MiBi napísal: ↑Pi 22 05, 2026 3:53 pm
Podla mna, ak by dnes bol este komunizmus, tak by prednasal na katedre marxizmu-leninizmu. Avsak prisposobil sa.
Zdá sa, že si podľahol dezinformácii, ktorú mi vyhodilo AI, že Chmelár pred rokom 1989 pôsobil ako asistent na Katedre marxizmu-leninizmu na Pedagogickej fakulte v Nitre, kde tento predmet vyučoval.
Nie je to pravda.
Keďže v roku 1989 mal Eduard Chmelár čerstvých 18 rokov a práve končil strednú školu (maturoval na gymnáziu v Pezinku v roku 1989), fyzicky ani kariérne nebolo možné, aby pred revolúciou pôsobil ako vysokoškolský asistent a prednášal marxizmus-leninizmus.
V novembri 1989 (pád režimu) bol čerstvým študentom prvého ročníka žurnalistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.
Počas nežnej revolúcie sa zapojil do študentského hnutia a bol jedným zo spoluzakladateľov Verejnosti proti násiliu (VPN) v Pezinku.
BTW: najznámejší propagátori ML:
Peter Weiss: Pred rokom 1989 pracoval ako vedecký pracovník a neskôr tajomník na Ústave marxizmu-leninizmu ÚV KSS. Po roku 1989 transformoval KSS na sociálnodemokratickú Stranu demokratickej ľavice (SDĽ) a stal sa rešpektovaným diplomatom.
Petr Pavel (súčasný český prezident): Pred rokom 1989 bol členom KSČ a pripravoval sa na kariéru vojenského spravodajcu v elitnom kurze..
Andrej Babiš: Pred rokom 1989 bol členom KSČ a pracoval v podniku zahraničného obchodu Petrimex. Je taktiež evidovaný vo zväzkoch ŠtB ako agent (krycie meno Bureš), čo dodnes zostáva predmetom súdnych sporov.
Robert Fico: Vstúpil do KSS v roku 1986 ako mladý, perspektívny právnik. Pracoval na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti. Sám marxizmus neprednášal, no bol radovým členom strany s ambíciami v odborných právnych kruhoch.
Marián Leško (novinár, komentátor, publicista): Vyštudoval marxizmus a vedecký komunizmus, prednášal ho na vysokej škole (ako odborný asistent v Prešove). Pred 1989 pracoval ako redaktor v týždenníku Nové slovo (orgán ÚV KSS), bol aktívnym propagátorom režimu. Po 1989 sa stal známym liberálnym/antikomunistickým komentátorom (SME, atď.)
Alexander Duleba (politológ, analytik zahraničnej politiky, univerzitný profesor): V rokoch 1984–1989 študoval vedecký komunizmus a socialno-politické vedy na Filozofickej fakulte Kyjevskej štátnej univerzity Tarasa Ševčenka (v ZSSR). Dnes je jedným z najvplyvnejších slovenských expertov na východnú Európu a Rusko (SFPA, Prešovská univerzita).
Milan Šimečka starší (filozof, †1990): Začiatkom kariéry prednášal marxizmus-leninizmus (základy marxizmu) študentom medicíny/farmácie na UK v Bratislave. Bol členom KSČ, neskôr sa stal disidentom (väznený).
Jeho syn a vnuk (Martin Šimečka, Michal Šimečka) sú známi publicisti/politici –po bývalom ideológovi, ktorý sa otočil.
Miroslav Kusý: Prominentný ideológ KSS v 50.–60. rokoch, autor učebníc marxizmu-leninizmu, vedúci ideologického oddelenia ÚV KSS (aj po auguste 1968). Po 1989 sa stal známym politológom a „antikomunistom“.
Grigorij Mesežnikov (politológ, analytik, prezident Inštitútu pre verejné otázky – IVO)
Vyštudoval Filozofickú fakultu Moskovskej štátnej univerzity (MGU – Lomonosov).
Pred 1989 pracoval na Univerzite Komenského v Bratislave (katedra marxizmu-leninizmu / politických vied).
Dnes je jedným z najvýznamnejších slovenských politológov, komentuje vnútornú politiku, demokraciu a hybridné hrozby.
Ján Kubiš — bývalý minister zahraničných vecí, veľvyslanec, vysoký predstaviteľ OSN. Študoval v Moskve.
Miroslav Lajčák :
Vyštudoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO) — prestížnej „diplomatickej škole“ ZSSR, ktorú mnohí označujú ako liahňu sovietskej diplomacie a rozviedky.
Študoval tam v 80. rokoch, vstúpil tam aj do KSČ.
Bol dlhoročným ministrom zahraničných vecí SR (2009–2010 a 2012–2020), vysokým predstaviteľom OSN, veľvyslancom atď. Viackrát sa spomínal ako možný kandidát na prezidenta (aj keď v 2024 nekandidoval).
Dnes je stále aktívny vo verejnom živote a diplomacii.
Eduard Kukan — minister zahraničných vecí v 90. rokoch a neskôr, kandidát na prezidenta. Mal väzby na moskovské štúdium/diplomáciu.
Maroš Šefčovič — podpredseda Európskej komisie, bývalý veľvyslanec, tiež študoval v Moskve (MGIMO).
Kontext: MGIMO bola v čase ČSSR vyhradená škola pre vybraných, lojálnych ľudí.
Absolventi mali často dobré kontakty na Východ aj po 1989 a mnohí z nich plynulo prešli do vysokej diplomacie.
Nie všetci boli „tvrdí komunisti“, ale štúdium tam vyžadovalo lojalitu k režimu.
MiBi napísal: ↑Pi 22 05, 2026 3:53 pm
Ja len dodam, ze vladol 20 rokov a pre objektivnost porovnanie s Rakuskom - a takto manipuluje ten ultralavicovy marxista vsetky fakty
Nemanipuluje. Zhrnul fakty, priniesol čísla.
Môžeme mu akurát vyčítať, že to neporovnal s prosperitou kapitalistického Rakúska.
Aj USA prosperovalo za vlády ultraľavicových neomarxistov, ako Trump nazýva Clintonove, Obamove a Bidenovú vládu. Ale už sa to začalo prejavovať v ekonomike ako sme videli u niektorých korporácii, ktoré to prehnali s progresivizmom – krach Silicon Valley Bank (SVB), či úpadok pivovaru Anheuser-Busch (Bud Light).
Nakoniec rástla nespokojnosť obyvateľstva a výsledok je ďalší extrém: Trump.
P.S.
Perlička, ked si už ctíme demokraciu a že o všetkom by mali rozhodovať ľudia (verejnosť):
Súťaž
Najväčší Slovák, ktorú v rokoch 2018 a 2019 vysielala RTVS na základe licencie britskej BBC (The Great Britons), bola kompletne
postavená na hlasovaní verejnosti.
Oficiálne zloženie prvej desiatky, ktoré prešlo finálovým hlasovaním divákov a bolo vyhlásené 1. mája 2019, vyzeralo nasledovne:
Milan Rastislav Štefánik
Ľudovít Štúr
Anton Srholec
Andrej Hlinka
Cyril a Metod
Alexander Dubček
Gustáv Husák
Jozef Gabčík
Peter Sagan
Juraj Jánošík
Husákova účasť vo finále vyvolala veľkú celospoločenskú aj mediálnu debatu.
V rámci projektu vznikol samostatný dokumentárny film o každom z nich.
Dokument o Husákovi mal najvyššiu sledovanosť.
,,Odborná komisia,, vylúčila jediného kandidáta zo súťaže. Bol to
Dr. Jozef Tiso - prvý slovenský prezident.