V Severnom mori začala ropa prúdiť pred päťdesiatimi rokmi. V Botswane sa diamanty našli pri Orape o niekoľko rokov skôr. V Rusku sa o nerastnom bohatstve vie od cárskych čias a v posledných desaťročiach pribudli nálezy v hodnote desiatok biliónov dolárov. Tri krajiny, tri rôzne rozhodnutia, tri rôzne výsledky.
Nórsky štátny fond má dnes hodnotu okolo 2,2 bilióna dolárov, zhruba 385 000 dolárov na každého Nóra.
Vlani zarobil pasívnym investovaním o tretinu viac ako Rusko v rovnakom roku minulo na svoju armádu vrátane vojny na Ukrajine. Botswana sa za tri desaťročia premenila zo zúfalej chudoby na krajinu s vyšším stredným príjmom.
A Rusko? To má desiatky biliónov dolárov v zásobách nerastných surovín, no má v máji 2026 HDP na obyvateľa len zhruba dvojnásobok Botswany. Alebo inak, ekonomicky ide o krajinu na úrovni Bulharska, krajiny bez ropy, plynu či diamantov.
Rozdiel medzi Nórskom a Ruskom by sa ešte dal pripísať severskej kultúre alebo dlhej demokratickej tradícii. Pri Botswane taká výhovorka neplatí. Rozdiel medzi týmito tromi krajinami sa volá pravidlá a Rusko sa pred desaťročiami rozhodlo, že žiadne nepotrebuje.
Rusko je krajina sediaca na desiatkach biliónov dolárov v zásobách nerastných surovín. Disponuje najväčšími svetovými ložiskami zemného plynu, druhými najväčšími zásobami uhlia, obrovskými ložiskami ropy, paládia, platiny, diamantov a vzácnych zemín.
Napriek obrovskému prírodnému bohatstvu sa z Ruska 35 rokov po páde Sovietskeho zväzu stala vojnová ekonomika závislá od vonkajších cenových šokov. Príjmy z ropy a plynu tvoria 22 percent ruského rozpočtu. Takmer dve pätiny výdavkov smerujú na obranu a bezpečnosť, viac než v ktoromkoľvek roku neskorého Sovietskeho zväzu.
Obraz ruskej ekonomiky v máji 2026 je obrazom hospodárstva pod tlakom. Niekoľko makroekonomických údajov na ilustráciu. Hrubý domáci produkt (HDP) rastie podľa Medzinárodného menového fondu len zhruba o jedno percento ročne. To by na pohľad nebola žiadna tragédia, problém je, že celý rast zabezpečuje vojnová výroba. Civilný sektor stagnuje úplne.
Centrálna banka udržiava základnú sadzbu na úrovni 14,5 percenta, zníženej z dvojročného maxima 21 percent, stále však ide o jednu z najvyšších medzi krajinami G20. Federálny rozpočet skončil v prvom štvrťroku 2026 s deficitom 4,58 bilióna rubľov. To je zhruba 1,9 % HDP, po troch mesiacoch teda Rusko prekročilo deficit, ktorý bol naplánovaný na celý rok.
DPH od januára vzrástla z 20 na 22 %. Likvidná časť Národného fondu blahobytu klesla pod štyri bilióny rubľov (zhruba 45 mld. eur), čo je menej než predpokladaný deficit jedného fiškálneho roku.
Nejde pritom o žiadny cyklický výkyv. Krajina pod Putinovým vedením páli zdroje na udržanie vojny na Ukrajine, namiesto aby ich pretvárala na aktíva pre budúce generácie.
Našťastie pre Rusko, útok na Irán zakýval cenami energetických komodít. Rusku, ktorému začiatkom roka výrazne klesali rozpočtové príjmy následkom sankcií, poklesom ceny ruskej ropy a ukrajinskými útokmi na rafinérie, priniesla iránska vojna úľavu. Cena ropy Brent (zmes vyťažená v Severnom mori slúžiaca ako globálny cenový benchmark, podľa ktorého sa odvodzujú ceny väčšiny ostatných druhov ropy) vyskočila v marci 2026 zo zhruba 72 dolárov za barel na takmer 120. A aj na začiatku mája sa drží nad stodolárovou úrovňou.
Hormuzský prieliv je efektívne uzatvorený a varovania o zdražení ropy na úroveň 200 dolárov nepôsobia desiaty týždeň konfliktu vôbec prehnane. Jedna krajina však s podobným vývojom musí byť spokojná.
Pre Rusko, ktoré exportuje vlastnú zmes Urals s tradičným diskontom voči Brentu, sú následky vojny v Iráne jednoznačne pozitívne. Ázijskí kupujúci po výpadku dodávok museli o ruskú ropu súťažiť. Diskont voči Brentu klesol pod 28 dolárov a v apríli bola ruská ropa na trinásťročných maximách. Minimálne krátkodobo tak Kremeľ získal finančnú injekciu na vedenie agresívneho konfliktu voči svojmu susedovi.
Daň z ťažby ropy priniesla do ruského rozpočtu v apríli 2026 viac než 700 miliárd rubľov (8 mld. eur), dvojnásobok v porovnaní s marcom. Celkový odhad príjmov z dane z ťažby nerastných surovín (vrátane zemného plynu) dosiahol v apríli zhruba jedenásť miliárd eur.
Britský think tank Chatham House to nazval „hospodárskym darom Putinovi“. Ten dar je zároveň diagnózou. Rusko ani v máji 2026 nehospodári so svojím nerastným bohatstvom suverénne. Jeho rozpočet momentálne drží pohromade len vojna na Blízkom východe.
Čo vybudovalo Nórsko
Pritom to mohlo vyzerať úplne inak. Pred päťdesiatimi rokmi bolo Nórsko v podobnej situácii, pravdaže, s dôležitou výhodou. Išlo o demokratickú krajinu bez totalitnej skúsenosti.
Začiatkom 70. rokov minulého storočia začala v Severnom mori prúdiť ropa z polí Ekofisk a Statfjord. Nórsky parlament vychádzal z predpokladu, ktorý znel pre stranícku politiku takmer urážlivo: politici v Nórsku nemôžu byť dôveryhodní, ak budú mať priamy prístup k miliardám z ropy. Príjmy budú patriť budúcim generáciám a ich správa bude oddelená od politického cyklu.
Nasledovali konkrétne mechanizmy. Štátny fond spravuje Norges Bank Investment Management nezávisle od ministerstva financií. Fiškálne pravidlo z roku 2001 obmedzuje vládne výbery na očakávaný reálny výnos, dnes 3 % ročne. Každá akcia, ktorú fond drží, a každé hlasovanie na valnom zhromaždení sú verejné.
Ku koncu roku 2025 mal fond hodnotu okolo 2,2 bilióna dolárov, zhruba 385 000 dolárov na každého Nóra. Vlani zarobil pasívnym investovaním 247 miliárd dolárov. To je, mimochodom, o tridsať percent viac, ako Rusko v rovnakom roku minulo na svoju armádu vrátane vojny na Ukrajine.
Globálne akciové trhy reagovali na iránsku vojnu masívnym predajom amerických technologických akcií a nórsky fond v prvom kvartáli 2026 zaznamenal stratu 68 miliárd dolárov, prvý záporný kvartál po štyroch rastových.
Pre Nórov to nepredstavovalo žiadnu krízu. Štátny rozpočet pokračoval v trojpercentnom čerpaní z fondu podľa fiškálneho pravidla a kapitál fondu zostal pre tieto situácie nedotknutý. Ruský rozpočet takúto izoláciu nemá. V máji 2026 závisí od ceny ropy, ktorú diktuje konflikt v Perzskom zálive.
Diamanty padajú, inštitúcie držia
Pred vojnou v Iráne by obhajca Ruska mohol povedať, že kliatba zdrojov korumpuje nevyhnutne. A že na to, aby krajina nakladala so svojím nerastným bohatstvom rozumne, jej treba severskú kultúru a parlamentnú tradíciu.
Botswana, postkoloniálna tropická krajina v púšti Kalahari, to vyvracala desaťročia. Pri získaní nezávislosti v roku 1966 patrila k najchudobnejším krajinám sveta s 12 kilometrami spevnených ciest a 22 občanmi s univerzitným vzdelaním.
Keď sa koncom 60. rokov pri Orape našli diamanty, vláda Seretseho Khamu sa rozhodla uprednostniť budúcnosť a pravidlá pred okamžitým profitom. Zaviedla princíp udržateľného rozpočtovania, ktorý vyžadoval reinvestíciu príjmov do infraštruktúry, ľudského kapitálu a finančných rezerv.
Ťažbu diamantov zabezpečuje firma Debswana, v ktorej má štát polovičný podiel, vlastníkom druhej polovice je juhoafrická firma De Beers. Nerastné bohatstvo poskytovalo predvídateľnú rentu pod parlamentným dohľadom a vlastnícke práva ostali ochránené pred politickou svojvôľou.
Za tri dekády Botswana zvládla premenu zo zúfalej chudoby na krajinu s vyšším stredným príjmom, porovnateľnú napríklad s Albánskom či Bosnou a Hercegovinou. Napríklad korupcia bola dlhé roky nižšia než v mnohých európskych krajinách. Transparency International ju
v rebríčku zaradila vyššie než Slovensko, Maďarsko, Bulharsko či Rumunsko.
Štátne inštitúcie, ktoré Botswana systematicky budovala (nezávislé súdnictvo, ochrana vlastníckych práv, parlamentný dohľad), získali medzinárodné renomé. V októbri 2024 strana Botswana Democratic Party, ktorá vládla 58 rokov, prehrala voľby a moc pokojne prešla na koalíciu Umbrella for Democratic Change pod prezidentom Dumom Bokom.
Lenže od roku 2022 čelí Botswana štrukturálnemu šoku, ktorý jej inštitúcie nemôžu vyriešiť. Globálny dopyt po diamantoch sa rúca pre vzostup syntetických drahokamov, ktoré sú fyzicky v podstate identické, no o polovicu lacnejšie. Botswanský HDP klesol v uplynulých dvoch rokoch zhodne o tri percentá a banská produkcia v poslednom štvrťroku minulého roka spadla o 58 percent medzikvartálne.
To posledné je kľúčové. Inštitúcie, ktoré Botswana postavila, nezachránili jej ekonomiku pred kolapsom svetového trhu s diamantmi. Na to nemajú nástroje, ale udržia krajinu uprostred kolapsu. Súdy fungujú nezávisle, voľby zmenili vládu, deficit dosahuje takmer 10 % HDP, ale rozhodovacie procesy držia pokope.
Nový kabinet renegociuje zmluvy s De Beers, rokuje o pôžičkách z Africkej rozvojovej banky a pripravuje diverzifikáciu mimo diamantov. Botswana to zvláda, pretože má pravidlá, na ktoré sa dá spoľahnúť, keď nerastné suroviny zlyhávajú. V Rusku by takýto šok bez pravidiel mohol znamenať rýchly kolaps.
Hrozba na export
Rusko mohlo byť bohaté a stabilné. Po roku 1991 zdedilo vzdelanú populáciu, sovietsky vedecký aparát, priemyselnú základňu kontinentálnych rozmerov a suroviny, o ktorých sa Nórsku ani nesnívalo.
Lenže transformácia ekonomiky v 90. rokoch 20. storočia, prenos verejného majetku do rúk politicky lojálnych oligarchov počas vlády Borisa Jeľcina a najmä upevnenia tohto modelu po roku 2000 po nástupe Vladimira Putina vytvorilo systém, kde vlastníctvo je povolením, nie právom.
Vládnuca elita má dovolené byť bohatou, pokiaľ preukazuje lojalitu. Opozícia neexistuje, najmä ak predstavuje reálne ohrozenie režimu. Blahobyt či dokonca životy ruských občanov sú nepodstatné. Práva iných sú limitované aktuálnou doktrínou ruského štátu. Za štvrťstoročie Putinovej vlády viedlo Rusko desaťročný konflikt v Čečensku, na území, ktoré je formálne súčasťou federácie. Napadlo dvoch susedov, pričom proti Ukrajine bojuje už dvanásty rok, z toho viac než štyri roky vedie proti nej plnoformátovú vojnu.
Dlhodobo ovplyvňuje voľby v ďalších krajinách niekdajšieho socialistického bloku a proti Západu vedie neskrývanú tieňovú vojnu založenú na sabotážach, hybridných hrozbách, kybernetických útokoch, informačných operáciách, atentátoch a vyhrážkach.
Holandská spravodajská služba vo februári 2026 konštatovala, že Rusko sa pripravuje na konflikt s NATO a aktívne testuje hranicu, kedy by Západ použil silu. Ide o ten istý štát, ktorý nedokáže vytvoriť domácu legitimitu založenú na produktivite a blahobyte, hoci má na to všetky predpoklady. Silu preto projektuje cez mobilizáciu a hrozbu navonok. Iný produkt na export jednoducho nemá.
Robert Fico sa stále správa, akoby s Moskvou bolo možné rokovať o lacnom plyne a výnimočných zmluvách, o postavení sprostredkovateľa medzi Východom a Západom. Aj súčasná situácia v súvislosti s vojnou v Iráne ukazuje, prečo to možné nie je. Štát, ktorého rozpočet vyžaduje krízu v inej časti sveta, nemá partnerov. Má len vazalov, nepriateľov a ad hoc krátkodobých spojencov.
Nórsko je príkladom toho, čo dokáže pre krajinu urobiť prírodné bohatstvo pod inštitucionálnou kontrolou.
Botswana dokazuje, že aj nedokonalé inštitúcie udržia krajinu uprostred kolapsu surovín.
Rusko sa pred rokmi rozhodlo, že žiadne pravidlá na desiatky biliónov pod nohami nepotrebuje.
Dnes na to doplácajú jeho obyvatelia aj susedia. V budúcnosti si to odnesú ďalšie generácie. Ale bez nerastného bohatstva, ktoré ich predchodcovia minuli na zbytočné vojny.
https://e.dennikn.sk/5330483/este-aj-bo ... -rusko-nie
,,Amatérski investori investujúci pasívne do indexového fondu budú mať v dlhodobom horizonte lepšie výnosy ako profesionálni manažéri fondov,, Buffett 
Vzdelávanie a užitočné info zadarmo: 
