia na 10,9 a na Slovensku na 12,8 percenta? Tento scenár nie je pravdepodobný. Európa sa z minulosti do istej miery poučila a svoje energetické zdroje diverzifikovala. Stávka na obnoviteľné zdroje sa čoraz viac ukazuje ako racionálna alternatíva k závislosti od ropy.

Samozrejme, nedokážeme za niekoľko rokov vymeniť všetky benzínové autá za elektrické. Vyššie ceny palív sa preto premietnu do nákladov firiem aj domácností. Opakovanie roku 2022 však v súčasnosti nevyzerá pravdepodobne.

Áno, vyššia inflácia je nepríjemná, ale má aj menej nápadnú „svetlú stránku“. Je jedným z mála efektívnych spôsobov, ako znížiť reálnu hodnotu verejného dlhu, ktorý sa v mnohých krajinách eurozóny pohybuje na hranici únosnosti. V takej situácii nemusí byť najrozumnejšie ekonomiku ešte viac brzdiť a zároveň zvyšovať náklady na obsluhu dlhu. Konflikt sa raz skončí – a s ním aj tlak na ceny energií.

Rozhodnutie nezvyšovať úroky má, samozrejme, aj svoje nevýhody. Investori do dlhopisov si príliš nepolepšia – pri vyššej inflácii ich ceny na finančných trhoch klesajú. Naopak, nízke úroky prajú nehnuteľnostiam a domácnostiam s hypotékami.

Nízke úroky zvyčajne podporujú aj akciové trhy. Tie sú síce globálne pomerne drahé, no nie všade rovnako. Najviac „nafúknuté“ zostávajú, prirodzene, americké trhy poháňané mániou okolo umelej inteligencie. Európske a ázijské trhy pôsobia o niečo triezvejšie a nie sú zďaleka také predražené.

Čínu konflikt v Hormuzskom prielive, samozrejme, neteší, keďže z Iránu odoberala určitú časť svojej spotreby ropy. V posledných rokoch však dokázala výrazne diverzifikovať svoje energetické zdroje – aj smerom k obnoviteľným zdrojom a elektrifikácii dopravy. V konečnom dôsledku môžu byť Čína a ázijské krajiny napojené na jej ekonomiku jedinými skutočnými víťazmi americko-iránskeho konfliktu.
https://dennikn.sk/5310287/europska-cen ... bila-dobre

[JUGGLER]

V konečnom dôsledku sú (zatiaľ) skutočnými víťazmi konfliktu USA a Rusko.
Teda ked to pretavíme do ekonomických čísel, kto najviac profituje na vysokých cenách ropy a plynu a koho vysoké ceny ubíjajú.

Oháňať sa zelenými energiami je ako tešiť sa, že nás agresia USA a Izraela nevyplieska ešte viac.
Chybné politické rozhodnutia EU ( sankcie, dotovanie vojny, zadlžovanie sa kvôli green dealu a vojne ) a Nemecka (predčasné vypnutie jadrovej energie)
by sa mali jasne definovať a prijať zmeny.
Namiesto toho sa chová EU presne tak ako voľakedy komunisti - nepripustí chyby, nepripustí zmeny a v úpadku pokračujeme ďalej.
Som zvedavý dokedy sa nechá EU fackovať Trumpom. Výsledok politiky EU je, že na americkom zemnom plyne sme teraz až toxicky závislí...

Slovensko - recesia - výber z článku:

Rok 2025 bol pre spoločnosti rokom stagnácie. Kým v roku 2024 tržby klesli o 0,5 %, v minulom roku vzrástli len o 0,1 %.
Zisk dokonca ostal v negatívnych hodnotách. V roku 2024 klesol čistý zisk firiem medziročne o 3,9 %, zatiaľ čo v 2025 „len“ o 1,1 %.

V analýze porovnávame 142 875 firiem, ktoré podali účtovnú závierku za rok 2025 do 12. 4. 2026.
Mnohé firmy si odložili podanie účtovnej závierky do konca júna.
Očakávame, že dovtedy pribudnú účtovné závierky od približne 100-tisíc právnických osôb.  

Aktuálne dáta z podaných účtovných závierok za rok 2025 nájdete v denne aktualizovanej online štatistike finančných výsledkov.

Celkové tržby spoločností dosiahli v roku 2025 vyše 90 miliárd eur, medziročne podrástli len o 95 miliónov eur.
EBITDA (zisk pred zaplatením daní, úrokov a pred započítaním znehodnotenia a amortizácie) spoločností medziročne klesla až o 3,1 % (minulý rok vzrástla o 1,8 %).

Čistý zisk klesol o necelých 52 miliónov eur na 4,8 miliardy eur, čo predstavuje pokles o 1,1 % (minulý rok zisk medziročne klesol o 3,9 %).

Niekoľko spoločností sa medziročne prepadlo do hlbokej straty, napríklad známa spoločnosť z cestovného ruchu z Tatier – Tatry mountain resorts.
Spoločnosť spadla zo zisku vyše 9 miliónov eur do straty 58 miliónov eur, a to najmä v dôsledku opravných položiek.
Stratu vykázala aj dcérska spoločnosť TMR Parks, ktorá zaknihovala stratu 36 miliónov eur. Ide o medziročný nárast straty o vyše 35 miliónov eur.

Na konci rebríčka sú aj U. S. Steel Košice (so stratou 56 miliónov eur), YURA Corporation Slovakia (so stratou skoro 19 miliónov eur) alebo Železiarne Podbrezová (so stratou skoro 15 miliónov eur).

Na konci rebríčka je sektor energie a ťažby, ktorému tržby klesli o vyše 1,2 miliardy eur, čo je medziročne skoro o štvrtinu.
Zároveň ide o najvyšší pokles v nominálnom vyjadrení. Spôsobil ho predovšetkým prepad tržieb spoločnosti ZSE Energia, ktorej klesli tržby z 1,6 milióna eur v roku 2024 na 784 miliónov eur v roku 2025.
Dôvodom je, že spoločnosť bola k 1. júlu 2025 zrušená. Aktivity spoločnosti boli zlúčené s VSE pod novým menom Energetika Slovensko, a. s.

Neúspešný rok malo aj strojárstvo, ktorého tržby klesli o 10,1 %, teda o 261 miliónov eur.  
Prakticky všetkým najväčším spoločnostiam v sektore sa prepadli tržby. Firme SLOVNAFT MONTÁŽE A OPRAVY klesli tržby o 40 % na 124 miliónov eur.
Spoločnosti Tomra Sorting, ktorá sa venuje výrobe strojov na zhodnocovanie odpadu a recykláciu, klesli tržby o 60 % na 90 miliónov eur.
Dôvodom poklesu je podanie mimoriadnej účtovnej závierky len za polovicu minulého roka.

Tretím najslabším odvetvím bolo odvetvie odevov a obuvi, ktorému tržby klesli o 8,5 %.
Viacerým spoločnostiam sa nedarilo, avšak najväčšie zníženie tržieb zaznamenala spoločnosť ECCO Slovakia, ktorej klesli tržby o tretinu na 44 miliónov eur.
Výrobca uzavrel svoju výrobu v Martine a prepustil vyše 600 zamestnancov.

Čítajte viac: https://www.sme.sk/index/c/kto-skoncil- ... v-skolstve

[MiBi]

V konečnom dôsledku sú (zatiaľ) skutočnými víťazmi konfliktu USA a Rusko.
Teda ked to pretavíme do ekonomických čísel, kto najviac profituje na vysokých cenách ropy a plynu a koho vysoké ceny ubíjajú.

Oháňať sa zelenými energiami je ako tešiť sa, že nás agresia USA a Izraela nevyplieska ešte viac.
Chybné politické rozhodnutia EU ( sankcie, dotovanie vojny, zadlžovanie sa kvôli green dealu a vojne ) a Nemecka (predčasné vypnutie jadrovej energie)
by sa mali jasne definovať a prijať zmeny.
Slovensko - recesia - výber z článku:

Juggler stale vyplakavat nad vysokymi cenami energii nemozeme - pozri sa na nasich postkomunistickych susedov, ti dokazu generovat rast a my preco nie? Precitaj si tento post:

Ak sa pozriete na predikcie IMF (Medzinárodný menový fond) ohľadom rastu ekonomiky na rok 2026, tak Slovensko je s Talianskom na chvoste: najnižšie rasty HDP.

Preložíme do ľudskej reči:
1) Takmer všetci - okolo 30 krajín (aj mimo EÚ) rastú rýchlejšie ako Slovensko
2) My nevieme benefitovať - profitovať ani z tých pozitívnych faktorov, ktoré v Európe existujú do takej miery ako naši susedia
3) Ak prispievame k rastu EÚ, tak minimálne, lebo máme síce viac ako 1% populácia EÚ, ale veľkosť nášho HDP je blízka skôr pol percentu z HDP EÚ
4) Znižujeme priemer rastu EÚ, našťastie nevýznamne, náš výtlak je za desatinnou čiarkou, ale ZNIŽUJEME.

Mohli by sme viac investovať cez verejné zdroje, ale sme mantáci v čerpaní EŮ fondov, ako aj v generovaní zdrojov doma a tak z nás ostatní nič nemajú (podieľali by sa na tých investíciách)
Mohli by sme mať vyššiu domácu spotrebu, aj tovarov, ktoré by sa doviezli z cudzích krajín a tie by z nás benefitovali, ale nám domáca spotreba klesá.

Nie sme zrovna známi tým, že by sme mnohí a veľa a dlho a rozšafne dovolenkovali mimo Slovensko (ešte tak Egypt a Omán) a preto z nás majú krajiny EÚ minimálny osoh a určite nie razantne stúpajúci: nezvyšujeme ich rast ekonomiky = HDP.

Sme na chvoste, sme za malého, kričiaceho, rastu neschopného člena Eurozóny a to aj ten mizerný rast podporujeme brutálnym zadlžovaním sa vo výške 5% HDP ročne.

To samo by malo generovať (cez multiplikátor) aspoň jedna k jednej nejaký rast HDP. Ak dáme 2% z toho deficitu na platbu úrokov z dlhov, tak nám stále zostávajú 3%, ktoré hodí vláda do ekonomiky a mali by sme mať 3% rast HDP. Ale naša vláda to urobí tak neefektívne, že sa tie prachy:

1) buď rovno ukradnú
2) alebo vyvezú von cez nákup cudzích tovarov a služieb
3) alebo si ich dôchodcovia uložia na neskôr (vyššia miera úspor je fakt) a tak sa do ekonomiky nedostanú

Celé zle. To Poľsko, ktoré má deficit HDP na výške 5-6% je schopne generovať 3-4% rast HDP, čo je presne podľa návodu:
Multiplikujte impulz do ekonomiky aspoň číslo, 1x.

My sme babráci a ešte to máme so štvorpercentnou infláciou, takže všetci chudobnejú dvakrát takým tempom ako priemerne v Eurozóne.
Vysoká inflácia a nízky rast ekonomiky je STAGFLÁCIA, čoho sa bojí každý príčetný centrálny bankár, finančný odborník, ekonóm, alebo analytik.

Náš minister financií je ale MALIAR. Aj to bezvýznamný. Ničoho sa nebojí, máločoho sa zľakne a takmer ničomu z ekonomiky a podnikania nerozumie. A tak po ňom ostávajú čierne škvrny a tmavá perspektíva (našej budúcnosti). A to chce, vraj, ísť za centrálneho bankára do NBS. Od 10-tich k 5-tim.

https://www.facebook.com/photo?fbid=997 ... 8343322497

[MiBi]

Marcové dáta z nemeckého priemyselného sektora ukazujú na jasné a výrazne silnejšie než očakávané oživenie ekonomickej aktivity. Priemyselné objednávky medzimesačne vzrástli o 5 %, čo predstavuje veľmi silný rast v porovnaní s výhľadom 0,9 % a predchádzajúcou hodnotou 1,0 %. Takáto veľká odchýlka naznačuje, že dopyt po priemyselnom tovare v Nemecku výrazne zrýchlil. To poukazuje na zlepšenie domácej aj exportne orientovanej aktivity.

Celkovo možno dáta interpretovať ako silný pozitívny signál pre nemeckú ekonomiku. Taký prudký nárast objednávok sa často premieta do vyššej úrovne výroby v ďalších mesiacoch a následne aj do zlepšenia ekonomickej aktivity v celej eurozóne.

https://www.xtb.com/sk/trhove-analyzy/s ... ho-sektora

[JUGGLER]

Tipujem biznis so smrťou. Žiadna neziskovka neurobila štatistiku?

[MiBi]

Nechce sa ti tomu verit ?
https://tradingeconomics.com/germany/factory-orders

[JUGGLER]

Dátam verím. Prečo nie? Ide len o to s čím tie objednávky súvisia.
Tipoval som zbrojenie, lebo Nemecko chce kompenzovať útlm v automobilizme zbrojením.
To robíme aj my, len potichu a málokto o tom píše.

Pozrel som viac detailov. Automobilizmus je stále v útlme. Tam je rast len +1%.
O +9,2% stúpli objednávky polotovarov ako oceľ, hliník, plasty, súčiastky, chemikálie, kovy, stavebné materiály, drevo.
To býva predstihový ukazovateľ vyššej priemyselnej aktivity, ale možno aj toho, že sa firmy predzásobujú v obave z vyšších cien.

AI:

Ooďme sa pozrieť hlbšie „pod kapotu“ nemeckého priemyslu.
Marcový nárast o 5 % bol unikátny v tom, že ho neťahali len tradičné piliere ako automobilky, ale najmä technologicky náročnejšie sektory a energetická transformácia.

1. Elektrické zariadenia (+21,5 %)Tento sektor bol jednoznačným víťazom mesiaca.
Hlavné faktory rastu zahŕňali: Energetická infraštruktúra: Obrovský dopyt po transformátoroch, rozvádzačoch a technológiách pre elektrické siete.
Nemecko aj zvyšok EÚ masívne investujú do modernizácie sietí kvôli prechodu na obnoviteľné zdroje.
Batériové úložiská: Nárast objednávok pre priemyselné batériové systémy, ktoré slúžia na stabilizáciu siete.
Elektromobilita: Aj keď predaj samotných áut môže kolísať, dopyt po komponentoch pre nabíjaciu infraštruktúru a trakčné motory zostáva vysoký.

2. Počítačové, elektronické a optické výrobky (+14,4 %)Tento segment reflektuje digitalizáciu a automatizáciu európskeho priemyslu:
Senzorika a meracia technika: Nemecko je svetovým lídrom v optike a precíznom meraní.
Objednávky smerovali najmä do automatizovaných výrobných liniek (Industry 4.0).
Polovodičové komponenty: Hoci sa čipy v Nemecku vyrábajú menej než v Ázii, nemecké firmy dominujú v dodávkach špeciálnej elektroniky pre priemyselné stroje a medicínsku techniku.

3. Stroje a zariadenia (+6,9 %)Tradičná „chrbtová kosť“ nemeckej ekonomiky zaznamenala oživenie najmä vďaka exportu:
Stroje pre zelenú transformáciu: Ide o zariadenia na výrobu vodíka (elektrolyzéry) a stroje na recykláciu materiálov.

Export do USA a Číny: Po slabšom zimnom období sa opäť rozbehli objednávky na špecializované výrobné linky pre americký trh, ktorý momentálne zažíva reindustrializačný boom.

Rozdelenie podľa typu tovaru (Ekonomický pohľad)

Polotovary+9,2 %....Chemikálie, kovy, stavebné materiály, drevo.
Spotrebný tovar+7,3 %Potraviny, farmaceutiká, elektronika pre domácnosť.
Investičný tovar+2,1 %Nákladné autá, výrobné linky, turbíny, lietadlá.

[MiBi]

Ivan Mikloš: Ako rastie ekonomika a v čom je rozdiel medzi USA a EÚ


USA ekonomicky prekonávajú EÚ vďaka rastu populácie aj produktivity. Pomáha im aj domáca ťažba ropy a plynu, ktorá zabezpečuje nízke ceny energií. Pružný trh práce zase umožňuje rýchlo naberať a prepúšťať zamestnancov. To podporuje „kreatívnu deštrukciu“ – zánik málo produktívnych pracovných miest a vznik nových s vyššou pridanou hodnotou.

Pred týždňom sme na tomto mieste vysvetlili dôsledky politiky Donalda Trumpa na ekonomickú situáciu v Spojených štátoch, ale aj na celom svete. Jeden zo záverov je, že hoci USA mali vlani omnoho vyšší ekonomický rast ako väčšina ostatných vyspelých krajín sveta, podľa analýz nezávislých expertov mohol byť ešte výraznejší. Namiesto 2 percent by sa mohol priblížiť až k 3 percentám. Brzdila ho však Trumpova nekompetentná politika. Išlo najmä o dovozné clá, zastavenie imigrácie a chaotické kroky, ktoré zvyšovali neistotu pre podnikateľov.

Dnes si ukážeme, prečo americká ekonomika aj napriek Trumpovi prekonáva ostatné vyspelé ekonomiky, predovšetkým štáty EÚ.

V USA rastie populácia aj produktivita
Ekonomike pomáha rast počtu obyvateľov, teda pracovnej sily alebo rast produktivity. USA majú v posledných desaťročiach rýchlejší rast počtu obyvateľov aj produktivity. Kým za uplynulých tridsať rokov (1995 – 2025) sa počet obyvateľov USA zvýšil o 27,7 percenta, vo Francúzsku to bolo o 18,3 percenta, v Británii o 17,8 percenta a v Nemecku len o 3,4 percenta. V Japonsku sa dokonca počet obyvateľov znížil o 1,3 percenta.

Nižší nárast populácie spolu s nižšou produktivitou sa potom prejavili v tom, že kým podiel USA na svetovom HDP sa za tridsať rokov mierne zvýšil z 25 percent na 27 percent, podiel EÚ sa znížil z 27 percent na 18 percent. Zároveň za to isté obdobie narástol podiel Číny na svetovej ekonomike z 2,4 percenta na 18 percent, teda na približne rovnakú úroveň, akú má EÚ.

Výrazný rozdiel medzi USA a Európou bol aj v raste produktivity a v blízkej budúcnosti sa to zrejme nezmení.

Kým v rokoch po globálnej finančnej kríze (2010 – 2019) rástla americká produktivita, meraná výkonom na zamestnanca alebo odpracovanú hodinu, tempom okolo 1 percenta ročne, v rokoch 2019 až 2025 sa toto tempo zdvojnásobilo na 2 percentá ročne.

Čo je za tým? Veľa ľudí si myslí, že umelá inteligencia (AI), ale tá sa začala v reálnej ekonomike širšie využívať až v ostatných dvoch rokoch. Aj predchádzajúce informačné technológie, predovšetkým internet, ukázali, že ich vplyv na rast celkovej produktivity je síce značný, ale dosť oneskorený.

Týždenník The Economist (tu a tu) priniesol podrobnejšiu analýzu skutočných faktorov, ktoré rast produktivity v ostatných piatich – šiestich rokoch spôsobili.

Prekvapivo to nebol informačný priemysel, ktorého podiel nevzrástol, ale odborné služby a manažment. Nešlo teda o oblasť, ktorá produkuje nové technológie, ale o sféru, ktorá ich vie čo najefektívnejšie využiť. Ide o využitie inovácií, ako sú smartfóny, cloudové služby či videokonferencie. Tu by Európa zaostávať nemusela a ani nemala.

Výrazne pomohla aj ťažba ropy a plynu
Ďalšou oblasťou s vysokým rastom produktivity bola ťažba ropy a plynu. To zase súvisí s tým, že USA sa po roku 2010 zmenili vďaka bridlicovej ťažbe z čistého dovozcu na čistého vývozcu. Túto výhodu Európa nemá, alebo ak takéto zásoby má (najmä Poľsko a Francúzsko), tak ich z rôznych dôvodov nevyužíva.

Najmä vďaka ťažbe bridlicovej ropy a plynu majú USA o polovicu lacnejšiu elektrinu ako Európa a o tretinu lacnejšiu ako Japonsko. To potom vedie k vyššej produktivite predovšetkým v energeticky náročnom priemysle, ako je chemický, hutnícky a ťažobný priemysel.
Asi najsilnejším zdrojom rastu produktivity je vysoká miera inovatívnosti a flexibility. Prispieva k tomu veľkosť a pružnosť kapitálového trhu, trhu s rizikovým kapitálom, pružný transfer technológií, rýchly a efektívny proces reštrukturalizácie a bankrotov, startupová infraštruktúra, flexibilný trh práce.

Ochrana pracovných miest môže aj škodiť
Rozoberme si bližšie práve trh práce. Rozdiely medzi americkým a európskym trhom práce sa najviac prejavili v covidovom a postcovidovom období. Prvý zásadný rozdiel je, samozrejme, v tom, že kým v USA existuje jeden trh práce, v EÚ ich je dvadsaťsedem. Ale je tu aj iný zásadný rozdiel. Kým v USA je proces prepúšťania a najímania zamestnancov pružný a flexibilný, vo väčšine krajín EÚ sa vlády snažia ochraňovať existujúce pracovné miesta. Nikde a nikdy sa to neukázalo viac ako práve pri pandémii v rokoch 2020 až 2021.

Kým americká vláda nechala pri pandemickom ekonomickom poklese v roku 2020 a 2021 zamestnanosť klesnúť a ľuďom pomáhala finančne, európske krajiny sa snažili udržať ohrozené pracované miesta rôznymi spôsobmi, napríklad tzv. kurzarbeitom. Zásadný rozdiel teda spočíval v tom, že kým americká vláda nebrzdila rast nezamestnanosti, ale pomáhala nezamestnaným, európske vlády pomáhali zamestnávateľom, aby nerušili pracovné miesta a udržali zamestnanosť.

Kým v USA miera nezamestnanosti v rokoch 2019 až 2022 prudko stúpla a potom rýchlo klesla (3,7 percenta v roku 2019; 8,1 percenta v roku 2020; 5,3 percenta v roku 2021 a 3,6 percenta v roku 2022), v tom istom období stúpla nezamestnanosť v Nemecku len veľmi mierne (z 3,2 percenta v roku 2019 na 3,9 percenta v roku 2020 a 3,5 percenta v roku 2021). Vo Francúzsku dokonca aj počas pandémie a ekonomickej krízy nezamestnanosť klesala (z 8,4 percenta v roku 2019 na 8,0 percenta v roku 2020 a 7,9 percenta v roku 2021).

V súvislosti s produktivitou je rozdiel v tom, že v USA sa rýchly rast nezamestnanosti a vzápätí jej rýchly pokles prejavil v „schumpeterovskej“ kreatívnej deštrukcii. Nové pracovné miesta mali v značnej miere vyššiu pridanú hodnotu. V Európe sa, naopak, zachovali pôvodné miesta a k podobnej reštrukturalizácii ekonomiky nedošlo. Keď je trh práce pružný, pri ekonomickom poklese sa najrýchlejšie rušia miesta v najmenej konkurencieschopných firmách. Pri opätovnom naštartovaní rastu zasa vznikajú nové pozície v najúspešnejších podnikoch. Tým dochádza k spomínanej kreatívnej deštrukcii, a teda k rastu konkurencieschopnosti a produktivity.

Americký rast produktivity bol výrazne rýchlejší ako európsky nielen bezprostredne v popandemickom období, ale aj v súčasnosti. Podstatné je, že to nie je vďaka Trumpovi a jeho ekonomickej politike, ale napriek nej. Od začiatku roka 2025 do konca prvého štvrťroka 2026 stúpla v USA produktivita na jedného zamestnanca o 1,2 percenta a na odpracovanú hodinu o 2,1 percenta.


Aj v Európe máme krajiny, ktoré ekonomicky nezaostávajú za USA

Pred týždňom sme na tomto mieste písali o tom, prečo európska ekonomika rastie pomalšie ako americká. Na príklade rozdielneho vývoja miery nezamestnanosti v USA a veľkých európskych krajinách sme si ukázali, že krízy, ako bola tá pandemická, prispeli v konečnom dôsledku k reštrukturalizácii americkej ekonomiky, ale nie k potrebným zmenám francúzskej či nemeckej ekonomiky. Inak povedané, pružný trh práce prispieva k schumpeterovskej kreatívnej deštrukcii, a tým aj k rastu produktivity a konkurencieschopnosti. Nepružný trh práce betónuje starú štruktúru a vedie k zaostávaniu.

Zároveň sme si povedali, že EÚ nemá jeden, ale 27 trhov trhov práce, takže aj čo sa týka ich pružnosti, sú medzi jednotlivými krajinami značné rozdiely. A dnes sa pozrieme práve na tieto rozdiely, a to najmä v súvislosti s inováciami, startupmi a technologickým pokrokom.

Štúdia ekonómov a podnikateľov Yanna Coatanlema a Olivera Costeho publikovaná výskumným inštitútom Univerzity Bocconi v Miláne priniesla v tejto súvislosti veľmi zaujímavé porovnania a výsledky. Jej základným záverom je, že Európu zabíjajú vysoké náklady na zlyhanie.
Analýza Rand Corporation (nezávislý americký think-tank – pozn. red.) odhaduje, že v inovačne najpokročilejších odvetviach, ako je AI, biotechnológie alebo polovodiče, skončí neúspechom až 80 percent projektov. V krajinách s pružným trhom práce to nie je až taký problém, no v krajinách s nepružným trhom práce, teda najmä s rigidnou ochranou existujúcich pracovných miest, je to, naopak, likvidačné.
Kľúčové sú v tejto súvislosti „náklady na zlyhanie“ (Cost of Failure), teda náklady spojené s reštrukturalizáciou firmy po tom, ako projekt nevyšiel a je potrebné prepustiť ľudí, prijať iných a vydať sa s novými projektmi iným smerom.

Autori štúdie analyzovali 250 reštrukturalizačných plánov v USA a krajinách EÚ a zistili šokujúce rozdiely. Kým v USA stojí prepustenie jedného zamestnanca v priemere 7 mesačných platov, v Nemecku je to 31 platov, vo Francúzsku 38 platov, v Taliansku 52 platov a v Španielsku dokonca 62 mesačných platov.
Ale máme v Európe aj krajinu, kde je to len o niečo viac ako v USA (Švédsko 10 platov), a čo je možno najprekvapivejšie, v Dánsku sú to len 3,3 mesačných platov a vo Švajčiarsku dokonca len 2,5 mesačného platu.

Takže záver je jasný. Súkromné spoločnosti v krajinách, kde sú náklady na zlyhanie násobne vyššie – ako napríklad v USA, sa nebudú púšťať do rizikovejších projektov, ktoré by v prípade zlyhania znamenali vysokú stratovosť a likvidáciu celej firmy. Pričom platí, že pravdepodobnosť zlyhania je pri najmodernejších technológiách vysoká.
Výsledkom je potom skutočnosť, že firmy vo väčšine európskych krajín sa namiesto investícií do prelomových, ale rizikových inovácií sústreďujú na bezpečnejšie, menej rizikové, ale aj menej prínosné a prelomové investície a inovácie. Napríklad do vylepšovania efektívnosti spaľovacích motorov.

V konečnom dôsledku to potom vedie nielen k inej štruktúre investícií do výskumu a vývoja, ale aj k celkovému poklesu dynamiky takýchto investícií. Kým v roku 2008 sa EÚ podieľala na globálnych podnikových výdavkoch do výskumu a vývoja 22 percentami (USA 50 a Čína len 2 percentami), tak v roku 2024 klesol podiel EÚ na 9 percent, ale v Číne to bolo 16 a v USA 62 percent.
Pritom platí, že čím je odvetvie technologicky inovatívnejšie, tým je aj dynamickejšie a tým je v ňom konkurencia tvrdšia.

Najlepším príkladom je AI. Keď sa v novembri 2022 objavil ChatGPT, americkí giganti ako Microsoft či Google reagovali behom mesiaca. Oznámili prepúšťanie v niektorých divíziách, ktoré s AI nesúviseli, a zároveň naberali tisíce nových AI expertov. Meta znížila v priebehu šiestich mesiacov počet zamestnancov o štvrtinu a zároveň desaťnásobne zvýšila investície do AI. V Nemecku trvá reštrukturalizácia veľkej firmy v priemere 4,3 roka.

Autori štúdie prinášajú veľmi výstižnú metaforu. Európske firmy sa správajú ako vodič pretekárskeho auta s veľmi zlými brzdami. Na rovinke by mohol pridať, ale neurobí to, lebo vie, že v zatáčke by vyletel z trate. Tento záver potvrdzujú aj dáta, podľa ktorých americké technologické firmy rastú v dobrých časoch (na rovinke) o 20 až 30 percent ročne, kým tie nemecké len o 10 až 14 percent. Mohli by v dobrých časoch rásť rýchlejšie, ale boja sa prijať viac ľudí, pretože vedia, že dobré časy nepotrvajú večne a počas zlých časov by im to zlomilo krk.

Ako však bolo uvedené vyššie, európske krajiny nemusia čerpať inšpiráciu len z USA, pretože v Európe máme dve krajiny, ktoré majú pracovný trh dokonca ešte flexibilnejší ako USA, kde priemerné náklady na prepustenie zamestnanca dosahujú 7 mesačných platov. Je to Dánsko s 3,3 mesačných platov a Švajčiarsko s 2,5 mesačných platov.

Tieto krajiny (a rovnako aj Švédsko s nákladmi 10 mesačných platov) uplatňujú systém flexicurity, teda kombináciu veľmi nízkej ochrany existujúcich pracovných miest so silnými benefitmi pre prepustených zamestnancov. V Dánsku môže napríklad firma prepustiť zamestnanca okamžite, ale štát mu zaisťuje 90 percent platu po obdobie dvoch rokov a ponúka mu ešte rekvalifikáciu. Výsledkom potom je, že Dánsko a Švajčiarsko majú vyššiu intenzitu investícií do výskumu a vývoja v technologických sektoroch (2,9 percenta HDP) ako USA (1,6 percenta). Vo Švédsku je to 1,3 percenta, ale v Nemecku len 0,7 percenta, vo Francúzsku 0,4 percenta a v Španielsku dokonca len 0,2 percenta HDP.

Platí teda priama úmera – čím je flexibilita trhu práce nižšia, tým nižšie sú aj investície v oblasti moderných technológií (AI, biotechnológie, informačné technológie).
Kľúčová je najmä skúsenosť Dánska, ktoré je členskou krajinou EÚ. Dánsko urobilo reformy, ktorých súčasťou bol aj systém flexicurity v polovici 90. rokov. Vďaka tomu nezamestnanosť klesla z 12 na 5 percent a raketovo vystrelili firemné investície do výskumu a vývoja. Kým v rokoch 1981 až 1995 rástli v stálych cenách tempom 4,8 percenta ročne, tak len za prvých šesť rokov nového systému narástli o 12 percent ročne.

Ako sa dajú dánske skúsenosti využiť u nás na Slovensku? Každý hneď namietne, že my si veľkorysý dánsky systém flexicurity (teda flexibility & security) dovoliť nemôžeme, pretože jeho druhá časť je drahá a naše verejné financie by to neuniesli.

To je síce pravda, ale pre nás by mohol byť riešením koncept cielenej flexibility (targeted flexicurity). O ňom však zase o týždeň.
https://e.dennikn.sk/5375729/ako-to-cit ... ju-za-usa/