Renta z ETF

[Vigrem]

Dlhodobo investujem do akumulacneho ETF SXR8 cez Interactive Brokers. Som s tym spokojny, ale napadlo mi, ze ked si z toho raz budem chciet vyplacat rentu, jediny sposob, ako to urobit, je vlastne ETF predat.

Technicky to nie je problem (kazdy mesiac sa nalogujem do IB, predam, prevediem si cash a vybavene), ale psychologicky by som nerad videl, ze by mi neustale klesal pocet kusov ETFka, aj ked hodnota, aspon z dlhodobeho hladiska, nie. Ako vyriesit tento problem? Napadlo mi, ze v okamihu, ked budem chciet zacat vyplacat rentu, by som SXR8 predal a nakupil distribucnu verziu, ale to ma potom danove dosledky (a neda sa az tak presne nastavit vyska tej renty, ako ked si sam riadim odpredaj).

Toto je velka teoria, kedze som daleko od toho, aby som si rentu vyplacal, ale napadlo mi, ze by som asi naozaj nechcel ETFko predavat. Ako by ste to riesili vy?

P.S.: pokojne tuto temu presunte, alebo zaradte prispevok pod existujucu, vobec som si nebol isty, kam to dat.

[JUGGLER]

Dovtedy budú mať zrejme mnohí brokeri funkciu, že tak ako si môžeš posielať +automaticky nakupovať ETF napr. za 1000 mesačne, tak budeš môcť aj nastaviť, že predávaš za 1000 mesačne. Ja to tak plánujem cez EIC. V akumulačnej fáze investujem do Nasdaqu.
Pred výplatnou fázou zmením Nasdaq na SP500 a účet na výplatny. A každý rok si nastavím výplatu 4% rozdelenú na 12 mesiacov..teda každý mesiac k určitému dátumu sa mi odpredá adekvátny počet ETF a pošle na bankový účet..AUTOMATICKY.
Zjednodušene je to 1000 € na každých 300 000 € kapitálu.-..teda 1500 € na 450 000....2000 € mesačne pri 600 000 €....3333 € mesačne pri 1M.
V žiadnom prípade to nebudem robiť cez zahraničného brokera, pretože chcem nekonečný investičný horizont a zahrnutie účtu do dedičského konania. Pevne verím, že rodina bude pokračovať a inkasovať stále väčšie mesačné čiastky. Do hrobu si nikto z nás nič nevezme...

Človek mieni, pánboh mení...Možno raz zmením názor a urobím to ináč. Zatial sa mi tento plán páči a idem podľa neho.

P.S. 4% p.a. je každý mesiac 0,33% z účtu...aj tak by sa to dalo, keby také nastavenie existovalo.
Vlastne tak nejak to robia fondy, ked strhávajú poplatky...na mesačnej báze...veď taký IAD Global index si strháva 3,54% p.a.
Od finančníkov sa treba učiť

[Vigrem]

Rozumiem. Pokial viem, tak pri EIC potrebujes ist cez sprostredkovatela, a to nechcem - chcem si to riesit sam a mat nad tym kontrolu. Vobec mi nevadi, ze by som si musel nieco nastudovat, niekde sa prihlasit a nieco aj rucne robit, aj teraz dokupujem pravidelne ETFka cez IB sam a vyhovuje mi to tak.

Ako aj ty hovoris, moze sa to zmenit, ale teraz to mam takto Ak by som teda mal zmodifikovat otazku - ked clovek nechce ist cez EIC a sucasne nechce predavat ETFka (cisto kvoli psychologickym dovodom, nechcem, aby mi ich pocet klesal), su nejake moznosti?

[wladas]

Potreba financnych prostriedkov ta prinuti predavat

[MiBi]

Este Finax ma v ponuke produkt na toto: Inteligentna Renta - len treba ratat so std. poplatkom 1%+DPH
https://www.finax.eu/sk/produkty/inteligentna-renta

[JUGGLER]

Ak by som teda mal zmodifikovat otazku - ked clovek nechce ist cez EIC a sucasne nechce predavat ETFka (cisto kvoli psychologickym dovodom, nechcem, aby mi ich pocet klesal), su nejake moznosti?

Ale niečo musíš predávať. Z čoho chceš vyberať rentu?
Veď podstatou renty ako pasívneho príjmu je, že celý kapitál je zainvestovaný, teda zhodnocuje sa a ty z neho časť pravidelne odčerpávaš.
To isté robia banky, len ľuďom púšťajú žilou menej.

Ked rozmýšľam nad tvojou otázkou, jediná možnosť je výplata na dlh(margin).
Pri výplate renty nemusíš robiť stovky predajov a za každý predaj platiť dajme tomu 3€.
Výber z účtu u IB máš 1x mesačne zdarma, pričom si môžeš nastaviť recurring withdrawal (opakované výbery).

Ak by si nechcel predať ETF a urobíš withdrawal, IB Ti podľa mňa pošle peniaze ak máš margin účet. Len platíš úrok za požičanie.
Čiže pri výbere 4% p.a. môžeš byť podľa mňa aj plne zainvestovaný a za rentu na margin zaplatíš brokerovi len úroky.
Najlepšie dočasne, čiže skutočný odpredaj by si robil raz za čas a vtedy peniaze vrátil brokerovi.
Nemusí to byť zlý nápad ak chceš byť aktívny, teda odpredaj ( a vrátenie brokerovi) robiť napríklad vtedy ked ceny vyskočia.
Ušetrené poplatky za odpredaje (trebárs 12 x 3€ = 36 € )ti pokryjú časť úrokov.

Este Finax ma v ponuke produkt na toto: Inteligentna Renta - len treba ratat so std. poplatkom 1%+DPH

Finax má pri všetkom inteligentné riešenie a stále sa chváli aký je ,,unikátny, bezkonkurenčný a revolučný,,.

,,Inteligentná Renta, kde roboporadca vďaka jedinečnému algoritmu vypočíta mesačný príjem, časť majetku automaticky pravidelne odpredá a peniaze pošle na váš účet.,,

Ďakujem pekne. Keď vidím ako dopadla ich inteligentná peňaženka, kašlem na algoritmy, rentu si budem riadiť sám.
Je to aj určitá radosť regulovať si výplatu renty.
.

.

Prínosom pre mňa je ich Rentová kalkulačka, kde môže človek vidieť odhad budúcnosti, keby si vyplácal väčšiu/menšiu rentu.
Len oni to zrejme majú vypočítané na ich výnos produktu 80/20 , kde majú slabší výnos 7,3% p.a. ( hypotetických, lebo Dominik má len 6,9% p.a.)
Ale že ich výnos neuviedli to nevadí, na webe je kopa iných rentových kakulačiek.

P.S. AviceN/JanH ..mohli by ste takú kalkulačku spraviť, ale s variabilným výnosom, alebo fixným 10% p.a.

Fantastické je, že človek si môže regulovať rentu podľa potrieb.
Teda ak napríklad niekto chce 1000 € mesačne, môže to mať aj s kapitálom 100 000 € a malo by mu to vydržať 20 rokov (do nuly, pri 10% p.a.) .
Ale o tom potom...vrátim sa teraz k Finaxu - kvôli číslam.

Renta od Finaxu sa podľa mňa neoplatí z dvoch dôvodov:

1. Nízky výnos ich portfólia ... Maximálne možné riziko u nich je 80% akcií a 20% dlhopisov...
...teda vid Hitparádu Dominik, ktorý má po 6 rokoch menej ako polovičný výnos SP500 (celkove +53% oproti +142% ).

2. Vysoké poplatky. Platiť 1,2% p.a z celej sumy na účte je nevýhodné !

Ja chcem vyplácať rentu sebe, nie Finaxu!

Zoberme si príklad z ich vlastnej kalkulačky.
Po celoživotnom investovaní mám na účte 1 milión euráčov.
Chcem si vyplácať 2500 € mesačne a rátam, že budem žiť ešte 25 rokov ( v tomto prípade na dlžke života nezáleží, lebo účet bude rásť).
Proste po 25 rokoch pri 2500 mesačne by rodina zdedila účet cca 2,3 milióna a môžu si ďalej vyplácať (4% by mali 92K ročne, 7666 mesačne).

Lenže v reálnych číslach ja začnem dostávať 2500 € mesačne a Finax si začne brať 1000 € mesačne !
Pretože 1,2% p.a z 1 milióna je 12 000 € a Finax si sťahuje poplatky mesačne. A táto suma bude Finaxu rásť ( s rastom môjho účtu )...

Ako by to bolo teoreticky v EIC.

Na výslednu sumu 1 milión použijem napríklad vklady 300 000. Zbytok je zhodnotenie.
Vstupný poplatok za celú akumulačnú fázu zaplatím maximum 3000 € (1%).
Vo výplatnej fáze si EIC účtuje za správu 0,06% p.a. (600 € ročne ) a za predaj a výplatu transakčný poplatok 0-0,3%
...teda nula až 9€ (závisí, či pokyn robia hromadne, alebo zvlášť).

Teda to by ma stálo 600€ ročne, ale neexistuje inštitúcia v SR kde je to za menej...
Erste Private Banking pri 0,15% p.a. berie 1500 ročne, SLSP pri 0,6% p.a. 6000 € ročne ... stále je to polovica z 12 000€ čo zoberie Finax.
Až taká inteligentná mi tá finax renta teda nepripadá.

[Adammd]

Asi najlepsia

Retirement Calculator

[Vigrem]

Ale niečo musíš predávať. Z čoho chceš vyberať rentu?

Jasne - zase neocakavam, ze mi tu niekto vyjavi perpetum mobile Islo mi skor o to, na aky iny financny nastroj by sa dali akumulacne ETF prekonvertovat, aby sa z toho lahsie dala vyplacat renta a nemuselo sa nic predavat. Nieco take, ako som popisoval v uvodnom prispevku, ze napriklad nakupit namiesto toho distribucne ETF, ale to nie je prakticke.

Odnasam si z toho celeho teda to, ze nic take asi neexistuje.

[MiBi]

Inflácia je najväčším nepriateľom rentiera. Je ako kyselina, požiera úplne všetko.

Kto je rentier? Boháč (a určite špekulant), ktorý sa utiahol na dôchodok, aby mohol v živote plnom luxusu míňať nahromadené majetky. Slovo renta je však synonymom pravidelnej dávky, t. j. dôchodku. Rentier nie je nik iný ako dôchodca.
Médiá sú plné návodov, ako sa pripraviť na dôchodok. Kde sporiť? Kde investovať? Všetky tieto rady sa však týkajú investičnej fázy. Lenže budúci dôchodca nesporil preto, aby sporil, ale preto, aby sa mal dobre počas života na dôchodku – až do smrti. A to je dosť dlho.

Priemerný slovenský muž s vysokou školou strávi na dôchodku 20 rokov a žena až 24. To je dlhý čas, počas ktorého sa prihodí veľa vecí. Aj takých ako inflačný výbuch a/alebo vysoké účty za lekára. Najčastejšie oboje. Skutočným problémom nie je peniaze nasporiť, ale udržať ich reálnu hodnotu počas dlhého obdobia výplatnej fázy.

Ako sa stať rentierom?
Dva milióny Slovákov si sporia v druhom pilieri. To je skvelé. No priemerný mesačný dôchodok z druhého piliera bohužiaľ predstavuje len 23 eur. Väčšina ľudí si peniaze z druhého piliera vyberie a do niekoľkých rokov ich šťastne minie a/alebo sa o ne postará inflácia.

Mimochodom, za roky 2021 až 2025 bol kumulatívny nárast spotrebiteľských cien 38,5 percenta. To znamená, že po piatich rokoch mali vaše peniaze omnoho nižšiu hodnotu. Mimochodom: 3 000 Kčs (100 eur), reprezentujúcich priemernú hrubú mesačnú mzdu v roku 1989, má dnes hodnotu len 9 eur. Áno, inflácia je najväčším nepriateľom rentiera. Je ako kyselina, požiera úplne všetko.

Čo má teda nádejný dôchodca robiť, aby sa stal rentierom a aby mu peniaze vydržali – aspoň do smrti?
Slováci sú národ konzervatívny. Veľkú časť finančného majetku držia na bankových vkladoch. V televízii nás neustále presviedčajú, že „pri termínovanom vklade je najdôležitejší úrok“ a že niekde vám dajú až „tri celé dva“. Je to dobrá voľba pre konzervatívneho investora? Nie veľmi. Aj keď dostanete takýto úrok, musíte z neho zaplatiť daň. Okrem toho so zriadením termínovaného účtu môžu byť spojené rôzne poplatky, ktoré vám výnos ďalej znížia.

Existuje aj iná konzervatívna alternatíva? Dnes už áno, je to slovenský štátny dlhopis. Má podobné úročenie ako najlepší „termiňák“, ale výnos nezdaňuje. Termínovaný vklad môžem v prípade núdze predčasne ukončiť, čo však so štátnym dlhopisom? Štátny dlhopis môžete vždy predať na burze cenných papierov v Bratislave.
A čo podnikové dlhopisy alebo zmenky? Niekedy ponúkajú úrok 5 aj 7 percent a teoreticky môžu poraziť infláciu. Ak však niekto ponúka takýto vysoký výnos, znamená to, že si nedokáže požičať za štandardných podmienok v banke. Znamená to, že idete do väčšieho rizika. Spomeňte si na Arca Capital.
Investície do „termiňákov“ a štátnych dlhopisov sú bezpečnejšie, no infláciu neporazia. Čiže áno, svoje peniaze dostanete bezpečne späť, ale aj bezpečne znehodnotené.

Iné riešenia
Aké sú teda ďalšie alternatívy? Analytici obchodujúci so zlatom odporúčajú zlato ako neporaziteľnú bezpečnú investíciu. Obyčajne nespomenú, že cena zlata je veľmi premenlivá. Boli obdobia, keď výrazne spadla a trvalo osem rokov, kým sa vrátila na pôvodnú úroveň. Za ten čas vám pôvodnú cenu znížila inflácia a navyše ste prišli o výnos z alternatívnych investícií (úrokov alebo dividend). Najväčším problémom rentiera však je, že zlato neprináša pravidelný výnos na mesačnej báze. Chodiť do obchodu so zlatou tehličkou a s rašpličkou akosi nejde.

Čo mám teda robiť, aby mi pravidelne chodili peniaze a aby sa aspoň približne uchovala hodnota mojej mesačnej renty? Inflácia je naozaj najväčší nepriateľ rentiera. Neexistujú dokonalé riešenia, ktoré nádejnému rentierovi poskytnú doživotný dôchodok valorizovaný o infláciu. To (zatiaľ) dokáže len Sociálna poisťovňa.

Kde nie sú dokonalé riešenia, môžete siahnuť po nedokonalých. Ak ste konzervatívny investor vo veku 60+, najvhodnejšou voľbou je štátny dlhopis. Ak máte dosť skúseností z akciového trhu a dobre tolerujete riziko, vhodnou voľbou je dividendový fond alebo ETF.

Dividendy sú podiely na zisku, ktoré vyplácajú akciové spoločnosti, keď sa im darí. Sú však firmy, ktoré dividendy vyplácajú pravidelne a dokonca aj v zlých časoch, keď je na akciovom trhu zle. Ide napríklad o siete hypermarketov, telekomunikácie, banky či elektrárne. Využívať finančné služby, nakupovať, telefonovať a svietiť treba vždy – aj vtedy, keď krachne akciový trh.

Preto majú tieto spoločnosti stabilnejší príjem a výplatný potenciál než rôzne technologické firmy, ktoré síce údajne majú veľkú perspektívu, ale nevyplatili ešte ani cent dividendy. Samozrejme, keď je prepad na trhu, aj ony majú menšie zisky. V zlých časoch sú aj vyplatené dividendy nižšie ako v dobrých. Vždy však niečo príde.

Čím sa dividendové fondy či ETF líšia od dlhopisov? Dlhopisy majú svoju nominálnu hodnotu fixne stanovenú – kúpite dlhopis za tisíc eur a vrátia vám tisíc eur. Ceny akcií v dividendových fondoch môžu padať, ale aj rásť. Ak budete mať šťastie, môžu kompenzovať aj rast inflácie. Pri poklese trhu však môže cena vašich akcií spadnúť až na polovicu. A to nie je pre každého.

Čo môžem očakávať od dividendových fondov a ETF? Väčšina z nich vyplatí 3 až 5 percent ročne, spravidla v kvartálnych dávkach. Výnos však podlieha zdaneniu.
Sú aj fondy, ktoré za pomoci opcií dokážu vyplatiť až 8 až 10 percent ročne. Použitie sofistikovaných finančných derivátov však, samozrejme, nie je zadarmo. O čo viac zarobíte na dividendách, o to viac sa zníži potenciál rastu podkladových akcií a tým aj schopnosť kopírovať aspoň rast inflácie. Ako povedal Milton Friedman: neexistuje obed zadarmo.

Ak ste teda „mladý starý“ vo veku 60 až 70 rokov, skúste nejakú kombináciu štátnych dlhopisov a dividendových ETF. Ak ste „starý starý“ (70+), asi najlepšou voľbou sú dlhopisy.
https://dennikn.sk/5510490/tazky-zivot-rentierov/

[JUGGLER]

Článok je fajn. Poučný z hľadiska inflácie.
Ale ani pán docent Baláž, doktor vied nemá také vedomosti aké máme my ,,sedliaci,,
Preberáme to opakovane už celé roky, aj tak sa to nedostalo k verejnosti, ani k niektorým akademikom.

Čo môžem očakávať od dividendových fondov a ETF?
Väčšina z nich vyplatí 3 až 5 percent ročne, spravidla v kvartálnych dávkach. Výnos však podlieha zdaneniu.

Sú aj fondy, ktoré za pomoci opcií dokážu vyplatiť až 8 až 10 percent ročne.
Použitie sofistikovaných finančných derivátov však, samozrejme, nie je zadarmo.
O čo viac zarobíte na dividendách, o to viac sa zníži potenciál rastu podkladových akcií a tým aj schopnosť kopírovať aspoň rast inflácie. Ako povedal Milton Friedman: neexistuje obed zadarmo.

V tomto sa mýli.
Akumulačné dividendové fondy (ETFs, nie podielové) po 1 roku držania nepodliehajú zdaneniu.
Napr. akumulačná verzia ETF USA DIVIDENDOVÍ ARISTOKRATI (EUR), ticker OUS2 je relatívne nová (od 2024)
ale podla distribučného benchmarku má výnos za 15 rokov okolo 12% p.a.
SPDR S&P Europe Quality Aristocrats, ticker QPEU, historický výnos okolo 8% p.a.
VanEck Morningstar Developed Markets Dividend Leaders UCITS ETF, ticker VDIV, výnos okolo 12% p.a.

Pán docent takisto nespomenul, že aj slovenský dôchodca môže ostať zainvestovaný v bežných
indexových ETFs (napr. ako radí Buffett v SP500) a cez výplatný rentový fond si môže vyplácať mesačne rentu.
Napríklad 4% ročne s výplatou mesačne, pričom mu zostatok na účte nadalej rastie v priemere o 10% p.a.

Tých 23 € čo spomenul k 2 pilieru je najhoršia verzia - ponuka poisťovne.
Pri 2 pilieri nad referenčnou sumou si môžeme peniaze presunúť na súkromný investičný výplatný účet na vyplácanie renty.
Pri mojej manželke počítam so sumou okolo 75 000 z čoho môže mať rentu 675 € mesačne (8000 ročne)
a to po dobu 20 rokov ak by to nadalej nechala v indexovom, alebo dividendovom ETF.
Ak bude mať bobky, uloží to na 3-4% p.a. a renta vyjde na cca 400 mesačne.
Žiadnych 23€ mesačne - to je priemer annuity pri spackanom 2 pilieri vdaka zlému nastaveniu a Ficovi.

Tie opčné fondy radšej nekomentujem.

[Baba Jaga]

Na to by boli najlepšie napr. aj tie covered call ETF. Rentier by nemusle nič odpredávať spravca vyplatí distribúciu časť si vyplatí rentier na bankový účet a zvyšok môže reinvestovať. Samozrejme ešte by to musel zdaniť 19% (iny príjem z CP) škoda ,že aj na Slovensku tu nemáme obdobu anglickej Stock and Shares ISA, kde distribúcie z covered call ETF UCITS nie sú zdaňované ani vo fonde(je to klasififikované ako other income)ani klient ich nezdaňuje. Očakával by som ,že Dlhodobé Investicné sporenie (DIS) bude obdobne fungovať ako ROTH IRA alebo ISA ,ale akurát aj dividendy prípadne iné distribúcie z fondov sa musia zdaňovať tak či tak pri (DIS).

[MiBi]

Pán docent takisto nespomenul, že aj slovenský dôchodca môže ostať zainvestovaný v bežných
indexových ETFs (napr. ako radí Buffett v SP500) a cez výplatný rentový fond si môže vyplácať mesačne rentu.

Pri mojej manželke počítam so sumou okolo 75 000 z čoho môže mať rentu 675 € mesačne (8000 ročne)

Aj tvoje uvazovanie ma rizika:
Zoberme si modelovy priklad, ak by dochodca zacal dochodok v r.2000 s 75 tis. v S&P 500 a 500 eur mesacne:
Podla AI:

[kixog47100]

To by nam moc nepomohlo..
Vacsina akcii je z USA.
Cize US dividendy zdania hned na zdroji v US.
Dan by nam neodpustili to je zalezitost US.

Mohlo by sa to aplikovat max na EU akcie.

Jedine co by sa dalo je nezdanenie ziskov z predaja.
Ale to uz mame teraz pri ETF, akciach (casovy test) - teda s vynimkou 3.piliera, kde realene nejde o fond obchodovany na burze.

A 2.pilier sa nezdanuje ale je tam zase poplatok za spravu a viazanost, takze vyhodnejsie je si setrit do ETF vo vlastnej reziii.

[JUGGLER]

Aj tvoje uvazovanie ma rizika:
Zoberme si modelovy priklad, ak by dochodca zacal dochodok v r.2000 s 75 tis. v S&P 500 a 500 eur mesacne:
Podla AI:

Najväčšie riziko je, že dnes si tu a zajtra už nemusíš byť.
To je moje povzdychnutie ku známemu, ktorý zo dňa na deň zomrel vo veku 41 rokov.

Najdrsnejší scénar si vypočítal výplatu 48 000 a nulový účet po 10 rokoch. Strata 27 000 ( -36%).
Scénar zahrňa 2 najväčšie krízy 21 storočia a stratil by si v ňom to čo zhruba stratili všetci, čo držia úspory v bankách.
Tuším včera baláž vyhodnotil infláciu za posledných 5 rokov na -38%.
K tomu treba povedať, že akcie v 2000 začali padať po raste +800%.
Takže to načasovanie výplaty renty by bolo fatálne, ale bolo by z nadmerných výnosov ktoré sme dosiahli do roku 2000.

Ked posudzujeme RISK/REWARD nie je správne nepostaviť voči riziku straty odmenu za riskovanie.
Ja som počítal z dlhodobým priemerom 10% p.a. a žeby moja žena išla podla rentovej kalkulačky za 20 rokov do nuly.
Ale človek nemusí mať automat. Môže sa prispôsobiť trhom, napr. v poklese vyberať menej, či dokonca doložiť ak na to má.
Mne sa páči koncept NIH (nekonečný investičný horizont) z výberom 4% p.a.


Mimochodom, moja žena nebude závislá na dôchodku z 2 piliera. Bude mať okolo 1500 z prvého.
A ked bude vybobkovaná z môjho návrhu, scénar 4% + daň napr. z 20-30 ročných štátnych dlhopisov
alebo nedávno 4% p.a. dávala JT pri viazanosti na 10 rokov = čistý výnos po zdanení 2400 ročne = 200 € mesačne.
A celých 20 rokoch ostane tých 75 000 nedotknutých.

Narýchlo som hodil čísla do AI vyšlo:

1 scénar mojej ženy Vklad: 75 000 jednorazovo pred 20 rokmi, teda okolo augusta 2006
Mesačný výber: 500 (celkom 6 000 ročne)
Doba: 20 rokov (240 mesiacov)
Historický priemerný ročný total return S&P 500 (vrátane dividend) za obdobie ~2006–2026 bol približne 10,8–11,4 % ročne

Celkovo vybrané za 20 rokov
120 000
Zostatok na účte dnes približne 200 000
Celková hodnota (výbery + zostatok)~320 000

Pri konzervatívnejšom 10 % ročne by zostatok bol okolo 145 000.

Scenár na 20 rokov dopredu pri predpoklade 10 % p.a.
Výbery: 4 % p.a. z počiatočnej sumy = 3 000 ročne → 250 mesačne
Doba: 20 rokov
Predpoklad: stabilný výnos 10 % ročne, výbery na konci každého mesiaca

Mesačný výber 250 ..Celkovo vybrané za 20 rokov 60 000
Zostatok po 20 rokoch ≈ 325 000
Bez akýchkoľvek výberov by bolo ≈ 504 500

P.S. Scénar 500 mesačne bol s nastavením, aby po 20 rokoch boli peniaze minuté

[mapper]

Problem ktory tu vidim je ze 250 EUR dnes, o 5, 10, 15, 20... rokov bude uplne ina realna hodnota (vyrazne nizsia). Cize skor by som to videl na ten system ktory valorizuje ciastku kazdorocne o inflaciu. Len tych spomenutych 38% malo jadro v 2 rokoch a take prudke zvysenie ciastky spolu nebodaj s poklesom ceny akcii by to portfolio nemuselo ustat.

Mne dava viac zmysel ist napr. 0,2 - 0,3% mesacne, co je sice variabilne no portfolio zaroven rastie. Pri prepadoch by sa oplatilo mat 1-2 rocnu rezervu ale to je na inu diskusiu. No chapem ze vacsine by skor vyhovovala pevna ciastka.