NEMECKO

[JUGGLER]

Cudzinci tvoria v Nemecku 37% nezamestnaných

Podľa špeciálnej analýzy Spolkového úradu práce, o ktorej informoval nemecký spravodajský portál NIUS, tvoria cudzinci 37% nezamestnaných v Nemecku. Údaje sa vzťahujú na december 2025, kedy bolo ako nezamestnaných zaregistrovaných tri milióny ľudí.
Z nich 1,09 milióna nemalo nemecký pas. Viac ako jeden z troch nezamestnaných bol teda cudzinec.

Keďže po naturalizácii je osoba v štandardných štatistikách evidovaná ako Nemec, špeciálna analýza zohľadnila aj rodinné zázemie.
Zistila, že 307 601 nezamestnaných osôb sa prisťahovalo do Nemecka pred získaním nemeckého občianstva a ďalších 153-tisíc tvorili nemeckí občania, ktorí mali aspoň jedného rodiča s prisťahovaleckým pôvodom.

Celkovo tak malo 52,6% nezamestnaných v Nemecku migračný pôvod.

V celej populácii krajiny má migračný pôvod približne 30% obyvateľov.

Miera nezamestnanosti medzi naturalizovanými občanmi presiahla 10%, pričom celoštátny priemer bol 6,2% a medzi Nemcami bez migračného pôvodu len 3,8%.

(nius, red)

[JUGGLER]

Nemecko stráca okolo 15-tisíc pracovných miest mesačne

Generálna riaditeľka Federácie nemeckého priemyslu (BDI) Tanja Gönnerová upozornila, že situácia v nemeckom priemysle je kritická, informuje agentúra DPA.

Zároveň však zdôraznila, že Nemecko má stále šancu obnoviť svoju konkurencieschopnosť, ak podporí inovácie a investície do moderných technológií, najmä umelej inteligencie.

Podľa Gönnerovej by sa mali všetky politické rozhodnutia v Nemecku aj Európe posudzovať podľa toho, či zvyšujú konkurencieschopnosť firiem.

Priemysel okrem domácich problémov čelí aj rastúcemu tlaku zo zahraničia, vrátane colnej politiky Spojených štátov a silnejúcej priemyselnej dominancie Číny.

Kombinácia vnútorných slabín a geopolitických faktorov podľa nej vytvára mimoriadne náročné podmienky pre nemecké podniky.

(mja)

Takmer polovicu väzňov v Nemecku tvoria cudzinci

Podiel zahraničných väzňov v nemeckých väzniciach ďalej rastie.

K marcu 2026 tvorili ľudia bez nemeckého občianstva približne 45 percent všetkých väzňov, teda okolo 27-tisíc z celkového počtu 60 400 osôb vo výkone trestu.

Ešte v roku 2015 ich podiel mierne presahoval 30 percent, informuje denník Bild.

Najvyššie zastúpenie cudzincov evidujú Berlín, Hamburg, Bavorsko, Bádensko-Württembersko a Hesensko, zatiaľ čo vo východonemeckých spolkových krajinách sú podiely výrazne nižšie.

Odborový zväz pracovníkov väzenstva varuje, že jazykové bariéry čoraz viac komplikujú resocializáciu odsúdených.

Podľa predsedu odborov Reného Müllera rastie agresivita, vytvárajú sa uzavreté skupiny a existujú obavy z radikalizácie časti moslimských väzňov.

Zároveň upozorňuje na nedostatok personálu aj preplnenosť väzníc, ktoré podľa neho sťažujú kontrolu bezpečnostnej situácie a znižujú šance na úspešnú resocializáciu.

(mja)

[jaroslav80]

Nemecko stráca okolo 15-tisíc pracovných miest mesačne

Generálna riaditeľka Federácie nemeckého priemyslu (BDI) Tanja Gönnerová upozornila, že situácia v nemeckom priemysle je kritická, informuje agentúra DPA.

Zároveň však zdôraznila, že Nemecko má stále šancu obnoviť svoju konkurencieschopnosť, ak podporí inovácie a investície do moderných technológií, najmä umelej inteligencie.

Len nech stracaju pracovne miesta, velmi im to prajem. A tiez nech idu vsadit na AI, aspon pojdu dole vodou este rychlejsie.

[JUGGLER]

Berlín v rámci rozvojovej pomoci dáva stámilióny eur na rodové projekty

Napriek vyhláseniam konzervatívneho lídra Friedricha Merza o konci ľavicovej politiky pokračuje Nemecko v podpore sporných rodových a feministických projektov v rámci zahraničnej rozvojovej pomoci.
Podľa zistení denníka Neue Zürcher Zeitung, o ktorých píše Bild, bolo v roku 2025 na celom svete vyplatených 612 miliónov eur z peňazí nemeckých daňových poplatníkov na rôzne rodové iniciatívy.
Aj keď ide o mierny pokles oproti 704 miliónom z roku 2024, suma zostáva vysoká.

Kritici poukazujú na viaceré nezvyčajné výdavky, ako napríklad financovanie divadelnej hry v Severnom Macedónsku o mužovi s AIDS, ktorý má prorocké vízie anjela, o ktorom sa hovorí, že má „osem vagín“.

Podporený bol i „ekofeminizmus“ v Indonézii a desiatky miliónov eur smerovali na feministickú transformáciu v Afrike, Arménsku či Kolumbii.
Rezort rozvoja to obhajuje ako „strategickú nevyhnutnosť“ v záujme Nemecka.

(max)

[MiBi]

Takze mozeme sa tesit na dalsi rast ETF (europskych) ?

Nemecko pripravuje jednu z najväčších dôchodkových reforiem od čias Bismarcka, ktorá od roku 2027 presmeruje úspory domácností z garantovaných produktov do investícií na kapitálových trhoch. Súkromný dôchodkový pilier by sa mohol počas nasledujúcej dekády zdvojnásobiť na približne 500 miliárd eur. Na reformu sa intenzívne pripravujú správcovia aktív ako DWS, JPMorgan či Vanguard. Cieľom je zvýšiť výnosy budúcich dôchodkov v čase starnutia populácie a rastúceho tlaku na priebežný dôchodkový systém. Očakáva sa, že reforma prinesie na finančné trhy desiatky miliárd eur nových investícií ročne.

[JUGGLER]

Sa čudujem, že až teraz objavili teplú vodu.
Len aby to nedopadlo tak, že nemci budú investovať do amerických ETFs.
Ja dlhodobo presviedčam angličanov z mojej rodiny, nech neinvestujú do UK akcií, ale do USA..
Je rozdiel mať na účte po 16 rokoch 370 000 (+270%), alebo 940 tisíc (+840%)

[MiBi]

Nemecká ekonomika podľa AfD – menej migrantov, vyššie penzie a lacný ruský plyn

Strana stavia na spomienkovom optimizme, navzájom si odporujúcich sľuboch a podpore priemyslu. „Je zrejmé, že nie je možné zároveň škrtať dane a zvyšovať penzie. Ale dobre sa to počúva.“
Európu vystrašilo víťazstvo krajne pravicovej strany AfD v Sasku-Anhaltsku. Všade sa píše o jej postojoch k moslimom a migrácii. Aký však má ekonomický program? Boli to ekonomické otázky, ktoré ju doviedli k moci?

Faktom je, že nemecký hospodársky zázrak už dávno vybledol. Za posledné štyri roky nemecká ekonomika takmer nerástla. Za týmto nepriaznivým vývojom sú aj mnohé objektívne faktory. Nemecký exportný model bol založený na vývoze priemyselných výrobkov, najmä áut. Nemecký priemysel profitoval z dovozu lacných ruských energií, vysokej kvality a zo značky „Made in Germany“.
Nemecký automobilový priemysel však zaspal dobu. Na rozdiel od Číny nezvládol prechod na výrobu cenovo prístupných elektrických áut. Znižovať náklady a ceny by bolo možné len za cenu optimalizácie existujúcej výroby. Napríklad plošného prepúšťania pracovníkov. To sa robí veľmi ťažko, keď k významným akcionárom Volkswagenu patrí vláda Dolného Saska. Ďalším úderom pre nemeckú ekonomiku boli Trumpove clá a stagnácia odbytu v eurozóne.

O škrtaní daní a raste penzií sa dobre počúva
Na tieto trendy reaguje aj ekonomický program AfD. Mnohé položky volebného manifestu sú štandardným populizmom, ktorý nájdeme v programe takmer každej strany. Na jednej strane AfD sľubuje veľké daňové škrty (vo výške pätiny celkových daňových príjmov) a značné zvýšenie starobných dôchodkov (dôchodcovia sú verní a spoľahliví voliči). Na druhej strane však sľubuje zastavenie zadlžovania a zachovanie dlhovej brzdy. Taktiež chce zvýšiť dôchodky a zastaviť zvyšovanie veku odchodu do dôchodku (čo je mimoriadne drahá kombinácia). Je zrejmé, že nie je možné zároveň škrtať dane a zvyšovať penzie. Ale dobre sa to počúva.

AfD, samozrejme, vie, že výpadok daní sa musí nejako kompenzovať. Na to má veľmi jednoduchý recept: zníženie pomoci migrantom.
Michailo Mazur z analytického centra Resurgam uvádza, že cudzinci tvoria takmer polovicu z 5,2 milióna príjemcov základných sociálnych dávok pre nezamestnaných. Ak by sa dávka pre cudzincov úplne zrušila, ušetrilo by sa 51 miliárd eur, teda takmer suma potrebná na zvýšenie penzií.
AfD ponúka program Trumpovho typu „vráť mi späť moju krajinu“. Stavia na spomienkovom optimizme, keď ruská ropa bola lacná, dobre platených pracovných miest bolo veľa a imigrantov relatívne málo. AfD žiada zrušenie sankcií proti Rusku a obnovenie dodávok lacnej ropy a plynu. To má obnoviť konkurencieschopnosť nemeckého priemyslu.

AfD je, samozrejme, aj proti zelenej energii a žiada zákaz veterných turbín. Na programe je aj zrušenie akýchkoľvek obmedzení v obchode s Čínou. Tvrdí, že Nemecku sa znova otvorí cesta na obrovský čínsky trh. To je ilúzia. Mnohé čínske produkty svojou technologickou vyspelosťou a nižšou cenou už dávno prekonali tie nemecké. Ilúzie sa však vždy dobre predávali.
AfD chce zvýšiť aj výdavky na obranu a nebráni sa obnoveniu povinnej vojenskej služby. Je však proti tomu, aby nemeckí vojaci išli slúžiť do zahraničia (najmä na Ukrajine).

Vystúpenie z EÚ – dlhodobý plán
Asi najkontroverznejším bodom programu je však vystúpenie z Európskej únie. Treba povedať, že Nemecko bolo krajinou, ktorá najviac profitovala z vytvorenia voľného trhu tovarov a služieb a špecificky zo zavedenia eura. Euro nie je nič iné ako rozšírená nemecká marka. Na „dexit“ by síce najviac doplatilo Nemecko, ktoré by stratilo svoj najväčší trh, ale obrovský úder by dostala aj celá Európa. A najmä satelitné ekonomiky Nemecka, akou je napríklad Slovensko.
Okrem povinných populistických jázd typu „zníženie daní a byrokracie“, „zastavenie migrácie“ a, samozrejme, aj „zvýšenie penzií“ však v programe nenájdeme nič nezvyčajné. Aj vystúpenie z EÚ je prezentované ako dlhodobý cieľ. V samotnej AfD sú dva hlavné prúdy.

Tino Chrupalla reprezentuje prúd zameraný najmä na sociálne otázky, špecificky v bývalom východnom Nemecku. Alice Weidelová je tvárou prúdu v strane orientovaného na biznis. V prípade, že sa AfD dostane k moci v celom Nemecku, pravdepodobne prevládne Weidelovej platforma.
Aj Giorgia Meloni kedysi tvrdila, že Taliansko by malo opustiť eurozónu. Po nástupe k moci sa profilovala ako pragmatická (a veľmi úspešná) politička, ktorej nemožno uprieť zásluhy v oblasti rozpočtovej zodpovednosti.

Prieskumy medzi voličmi AfD však ukázali zaujímavý jav: úplne najdôležitejšou témou pre nich nie sú ekonomické otázky, ale (nezvládnutá) migrácia. Táto téma rezonovala naprieč všetkými sociálnymi skupinami. Len v roku 2016 požiadalo o azyl v Nemecku trištvrte milióna Sýrčanov. Na rozdiel od iných skupín, najmä ľudí z východnej Európy, sa integrovali omnoho ťažšie a takisto omnoho ťažšie si nachádzali prácu.
V Beethovenovej Óde na radosť (a európskej hymne) sa síce spieva, že „všetci ľudia budú bratia“ – ale s niektorými bratmi sa vychádza ťažšie ako s inými. Problémy s integráciou spôsobili, že nemecká populácia bola sprvu ochotná imigrantov akceptovať, no potom sa začala obracať proti nim. Najmä keď išlo o imigrantov s moslimským pozadím.

Pojem „integračné náklady“ hovorí o tom, že najľahšie sa do novej spoločnosti integrujú tie skupiny, ktoré majú podobný jazyk, farbu pleti a náboženstvo ako domáca populácia. Možno to nie je politicky korektné, ale je to pravda. AfD načúvala voličom a pragmaticky zdôrazňovala vo svojej kampani tie témy, ktoré boli pre nich dôležité.
Víťazstvo AfD v Sasku-Anhaltsku sa v niektorých médiách prezentuje ako nástup fašistov. Aj Meloni jej politickí oponenti nálepkovali ako „neofašistku“. Spôsob komunikácie, keď každý, kto sa mi nepáči, je fašista, je veľmi nešťastný. Kultúrny bojkot („cancel culture“) je jeden zo spôsobov, ako si samoľúbe (a často neschopné) elity chcú upevniť svoju pozíciu.

Tradičné nemecké politické strany (konzervatívci či sociálni a slobodní demokrati) sa dovtedy snažili ohradiť AfD „sanitárnym kordónom“, až sa samy dostali na okraj záujmu voličov. K voľbám v Sasku-Anhaltsku prišlo 78 percent voličov. To samo osebe hovorí, že demokracia funguje, ako má. Výsledok, keď 44 percent z nich volilo AfD a kresťanských demokratov len 17 percent, možno interpretovať dvojako:

• voliči v bývalom východnom Nemecku sú zadubení bývalí komunisti, ktorí konvertovali na fašizmus;

• súčasné politické elity nenačúvali voličom a tí ich právom poslali do zabudnutia.

AfD vyhrala voľby v malej a relatívne chudobnej spolkovej krajine Nemecka. V žiadnom prípade teda nebude zostavovať spolkovú vládu ani rozhodovať o výdavkoch na obranu či meniť orientáciu zahraničnej politiky. To (možno) bude o pár rokov, ak sa súčasné vládne elity nespamätajú. Potom k moci môžu prísť naozajstní fašisti.

https://e.dennikn.sk/5547254/nemecka-ek ... /?ref=mwat